Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/226/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108218321
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5108218321.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľa:E.J.,X..XX.XX.XXXX,L.Y.XXX/XX,XXXXXŽ.-Y.,protiodporcovi:vrade1/:JUDr.Jozef
Kaduch, súdny exekútor, so sídlom Dolný Val 30, 010 01 Žilina, IČO: 35 655 887, právne zastúpený:
JUDr.GenovévaHlásniková,advokátka,HornýVal24,01001Žilina,protiodporcovivrade2/:Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o zaplatenie 2.239,69 eur s príslušenstvom a o zaplatenie sumy 977,64 eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi v rade 1/ trovy konania vo výške 373,74 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 900,62 eur, na účet právneho zástupcu odporcu v rade 1/, do troch dní
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi v rade 2/ trovy konania vo výške 32,- eur, do troch
dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 21.7.2008 vedenou pod pôvodnou sp. zn. 10Cb
226/2008 sa pôvodne označený navrhovateľ PDA, s.r.o. domáhal voči odporcovi v rade 1/ uloženia

povinnosti na zaplatenie pohľadávky vo výške 67.473,- Sk (2.239,69 eur) spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5% ročne počítaným zo sumy 69.473,- Sk od 11.10.2006 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Uplatnený nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že dňa 15.8.2005 odporca v exekučnom
konaní Ex 485/2005 vydal upovedomenie o začatí exekúcie v prospech oprávneného Všeobecná
úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, proti povinným E. F. a L. F., obaja bytom R. XXXX.
Navrhovateľ v žalobe presne špecifikoval pohľadávku, ktorá tvorila predmet exekučného konania a
ďalej uviedol, že povinní v exekučnom konaní uhradili svoj dlh postupne v splátkach od 20.9.2005 do

10.10.2006, spolu v sume 754.700,- Sk. Nárok oprávneného v exekučnom konaní predstavoval čiastku
566.700,71 Sk. Po odpočítaní nároku oprávneného si odporca ponechal na svoje trovy konania sumu
187.999,29 Sk. Odporca bol splnomocneným zástupcom povinných vyzvaný k tomu, aby mu predložil
vyúčtovanie trov exekučného konania Ex 485/2005, na ktorú výzvu odporca nereagoval a vyúčtovanie
trov exekúcie splnomocnenému zástupcovi povinných odmietol vydať. S poukazom na ustanovenie
§ 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., ustanovenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, konkrétne ustanovenie §

2 písm. a) ods. 1 a § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky navrhovateľ uviedol, že ak súdny
exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, patrí mu 50% z
odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20%
zo základu na jej určenie, najmenej však 500,- Sk a najviac 1.000.000,- Sk. Navrhovateľ uviedol, žezákonná úprava nedáva súdnemu exekútorovi možnosť voľby, či od exekúcie upustí, alebo exekúciu
"ukončí vymožením" v prípade, ak povinný splnil to, čo mu ukladalo rozhodnutie. Pri vyúčtovaní trov
exekučného konania odporca nepostupoval v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z.

a § 5 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., čím došlo k poškodeniu povinných osôb v exekučnom konaní.
Odporca si uplatnil v exekučnom konaní Ex 485/2005 v rozpore so zákonom odmenu vo výške 134.946,-
Sk. Nárok odporcu podľa označenej právnej úpravy predstavuje odmenu vo výške 67.473,- Sk. Povinný
v exekučnom konaní Ex 485/2005 svoju pohľadávku vo výške najmenej 67.449,- Sk s príslušenstvom
postúpili spoločnosti PDA, s.r.o., ktorý následne vyzval odporcu na vrátenie neoprávnene účtovaných

trov exekučného konania, na ktorú výzvu však odporca nereagoval. Navrhovateľ preto žiadal zaviazať
odporcu na zaplatenie dlžnej istiny vyčíslenej v sume 67.473,- Sk t.j. 2.239,69 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5% ročne od 11.10.2006, t. j. od poslednej platby povinného do zaplatenia.

V zmysle návrhu a navrhovateľom predložených listinných dôkazov, Okresný súd Žilina platobným
rozkazom č.k. 10Rob 371/2008-19 zo dňa 28.7.2008 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.

V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu odporca
odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona. Odporca
v podanom odpore namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu
s námietkou absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.4.2008 pre neurčitosť

zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodov uvedených v § 39 Občianskeho
zákonníka. Vo veci samej odporca uviedol, že o upustení od vykonania exekúcie v zmysle ustanovenia
§ 46 ods. 3 Exekučného poriadku je možné hovoriť len vtedy, ak povinný včasnou úhradou celého
vymáhaného nároku, t. j. úhradou v lehote ustanovenej podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku
zabráni realizácii procesných úkonov exekútora predstavujúcich vykonávanie exekúcie. Odporca

uviedol, že exekučné konanie sa začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie a procesným
úkonom exekútora, ktorým sa začína vlastné vykonávanie exekúcie, je príkaz na vykonanie exekúcie -
exekučný príkaz, ktorého účelom je konkrétne postihnutie práva alebo majetku patriaceho povinnému
na uspokojenie pohľadávky oprávneného alebo vynucovanie konkrétneho nepeňažného plnenia v
prospechoprávneného.Exekučnýpríkazmožnovydaťpodoručeníuzneseniaexekučnéhosúdu,ktorým

sa zamietli námietky povinného proti exekúcii. Odporca predloženými dôkazmi preukazoval, že návrh na
vykonanie exekúcie voči postupcom ako povinným, bol podaný dôvodne v plnom rozsahu a v súvislosti
s vykonávaním exekúcie odporca vykonával proti povinným exekučné, procesné a lustračné úkony.
Povinní teda neplnili dobrovoľne a neučinili tak ani v lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o
začatí exekúcie. O upustení od vykonávania exekúcie možno hovoriť len vtedy, ak povinný včas v lehote

podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré ustanovenie bolo do exekučného poriadku zavedené
novelou vykonávanou zákonom č. 341/2005 Z.z. účinnou od 1.9.2005 a dobrovoľne zabráni realizácii
úkonom exekútora, predstavujúcich vykonávanie exekúcie. Odporca preto žiadal návrh navrhovateľa
zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Na základe vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti
žalovaného nároku čo do sumy 2.238,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne
počítaným zo sumy 2.238,90 eur od 8.8.2008 do zaplatenia a v ostatnej časti súd žalobný návrh ako
nedôvodný zamietol rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 10 Cb 226/2008 - 260 zo dňa 28.9.2010.
Svoje rozhodnutie súd založil na preukázanej aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľa pre uplatnenie

žalovaného nároku s poukazom na uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 17.4.2008, ktorú
súd vyhodnotil so záverom jej platnosti . Vo vzťahu k ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku súd vylúčil
možnosť aplikácie tohto zákonného ustanovenia s poukazom na okamih začatia exekučného konania
dňa 6.5.2005 a v tom čase platnú právnu úpravu. Zodpovednosť exekútora Okresný súd založil pri
aplikácii ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.

Proti rozsudku Okresného súdu Žilina, ktorým čiastočne súd podanej žalobe vyhovel, podal odporca v
zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom odvolací súd Krajský súd v Žiline v konaní vedenom
pod sp. zn. 14Cob 32/2011 zo dňa 27.9.2012 rozhodol tak, že rozsudok v napadnutej časti o uloženie
povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.238,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,5% ročne počítaným zo sumy 2.238,90 eur od 8.8.2008 do zaplatenia a vo výroku o trovách
prvostupňového konania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení
zrušujúceho rozhodnutia Krajský súd v Žiline uložil okresnému súdu v ďalšom konaní pri novom
rozhodovaní opätovne vec posúdiť aj z hľadiska argumentov odvolateľa, predovšetkým pokiaľ ide opodradenie zisteného skutkového stavu veci, ktorý medzi účastníkmi sporný nebol pod relevantnú
právnu úpravu a ďalej k otázke opakovanej námietky neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, od
ktorej navrhovateľ odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu. Vo vzťahu k aplikácii zákonnej úpravy o náhrade

škody voči súdnemu exekútorovi Krajský súd v Žiline uložil okresnému súdu v intenciách odôvodnenia
zrušujúceho rozhodnutia zvážiť aplikáciu príslušných právnych noriem a pri aplikácii ustanovenia § 33
ods. 1 Exekučného poriadku vysvetliť úpravu v osobitnom zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a jej dopad na posudzovaný prípad.

Na základe návrhu na zmenu účastníkov na strane navrhovateľa podľa ustanovenia § 92 ods. 2
O.s.p. a uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky medzi pôvodným účastníkom konania PDA, s.r.o.
a navrhovateľom E. J. zo dňa 16.3.2012, súd na základe súhlasného stanoviska navrhovateľa s
navrhovanou zmenou rozhodol o pripustení zmeny účastníkov konania uznesením Okresného súdu
Žilina, č.k. 10Cb 226/2008-309 zo dňa 26.11.2012.

Na základe procesného návrhu navrhovateľa zo dňa 31.12.2012, ktorým navrhovateľ navrhol, aby
súd pripustil rozšírenie okruhu účastníkov na strane odporcu o vstup ďalšieho žalovaného Slovenskú
republiku, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR, súd pripustil vstup Slovenskej republiky do
konania ako odporcu v rade 2/ uznesením Okresného súdu Žilina, č.k. 10Cb 226/2008-324 zo dňa
4.4.2013.

V písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 6.5.2014 odporca v rade 2/ uplatnil námietku premlčania
nároku navrhovateľa voči odporcovi v rade 2/ s poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 19
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie námietky
premlčania odporca uviedol, že rozhodujúcim je okamih, kedy sa navrhovateľ o škode dozvedel, pričom

v zmysle platnej právnej úpravy je irelevantné, či v priebehu konania došlo k zmene v osobe veriteľa.
Odporca v rade 2/ poukázal na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.4.2008, ktorou
postupcovia, t. j. pôvodní povinní v predmetnej exekúcii postúpili pohľadávku v žalovanej sume voči
súdnemu exekútorovi na postupníka - spoločnosť PDA, s.r.o. (t. j. pôvodného navrhovateľa) v konaní
pod sp. zn. 10Cb 226/2008. Z obsahu predmetnej zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ sa o škode dozvedel

najneskôr v čase, kedy je datovaná zmluva o postúpení pohľadávky. Ak sa navrhovateľ o škode
dozvedel už dňa 17.4.2008, mohol svoj nárok uplatniť súdnou cestou včas, najneskôr dňa 17.4.2011.
V pôvodnom návrhu, ktorý navrhovateľ doručil súdu dňa 21.07.2008 však navrhovateľ ako odporcu
označil len súdneho exekútora E.. E. F.. Voči odporcovi v rade 2/ svoj nárok uplatnil až podaním, ktorým
Ministerstvo spravodlivosti SR požiadal o predbežné prerokovanie svojho nároku, pričom toto podanie

bolo Ministerstvu spravodlivosti SR doručené až dňa 27.12.2012. Následne si navrhovateľ uplatnil svoj
nárok voči odporcovi v rade 2/ súdnou cestou, pričom odporca v rade 2/ sa stal účastníkom konania až
na základe uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 4.4.2013. Teda nárok navrhovateľa voči odporcovi
v rade 2/ bol premlčaný už v čase, kedy bola odporcovi v rade 2/ doručená žiadosť navrhovateľa o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania

odporca v rade 2/ žiadal, aby súd primárne sa zaoberal otázkou premlčania práva, pokiaľ to účinnejšie
a rýchlejšie vedie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej. S poukazom na vznesenú námietku premlčania
žalovanejpohľadávkyodporcavrade2/sakmerituveciďalejnevyjadrovalažiadalnávrhakonedôvodný
v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi v rade 2/ náhradu trov konania.

Žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 2.10.2008, pôvodne označeným navrhovateľom PDA,
s.r.o. a vedenou pod pôvodnou sp. zn. 10Cb 283/2008 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi v rade 1/
uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej sumy 29.452,50 Sk, t. j. 977,64 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5% ročne počítaným od 15.2.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. 6alobu odôvodnil
tým, že odporca viedol v prospech oprávneného - Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Žilina a v

neprospech povinnej - Ľ. Y. - D., exekučné konanie pod č. Ex 6/2006, pričom pohľadávka oprávneného
predstavovala sumu 247.406,- Sk a predbežné trovy súdneho exekútora boli vyčíslené na sumu 70.000,-
Sk. Navrhovateľ ďalej uviedol, že priamo na exekútorský úrad povinná zaplatila sumu 265.000,- Sk a
oprávnenému sumu 57.406,- Sk, spolu sumu 322.406,-Sk. Odporca vo vyúčtovaní trov exekučného
konania vykazuje preplatok vo výške 16.615,- Sk. S poukazom na relevantnú právnu úpravu navrhovateľ

vyslovil presvedčenie, že odporca ako súdny exekútor nepostupoval v súlade s ustanovením § 46 ods. 3
a§202ods.1Exekučnéhoporiadkuakoajustanovenia§5ods.2vyhláškyč.288/1995Z.z.avdôsledku
toho došlo k poškodeniu povinnej osoby v exekučnom konaní. Odporca v exekučnom konaní Ex 6/2006
bol oprávnený účtovať povinnej osobe odmenu vo výške 10% z pohľadávky oprávneného, t. j. 24.750,-Sk + 4.702,- Sk s DPH, čo predstavuje spolu sumu 29.452,50 Sk a hotové výdavky vo výške 480,- Sk
s DPH, spolu jeho nárok predstavuje sumu 29.932,50 Sk. Odporca však svoj nárok uspokojil sumou
59.385,- Sk, čo predstavuje navýšenie nároku oprávneného o sumu žalovanej pohľadávky 29.452,50

Sk t.j. 977,64 eur, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ voči odporcovi domáha.

V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním
platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, č.k. 10Cb 283/2008-21 zo dňa 15.4.2009, proti ktorému
platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote odôvodnený odpor, čím

došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona. Obdobne ako vo vyššie označenej
právnej veci, odporca namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie žaloby,
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.6.2008 pre neurčitosť podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodov uvedených v § 39 Občianskeho zákonníka. Odporca ďalej
namietol, že návrh na vykonanie exekúcie voči postupcovi ako povinnému bol podaný dôvodne v plnom
rozsahu, nakoľko tento nezaplatil oprávnenému svoj dlh vyplývajúci z exekučného titulu. Poverenie na

vykonanie exekúcie vydal Okresný súd Žilina dňa 6.2.2005 a následne odporca po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie vykonal úkony v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku smerujúce k
vymoženiu pohľadávky od povinného. Povinný nesplatil svoj dlh vyplývajúci z exekučného titulu v lehote
na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie, pričom svoj dlh splnil až dňom 24.1.2008,
pričom exekučné konanie proti povinnému bolo začaté 4.1.2006, t. j. dňom doručenia návrhu na začatie

exekúcie.Povinnývpriebehuexekučnéhokonanianesplácaldlhvsúladesobsahomdohodyosplátkach
dlhu a na základe uvedeného nebolo možné postupovať v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Exekučného
poriadku. Pri upustení od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku sa vyžaduje
súhlas oprávneného, pričom takýto súhlas zo strany oprávneného nebol daný. Odporca preto žiadal
návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Podaním doručeným súdu dňa 9.11.2009 navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu účastníkov na strane
žalovaných o odporcu v rade 2/ Ministerstvo spravodlivosti SR, a to s poukazom na obsah zákonného
ustanovenia § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a neustálenú justičnú prax. Následne podaním doručeným súdu dňa 9.2.2010 navrhovateľ vzal tento

návrh späť a žiadal, aby súd pokračoval v konaní iba proti odporcovi E.. E. F., súdnemu exekútorovi
v Žiline.

Podaním doručeným súdu dňa 12.10.2012 navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu účastníkov konania na
strane navrhovateľa tak, že pôvodne označený navrhovateľ PDA, s.r.o. z konania vystúpi a do konania

vstúpiaktuálneoznačenýnavrhovateľspoukazomnauzatvorenúzmluvuopostúpenípohľadávkymedzi
pôvodným účastníkom konania PDA, s.r.o. a navrhovateľom Jánom Púčekom zo dňa 16.3.2012.

O navrhovanej zmene žaloby súd rozhodol uznesením Okresného súdu Žilina, č.k. 10Cb 283/2008-229
zo dňa 15.10.2012.

V súlade s procesným návrhom navrhovateľa zo dňa 20.12.2012 podaným na Okresnom súde Žilina
dňa 31.12.2012 súd pripustil rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalovaných o odporcu v rade
2/ Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava
uznesením Okresného súdu Žilina, č.k. 10Cb 283/2008-256 zo dňa 4.4.2013.

Odporca v rade 2/ v rámci písomného vyjadrenia k veci zo dňa 6.5.2014 uplatnil námietku premlčania
nároku navrhovateľa voči odporcovi v rade 2/ s poukazom na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 24.6.2008, ktorou postupca - pôvodná povinná v exekúcii vedenej pod sp. zn. Ex 6/2006 postúpil
svoju pohľadávku rovnajúcu sa uplatnenej žalovanej sume voči súdnemu exekútorovi na spoločnosť

PDA, s.r.o., t. j. pôvodného navrhovateľa v konaní, sp. zn. 10Cb 283/2008, z čoho je zrejmé, že
navrhovateľ sa o škode dozvedel najneskôr v čase, kedy je datovaná zmluva o postúpení pohľadávky.
Pokiaľ sa navrhovateľ o škode dozvedel už dňa 24.6.2008, mohol svoj nárok uplatniť súdnou cestou
včas najneskôr dňa 24.6.2011. Navrhovateľ doručil žalobný návrh na súd dňa 2.10.2008, avšak v
pôvodnom návrhu ako žalovaného označil len súdneho exekútora E.. E. F.. Voči odporcovi v rade 2/

si uplatnil svoj nárok nepochybne oneskorene, a to podaním, ktorým Ministerstvo spravodlivosti SR
požiadal o predbežné prerokovanie svojho nároku dňa 27.12.2012. Následne si navrhovateľ uplatnil
svoj nárok aj súdnou cestou, pričom odporca v rade 2/ sa stal účastníkom konania až na základe
uznesenia Okresného súdu Žilina, zo dňa 4.4.2013. Nárok navrhovateľa voči odporcovi v rade 2/bol už premlčaný v čase, kedy bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená žiadosť navrhovateľa o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania
odporca v rade 2/ žiadal, aby sa súd prednostne zaoberal otázkou premlčania práva, pokiaľ to účinnejšie

a rýchlejšie vedie k rozhodnutiu vo veci samej. Odporca súčasne žiadal priznať náhradu trov konania
voči navrhovateľovi.

Na pojednávaní konanom dňa 16.5.2014 súd rozhodol o spojení veci na spoločné konanie a rozhodnutie
tak, že veci pôvodne vedené pod sp. zn. 10Cb 226/2008 a 10Cb 283/2008 budú ďalej vedené pod

spoločnou sp. zn. 10Cb 226/2008. Predmetné uznesenie súd vyhlásil v prítomnosti všetkých účastníkov
konania a právneho zástupcu odporcu v rade 1/. S prihliadnutím na to, že proti uzneseniu o spojení veci,
ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je prípustné odvolanie podľa § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p., súd
spojenú vec na pojednávaní prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol.

Navrhovateľ k námietke premlčania žalovanej pohľadávky uplatnenej odporcom v rade 2/ uviedol,

že túto považuje za nedôvodnú, nakoľko skutočnosť, že právny vzťah bude posudzovaný ako
verejnoprávny, a že by za škodu mal zodpovedať štát, sa navrhovateľ dozvedel až na pojednávaní dňa
16.5.2014. Uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie vo veci Ex 6/2006 súdny exekútor vyhotovil
až v rámci predmetného konania. V exekučnom konaní upovedomenie o začatí exekúcie nebolo
súdnym exekútorom riadne podpísané, a preto súdny exekútor v danom čase vykonával exekúciu

neoprávnene. K vymoženiu pohľadávky v exekučnom konaní nedošlo žiadnym zo spôsobov upravených
v Exekučnom poriadku. Podľa názoru navrhovateľa medzi poškodeným a súdnym exekútorom vznikol
súkromnoprávny vzťah, pričom súdny exekútor v danom prípade zodpovedá podľa ustanovenia § 33
Exekučného poriadku. Podľa názoru navrhovateľa v exekučných konaniach súdny exekútor nevydával
žiadne rozhodnutia, na základe ktorých by vznikla škoda a táto vznikla len na základe jeho úmyslu

obohatiť sa.

Právny zástupca odporcu v rade 1/ žiadal návrh navrhovateľa voči odporcovi v rade 1/ zamietnuť v plnom
rozsahu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, na ktorú odporca poukázal tak v dôvodoch
podaného odvolania ako aj v predchádzajúcich prednesoch. Stotožnil sa s vysloveným predbežným

právnym posúdením charakteru právneho vzťahu medzi navrhovateľom a súdnym exekútorom ako
verejnoprávnym, čo v danom prípade vylučuje aplikáciu zákonného ustanovenia § 33 Exekučného
poriadku tak v konaní vedenom pod pôvodnou sp. zn. 10Cb 226/2008, ako aj v konaní vedenom
pod sp. zn. 10Cb 283/2008, v ktorých bolo nesporne preukázané, že exekútor vykonával exekúciu
proti povinným na základe súdom vydaného poverenia. V obidvoch konaniach sú listiny vzťahujúce

sa k exekučnému konaniu obsiahnuté v rámci exekučného spisu, čím je daný priestor pre aplikáciu
osobitného zákona č. 514/2003 Z.z.

Odporca v rade 2/ sa v celom rozsahu pridržiaval svojich písomných vyjadrení zo dňa 6.5.2014 a najmä
s poukazom na uplatnenú námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Odporca v rade 2/ uviedol, že zo

strany navrhovateľa je namietaný nesprávny úradný postup súdneho exekútora, a preto nárok uplatnený
z titulu náhrady škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. Osobitná
právna úprava zákona č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje k tejto otázke, aby navrhovateľ nevyhnutne mal
vedomosť o tom, kto konkrétne zodpovedá za škodu. Relevantná v danom prípade je otázka, kto koná
v prípadoch, ak škodu spôsobí súdny exekútor ako orgán verejnej moci za splnenie ďalšej podmienky,

t. j. že disponuje poverením, ktoré mu udelil súd. Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv
na plynutie premlčacej doby, ktorej počiatok je v oboch posudzovaných prípadoch možné jednoznačne
určiť bez ohľadu na to, kedy sa navrhovateľ o škode dozvedel. Vedomosť o vzniku škody navrhovateľ
nadobudol v prípade konania vedeného pod pôvodnou sp. zn. 10Cb 226/2008 dňa 17.4.2008 a vo veci
10Cb 283/2008 dňa 24.6.2008, kedy sú datované zmluvy o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorých

povinní v predmetných exekučných konaniach postúpili svoje pohľadávky navrhovateľovi PDA, s.r.o.
Navrhovateľ si mohol uplatniť svoj nárok z titulu náhrady škody v lehote do troch rokov, a teda v prípade
konania vedeného pod sp. zn. 10Cb 226/2008 tak mohol učiniť najneskôr do 17.4.2011 a v prípade
konania vedeného pod sp. zn. 10Cb 283/2008 tak mohol urobiť najneskôr do 24.6.2011. K tomu však
nedošlo, pričom navrhovateľ si svoj nárok uplatnil voči odporcovi v rade 2 až podaniami doručenými

Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 27.12.2012, teda nepochybne po uplynutí trojročnej lehoty. Odporca
v rade 2/ preto žiadal návrh navrhovateľa voči odporcovi v rade 2/ zamietnuť a priznať odporcovi náhradu
trov konania.Z prednesov účastníkov, ich právnych zástupcov ako aj z obsahu spisového materiálu nesporne vyplýva,
že navrhovateľ si uplatnil voči odporcom v rade 1/, 2/ peňažnú pohľadávku, ktorá mala navrhovateľovi
vzniknúť nesprávnym postupom súdneho exekútora pri určení výšky odmeny súdneho exekútora v

exekučnom konaní pri upustení súdneho exekútora od vykonávania exekúcie, a teda predmetom
konania je posúdenie súladnosti postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní s právom. Aj
v zmysle záverov odvolacieho súdu - Krajského súdu Žilina, uznesením zo dňa 26.11.2012, bolo
nevyhnutné primárne vyriešiť otázku, akým právnym režimom sa spravuje zodpovednosť súdneho
exekútora, v tejto súvislosti aký právny vzťah medzi poškodeným a súdnym exekútorom vznikol a v

nadväznosti na ustálenie tejto základnej právnej otázky posúdiť pasívnu vecnú legitimáciu v spore a
splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok pre priznanie žalovaného práva. Samotný predmet sporu
tvorila primárne uplatnená pohľadávka navrhovateľa, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť nesprávnym
postupom súdneho exekútora pri exekučnom vymáhaní pohľadávok od navrhovateľa (povinných v
exekučnom konaní) v súvislosti s vyčíslením a uplatnením odmeny exekútora, povinnými uhradenej,
ktorej dôvodnosť navrhovateľ spochybnil a žiadal túto odporcom v žalovanej sume zaplatiť. V oboch

posudzovaných prípadoch navrhovateľ namietol, že pri vyúčtovaní trov exekučného konania odporca v
rade 1/ nepostupoval v súlade s platnou právnou úpravou a v dôsledku tohto konania došlo k poškodeniu
povinných osôb v exekučnom konaní. Pre posúdenie uplatneného nároku súd považoval za rozhodujúcu
skutočnosť, že v exekučnom konaní povinní zaplatili súdnemu exekútorovi vykonávajúcemu exekučnú
činnosť odmenu vyššiu ako podľa ich názoru patrila exekútorovi pri upustení od exekúcie. Pre ďalší

postup v konaní súd riešil otázku, či žalobou uplatnený nárok vyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho
exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi konania podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku alebo
osobitného zákona č. 514/2003 Z.z..

Z vykonaných listinných dôkazov vyplynulo, že návrh na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní Ex

485/2005 zo dňa 3.5.2005 bol doručený súdnemu exekútorovi - odporcovi v rade 1/ dňa 6.5.2005,
ktorým dňom začalo predmetné exekučné konanie. Exekučné konanie vo veci Ex 6/2006 bolo začaté na
základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 29.12.2005 doručené súdnemu exekútorovi - odporcovi
v rade 1/ dňa 4.1.2006. V oboch exekučných konaniach vykonával súdny exekútor svoju činnosť na
vymoženie pohľadávky oprávnených proti povinným podľa poverenia Okresného súdu Žilina. Právny

základ uplatneného nároku navrhovateľ opieral o obsahu zákonného ustanovenia § 33 ods. 1 vety prvej
Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on, alebo
jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Určujúcim kritériom pre posúdenie právneho vzťahu účastníkov konania je vyhodnotenie postavenia

súdneho exekútora, ktorého zákonná úprava v ustanovení § 2 Exekučného poriadku vymedzuje ako
štátom určenú a splnomocnenú osobu na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí
(ďalej len "exekučná činnosť"). Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť
nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom

konaní.

Z citácie vyššie označených zákonných ustanovení vyplýva, že súdny exekútor plní v exekučnom
konaní úlohy orgánu verejnej moci, preto sa naň vzťahujú iné kritéria ako na subjekty nevykonávajúce
verejnú moc. Exekútor v exekučnom konaní teda vykonáva úlohy štátneho orgánu, pričom sa podieľa

na realizácii základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súdny
exekútor, ktorý vykonáva exekučnú činnosť, vykonáva verejnú (štátnu) moc v rozsahu vyplývajúcom
zo zákona - Exekučného poriadku a subsidiárne Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 5
ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela
zákonom č. 341/2005 Z.z.) výslovne definuje vykonávanie exekučnej činnosti ako výkon verejnej

moci. Pre vyriešenie otázky, či posudzovaný právny vzťah je svojim charakterom súkromnoprávny
alebo verejnoprávny, súd musel zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalovaný nárok.
Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (§ 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tieto vzťahy sú

upravované normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov.
Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov, a v ktorých orgány verejnej
moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na princípoch autoritatívnosti, sú verejnoprávne.Napriek tomu, že navrhovateľ uplatňovaný nárok voči odporcovi v rade 1/ právne nekvalifikoval (čo
nie je ani povinnosťou navrhovateľa v súdnom konaní), z obsahu žaloby je zrejmé, že navrhovateľ sa
domáha zaplatenia peňažnej pohľadávky, ktorú povinní zaplatili súdnemu exekútorovi vykonávajúcemu

exekučnú činnosť ako odmenu vo vyššej sume ako podľa tvrdení navrhovateľa súdnemu exekútorovi
patrila. Teda navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi povinnými ako
účastníkmi exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť, pričom v
oboch posudzovaných prípadoch je namietané poškodenie povinných postupom súdneho exekútora v
rámci exekučnej činnosti vykonávanej súdnym exekútorom na základe poverenia súdu. Tento právny

vzťah sa vyznačuje tým, že súdny exekútor v exekučnom konaní vystupuje voči povinným ako nositeľ
verejnej zvrchovanej moci, pričom je oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo
povinnosti v medziach Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku a druhý účastník je
povinný sa rozhodnutiam súdneho exekútora podrobiť. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka
exekučného konania, ktorý má tieto znaky, treba považovať za verejnoprávny vzťah. V tejto súvislosti
súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 58/2009 z 14.1.2010, ktoré sa zaoberalo postavením

súdneho exekútora v právnom vzťahu vzniknutom medzi povinným ako účastníkom exekučného
konania a súdnym exekútorom pri zaplatení odmeny súdnemu exekútorovi vo výške, ktorá presahuje
sumu zodpovedajúcu právnemu predpisu so záverom o vylúčení vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane súdneho exekútora podľa § 451 Občianskeho zákonníka (obdobne rozhodol NS SR uznesením
spis.zn.3Cdo199/2009z18.2.2010,spis.zn.4Cdo41/2009z25.3.2010,4Cdo138/2009z25.3.2010).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti má
exekútor postavenie verejného činiteľa.

Dňom 1.7.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nanovo (v súvislosti so zrušením
prechádzajúceho zákona č. 58/1969 Zb.) upravil zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zadefinovalzavýkonverejnejmocirozhodovanieaúradnýpostup
orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb a za orgán verejnej moci určil aj fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorým zákon
zveril výkon verejnej moci. V súvislosti s takouto úpravou došlo aj k zmene ustanovenia § 33 ods. 1
Exekučného poriadku, podľa ktorej ak osobitný zákon (ktorým je podľa poznámky č. 3a v Exekučnom
poriadku zákon o zodpovednosti štátu) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu
ju spôsobil on, alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
Tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b)
zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú

orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
Na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy,
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4ods. 1

Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Na základe vyššie uvedeného skutkového vymedzenia žaloby a citovaných zákonných ustanovení
súd nárok navrhovateľa právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mala navrhovateľovi
vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora pri vyčíslení odmeny súdneho exekútora
za výkon exekučnej činnosti, zverenej mu štátom na základe poverenia súdu. Exekučný poriadok
upravuje zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v ustanovení § 33 ods. 1 Exekučného poriadku,

podľa ktorého zákonného ustanovenia osobná zodpovednosť súdneho exekútora za škodu vzniká len
v tom prípade, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle legislatívneho odkazu pod čiarou (3a)
je osobitným zákonom zákonná úprava č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, ktorý má vo vzťahu k ustanoveniu § 33 ods. 1 Exekučného poriadku postavenie
lex specialis. Takáto právna úprava reaguje na skutočnosť, že súdny exekútor je podľa § 2 ods. 1

Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí, pričom podľa ustanovenia § 5 ods. 1 Exekučného poriadku má v súvislosti
s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. V zmysle vyššie citovaných ustanovení
zákonač.514/2003Z.z.tentozákonupravujezodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnej
moci pri výkone verejnej moci (§ 1 písm. a/ ) a pokiaľ ide o rozsah zodpovednosti štátu za škodu, ktorá

bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, tento sa okrem iného vzťahuje na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1 písm. d/ ), za ktorý sa v zmysle ustanovenia § 9
zákona č. 514/2003 Z.z. považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôbaprávnickýchosôb.Ustanovenie§4zákonač.514/2003Z.z.určujeorgán,ktorýkonávmeneštátu
vo veci náhrady škody podľa predmetného zákona, pričom týmto orgánom je Ministerstvo spravodlivosti
SR, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu
podľa osobitného predpisu ( § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z.). Predmetné ustanovenie
odkazuje na zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa nesporných tvrdení navrhovateľa, k vzniku škody konaním odporcu v rade 1/ v postavení súdneho
exekútora malo dôjsť pri vykonávaní exekučnej činnosti a vyčíslení odmeny súdneho exekútora, ktorú
činnosť súdneho exekútora v rámci vykonávania exekúcie na základe poverenia súdu možno považovať

za výkon verejnej moci tak, ako to predpokladá ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 514/2003
Z.z. Nakoľko pri namietanej činnosti odporcu v rade 1/ bolo naplnené kritérium výkonu verejnej moci,
dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci nemožno aplikovať ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku, ktoré upravuje širším spôsobom zodpovednosť súdneho exekútora, a ktoré sa vzťahuje na
prípady, ak exekútor spôsobí škodu inak, než pri exekučnej činnosti na základe súdneho poverenia, tzn.

pri výkone ďalšej činnosti podľa § 193 an. Exekučného poriadku, ale je potrebné aplikovať ustanovenia
osobitného predpisu, a to zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Subjektom tvrdenej zodpovednosti odporcu v rade 1/ nie je osobne odporca v rade
1/ v postavení súdneho exekútora, ale v zmysle ustanovenia § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z.
štát, t. j. Slovenská republika, v mene ktorej koná v tomto prípade Ministerstvo spravodlivosti SR.

Vzhľadom na uvedené súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v rade 1/ vo vzťahu
k navrhovateľom uplatnenému nároku návrh v celom rozsahu zamietol.Vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ sa súd zaoberal námietkou premlčania uplatneného nároku, pričom túto
námietku súd posúdil ako dôvodnú s poukazom na nasledovné skutočnosti.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo

zrušené právoplatné rozhodnutie.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov

Z vyššie citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov. Pre posúdenie

námietky premlčania v posudzovanom prípade bolo dôležité označiť okamih, kedy sa navrhovateľ o
škode dozvedel, pričom na začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 111 Občianskeho
zákonníka nemala vplyv zmena v osobe veriteľa. Z vykonaných listinných dôkazov vplynulo, že
poškodený sa o vzniku škody dozvedel najneskôr okamihom uzavretia zmluvy o postúpení svojej
pohľadávky na pôvodne označeného navrhovateľa PDA, s.r.o. a to v prípade pohľadávky vzniknutej

v exekučnom konaní Ex 6/2006 zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.6.2008 a v prípade
exekučného konania Ex 485/2005 uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.4.2008. Teda
ak sa navrhovateľ o škode dozvedel už dňa 24.6.2008, mohol svoj nárok uplatniť súdnou cestou
voči odporcovi v rade 2/ najneskôr dňa 24.6.2011 a v prípade škody, o ktorej sa dozvedel dňa
17.4.2008, mohol svoj nárok uplatniť voči odporcovi v rade 2/ najneskôr dňa 17.4.2011. Napriek tomu, že

navrhovateľdoručilžalobnýnávrhnasúdvoveci10Cb226/2008dňa21.7.2008avkonanívedenompod
pôvodnousp.zn.10Cb283/2008dňa2.10.2008,pôvodnýmižalobnýminávrhmisanavrhovateľdomáhal
náhrady škody len voči odporcovi v rade 1/ ako osobe, ktorá nie je pasívne vecne legitimovanou.
Voči odporcovi v rade 2/ si uplatnil svoj nárok podaním v rámci predbežného prerokovania nároku na
Ministerstve spravodlivosti SR dňa 27.12.2012, teda v čase, kedy právo navrhovateľa bolo premlčané. S

prihliadnutím na skutočnosť, že vynútiteľnosť uplatneného nároku bola vyvrátená dôvodne uplatnenou
námietkou premlčania zo strany odporcu v rade 2/, pre ktorú by nemohlo byť navrhovateľovi právo
priznané, súd ďalšie dokazovanie vyhodnotil ako nehospodárne, ktoré by bolo v rozpore so zásadou
vyjadrenou v ustanovení § 6 O.s.p., a teda aj v prípade oprávnenosti nároku navrhovateľa by takejto
žalobe nebolo možné vzhľadom na námietku premlčania vyhovieť. Súd preto návrh navrhovateľa aj voči

odporcovi v rade 2/ z dôvodu premlčania zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného
ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca v rade 1/ si uplatnil voči navrhovateľovi náhradu trov konania v právnej veci vedenej
pod pôvodnou sp. zn. 10Cb 226/2008 za úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia
dňa 8.8.2008, podanie odporu proti platobnému rozkazu dňa 12.8.2008, účasť na pojednávaní dňa
28.9.2010, odvolanie proti rozsudku dňa 15.11.2010 a zastupovanie na pojednávaní dňa 16.5.2014 +

2x režijný paušál vo výške 6,31 eur za úkony právnej služby vykonané v roku 2008, 2x režijný paušál vo
výške 7,21 eur za úkony v roku 2010 a 1x režijný paušál vo výške 8,04 eur za úkon v roku 2014, spolu
trovy právneho zastúpenia vo výške 589,84 eur vrátane DPH a náhradu trov konania vo výške 134,24
eur za súdny poplatok za podaný odpor, vo výške 134,- eur za súdny poplatok za podanie odvolaniaa vo výške 20,- eur za vyhotovenie fotokópií podaní, t. j. trovy súdneho konania spolu 288,24 eur a
v právnej veci vedenej pod pôvodnou sp. zn. 10Cb 283/2008 za úkony právnej služby - príprava a
prevzatie zastúpenia dňa 13.5.2009, podanie odporu proti platobnému rozkazu dňa 19.5.2009, účasť

na pojednávaní dňa 30.10.2009, účasť na pojednávaní dňa 30.11.2010 a účasť na pojednávaní dňa
16.5.2014 + 3x režijný paušál vo výške 6,95 eur za úkony právnej služby vykonané v roku 2009, 1x
režijný paušál vo výške 7,21 eur za úkon v roku 2010 a 1x režijný paušál vo výške 8,04 eur za úkon v
roku 2014, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 422,22 eur vrátane DPH a náhradu trov konania vo
výške 58,50 eur za podaný odpor a vo výške 27,- eur za vyhotovenie fotokópií podaní, t.j. trovy súdneho

konania spolu 85,50 eur. Na základe uvedeného odporca v rade 1/ žiadal, aby súd uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporcovi v rade 1/ náhradu trov konania spolu vo výške 373,74 eur a náhradu trov
právneho zastúpenia 1.012,06 eur na účet právneho zástupcu odporcu v rade 1/.

Odporca v rade 2/ si uplatnil z titulu náhrady trov konania náhradu cestových výdavkov za cestu na
pojednávanie dňa 16.5.2014 vlakom z Bratislavy do Žiliny a späť, podľa dostupných informácií o cene

vlakov.

Súd preskúmal trovy konania špecifikované a uplatnené odporcom v rade 1/ a odlišne od predloženej
špecifikácie mu priznal ako základnú sadzbu tarifnej odmeny za zastupovanie na pojednávaní dňa
16.5.2014 sumu 108,44 eur (91,29 + 51,45 : 3), a to v súlade s ustanovením § 13 ods. 3 vyhlášky č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška
č. 655/2004 Z.z.), nakoľko na začiatku pojednávania bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd spojil na
spoločné konania a rozhodnutie veci vedené pod sp. zn. 10Cb/226/2008 a 10Cb/283/2008. Pre úplnosť
súd uvádza, že odporca v rade 1/ si duplicitne uplatnil náhradu súdneho poplatku za odpor vo veci
10Cb/283/2008 vo výške 58,50 eur jednak vo vyčíslení trov právneho zastúpenia (navýšenú o DPH) ako

aj v rámci náhrady trov konania. Z uvedeného dôvodu súd priznal odporcovi v rade 1/ náhradu súdneho
poplatku za odpor z 19.5.2009 iba jedenkrát, a to v rámci priznanej náhrady trov konania. Vo zvyšku
boli trovy konania a trovy právneho zastúpenia odporcom v rade 1/ uplatnené a vyčíslené v súlade s
ustanovením § 137 O.s.p. a príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom ku
dňu vykonania jednotlivých úkonov právnej služby. Náhradu trov konania titulom zaplatených súdnych

poplatkov a hotových výdavkov vo výške 373,74 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 900,62
eur je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v rade 1/ v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet
právneho zástupcu, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi v rade 2/ súd priznal náhradu trov konania titulom cestovných výdavkov povereného

zamestnanca vo výške 2 x 16,- eur za cestu z Bratislavy do Žiliny a späť pri využití verejnej vlakovej
dopravy. Náhradu trov konania vo výške 32,- eur je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v rade 2/, do
troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa

domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.