Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Cb/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211235005
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7211235005.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským, v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Michalská 18, IČO: 36854140, zastúpený Mgr. Miroslavom
Vilímom, advokátom so sídlom v Bratislave, Michalská 9, proti žalovanej: G. E., U.. XX.X.XXXX, R. H.
L., Č. XXXX/X, zastúpená JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3,
v konaní o 322,83 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu v časti nad sumu 207,83 €, s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 194,39 €
od 31.10.2011 do zaplatenia, so 16,90%-ným ročným úrokom zo sumy 165,97 € od 31.10.2011 do
zaplatenia z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 8.12.2011 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
322,83 €, s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 309,39 € od 31.10.2011 do zaplatenia, so
16,90%-ným úrokom zo sumy 165,97 € od 31.10.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu
záväzku vzniknutého v dôsledku neuhradenia prečerpaného účtu.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 27.4.2012 uviedla, že sumu
povoleného debetu vo výške 165,97 € odoslal sám žalobca súdnemu exekútorovi potom, čo jej bol
zablokovaný účet a neponechal si túto sumu, čím jeho zavinením vznikol debet. Právna zástupkyňa
žalovanej vo vyjadrení doručenom súdu dňa 17.9.2012 potvrdila skutkový opis žalovanej v jej vyjadrení

k žalobe s tým, že debetná suma vo výške 165,97 € bola poukázaná súdnemu exekútorovi bez súhlasu
žalovanej a doručila súdu návrh mimosúdnej dohody, kde súhlasila so zaplatením dlžnej sumy 165,97 €.

Okresný súd Košice II, rozsudkom č.k. 35Cb 97/2012-69 zo dňa 18.3.2013 zaviazal žalovanú na
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 207,83 €, s 9,25%-ným ročným úrokom z

omeškania zo sumy 194,39 € od 31.10.2011 do zaplatenia, so 16,90%-ným ročným úrokom zo sumy
165,97 € od 31.10.2011 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal v jeho zamietajúcej časti odvolanie žalobca, na základe čoho vec prejednal Krajský

súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 2Cob 108/2013-90 zo dňa 30.9.2013 zrušil rozsudok v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku, v ktorom súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o náhrade
trov konania a v zrušenej časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Po vrátení veci tak predmet konania predstavovala suma 115 € s príslušenstvom, ktorú žiadal žalobca
zaplatiť z titulu poplatkov pozostávajúcich z ceny za upomienku vo výške 10 € a ceny za výzvy vo výške
3 x po 35 €.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Dňa 21.4.2005 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu ( Československá obchodní banka,
a.s. ) Zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo vedenie bežného účtu č. XXXXXXXXX/XXXX v
mene SKK a úprava vzájomných vzťahov medzi ČSOB, a.s. a majiteľom účtu pri poskytovaní komplexu
ďalších bankových produktov a služieb ČSOB. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o bežnom účte boli

všeobecné obchodné podmienky ČSOB, a.s.

Podľa čl. 1. Zmluvy o bežnom účte (ďalej len „Zmluva“), ČSOB a majiteľ účtu potvrdzujú, že dňa
29.6.2001 ČSOB zriadila a vedie jeho bežný účet číslo XXXXXXXXX/XXXX v mene SKK s periodicitou
výpisov z účtu mesačne poštou.

Podľa čl. 2 Zmluvy, majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy
len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania.

V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte, úročí ČSOB
vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlásenou ČSOB.

Podľa čl. V bod 3 Zmluvy, ČSOB si účtuje za bankové služby a produkty uvedené v Zmluve odmeny a
poplatky podľa Sadzobníka.

Podľa čl. V bod 4 Zmluvy, ustanovenia zmluvy možno meniť po dohode zmluvných strán formou

písomného dodatku.

Dňa 26.4.2005 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu ( Československá obchodní banka,
a.s. ) Zmluvu o prečerpaní, na základe ktorej poskytla ČSOB žalovanej peňažné prostriedky formou
povoleného prečerpania na jej bežnom účte do výšky úverového limitu 5.000,-Sk.

V rámci dokazovania v jeho predmete po rozhodnutí odvolacieho súdu, podaním doručeným súdu dňa

24.3.2014 žalobca oznámil, že nedisponuje doručenkami o prevzatí upomienky a výziev č. 1 a 2 a
predložil len žalovanou podpísanú doručenku o prevzatí poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky.
Zároveň predložil súdu Sadzobník platný od 1.10.2010, v ktorom bola vymedzená cena za upomienku
vo výške 10 € a za výzvu vo výške 35 €.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä

k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet peňažné
vklady alebo platby uskutočňované v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom
účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu
požadovanú zmluvu alebo uskutočniť platby ním určeným osobám.

Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a

to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov

občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Z hľadiska predmetu konania v časti o 115 €, poukazuje súd na tú skutočnosť, že nárok žalobcu sa
odvíja od Zmluvy o bežnom účte zo dňa 21.4.2005 v spojení so Zmluvou o prečerpaní zo dňa 26.4.2005

a jej Dodatku č. 1 zo dňa 4.4.2007. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy v zmysle čl. V bod 3 Zmluvy bol i
Sadzobník s tým, že podľa čl. V bod 4 Zmluvy, ustanovenia zmluvy možno meniť po dohode zmluvných
strán formou písomného dodatku. Žalobca si poplatky za upomienku a 3 výzvy uplatňoval na základe
Sadzobníka účinného od 1.10.2010, avšak predmetné zmluvy boli uzavreté v roku 2005, pričom žalobca
v konaní nepreukázal, že by sa na zmene poplatkov v Sadzobníku zmluvné strany dohodli tak, ako to
predpokladá čl. V bod 4 Zmluvy o bežnom účte. Ak žalobca vychádza z možnosti upravovať výšku týchto

poplatkov jednostranne, nastala by absurdná situácia kedy by ju určil napr. na sumu 100 € a následne by
upomienky, či výzvy vydával s periodicitou napr. týždenne a súdu by neostávalo nič iné len tieto poplatky
bez ďalšieho priznať. S takýmto záverom sa však súd nemôže stotožniť. Zároveň súd poukazuje i na
to, že okrem poslednej výzvy, žalobca nepreukázal, že by sa ostatné upomienky a výzvy dostali do
dispozície žalovanej, ktorá by tak mala možnosť s nimi sa oboznámiť. Teda ani v tomto smere nebolo

preukázané, či tieto boli reálne odoslané žalovanej. Nakoniec súd akcentuje i na stanovisko odvolacieho
súdu uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia, v ktorom uviedol, že vyčíslenie sumy 115 € v delikvencii
úverového účtu k 30.10.2011 rozhodne nemožno považovať za jeho preukázanie.

Vzhľadom na uvedené, pri absencii dohody v zmysle ust. § 34 OZ, súd, vo výroku uvedenej časti žalobu
zamietol.

K odňatiu možnosti konať pred súdom, keď žalobca pred každým pojednávaním upozorňuje na
skutočnosť,ževprípade,aksúdpovažujenejakúčasťnárokuzanedostatočnepreukázanú,doloží,resp.
ozrejmí potrebné skutočnosti, súd uvádza, že pri doslovnom akceptovaní tejto požiadavky, by súd nikdy
nemohol zamietnúť žalobu alebo jej časť pre neunesenie dôkazného bremeno a musel by dokazovať
„do nekonečna“. Za daného stavu mal súd za to, že u žalobcu bolo zachované právo vyjadriť sa k

rozhodným skutočnostiam, označiť

navrhovanédôkaznéprostriedkyalistinnédôkazypredložiť,pričomvtomtosmerenakoniecsúduvádza,
že o svojich procesných právach a povinnostiach bol žalobca poučený uznesením, ktoré mu bolo
doručené dňa 15.8.2012.

O trovách konania ( vrátane odvolacieho ) rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého,

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu účastníkov
konania ( 207,83 € - 115 € ), teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice II v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.