Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113227016
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113227016.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: S., o zaplatenie 1.449 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.449,86 eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 15.2.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 86,50 eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 242,50 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 6.8.2013 sa domáhal voči navrhovateľovi zaplatenia 3 1.449,86 eur
spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 15.2.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 medzi postupcom
VÚB, a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o., postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom.
Postupca a odporca uzatvorili dňa 31.8.2005 Zmluvu, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné

podmienky VÚB, a.s., Na základe uvedenej Zmluvy Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla odporcovi
peňažné prostriedky. Vyjadril názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Pohľadávka navrhovateľa
ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 1.511,28 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.449,86 a úroku
z omeškania 61,42 eur v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým postupca
Všeobecná úverová banka, a.s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok
sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu

postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok,
pričom vyčíslené úroky z omeškania si neuplatňuje.

Vďalšomvyjadrenínazákladevýzvysúduuviedol,žepôvodnýveriteľsodporcomuzavreldna31.8.2005
zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov flexiúčtu a zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru
do výšky 331,94 eur. Odporca čerpal prostriedky vo výške 14.360,- eur, za celý čas boli uplatnené
poplatky vo výške 864,08 eur, zinkasované boli debetné úroku vo výške 510,18 eur a od odporcu boli

prijaté platby vo výške 14.285,25 eur.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.Naprejednanievecisúdnariadilpojednávanienaktorésadostavilnavrhovateľ,ktorýzotrvalnapodanom
návrhu. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil a preto súd vec podľa § 101
ods. 2 O.s.p. prejednal v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľ uviedol, že v rámci zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Flexiúčtu
bol dohodnutý limit prečerpania spolu s povoleným denným limitom prečerpania z bankomatu
prostredníctvom platobnej debetnej karty výberu hotovosti 15.000 Sk. Nakoľko sa odporca sa dostal do
debetu, teda do mínusu na svojom bežnom účte, ktorý nesplácal, tak pôvodný veriteľ vyhlásil výpoveď,

dňa 13.9.2010 vypovedal zmluvu a následne pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil
pohľadávku 14.2.2011 na navrhovateľa.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú

znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom

ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

Podľa § 711 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu
nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na

platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. do doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so

splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. je
výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Súd mal preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
14.2.2011 medzi VÚB a.s. a navrhovateľom.Súd ďalej zistil, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 1.4.2004 zmluvu o bežnom
účteoposkytovaníproduktovaslužiebkontaVUBasicplus,ktorousabankazaviazalaviesťpreodporcu
účet č. 1812924254/2200.

Ďalej dňa 31.8.2005 uzavreli zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Flexiúčtu na
základe ktorej bola vydaná odporcovi platobná karta k účtu.
Odporca žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru pre odporcu k bežnému účtu 1812924254,
ktorá bola prijatá bankou dňa 31.8.2005, žiadal o poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 10.000,-
Sk, pričom prijatím návrhu došlo k uzavretiu zmluvy o úvere.

SúdoboznámilajpotvrdenieoobjednaníslužiebECDzodňa1.4.2004,všeobecnéobchodnépodmienky
VÚB a.s. pre depozitné produkty, obsah zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.2.2011 medzi VÚB
a.s. a navrhovateľom, prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 podľa ktorej bol
evidovaný k uvedenému dňu záväzok odporcu voči banke vo výške 1.522,35 eur pri istine 1.449,86
eur a úrokov z omeškania 61,42 eur za 1182 dní omeškania pri úrokovej sadzbe 25 % úrokov z
omeškania s tým, že výpoveď bola zaslaná odporcovi dňa 13.9.2010 a posledná evidencia prečerpania

bola 28.9.2007.
S súvislosti so skúmaním nárokov súd oboznámil aj výpis položiek na účte od 6.4.2004 do 17.2.2011
s evidenciou zostatku 1.524,36 eur.
Právny predchodca navrhovateľa poskytol popri službách o vedení bežného účtu odporcovi aj úver a to
tzv. povolením prečerpania na účte.

Zmluva o úvere je upravená v ust. § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, rovnako ako zmluva o
bežnom účte v ust. § 708 až 715 Obchodného zákonníka, patrí medzi tzv. absolútne obchody, teda je
upravená výlučne v Obchodnom zákonníku a podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa
spravuje ustanoveniami obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Úpravu ustanovenú

Obchodným zákonníkom možno použiť len podporne a to len vtedy ak nie je možná úprava podľa
ustanovení osobitného zákona č. 282/2001 Z.z.. Súd prihliadal aj na to, že v konaní sa jedná o vzťah
spotrebiteľ - veriteľ, kde sankcie je možné posudzovať podľa príslušných ust. Občianskeho zákonníka.

Súd zistil, že na základe zmluvy o kontokorentnom úvere povolením prečerpania bol poskytnutý úver

vo výške 10.000,- Sk, čo zodpovedá sume 331,94 Eur. Po viacnásobnom čerpaní odporca čerpal
prostriedky vo výške 1.449,86 eur, ktoré tvorili zostatok istiny na účte. Celkovo odporca počas celého
zmluvného vzťahu odporca vyčerpal sumu 14.360,- eur, za celý čas boli uplatnené poplatky vo výške
864,08 eur, zinkasované boli debetné úroky vo výške 510,18 eur a od odporcu boli prijaté platby
na úhradu záväzkov vo výške 14.285,25 eur, teda rozdiel predstavujú neuhradené záväzky vo výške

1449,86 eur.

Odporca nepreukázal ani netvrdil iné úhrady, prípadne zánik nárokov z nejakých iných dôvodov a súd
takéto skutočnosti ani nezistil.

Súd mal tvrdenia odporcu preukázané skutkovými zisteniami z vykonaného dokazovania poplatky, ktoré
boliurčenépodľadohodyvzmluveacenníkabankyrovnakoakoúroky,ktorébolipostupnezapočítavané
z úhrad odporcu počas úverového vzťahu. Preto súd vyhovel návrhu a zaviazal odporcu na úhradu istiny
1.449,86 eur.

Súd zároveň zaviazal odporcu na úhradu úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 15.2.2011
(deň nasledujúci po vyčíslení pohľadávky po jej postúpení) do zaplatenia, vo výške podľa § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.

Vo veci bol v plnom rozsahu úspešný navrhovateľ, ktorý si uplatnil náhradu trov konania vo výške
zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci spolu
vo výške 380,61,- eur, cestovné 20,03 eur, náhrada straty času vo výške 64,32 eur.Súd priznal navrhovateľovi náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia za úkonu právnej
služby:
1/ podanie návrhu na súd v spojení s prípravou a prevzatím veci, nakoľko úkon bol vykonaný súhrnne,

bez osobitného prevzatia zastúpenia na základe generálnej plnej moci a podanie formulárovej žalobu,
ku ktorej vady v nedostatočnom skutkovom zisťovaní musel súd odstraňovať výzvou, teda podľa § 14
ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.
2/ účasť na pojednávaní dňa 22.5.2014 podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon prípravy a prevzatia

veci, pretože tento považoval vyslovene za formálny, ktorého podstata bola obsiahnutá v úkone
vypracovania návrhu, nepriznal nárok za úkon vyjadrenie zo dňa 19.5.2014, ktorý navrhovateľ vykonal
na výzvu súdu za účelom riadneho opisu rozhodných skutočností pri odstránení vád návrhu, ktoré mali
byť obsiahnuté v samotnom návrhu, úkon bol vykonaný v súvislosti s pojednávaním faxovým podaním,
pričom úkon bol písomne doplnený až po vyhlásení rozsudku, teda nejednalo sa o úkon účelný na
uplatnenie práva, pretože jeho potrebu vyvolal sám navrhovateľ.

Súd priznal náhradu trov vo výške tarifnej hodnoty úkonu podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j.
vo výške 71,37 eur. Zároveň priznal navrhovateľovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 7,81 eur
za úkon 6.8.2013 a 8,04 eur za úkon dňa 22.5.2014 podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., spolu vo
výške 158,59 eur.

Súd ďalej priznal navrhovateľovi cestovné výdavky v zmysle § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške
20,03 eur za cestu zo sídla advokáta Martin na pojednávanie do sídla súdu v Žiline a späť 2 x 30 km
motorovým vozidlom Seat Ibiza MT 638CC pri spotrebe 6,4 l/100 km a cene BA95 1,486 eur/l, spolu 5,71
eur, paušálna náhrada vo výške 0,183 eur/km, spolu 10,98 eur a náhradu straty času na pojednávanie

dňa 22.5.2014 z Martina do Žiliny a späť za dve polhodiny po 13,40 eur, t.j. vo výške 26,80 eur.
Zároveň súd podľa § 18 ods. 3 priznal navrhovateľovi aj náhradu DPH z celkovej výšky trov konania,
t.j. zo sumy 202,08 eur vo výške 40,42 eur.
Zároveň súd priznal navrhovateľovi aj náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku
86,50 eur.

Súd preto podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu na náhradu trov konania vo výške 86,50 eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 242,50 eur a uložil mu povinnosť úhrady trov konania na účet právneho
zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).