Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112201135
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112201135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom J., Z. D. XX/X, zastúpenej zástupcom: Ing. B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Y., O. - Y., B.
T. XX/XXXX, proti odporcovi: 1. Okresný súd Trnava, so sídlom Trnava, Hlavná 49, IČO: 165 719,
2. Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie 17.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11.6.2013 č.k. 23C/70/2012-207, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. návrh navrhovateľky voči odporcovi v 1. rade
zamietol. Výrokom II. súd návrh navrhovateľky voči odporcovi v 2. rade zamietol. Výrokom III. súd
odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a výrokom IV. navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi v 2. rade náhradu trov konania v sume 30,53 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 123, § 126, § 517, ods. 1 a 2
Občianskehozákonníka,§4ods.1,písm.a)bod1,§9,§17ods.1zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednosti
zaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,akoiust.§81ods.1,2a5zák.č.301/2005Z.z.Trestného
poriadku.

Vecne súd argumentoval tým, že pri uplatňovaní nároku na vrátenie peňažnej sumy sa tento nárok

uplatňuje nie vlastníckou žalobou na vydanie veci proti tomu, kto ju neprávom zadržiava, ale žalobou
na plnenie v peniazoch s doložením právnej povinnosti žalovaného na toto obligačné plnenie zo zákona
alebo z prevzatého záväzku, pričom poukázal na Z IV s. 358 ods. 6. Z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že navrhovateľka dňa 22.6.2010 vložila v hotovosti na účet odporcu 1 finančné
prostriedky vo výške 17.000,- Eur, ako peňažnú záruku za náhradu väzby obžalovaného H. B., nar.
X.X.XXXX, v tom čase vo výkone väzby ÚVV Leopoldov, na základe opatrenia Okresného súdu Trnava
vydaného podľa § 81 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava

pod sp. zn. 3T/51/2009 zo dňa 22.6.2010, pričom odporca zloženú peňažnú záruku navrhovateľke
dosiaľ nevrátil. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, spornou bola otázka, či odporcovi 1
vznikla povinnosť navrhovateľke predmetné finančné prostriedky vydať ako neprávom zadržiavané. Súd
dospel k záveru, že sa jednalo o peniaze zložené na peňažnom účte odporcu 1, ktorých vydania sanavrhovateľka domáhala, teda o veci určené len druhovo, a preto nebolo možné si vydanie takýchto
vecí uplatniť žalobou na vydanie veci, ale len žalobou na plnenie v peniazoch. Súd preto návrh
navrhovateľky na vydanie sumy 17.000,- Eur považoval za nedôvodný. Nakoľko ale súd nie je viazaný

právnym posúdením veci účastníkom konania, z úradnej povinnosti skúmal, či odporcovi 1 vznikla
právna povinnosť na dané plnenie voči navrhovateľke zo zákona, prípadne z prevzatého záväzku. Tu
súdpoukázal,ževzmyslecitovaného§81ods.2písm.a)Trestnéhoporiadkuozrušenítakejtopeňažnej
záruky môže rozhodnúť podľa § 81 ods. 5 Trestného poriadku len súd a to Okresný súd Trnava v
konaní vedenom pod sp. zn. 3T/51/2009 a v prípravnom konaní sudca, ktorý o jej prijatí rozhodol za

podmienky, že pominuli alebo zmenili sa dôvody, ktoré k jej prijatiu viedli, a to bez ohľadu na to, či
pre procesné pochybenie súdu spočívajúce napr. v zmeškaní lehoty na rozhodnutie o väzbe došlo k
prepusteniu obžalovaného z väzby, keďže takéto procesné pochybenie môže mať za následok len zánik
práva držať obžalovaného vo väzbe, ale nemá za následok zákonnú povinnosť súdu vrátiť peňažnú
záruku. Až po takomto právoplatnom rozhodnutí súdu by odporcovi 1 vznikla právna povinnosť zo
zákona predmetnú sumu navrhovateľke bezodkladne vyplatiť. Nakoľko bolo preukázané, že Okresný

súd Trnava v konaní pod sp. zn. 3T/51/2009 doposiaľ nerozhodol o zrušení predmetnej peňažnej
záruky, takýto nárok navrhovateľky na finančné plnenie prvostupňový súd považoval za nedôvodný. Súd
pritom v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený nahradiť rozhodovaciu činnosť súdu v trestnom
konaní a rozhodnúť o vrátení peňažnej záruky. Naviac z obsahu uvedeného trestného spisu vyplýva, že
obžalovaný sa vyhýba trestnému konaniu a riadne sa nedostavuje na nariadené pojednávania súdu, za

čo mu už bola uložená aj poriadková pokuta. Z dokazovania ani nevyplynulo, že by odporcovi 1 vznikla
povinnosť na finančné plnenie v rozsahu 17.000,- Eur voči navrhovateľke z prevzatého záväzku, i z tohto
pohľadu je žalobou uplatnený nárok navrhovateľky nedôvodný.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na údajnú náhradu škody predstavujúcu úroky z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 17.000,- Eur od 22.6.2010 do zaplatenia, súd uviedol, že navrhovateľka v konaní

nepreukázala, že by jej vznikla škoda, a to či už vo forme priamej škody alebo ušlého zisku. Súd
sa v tejto súvislosti stotožnil s právnou argumentáciou odporcu 2, že úroky z omeškania predstavujú
sankciupostihujúcudlžníkavprípadeneplneniasizáväzkuvočiveriteľoviriadneavčas.Ažneuhradením
úrokov z omeškania dlžníkom riadne a včas by v majetkovej sfére navrhovateľky mohla vzniknúť ujma
objektívne vyjadriteľná v peniazoch, o ktorej by bolo možné uvažovať ako o škode, za ktorú by pri splnení

základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovedal štát. Navrhovateľka pritom nepredložila súdu žiadne dôkazy o
vzniku škody na jej strane a z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru o pravdivosti
jej skutkových tvrdení o existujúcej škode. Navrhovateľka teda neuniesla dôkazné bremeno, že jej v
súvislosti s údajným nesprávnym úradným postupom odporcu 1 prípadne Krajského súdu v Trnave

vznikla škoda, za ktorú by zodpovedal štát, súd jej návrh i v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi 2, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva vo výške hotových
výdavkov vynaložených na zabezpečenie účasti splnomocneného zástupcu odporcu 2 na nariadenom
pojednávaní súdu dňa 11.6.2013, v cene spiatočného lístka na verejný hromadný dopravný prostriedok

na trase Bratislava - Galanta a späť vo výške 5,40 Eur a dňa 9.8.2012 a 6.12.2012 za spotrebované
pohonné hmoty v rozsahu podrobne špecifikovanom v odôvodnení v sume 11,93 a 13,20 Eur, celkovo
30,53 Eur. Odporcovi 1 súd náhradu trov konania nepriznal, hoci bol úspešný, keďže si trovy nevyčíslil
v lehote troch dní od vyhlásenia rozhodnutia a zo súdneho spisu nevyplynulo, že by mu v súvislosti s
konaním trovy vznikli.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
odvolanie navrhovateľka, ktorým sa podľa obsahu domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže Okresný súd v Trnave vydať vec -
peňažné prostriedky vo výške 17.000,- Eur navrhovateľke. Ako odvolacie dôvody označila dôvody
obsiahnuté v ust. § 205 ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p. Uviedla, že čl. 20 ods. 1 Ústavy SR zaručuje

každému právo vlastniť majetok a preto vlastník má nárok na vrátenie záruky, pokiaľ sa skončili dôvody,
žiadny iný zákon nesmie popierať vlastníkovi a majiteľovi majetku odňať záruku týmto majetkom podľa
vlastného a slobodného rozhodnutia vlastníka. Trestný poriadok ale takéto právo na vrátenie majetku
(peňažnej záruky, kaucie) popiera a dáva toto právo vlastníka disponovať majetkom úplne do rúk arozhodovania sudcu konajúceho v trestnej veci. Navrhovateľa zložila peňažnú kauciu za svojho syna
na základe nesprávneho postupu Krajského súdu Trnava, ktorý po uplynutí procesnej lehoty podľa §
238 ods. 3 Trestného poriadku potvrdil vzatie H. B. do súdnej väzby, hoci tak už nemohol rozhodnúť.

Na konštatovanie nesprávneho úradného postupu nie je potrebné tento nesprávny postup zrušiť, čiže
nie je potrebné rozhodnutie vykonané na základe nesprávneho postupu meniť predpísaným postupom
ako pri nezákonnom rozhodnutí. V dôsledku toho vznikol následok, že ľsťou a na základe podvodu
bola od navrhovateľky vylákaná peňažná kaucia. Trestný poriadok potom s týmto stavom už nemá nič
dočinenia. Sudca OS Galanta mal prekročiť i túto hranicu konštatovaním nesprávneho zadržiavania veci

anemalnadržiavaťinýmsudcomasúdulenpreto,žetomunerozumel.Trvánatom,žepokiaľkuzloženiu
kaucie došlo na základe uvedenia do omylu navrhovateľky, je povinnosťou súdu konajúceho o žalobe na
vydanie veci rozhodnúť o vrátení a taktiež pomenovať a definovať skutkový stav, teda nesprávny úradný
postup v konaní Krajského súdu Trnava zo dňa 16.7.2009, a nie sa vyhovárať na nedotknuteľnosť
Trestného poriadku. Vzhľadom na to odvolateľka konštatovala, že sudca Okresného súdu v Galante
nezistil úplne skutkový stav, aj keď z vykonaných dôkazov je jasný, pretože sa ho neopovážil použiť

vo svojom rozhodnutí a ani ho neuviedol v rozsudku berúc ohľad voči kolegom, sudcom. Keby bol súd
konštatoval,žedošloknesprávnemuúradnémupostupuvkonanínaKrajskomsúdevTrnave16.7.2009,
keď nebola dodržaná procesná lehota a následne legalizovaním nezákonnej väzby H. B. k vylákaniu
peňažnej kaucie od navrhovateľky, tak na základe takéhoto zistenia skutkového stavu mohol rozhodnúť
o vydaní veci - peňazí.

Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali, odporcovia sa k doručenému odvolaniu navrhovateľky
písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.),
po zistení, že odvolanie boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),

po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ
použilzákonomprípustnéodvolaciedôvody (§205ods.2písm.a),c)ad)O.s.p.),preskúmalnapadnuté
rozhodnutie v medziach daných obsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď rozsudok bol verejne vyhlásený po
oznámení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a web stránke súdu

minimálne päť dní pred jeho vyhlásením v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je v celom rozsahu vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o

preukázanéskutočnostiprávnerozhodnépreposúdeniežalobouuplatnenéhonároku,keďprvostupňový
súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam a pretože odvolací súd v
celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu, ktorý na vec aplikoval správne zákonné
ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už

iba odkazuje na správne, vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľky nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Vzhľadom
na to, že s argumentáciou, ktorá bola odvolateľkou nastolená v odvolaní a použitá už v prvostupňovom
konaní, sa súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal v odôvodnení preskúmavaného

rozsudku, odvolací súd k jeho argumentácii už nemá čo dodať.

S poukazom na vyššie uvedené, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako vo
všetkých výrokoch vecne správny, s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

I v odvolacom konaní boli plne úspešní odporcovia 1 a 2, a preto im v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej navrhovateľke.

Keďže ale odporcovia si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.neuplatnili, (a podľa obsahu spisu im zrejme v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli), odvolací súd
odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.