Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. máj 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/423/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207734
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813207734.2

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:
Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., AK, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: D.
F., V.. XX.XX.XXXX, V. XXX/X, XXX XX T. Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778,

zastúpeného: JUDr. Jaroslava Oravcová, advokát, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie
179,25 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 81,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne z dlžnej sumy 81,61 eur od 09.03.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi konania Združeniu na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 eur na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jaroslavy Oravcovej a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 179,25 eur s úrokom

z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 09.03.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu č. A4851510,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca
vypožičal žalovanému 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby
poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Poukázal
na to, že v snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní ich nároku z titulu zmluvnej pokuty ako

paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 100,00 eur s tým, že ustanovenie
Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka Rozsudkom KS Prešov so
sp. zn. 6Co/91/2011 a v súlade s ust. § 53a Obč. zákonníka je tak žalobca ako dodávateľ služby povinný
zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa žalobca týmto návrhom na začatie
konania domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný

telefón/komunikačné zariadenie Nokia 2730 a to vo výške 91,00 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená
škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadeniaa jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný
žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu

viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporcovi bola predĺžená
zmluvná viazanosť v súlade s dodatkom k zmluve čl. 2 bod 2.6 dodatku. Uvedená zmluvná pokuta mala
ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade
porušenia Zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť tým, že žalobca si svoje povinnosti

poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/komunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak
žalovaný si svoju základnú povinnosť (t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne
a včas uhrádzať svoje splatná záväzky) nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany žalobcu
s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad
keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného a ani im zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech.
Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného

zmluvného záväzku žalovaného. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku žalobca ustanovenia
Zmluvy (konkrétne Dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo dal do súladu so zákonom a týmto
súdnym rozhodnutím. Žalovaný v Dodatku vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu
medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný

zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo,
že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy so spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia). Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, žalobcovi
vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces,
akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a výhradnú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje

na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si žalobca neuplatňuje
z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za
mobilnýtelefón/telekomunikačnézariadeniebolivminulostidohadovanépaušalizovanézmluvnépokuty.
Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi je nasledovný: Nokia 2730 -
akciová cena = 9,00 eur, predajná cena = 100,00 eur, uplatnená škoda/výsledná suma = 91,00 eur.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný neuhradil riadne a včas cenu poskytnutých služieb v sume 88,25 eur
v období 10/2011 - 01/2012. Pokusom o pokonávku zo dňa 23.02.2012 oznámil žalobca žalovanému
sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na ich úhradu
v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky
za poskytnuté služby. V zmysle Všeobecných podmienok si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania a

to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, t.j. odo dňa 09.03.2012. Žalobcova
pohľadávka voči žalovanému ku dňu podania žaloby pozostávala z neuhradených služieb vo výške
88,25 eur a z nároku na zaplatenie náhrady škody vo výške 91,00 eur. Poukázal na to, že ak by súd
považoval uplatňovanú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na zvážení súdu akú časť škody po
využití práva súdu vysokú škodu znížiť žalobcovi prizná.

Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi a to žalobným
návrhom, Zmluvou o pripojení č. A4851510, s Dodatkom k zmluve o pripojení č. A4851510 a prílohou
č. 1 k Dodatku, pokusom o pokonávku zo dňa 23.02.2012, Všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete, opisom

faktúr v počte 6 - faktúra č. 2128281753, č. 2131541945, č. 2128192099, č. 2131631320, č. 2134911867
a č. 2138286988, dokladom preukazujúcim predĺženie viazanosti, vyjadrením právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Podľa Zmluvy o pripojení č. A4851510 zo dňa 15.01.2010 žalobca poskytol žalovanému ako
užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi, 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanému využívať

telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo
XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Paušál 10 eur. Neoddeliteľnou súčasťou
tejto zmluvy boli prílohy a to Dodatok k zmluve o pripojení a Príloha č.1 k Dodatku k Zmluve.Z Dodatku k zmluve č. A4851510 zo dňa 15.01.2010 (ďalej len ,,Dodatok“) uzavretého medzi účastníkmi
konania vyplýva, že v súvislosti s kúpou koncového telekomunikačného zariadenia (ďalej len ,,MT“) typu
Nokia 2730, sa účastníci dohodli na kúpnej cene za prístroj vo výške 9,00 eur. Žalovaný sa zaviazal

splniť povinnosti vyplývajúce mu z Článku 2. tohto dodatku, teda riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu
za ním zakúpený akciový mobilný telefón. V Článku 2. bod 2.5. žalovaný sa zaviazal za porušenie
zmluvných povinností podľa bodu 2.3. a 2.4. tohto článku zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 100,00 eur.
V Zmysle bodu 2.3. tohto článku sa žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu
24 mesiacov odo dňa uzatvorenia tohto dodatku.

Podľa Článku 3. bod 3.7. Dodatkov, účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za
cenu uvedenú v čl. 1 bod. 1.2. dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou MT
a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že účastník
sa zaviazala užívať služby mu poskytované po dobu viazanosti, pričom nedodržanie tohto záväzku by
spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému jednotlivými faktúrami (č. 2131541945, č.

2128192099 a č. 2134911867) cenu poskytnutých služieb vo výške 81,61 eur.

Za upomienku žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 1,33 eur faktúrou č. 2128281753 a sumu 1,33
eur faktúrou č. 2131631320.

Za odpojenie žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 3,98 eur faktúrou č. 2138286988.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 23.02.2012 vyplýva, že žalobca

vyzval žalovaného na úhradu splatných faktúr za poskytované služby a poplatky za obdobie 11/2011 až
01/2012 v celkovej výške 88,25 eur. Zároveň žalovaného upozornil, že je povinný z dôvodu porušenia
zmluvných ustanovení vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu a to v celkovej výške
100,00 eur. Náhradný termín plnenia za poskytnuté komunikačné služby a zmluvnú pokutu stanovil na
08.03.2012.

V danej právnej veci vstúpil do súdneho konania na strane žalovaného vedľajší účastník a to len
čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty. Z písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplýva,
že navrhuje žalobu v časti zmluvnej pokuty, transformovanej na náhradu škody zamietnuť a priznať
náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Ako dôvod pre zamietnutie žaloby uviedol, že nedošlo
k preukázaniu uplatneného nároku. Uviedol, že pokiaľ ide o náhradu škody, ide len vlastne o

paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu ktorú už judikatúra zakázala,
lebo opäť by nijakým spôsobom nebolo zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil,
a škoda by predstavovala stále tú istú sumu. Neprijateľnú a teda absolútne neplatnú zmluvnú podmienku
nie je možné modifikovať, k čomu sa už vyjadrila početná judikatúra vrátane Súdneho dvora EÚ. Aj
keď sa navrhovateľ snaží presadiť, že sumu 91 eur požaduje ako náhradu škody, v skutočnosti ju

naďalej požaduje ako zmluvnú pokutu, len ju modifikuje na výšku rozdielu medzi trhovou a akciovou
cenou telefónu. Tento nárok považoval vedľajší účastník za nedôvodný preto, že medzi navrhovateľom
a odporcom došlo k uzavretiu písomnej dohody o výške kúpnej ceny telefónu, teda navrhovateľom
bola stanovená kúpna cena telefónu, ktorú odporca zaplatil. Cenu telefónu pritom dobrovoľne stanovil
navrhovateľ. Navrhovateľ sa tak rozhodol v rámci svojej obchodnej politiky a všetky zvýhodnenia a

benefity boli navrhovateľom poskytnuté dobrovoľne.

Z Článku 4 bod 4.4 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejne telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
vyplýva, že navrhovateľ bol oprávnený odstúpiť od Zmluvy ak účastník nezaplatil splatnú cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.5 uvedeného článku, odstúpením sa

Zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej
strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.Podľa Článku 17. bod 17.5 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejne telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,
Zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou, ktoré nie sú

výslovne v Zmluve a Všeobecných podmienkach upravené, sa riadia ustanoveniami ostatných platných
právnych predpisov.

Podľa listiny o akciovej cene mobilného telefónu predloženej žalobcom, akciová cena mobilného
zariadenia Nokia 2730 bola 9,00 eur a predajná cena bola 100,00 eur.

Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),

účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,

platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane
neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z
nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na

verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie
v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane
používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane
porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za preukázané,
že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluvy o pripojení a následne dodatok k nej. Zo strany
žalovaného došlo k porušeniu zmluvných podmienok a to neuhradením cien poskytnutých služieb
a poplatkov za obdobie od 11/2011 až 01/2012, ktoré mu boli zo strany žalobcu vyfakturované

jednotlivými vyššie uvedenými faktúrami. Celkovo výška pohľadávky žalobcu z titulu neuhradenia v
zmysle vystavených časti faktúr bola vo výške 88,25 eur, tak ako to žalobca uvádza v podanom návrhu.
Žalovaný bol zo strany žalobcu vyzvaný na dobrovoľné plnenie. Žalovaný na výzvu nereagoval ani
čiastočnou úhradou. Podľa predložených faktúr žalovaný neuhradil sumu vo výške 179,25 eur. Žalobca
si však v konaní uplatnil titulom neuhradených služieb sumu 88,25 eur a titulom náhrady škody sumu

91,00 eur.Súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3,98 eur z faktúry č. 2138286988 za odpojenie.

Vyššie uvedenú sumu 3,98 eur z faktúry č. 2138286988 za odpojenie súd nepriznal pretože ide o
odmenu, ktorá nemá žiadne protiplnenie, odpojením sa neposkytujú žiadne služby a súd je tohto názoru,

že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať odmenu za to, že žiadne služby žalovanému neboli
poskytnuté, teda len za to, že žalobca žalovaného len odpojil od telekomunikačnej siete. Žalobca taktiež
nepreukázal, že by mu za odpojenie vznikli nejaké reálne náklady v tejto výške.

Sumu 1,33 eur z faktúry č. 2128281753 a z faktúry č. 2128281753, teda spolu sumu 2,66 eur za zaslanie
upomienok súd nepriznal nakoľko žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal
súdu zaslanie nejakej upomienky a to podľa čo si túto sumu účtoval a ani nepreukázal že by mu za

zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v tejto výške.

Voči zvyšku uplatnenej pohľadávke v sume 81,61 eur zo zvyšných faktúr súd nemal žiadne námietky a
preto považoval nárok žalobcu v tejto časti t.j. 81,61 eur za dôvodný a preto súd návrhu žalobcu v tejto
časti vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti pokiaľ sa týka žiadaného
hovorného žalobu ako nedôvodnú z dôvodov vyššie uvedených zamietol.

Žalovaný tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby a za kúpu mobilného telefónu ani v dodatočnej
lehote určenej žalobcom v pokuse o pokonávku, teda do 08.03.2012, dostal sa dňom nasledujúcim po
uplynutí lehoty, do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.
Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením bola 1,00 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu 09.03.2012 bola teda 9,00

% ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou
a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške
9,00 % ročne od 09.03.2012 do zaplatenia zo sumy dlžného hovorného, ktoré súd uznal tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zvyšok nároku na úroky z omeškania ako neodôvodnený zamietol.

V danej právnej veci bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Pre

spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ

požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu
spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

V súvislosti s týmito zákonnými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa súd posudzoval celý žalobcom
uplatnený nárok.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemámožnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť
o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a

povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008

bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho
zákonníka.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

V zmysle Dodatku k zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok žalobcu bola medzi účastníkmi
konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná podmienka)

a súd mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Do pozornosti súd tiež dáva žalobcovi, že dotknutá zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty, už
bola súdom určená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti ako celku. Cieľom tohto určenia bolo, aby sa
žalobca zdržal používania tejto podmienky vo vzťahu ku všetkým spotrebiteľom, na ktorých majú takto

dojednané zmluvné podmienky priamy dosah a môžu ich rovnako poškodiť (rozsudky Krajského súd v
Prešove a to vo veciach vedených pod sp. zn. 6Co/91/2011, 6Co/44/2012, 19Co/30/2012). Následne
začal žalobca keďže jeho nároky ohľadom zmluvnej pokuty neboli úspešné uplatňovať tieto nároky z
iného právneho titulu.

Žalobca uviedol, že sa voči žalovanému nedomáha zaplatenia zmluvnej pokuty na ktorú poukázal že

bola dohodnutá, ale náhrady škody vo výške 91,00 eur, pričom táto suma podľa neho predstavuje rozdiel
cien predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení a akciovej ceny, za ktorú
žalobca telefón žalovanému odpredal. Zaplatenia tejto sumy sa domáha titulom náhrady škody, lebo
porušením zmluvných povinností zo strany žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 91,00 eur,ktorá zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorý žalobca odpredal
žalovanému na základe uzatvoreného dodatku k zmluve o pripojení.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že žalobca, že nemá nárok na náhradu škody vo výške

dotácie poskytnutej žalobcom na nákup mobilného zariadenia. Zákon v prípade vzniku zodpovednosti
za škodu presne vymedzuje podmienky takéhoto zodpovednostného vzťahu (predpokladmi pre vznik
zodpovednosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení pre vznik škody sú protiprávny úkon, ujma-
škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie) a nestačí len konštatovanie
o vzniku škody vo výške sumy dotácie. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu písomnej

dohody o výške kúpnej ceny mobilných telefónov, teda žalobcom bola stanovená odkupná cena
telefónov, ktorú žalovaný uhradil. Teda v tomto smere sa žalobca nemôže voči žalovanému domáhať
náhrady škody vo výške predstavujúcej rozdiel medzi cenou telefónov a zľavnenou cenou telefónov, za
ktorú mobilné telefóny žalovanému odpredal, nakoľko medzi nimi bola uzatvorená osobitná dohoda o
výške kúpnej ceny mobilných zariadení a takto dohodnutú kúpnu cenu žalovaný žalobcovi aj uhradil.

K tvrdeniu žalobcu je ešte potrebné uviesť, že pre predajnú, akciovú cenu mobilného telefónu sa

dobrovoľne rozhodol samotný žalobca, ktorý diktoval podmienky v danom právnom vzťahu ako silnejšia
strana. Pre predaj mobilného zariadenia za akciovú kúpnu cenu sa žalobca rozhodol v rámci svojej
obchodnej politiky, pričom všetky zvýhodnenia a benefity boli žalobcom poskytované dobrovoľne a je
nepochybné, že práve toto bolo účelom tejto jeho marketingovej a obchodnej stratégie. Súd preto inú
ako akciovú cenu mobilného telefónu, za ktorú odpredal žalovanému mobilný telefón nepovažuje za

relevantnú. Súd po preskúmaní veci, vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že v danom
prípade neboli naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu definované zákonom (tvrdením
žalobcu tak ako je to vyššie uvedené).

Na základe uvedeného preto súd žalobcu v prevyšujúcej, t.j. časti o zaplatenie sumy 91,00 eur ako
náhrady škody spolu s úrokmi z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd návrhu v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy vo výške 81,61 eur
s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z tejto sumy od 09.03.2012 do zaplatenia vyhovel a vo
zvyšnej časti návrhu, t.j. ohľadom sumy 97,64 eur žalobu zamietol.

V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.V predmetnej veci mal po prepočte pomeru úspechu a neúspechu žalobca úspech vo výške 46%
(81,61/179,25 x 100 = 45,53) a neúspech vo výške 54 % (100-46 = 54 %).

Úspešnejšiemu žalovanému, tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8 % (po odrátaní

neúspechu žalovaného od jeho úspechu). Keďže žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy konania
nevyplývajú a žiadne si ani nevyčíslil, súd trovy konania žalovanému nepriznal.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného, súd
vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p, keďže vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil len do časti
náhrady škody, v ktorej bol úspešný v celom rozsahu.

Žalobcom žalovaná pohľadávka pozostávala z neuhradených služieb vo výške 88,28 eur a náhrady

škody vo výške 91,00 eur. K uvedenému preto súd pristúpil tak, že uplatnené nároky sú samostatne
žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011
zodňa11.10.2012).Tvrdenievedľajšiehoúčastníkaovstupedokonanialenvčastinárokutýkajúcehosa
zaplatenia sumy 91,00 eur je preto opodstatnené a vzhľadom na tú skutočnosť mu súd priznal náhradu
trov konania v zmysle § 142 ods. 1, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech
nemal.

Pri výpočte hodnoty právneho úkonu súd vychádzal zo sumy 91,00 eur, pretože vedľajší účastník vstúpil
do konania len v tejto časti a táto časť bola súdom zamietnutá. Vedľajší účastník bol preto v plnom
rozsahu úspešný.

V rámci náhrady trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia súd priznal vedľajšiemu
účastníkovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 58,58 eur podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:

Tarifná odmena v sume 33,20 eur podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky a to za

nasledovné úkony (základ pre určenie odmeny je 91,00 eur, odmena za jeden úkon je 16,60 eur):

- prevzatie a príprava zastupovania .............................................................................. 16,60 eur

- písomné podanie na súd ............................................................................................. 16,60 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 15,62 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál), rok 2013
- 7,81 eur.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu

Súd priznal žalovanému daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 48,82 eur (33,20 eur + 15,62
eur), čo predstavuje sumu 9,76 eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného tak predstavujú 58,58 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.