Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112214682
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112214682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členov

senátuJUDr.NatálieČekanovejaMgr.IvanyŠlesarovejvprávnejvecižalobcuOVBAllfinanzSlovensko,
a.s. so sídlom Kukuričná 8, 832 48 Bratislava, IČO: 31 361 358, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Martin Kováčik, s.r.o. so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 236
876, proti žalovanému Františkovi Máčalovi, bytom Saratovská 2 , 911 08 Trenčín, právne zastúpenému
AENEA Legal s.r.o. so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, o zaplatenie 2 313,78 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/223/2012-74
zo dňa 18. apríla 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 118,92 Eur
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu AENEA Legal, s.r.o., a
to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomzamietolžalobu,ktorousažalobaprotižalovanémudomáhal
zaplatenia 2 313,78 Eur s príslušenstvom a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania vo výške 547,91 Eur, spočívajúcu v súdnom poplatku vo výške 138,50 Eur a v trovách právneho
zastúpenia vo výške 409,41 Eur. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 12.12.2007
uzavreli žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako prijímateľ zmluvu o poskytnutí preddavku. V článku

I. tejto zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému preddavok na províziu (upravenú zmluvou o
sprostredkovaní) vo výške 100 000 Sk, ktorý mal byť žalovanému vyplatený vo výške

50 000 Sk po podpise zmluvy a vo výške 50 000 Sk v mesiaci január 2008. V článku II. tejto zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, že ak by počas nasledujúcich 24 mesiacov podal prijímateľ (spolupracovník)
žiadosť o vypovedanie zmluvy o sprostredkovaní, alebo by mu poskytovateľ dal okamžitú výpoveď
zmluvy o sprostredkovaní, je prijímateľ povinný vrátiť preddavok (prípadne zostatok preddavku) v
okamihu výpovede. V článku III. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak počas nasledujúcich

24 mesiacov nedôjde k výpovedi zmluvy o sprostredkovaní uvedenej v článku II. tejto zmluvy, je
poskytovateľ opravený zriecť sa vrátenia poskytnutého preddavku alebo jeho časti, za splnenia týchto
kritérií: - ak úroveň produkcie v EH, ktorú pán O. dosiahne v poslednom kvartáli 2007, bude v priemere
1.500 EH, pokladá sa prvá časť preddavku (50.000,- Sk) za extrabonus na províziu, - ak úroveň
produkcie v EH, ktorú pán O. dosiahne, bude v priebehu 12 mesiacov od vyplatenia druhej časti
preddavku, trikrát za sebou aspoň 3.000 EH mesačne, okrem produkcie za december 2008, pokladá
sa druhá časť preddavku (50.000,- Sk) za extrabonus na províziu. V prípade nesplnenia vyššie

uvedeného kritéria bude preddavok preklasifikovaný na pôžičku s úrokom 7% p.a., ktorej splácaniesa uskutoční mesačne, v províznom behu (z provízneho konta p. O.) v dohodnutej výške splátky tak,
aby bola vyrovnaná do konca januára roku 2010. V článku IV. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
v prípade vypovedania zmluvy o sprostredkovaní zo strany prijímateľa alebo poskytovateľa preddavku,

je prijímateľ povinný vrátiť zostatok preddavku v okamihu výpovede, ak nebude zostatok preddavku
vrátený v okamihu výpovede bude preklasifikovaný na pôžičku s úrokom 7%. Ďalej mal súd prvého
stupňa z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 16.12.2008 uzavreli žalobca ako záujemca
a žalovaný ako sprostredkovateľ zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obch. zák. Žalovaný
bol v tomto zmluvnom vzťahu v zmysle článku 2 v pozícii podriadeného sprostredkovateľa poistenia

podľa § 5 zákona o sprostredkovaní. Predmet zmluvy bol vymedzený v článku 3. vrátane vymedzenia
a identifikácie príloh zmluvy. V článku 4. Predmetnej zmluvy bol obsiahnutý záväzok žalobcu platiť
žalovanému províziu podľa podmienok zmluvy a províznych listov, pričom spôsob výpočtu provízie bol
uvedený v províznych listoch a pre výšku provízie majú byť rozhodujúce parametre uzatvorenej zmluvy
klienta s partnerom. Podmienky vrátenia pomernej časti provízie boli dojednané v článku 4. ods. 4.6
zmluvy. V článku 4. ods. 4.7 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že všetky finančné nároky oboch

zmluvných strán vrátane provízie budú evidované na účte sprostredkovateľa (na províznom konte) a
tieto sa podľa ods. 4.9 zúčtovávali jedenkrát mesačne s tým, že žalobca sa v článku 4 ods.4.11 zaviazal
zasielať žalovanému informácie o stave provízneho konta a žalobca sa zaviazal prípadné debetné
saldo provízneho konta vyrovnať bezodplatne na výzvu žalobcu. Podľa článku 7. ods.7.5 zmluvy bola
predmetnú zmluvu vypovedať ktorákoľvek zmluvná strana, a to a/ v prvom roku účinnosti tejto zmluvy s

jednomesačnou výpovednou dobou, b/ po uplynutí prvého roku účinnosti tejto zmluvy so šesťmesačnou
výpovednou dobou, pričom výpovedná doba mala začať plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede. Táto zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu
oboma zmluvnými stranami, a to 16.12.2008 s tým, že jej podpisom stratila platnosť predtým uzatvorená
zmluva o sprostredkovaní vrátane jej dodatkov s výnimkou dodatku k zmluve „MiFiD“ upravujúceho

povinnosti žalovaného pri sprostredkovaní investičných služieb. Písomným podaním zo dňa 01.02.2008
žalobca oznámil žalovanému, že podľa zmluvy o poskytnutí preddavku zo dňa 12.12.2007 žalovaný
splnil podmienky pre zaslúženie si prvej časti preddavku ako extrabonusu v plnej výške. Dňa 26.10.2009
žalovaný doručil žalobcovi písomnú výpoveď zmluvy o sprostredkovaní podľa článku 7. ods.7.5 zmluvy.
Výpovedná doba podľa článku 7. ods. 7.5 zmluvy začala plynúť dňom 01.11.2009 a uplynula dňom

30.11.2009. Dňa 01.12.2009 došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Súd
prvého stupňa pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 3 ods. 1, 3, § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, §
10 ods. 12 zák.č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ust. § 265, § 642 Obch. zák. a z ust. §
544 Obč. zák. Zmluvu o sprostredkovaní uzavretú medzi účastníkmi dňa 16.12.2008 posúdil vzhľadom

na jej obsah a postavenie účastníkov ako podnikateľov podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka ako zmluvu o obchodnom zastúpení v zmysle § 652 ods. 1 Obch. zák. Vychádzajúc z jej
článku 10 ods. 10.5 konštatoval, že podpisom tejto zmluvy stratila platnosť predchádzajúca zmluva o
sprostredkovaní uzatvorená medzi zmluvnými stranami, a to s výnimkou dodatku k zmluve „MiFiD“.
Mal teda za nesporné tú skutočnosť, že pred dňom 16.12.2008 bol zmluvný vzťah medzi účastníkmi

založený inou zmluvou, ktorá dňa 15.12.2008 vrátane jej dodatkov stratila platnosť, pričom zmluva
označená ako zmluva o sprostredkovaní zo dňa 16.12.2008 neobsahovala žiadne záväzné odkazy
na predchádzajúcu zmluvu, ktoré by sa vzťahovali na zmluvné vzťahy upravené medzi žalobcom
a žalovaným od 16.12.2008. S poukazom na tieto skutočnosti konštatoval, že zmluva o poskytnutí
preddavku uzatvorená medzi účastníkmi dňa 12.12.2007 bola uzatvorená za účinnosti predchádzajúcej

zmluvy o sprostredkovaní. Z tohto dôvodu sa dojednania uvedené v článku 2 a článku 3 zmluvy
o poskytnutí preddavku vzťahovali na provízie na základe zmluvy o sprostredkovaní s platnosťou
a účinnosťou do 15.12.2008. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, že
uzavretím zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 16.12.2008 došlo k zmene zmluvy o poskytnutí preddavku
na províziu zo dňa 12.12.2009, a že táto zmluva je viazaná na zmluvu zo dňa 16.12.2008. Zdôraznil,

že aj z oznámenia žalobcu zo dňa 01.02.2008, kedy žalobca oznámil žalovanému, že v zmysle zmluvy
o poskytnutí preddavku zo dňa 12.12.2007 žalovaný splnil podmienky pre zaslúženie si prvej časti
preddavku ako extrabonusu v plnej výške (teda ak úroveň produkcie v EH, ktorú žalovaný dosiahne
v poslednom kvartáli 2007, bude v priemere 1.500 EH, 50.000,- Sk) je zrejmé, že toto oznámenie
sa viaže na zmluvu o sprostredkovaní s platnosťou a účinnosťou do 15.12.2008. Pokiaľ teda žalobca

v konaní uplatňoval proti žalovanému nárok na vrátenie sumy 1 659,70 Eur (50 000,- Sk) ako prvej
časti preddavku podľa zmluvy zo dňa 12.12.2007, ktorej zaplatenie premietol do provízneho konta
zriadeného podľa zmluvy zo dňa 16.12.2008 ako mínusovú položku a tvrdil, že nárok na vrátenie tejto
sumy mu vznikol z dôvodu, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným netrval nasledujúcich 24mesiacov od 16.12.2008, s týmto názorom žalobcu sa prvostupňový súd nestotožnil, lebo podľa jeho
názorudobu24mesiacovbolopotrebnépočítaťoduzavretiapredchádzajúcejzmluvyosprostredkovaní,
ktorá platila do 15.12.2008. Z týchto dôvodov prvostupňový súd vyhodnotil započítanie sumy 1 659,70

Eur (50 000,- Sk predstavujúcich polovicu poskytnutého preddavku z celkovej sumy 100 000,- Sk) na
províznom konte žalovaného za nedôvodné, bez právneho základu. Pokiaľ si žalobca proti žalovanému
uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku 9 ods. 9.9 zmluvy vo výške 1 259,21
Eur v spojení s článkom 6 ods. 6.24 zmluvy, súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodnú aj túto
časť žalobcom uplatnenej pohľadávky. Uviedol, že z obsahu článku 9 ods. 9.9 zmluvy vyplynulo, že

žalobcovi vznikne v prípade porušenia článku 6 bod 24 právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške určenej ako súčin priemerného mesačného príjmu na základe zmluvy za posledné tri mesiace
predchádzajúce žiadosti o zrušenie zápisu v registri a počtu aj začatých mesiacov ostávajúcich do
skončenia platnosti zmluvy v čase podania žiadosti, minimálne však 700.- Eur a z obsahu článku 6.
ods. 6.24 zmluvy vyplynulo, že sprostredkovateľ sa zaväzuje nepodať žiadosť o zrušenie registrácie
podriadeného sprostredkovateľa OVB (označenie žalobcu podľa zmluvy) pred skončením platnosti

zmluvy, avšak s prihliadnutím na obsah a účel písomnej výpovede žalovaného zo dňa 28.09.2009 bolo
evidentné, že žalovaný si bol plne vedomý toho, že zmluvný vzťah zanikne až uplynutím výpovednej
doby, keďže to vo svojej výpovedi konštatoval, z čoho je zrejmé, že žiadosť žalovaného o vykonanie
výmazu v registri podriadeného sprostredkovateľa smerovala až k obdobiu po uplynutí platnosti zmluvy o
sprostredkovaní. Súd prvého stupňa preto konštatoval, že žalovaný sa nedopustil porušenia predmetnej

povinnosti a žalobcovi z tohto dôvodu nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku 9
ods. 9.9 zmluvy. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na ust. § 12 ods. 1 zák.č. 340/2005 Z.z. o
sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, ako na ust. § 16 ods. 2 písm. e) zák.č. 186/2009
Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a zdôraznil, že v oboch citovaných právnych
predpisoch sú upravené lehoty na podanie návrhu na zrušenie zápisu žalovaného v registroch vedených

Národnou bankou Slovenska. Vzhľadom na tieto ustanovenia posúdil prejav vôle žalovaného týkajúci
sa bezodkladného zrušenia zápisu v zozname podriadených sprostredkovateľov poistenia vedenom
Národnou bankou Slovenska a uviedol, že žalovaný požiadal o zrušenie zápisu v liste, ktorým zároveň
vypovedal zmluvu o sprostredkovaní, čo sa stalo v čase, keď obom účastníkom bolo zrejmé, že platnosť
zmluvy bude ukončená po uplynutí jednomesačnej výpovednej doby dňa 31.11.2009. Žalobcovi teda

vznikla povinnosť podať návrh na zrušenie registrácie žalovaného do 26.11.2009 alebo do 30.12.2009.
Za podstatnú považoval skutočnosť, že aj ak by žalovaný žiadosť o zrušenie registrácie žalobcovi
nedoručil vôbec, povinnosť žalobcu na podanie návrhu na zrušenie registrácie žalovaného by bola
zákonným dôsledkom skončenia platnosti zmluvy o sprostredkovaní. Konštatoval, že časový rozdiel
medzi povinnosťou žalobcu podať návrh na zrušenie registrácie v lehote 30 dní odo dňa doručenia

žiadosti žalovaného (26.11.2009) a uplynutím výpovednej lehoty (30.11.2009) je len päť dní a pri
hodnotení všetkých okolností bolo potrebné prihliadnuť aj na tvrdenie žalovaného v tom smere, že
predmetom zabezpečenia nebola povinnosť žalovaného vyplývajúca z predmetu zmluvy podľa článku
3, od ktorej by bol žalobca existenčne závislý. Súd prvého stupňa vzhľadom na všetky okolnosti
konštatoval, že výkon práva žalobcu na zmluvnú pokutu nemôže požívať ochranu podľa § 265 Obch.

zák., lebo takto uplatnený nárok je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Vzhľadom k
tomu dospel k záveru, že žalobcovi zmluvnú pokutu uplatnenú vo výške 1 259,21 Eur s príslušenstvom
nemožno priznať. Žalobu o zaplatenie sumy celkom vo výške 2 313,78 Eur s príslušenstvom preto
zamietol a žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. plnú
náhradu trov konania účelne vynaložených, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a v trovách

právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudokzmeniltak,žežalobevcelomrozsahuvyhovieažalovanémuuložípovinnosťnahradiťmutrovy
celého konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým
zdôraznil, že on v žiadnom svojom vyjadrení netvrdil, že záväzkový vzťah medzi ním a žalovaným
netrval nasledujúcich 24 mesiacov od 16.12.2008. Poukázal na skutočnosť, že svoj nárok odôvodnil
nesplnením tej podmienky, že zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným zo zmluvy o sprostredkovaní
netrval 24 mesiacov od podpísania zmluvy o poskytnutí preddavku. Poukázal na článok 2 zmluvy o

poskytnutí preddavku uzatvorenej dňa 12.12.2007 a zdôraznil, že lehotu 24 mesiacov bolo potrebné
počítať odo dňa podpísania zmluvy o poskytnutí preddavku, teda od 12.12.2007, z čoho vyplýva, žetáto lehota skončila dňa 12.12.2009. Uviedol, že nie je mu zrejmé, prečo by sa doba 24 mesiacov
mala počítať od uzatvorenia predchádzajúcej zmluvy o sprostredkovaní s účinnosťou a platnosťou do
15.12.2008 tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa, pretože takýto výklad je nielen v rozpore s

textom zmluvy o poskytnutí preddavku, ale odporuje aj účelu takto dohodnutej lehoty, ktorej základ
by mal predchádzať platnosti samotnej zmluvy o poskytnutí preddavku. V tejto súvislosti poukázal na
skutočnosť, že predchádzajúca zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená dňa 28.10.2006, z čoho
vyplýva, že počítať lehotu 24 mesiacov od jej uzatvorenia neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti
poukázalnapovinnosťprvostupňovéhosúduuviesťvzmysle§118ods.2O.s.p.,ktoréprávnevýznamné

skutkové zistenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich
účastníci navrhli. Zdôraznil, že zmyslom ustanovenia je obmedziť tzv. prekvapujúce súdne výroky, keď
stranám sporu unikol myšlienkový postup súdu v priebehu pojednávania a výsledné rozhodnutie vo veci
samej považovali za prekvapivé jedine preto, že súd ich neoboznámil s tým, na aké sporné skutočnosti
by sa vo svojich prednesoch a dôkazných návrhoch mali zamerať. Uviedol, že predchádzajúcu zmluvu

o sprostredkovaní nepredkladal súdu prvého stupňa práve z dôvodu, že nepredpokladal, že by ju
súd prvého stupňa považoval za relevantnú pri posudzovaní dôvodnosti jeho nároku uplatneného
žalobou. Súd prvého stupňa nesprávne postupoval aj pri hodnotení podmienky vypovedať zmluvu
o sprostredkovaní, keď konštatoval, že tá sa týkala výlučne pôvodnej zmluvy o sprostredkovaní a
nebolo ju možné aplikovať aj na zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 16.12.2008. Uviedol, že takémuto

výkladu prvostupňového súdu odporuje vôľa a faktické konanie strán sporu. Vyjadril presvedčenie, že
zmluva o poskytnutí preddavku je samostatnou zmluvou, ktorej ekonomickým účelom bolo odmeniť
žalovaného za predpokladu, že zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov a
finančne ho motivovať k lepším ekonomickým výsledkom. Vzhľadom na obsah zmluvy o poskytnutí
preddavku je potom irelevantné, že pôvodná zmluva o sprostredkovaní bola nahradená podpísaním

novej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 16.12.2008, a to z dôvodu, že k zmene obsahu zmluvy nedošlo
a aj samotné zmluvné strany považovali tento prechod a vzťah k zmluve o poskytnutí preddavku za
samozrejmý a fakticky podľa neho počas neho podľa celej doby konali. Jeho presvedčeniu nasvedčuje
aj konanie samotného žalovaného, ktorý v podanom odpore a ani na ústnom pojednávaní nespochybnil
vzťah medzi pôvodnou zmluvou o sprostredkovaní, zmluvou o poskytnutí preddavku a zmluvou o

sprostredkovaní zo dňa 16.12.2008, a jeho obrana v spore sa zakladala na úplne iných skutočnostiach.
Pokiaľ ide o jeho nárok na zmluvnú pokutu za výmaz žalovaného z registra NBS, žalobca poukázal
na chybný výpočet prvostupňového súdu, podľa ktorého časový rozdiel medzi jeho povinnosťou podať
návrh na zrušenie registrácie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti žalovaného (26.11.2009)
a uplynutím výpovednej doby bol len 5 dní. Zdôraznil, že vzhľadom na povinnosť podať návrh na

zrušenie zápisu v registri NBS do 30 dní odo dňa skončenia platnosti zmluvy, ku ktorej došlo 30.11.2009,
bolo potrebné túto lehotu počítať od uvedeného dátumu, takže táto lehota uplynula 31.12.2009.
Uviedol, že všetky podmienky na uplatnenie zmluvnej pokuty, vymedzené v článku 9 bod 9.9 zmluvy o
sprostredkovaní boli splnené, uplatnená výška zmluvnej pokuty bola primeraná, preto niet dôvodu, aby
mu nebola priznaná v celom rozsahu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu doručeným odvolaciemu súdu dňa 16.05.2014 navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil a vyčíslil si náhradu trov odvolacieho
konania. Uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie preddavku na províziu nielen z dôvodu,
že výpoveď zmluvy o sprostredkovaní sa týkala zmluvy zo dňa 16.12.2008, a nie skôr uzavretej
zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28.10.2006, ale aj z dôvodu, že časť preddavku bola v jeho prípade

prekvalifikovaná žalobcom na tzv. „extrabonus“, na započítanie ktorého žalobca nemohol aplikovať
ustanovenie článku 2 zmluvy o poskytnutí preddavku, týkajúce sa vrátenia preddavku na províziu,
resp. jeho zostatku. V súvislosti s uplatneným nárokom na zmluvnú pokutu uviedol, že vzhľadom
na znenie § 16 ods. 2 písm. e) zák.č. 186/2009 Z.z. žalobca by bol bez ohľadu na existenciu, či
neexistenciu jeho žiadosti o zrušenie registrácie obsiahnutej vo výpovedi zmluvy o sprostredkovaní

povinný požiadať o zrušenie tejto registrácie v registri podriadených finančných agentov vedenom NBS.
Okrem toho, jeho žiadosť o bezodkladný výmaz z uvedeného registra nasleduje v písomnej výpovedi
po ustanovení o výpovednej lehote, z čoho je zrejmé, že smeruje k obdobiu po uplynutí výpovednej
doby, teda sa týka obdobia až po zániku zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom. Ďalej v doplnení
svojho vyjadrenia (doručeného odvolaciemu súdu taktiež dňa 16.05.2014) poukázal na skutočnosť, že

v skutkovo obdobnej veci už Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozhodol, a to v konaní vedenom
pod sp. zn. 8Cob/33/2013. Uviedol, že on vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach poukazoval na to, žezo zmluvy o poskytnutí preddavku mu vyplynula povinnosť vrátiť žalobcovi preddavok len v prípade, ak
počas 24 mesiacov dôjde k vypovedaniu zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi ním a žalobcom,
a že v čase uzatvorenia zmluvy mal uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 28.10.2006, ktorá

nebola vypovedaná, ale bola ukončená dohodou a medzi ním a žalobcom bola uzatvorená nová zmluva
o sprostredkovaní dňa 16.12.2008 obsahujúca v článku 10 dohodu o ukončení predchádzajúcej zmluvy
o sprostredkovaní. Poukázal na skutočnosť, že žalobca svoj nárok na vrátenie preddavku vyvodzuje
zo zmluvy o poskytnutí preddavku, pričom ho zároveň opiera o ukončenie zmluvy o sprostredkovaní
uzatvorenej dňa 16.12.2008, ktorá však v čase poskytnutia preddavku vôbec neexistovala. Uviedol,

že v rozhodnutí o odvolaní žalobcu v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.
8Cob/33/2013 vyslovil odvolací súd názor, že zmluva o poskytnutí preddavku nie je samostatná
zmluva, ale nadväzuje na predchádzajúcu zmluvu o sprostredkovaní, teda priamo súvisí so zmluvou
o sprostredkovaní účinnou v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí preddavku, a nie so zmluvou o
sprostredkovaní uzatvorenou až neskôr. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s poukazom na princíp
právnej istoty, v zmysle ktorého v právnom štáte musí existovať predvídateľnosť konania a rozhodovania

orgánov verejnej moci a na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní o rovnakých podmienkach je
potrebné rovnako odpovedať, poukázal na právny záver rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
26.03.2014 č.k. 8Cob/33/2013-113 a žiadal, aby odvolací súd pri rozhodnutí vo veci na tento záver
prihliadol.

Odvolacísúdprejednalvecvrozsahupodanéhoodvolaniapodľa§212ods.1O.s.p.vrozsahupodaného

odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, a že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v

§ 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o tom, že zmluvné
dojednania obsiahnuté v článku I., II., III zmluvy o poskytnutí preddavku uzatvorenej medzi účastníkmi

dňa 12.12.2007 nadväzovali na zmluvu o sprostredkovaní s účinnosťou do 15.12.2008, a keďže zmluva
o sprostredkovaní platná a účinná od 16.12.2008 neobsahovala dojednanie o prechode záväzkov
z predchádzajúcej zmluvy o sprostredkovaní, ani o prechode záväzkov zo zmluvy o poskytnutí
preddavku, bolo potrebné dobu trvania zmluvného vzťahu 24 mesiacov počítať od uzatvorenia zmluvy
o sprostredkovaní s účinnosťou do 15.12.2008. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom, že zmluva o

poskytnutí preddavku zo dňa 12.12.2007 je samostatnou zmluvou, pretože jej viazanosť na zmluvu o
sprostredkovaní vyplýva priamo zo znenia článku I. a vzhľadom na skutočnosť, že v čase uzatvorenia
zmluvy o poskytnutí preddavku bol zmluvný vzťah účastníkov upravený zmluvou o sprostredkovaní
účinnou do 15.12.2008, je nepochybné, že zmluvná úprava uvedená v článkoch I., II., a III. zmluvy
o poskytnutí preddavku sa vzťahovala na túto zmluvu o sprostredkovaní. Uvedený právny záver

prvostupňového súdu a na jeho základe vyhlásený zamietavý rozsudok má podklady v skutkových
zisteniach na základe dokazovania vykonaného oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených
žalobcom - najmä zmluvy o poskytnutí preddavku zo dňa 12.12.2007 a zmluvy o sprostredkovaní účinnej
od 16.12.2008, preto nejde o prekvapivé rozhodnutie tak, ako to tvrdil žalobca.

Súd prvého stupňa sa zamietnutím žaloby správne vysporiadal aj s nárokom žalobcu na zaplatenie

zmluvnej pokuty uplatnenej proti žalovanému v dôsledku porušenia jeho povinnosti nepodať
žiadosť o zrušenie registrácie podriadeného sprostredkovateľa pred skončením platnosti zmluvy o
sprostredkovanízodňa16.12.2008,keďžalobcovinavýkontohtoprávaneposkytolochranuspoukazom
na ust. § 265 Obch. zák. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je podstatné, či časový rozdiel
medzi povinnosťou žalobcu podať návrh na zrušenie registrácie a uplynutím výpovednej doby bol 5

alebo30dní.Rozhodujúcimkritériompreaplikáciucitovanéhoustanoveniabolapreukázanáskutočnosť,že žalovaný požiadal o zrušenie zápisu v zozname po tom, čo prejavil vôľu ukončiť zmluvný vzťah zo
zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 16.12.2008 jej výpoveďou.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v

zmysle ods. 2 cit.ust. v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania účelne
vynaložených vo výške 118,92 Eur, a to za jeden úkon právnej služby - za písomné vyjadrenie k
odvolaniu a 91,29 Eur, paušálna náhrada 7,81 Eur + 19,82 Eur titulom 20 % DPH, všetko v súlade s
prísl. ust. vyhl.č. 655/2004 Z.z.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.