Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114202134
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114202134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci navrhovateľky: Ž. O., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v N., J. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Janou Kupcovou, so sídlom v Košiciach,
Národná trieda 72, proti odporcovi: Š. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., J. XX, o rozvod manželstva
a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 19.11.1977 pred bývalým MNV v Č. I. G., ktoré je
zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 1, ročník 1977, na strane 252, pod poradovým číslom 38 r
o z v á d z a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 33 EUR ako iné trovy, a to
na účet právnej zástupkyne navrhovateľky v lehote 20 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu dňa 28.01.2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom, z
ktorého pochádzajú už dve plnoleté deti s odôvodnením, že manželstvo už dlhšiu dobu neplní svoj účel
a nie je nádej na obnovu manželského spolužitia.

Odporca s návrhom na rozvod súhlasil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.11.1977 pred bývalým Mestským národným výborom Č.
I. G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 1, ročník 1977, na strane 262, pod poradovým
číslom 28.

Účastníci konania sú slovenskí štátni občania, u oboch ide o prvé manželstvo v poradí, z ktorého sa
narodili dve už plnoleté deti (L. dňa XX.XX.XXXX a W. dňa XX.XX.XXXX).

Manželstvo účastníci uzavreli z lásky, tridsať rokov bolo harmonické. Asi pred štyrmi rokmi odporca začal

chodiť domov neskoro z práce, nemá záujem o navrhovateľku, a prestal s ňou viesť pohlavný život.
Napriek tomu, že manželia naďalej bývajú v jednom byte, ich manželstvo od tejto doby nefunguje, je
iba formálne, manželia medzi sebou komunikujú iba v súvislosti s nákupmi stravy, pričom žiaden z nich
nemá záujem na obnove manželského spolužitia.Účastníci zhodne uviedli ako hlavnú príčinu rozvratu požívanie alkoholických nápojov na strane odporcu,
jeho neveru a neskoré príchody domov.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery

rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel, pričom manželia nemajú záujem na obnove manželského
spolužitia. Súd za hlavnú príčinu rozvratu považuje nezáujem odporcu o navrhovateľku, jeho neskoré

príchody domov a požívanie alkoholických nápojov zo strany odporcu.

Na základe uvedeného súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 144 veta druhá O.s.p., keď súd v časti priznal
navrhovateľke náhradu trov ňou vynaložených vo výške 33 Eur, t.j. v 1 zo zaplateného súdneho poplatku
a to vzhľadom na pomery na strane navrhovateľky, ktorá je dlhodobo invalidná a ktorej jediný príjem

predstavuje sumu 190 Eur mesačne titulom čiastočného invalidného dôchodku bez ďalšieho príjmu.
Pomery na strane odporcu odôvodňujú takéto rozhodnutie s poukazom na to, že príjem odporcu
predstavuje v čistom sumu 307 Eur mesačne. Takéto rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodňujú
tiež okolnosti prípadu, keď je síce nepochybné, že predmetný návrh podala navrhovateľka, ktorú v
prvom rade ťaží povinnosť platenia súdneho poplatku, súčasne však vzhľadom na okolnosti prípadu

- príčiny rozvratu manželstva a súhlasné stanovisko odporcu s rozvodom od začiatku tohto konania
taktiež odôvodňujú predmetný výrok, ktorý sa za danej situácie javí ako spravodlivý vo vzťahu k obom
účastníkom konania.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 160 ods. 1 veta prvá, O.s.p, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do

15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona

(§ 251 O.s.p.).