Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15P/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914200476
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914200476.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľky: I. M. M.. H.,

T.. XX.X.XXXX, U. H. R. XXX/XX, Y. X., práv. zast. JUDr. Atilom Bohácsom, advokátom, Hlavná 796/69,
Kráľovský Chlmec, proti odporcovi: W. M.Y., T.. XX.X.XXXX, R. XXX/XX, Y. X., za účasti maloletej Z. M.,
T.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trebišov, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania I. M. M.. H. Z. W. M., uzavreté dňa 3.2.2001 v Kráľovskom Chlmci,
zapísanévknihe manželstievmatričnéhoúraduKráľovskýChlmec,vozväzku14,ročník2001,nastrane

184, pod poradovým číslom 3, rozvádza.

II. Na čas po rozvode zveruje maloletú Z. M., T.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
maloleté dieťa na čas po rozvode zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec, W. M., T.. XX.X.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej Z., T.. XX.X.XXXX, sumou
zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, určené zák.
č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, počnúc od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva,
vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky.

IV. Otec, W. M., T.. XX.X.XXX,X je oprávnený stretávať sa s maloletou Z., T.. XX.X.XXXX, bez časového
obmedzenia.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v konečnom návrhom žiadala, aby súd jej manželstvo uzavreté s odporcom rozviedol,

na čas po rozvode zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať
na jej výživu sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa mesačne. Styk otca s dieťaťom navrhla upraviť bez časového obmedzenia. Z odôvodnenia
návrhu vyplýva, že účastníci sa zoznámili v januári 1999, v B. XXXX sa im narodila dcéra. Bývali
v spoločnej domácnosti s rodičmi odporcu a jeho bratom. Odporca po požití väčšieho množstva
alkoholu, dva až trikrát v roku, býval násilnícky až agresívny, navrhovateľku fyzicky napádal. Od
roku 2006 odporca pracoval v Č. M., v roku 2008 za ním vycestovala i navrhovateľka. Po ukončení

pracovného pomeru, od roku 2009, odporca trpel depresiami, častejšie požíval alkohol, návykové látky,
trpel haluciáciami. Z dôvodu paranoidnej schizofrénie bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickomoddelení v Trebišove, bol mu priznaný invalidný dôchodok. Od októbra 2013 účastníci nežijú v spoločnej
domácnosti. Navrhovateľka sa s maloletou presťahovala do podnájmu v Košiciach. Manželstvo
účastníkovjevážnerozvrátené,navrhovateľkastratilakodporcovicitovývzťah,nietnádejenaobnovenie

manželského spolužitia.

Odporca v písomnom vyjadrení s návrhom na rozvod manželstva súhlasil dôvodiac, že účastníci od
októbra 2013, kedy navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti spolu s dcérou, nežijú v spoločnej
domácnosti. Navrhovateľka odmieta obnoviť manželské spolužitie. Manželstvo neplní svoj spoločenský
účel. Uviedol, že zdrojom jeho príjmu je invalidný dôchodok vo výške 89,70 Eur mesačne, ktorý mu

vypláca Sociálna poisťovňa v Bratislave. Od októbra 2013 poberá z Českej republiky invalidný dôchodok
vo výške 1.721,-CZK. Býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starej matky, na domácnosť
prispieva sumou 50,-Eur mesačne. Súhlasil i s navrhovanou úpravou rodičovských práv a povinností
k maloletej Z..

Na pojednávania, ktoré sa konali v dňoch 25.4.2014 a 16.5.2014, na ktoré bol odporca predvolaný riadne
a včas sa nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 13.5.2014 a žiadal, aby súd vec

prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd za splnenia podmienok uvedených v ust. § 101 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vykonal pojednávanie a rozhodol v neprítomnosti
odporcu.

Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov v rodine uviedol, že účastníci nežijú v spoločnej
domácnosti od októbra 2013, spoločne nehospodária. Otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so

svojoumatkouI.M.astaroumatkouI.H.všesťizbovomrodinnomdome,ktorýjevovýlučnomvlastníctve
starej matky. Poplatky spojené s bývaním vo výške 225,-Eur mesačne uhrádzajú spoločne. Otcova
matka je bez pracovného pomeru, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, zdrojom jej príjmu je
dávka v hmotnej núdzi 61,60 Eur mesačne. Zdrojom príjmu starej matky je invalidný dôchodok 250,-Eur
mesačne. Otec dieťaťa je invalidným dôchodcom, z dôvodu paranoidnej schizofrénie mu bola uznaná

70% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani toho času otec dieťaťa nie je v dobrom
psychickom stave, je liečený ambulantne na psychiatrickej ambulancii I.. Š. D. Y. X.. Napriek tomu, že s
rozvodom manželstva súhlasí, odmieta sa zúčastniť pojednávania. Rodičia dieťaťa nekomunikujú, otec
nepozná ani adresu, na ktorej sa matka s dieťaťom zdržiavajú. Šetrenie v domácnosti matky nebolo
možné vykonať, keďže matka sa zdržiava na neznámej adrese. Kolízny opatrovník v závere správy

uviedol, že obnovenie manželského spolužitia medzi účastníkmi nie je možné, rozvod z dlhodobého
hľadiska nebude v rozpore so záujmami maloletej. Na čas po rozvode navrhol maloletú Z. zveriť do
osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné v závislosti od príjmových a majetkových
pomerov otca s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletej. Styk otca s maloletou navrhol
upraviť bez obmedzenia.

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 3.2.2001 v Kráľovskom Chlmci. U
oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú občanmi SR. Posledné spoločné bydlisko mali v Kráľovskom
Chlmci. Z manželstva pochádza maloletá Z., T.. XX.X.XXXX.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že do manželstva vstupovala z dôvodu citovej náklonnosti
ale aj preto, že chcela, aby maloletá Z. žila v úplnej rodine. Problémy v manželstve nastali v čase,

keď obaja účastníci, ktorí žili v Č. M., stratili prácu. Odporca začal užívať omamné látky, pod vplyvom
ktorých navrhovateľku fyzicky napadol; príležitostne užívala omamné látky i navrhovateľka. Z dôvodu
finančných problémov sa účastníci vrátili na Slovensko, bývali v domácnosti matky odporcu. Odporca,
ktorému diagnostikovali paranoidnú schizofréniu, začal s liečbou. Bol opakovane hospitalizovaný, bol
mu priznaný invalidný dôchodok. V októbri 2013 sa navrhovateľka i s dieťaťom odsťahovala do Košíc,

do spoločnej domácnosti sa odmieta vrátiť. Navrhovateľka pracuje ako opatrovateľka v cudzine, počas
jej neprítomnosti starostlivosť o dieťa zabezpečuje otec odporcu. Účastníci od októbra 2013 spoločne
nehospodária, takmer dva roky nežijú manželským životom.

Svedkyňa, I. Š., uviedla, že v susedstve účastníkov a rodičov odporcu bývala dlhodobo. Z domu bolo
občas počuť hádky, no nikdy nebola svedkom fyzického útoku na navrhovateľku. Nevidela, že by vrodine dochádzalo k násilnostiam. Odporca po občasnom požití alkoholu rozprával zvýšeným hlasom
aj so svojimi rodičmi, no tí sa snažili vyriešiť všetky problémy nekonfliktne. Dieťaťu sa venovali obaja
rodičia, najviac stará matka M., ktorá bola rodičom pri výchove maloletej Z. nápomocná.

Zo svedeckej výpovede W. M., otca odporcu súd zistil, že spolužitie účastníkov bolo ovplyvnené
požívaním alkoholu odporcom, ktorý síce požíval len príležitostne, no pod jeho vplyvom útočil tak na
navrhovateľku, ako aj na svedka, ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti. Správanie odporcu bolo
nevyspytateľné. Stalo sa, že odporca svojim rodičom opakovane odcudzil finančnú hotovosť a bez
akéhokoľvekvysvetleniasaneukázaldomacelýtýždeň.Ponávratesnímkomunikácianebolamožná,čo

bolo aj príčinou nedorozumení medzi svedkom a matkou odporcu. Aj keď mu svedok zaplatil zváračský
kurz, odporca pracoval v Č.J. M. len krátkodobo. Odporca má zdravotné problémy, lieči sa, no alkohol
požíval aj v čase, kedy užíval lieky, čím sa jeho účinok znásoboval. Počas doby, kedy navrhovateľka
pracuje v cudzine, starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje svedok so svojou priateľkou.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní
v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,

pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 vety prvej Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu

vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode
vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvale
rozvrátené, má formálny charakter a neplní svoj účel. V konaní bolo preukázané, že účastníci od
októbra 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, už dva roky nežijú manželským

životom. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom. Príčinou rozvratu manželstva je skutočnosť, že
odporca po požití alkoholu nedokáže ovládať svoje správanie, vo vzťahu k okoliu sa prejavuje jeho
agresívna povaha. Užívanie liekov, u odporcu diagnostikovaná paranoidná schizofrénia, účinok alkoholu
znásobujú. Pod vplyvom takéhoto správania sa odporcu navrhovateľka stratila k odporcovi citový vzťah,
spolu s dieťaťom sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, odmieta obnoviť manželské spolužitie. Za

daných okolností, keďže sú splnené všetky hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky pre rozvod
manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvodom manželstva nebude trpieť ani maloleté
dieťa, ktoré vzhľadom na súčasnú situáciu nebude v zhoršenom postavení.

V časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
súd vychádzal zo zistení vyplývajúcich z predložených listinných dôkazov, z vyjadrení navrhovateľky,

výpovede svedkov, zo správy kolízneho opatrovníka a z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov
sp. zn. 15P/276/2013.

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 15P/276/2013-69 zo dňa 6.12.2013 bola schválená
rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá Z. M., T.. XX.X.XXXX, zverená na čas do rozvodu
manželstva do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou

zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, určené zák.
č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2013.

Navrhovateľka pracuje v M. v dvojtýždňových turnusoch, ako opatrovateľka. Jej čistý mesačný zárobok
predstavuje 800,00 Eur. Za podnájom v Y., kde býva spolu s maloletou dcérou, zaplatí mesačne 330,-
Eur. Náklady na cestu do práce predstavujú mesačne 50,-Eur, zdravotné poistenie 55,02 Eur, pôžička

148,17 Eur, poistenie 44,40 eur, sporenie dcére 30,-eur, obedy 20,-eur mesačne.Odporca je bez pracovného pomeru. Býva v rodinnom dome s matkou a starou matkou, na domácnosť
prispieva sumou 50,-Eur mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava mu bol od 3.4.2013
priznaný invalidný dôchodok vo výške 89,70 Eur mesačne. Rozhodnutím Českej správy sociálneho

zabezpečenia mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 1.721,-CZK mesačne.

Účastníci okrem detí pochádzajúcich z manželstva inú vyživovaciu povinnosť nemajú.

Maloletá Z. N. žiačkou X. ročníka F. U. Y.. Od septembra 2014 je prijatá na bilingválne gymnázium v
Y.. Za obedy v škole jej matka zaplatí 20,-Eur mesačne. Dieťa má bežné výdavky na stravu, ošatenie
a školské potreby.

Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona (v čase rozhodovania súdu vo výške 27,10 Eur mesačne).

Podľa ust. § 5 zákona č. 601/2003 Z.z., o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v platnom znení, sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.

Podľa ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Súd na čas po rozvode zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, berúc do úvahy stanovisko
kolízneho opatrovníka, vyjadrenie navrhovateľky a postoje oboch účastníkov. Matka sa o dieťa riadne
stará, v čase výkonu práce v cudzine túto starostlivosť zvláda za pomoci starého otca a jeho priateľky.

V jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a je i naďalej podľa názoru súdu schopná vytvoriť
pre maloleté dieťa vhodné rodinné zázemie a poskytovať mu potrebnú stabilitu.

Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistených príjmových možností oboch účastníkov,
ich nevyhnutných výdavkov ako aj potrieb maloletej. Súd uložil otcovi povinnosť platiť na maloletú Z.
výživné v minimálnej zákonnej výške, pretože príjem a sociálna úroveň otca mu neumožňujú platiť vyššie

výživné. Súd pri určení výživného vychádzal z ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, čo v deň vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 27,10
Eur. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. bežného

kalendárneho roka. Splatnosť výživného určil na 25. deň v mesiaci, pričom výživné je splatné mesiac
vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.Podľa ust. § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú na úprave

styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí
o rozvode.

V zmysle citovaného ustanovenia súd upravil styk otca s maloletými dieťaťom tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku, pretože uvedený styk nie je v rozpore so záujmami maloletej a vyžaduje
si to záujem na jej výchove.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§144O.s.p,podľaktoréhoúčastnícinemajúprávonanáhradu

trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný Trebišov
v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Účastníci sú povinní oznámiť po právoplatnosti rozsudku príslušnému orgánu poverenému evidenciou
osôb zmeny, ktoré nastali v ich osobnom stave v dôsledku rozvodu manželstva.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošle priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.