Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813213116
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813213116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: Ľ. Q., A.. XX.X.XXXX, XXX
XX A. M.E. XXX

o zaplatenie 4.392,79 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.253,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 21.1.2013 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 126,48 eur a
trovy právneho zastúpenia v sume 97,24 eur a to všetko v mesačných splátkach po 35 eur, ktoré splátky
sú splatné vždy do 25. dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.392,79 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 3.841,40 eur od 21.1.2013 do 19.7.2013, úrok z omeškania
vo výške 8,50% p.a. zo sumy 3.741,40 eur od 20.7.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju
žalobu odôvodil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla
žalovanémunazákladeúverovejzmluvyč.0561715524uzavretejmedziprávnympredchodcomžalobcu
a žalovaným dňa 16.1.2008 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 12,35% p.a., ktorý sa

žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej
mesačnej splátky úveru dňa 20.1.2013, kedy nastala posledná splatnosť úveru.

V rozpore so zmluvnými podmienkami žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil v čase v určenom
v úverovej zmluve t.j. v lehote splatnosti úveru do 20.1.2013, čím sa dostal do omeškania s vrátením
nesplatenej časti istiny poskytnutého úveru v sume 3.841,40 eur, nesplatených zmluvných úrokov z
úveru v sume 628,55 eur a nesplatených poplatkov za správu úveru v sume 22,84 eur. Žalobcovi tak
vzniklo právo požadovať od žalovaného zaplatenie zostatku dlžnej istiny nesplateného úveru podľa
identifikácie postúpenej pohľadávky vo výške 3.841,40 eur s príslušenstvom odo dňa nasledujúceho

po dni splatnosti poslednej zmluvne dojednanej splátky úveru ako aj právo na zaplatenie nesplatených
zmluvných úrokov z úveru vo výške 628,55 eur a nesplatených poplatkov za správu úveru v sume 22,84
eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa
a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 28.3.2013 bola
pohľadávka voči žalovanému z titulu nesplateného úveru postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakias.r.o., o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v
súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po postúpení predmetnej pohľadávky žalovaný svoj
záväzok do dnešného dňa uhradil len sčasti a to vo výške 100 eur, pričom úhrada bola prijatá na účet

žalobcu dňa 19.7.2013, pričom toto plnenie má povahu uznania neuhradeného záväzku, ktorý žalobca
uplatnil v tomto konaní voči žalovanému. Na základe uvedeného vzniklo žalobcovi právo požadovať z
dôvodu nezaplateného dlhu od žalovaného, aby zaplatil istinu 4.392,79 eur spolu s príslušenstvom a
nahradil trovy konania.

Žalovaný so žalobou súhlasil, požiadal o možnosť úhrady dlhu v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, vyjadrením žalobcu, výpoveďou

žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný uviedol, že je pravdou, že so Slovenskou sporiteľňou uzavrel zmluvu o splátkovom úvere, bolo
to ešte v roku 2008, na základe ktorej mu bol poskytnutý úveru 100.000 Sk a tento mal splatiť za päť
rokov. Úver bol bezúčelový a on ho v podstate použil na zakúpenie motorového vozidla, ktoré potrebovali
z rodinných dôvodov. Úver spočiatku aj riadne splácal, no následne sa dostal do finančných problémov,

nakoľko stratil zamestnanie takže úver prestal splácať. Po istej dobe sa znova zamestnal a opätovne
začal uhrádzať splátky, preto aj súhlasí s tým ako uviedol žalobca, že mohlo byť na predmetný úver
uhradených 1.331,58 eur. V súčasnej dobe je taktiež nezamestnaný, o čom predložil súdu kontrolný
preukaz Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. K svojim pomerom ďalej uviedol, že v súčasnosti
žije v spoločnej domácnosti s matkou a so svojou sestrou, ktorá je rozvedená a sama zabezpečuje

starostlivosť dvom maloletým deťom. Jeho mesačný príjem je dávka v hmotnej núdzi, ktorú poberal v
sume 62,50 eur a bude mu znížená na sumu 61,60 eur mesačne, iné príjmy nemá, ani mu nevzniká
nárok na žiadne iné dávky. Čo sa týka vozidla, ktoré zakúpil za predmetnú sumu poskytnutú na základe
zmluvy o úvere, tak toto je už v podstate nepojazdné, takže nemá ani žiadnu hodnotu. Vzhľadom na
svoje pomery žiada súd, aby mu povolil zaplatiť dlžnú sumu v splátkach aspoň po 30-40 eur mesačne.

Právny zástupca žalobcu so svojom vyjadrení zo dňa 7.5.2014 za účelom preukázania platobnej
disciplíny splácania úveru žalovaným, vyčíslenia dlžnej sumy predložil súdu kompletný položkovitý
výpis obratov na úverovej zmluve č. 0561715524 s popisom všetkých transakcií na úverovom účte.
Podľa vyjadrenia žalobcu z predloženého výpisu obratov na úverovej zmluve a špecifikácie predloženej
pohľadávky právneho predchodcu žalobcu je preukázaná výška neuhradenej dlžnej sumy 3.841,40 eur.

Táto suma pozostáva z nesplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie od uzavretia
úverovej zmluvy , t.j. od 16.1.2008 do 30.9.2011 a z poplatkov vyčíslených za obdobie od uzavretia
úverovej zmluvy, t.j. od 16.1.2008 do 30.9.2011, ktoré neboli k 30.9.2011 uhradené. Navýšenie úveru o
úroky a poplatky má svoj základ v RPMN vo výške 15,64%, ktorej číselný údaj je uvedený v čl. I bod
1 úverovej zmluvy a v premenlivej ročnej úrokovej sadzbe vo výške 12,35% p.a., ktorej číselný údaj

sa nachádza na čl. I úverovej zmluvy. Čo sa týka nesplatených riadnych úrokov vo výške 628,55 eur,
tieto predstavujú riadne úroky za obdobie od 1.10.2011 do prirodzenej konečnej splatnosti úveru, t.j. do
20.1.2013, ktoré boli vyčíslené z konečného zostatku úveru, pričom úroková sadzba bola dojednaná
zmluvnými stranami ako premenlivá vo výške 12,35% p.a.. Nesplatené poplatky za správu úveru vo
výške 22,84 eur, predstavujú poplatky za správu úveru za obdobie od 1.10.2011 do prirodzenej konečnej

splatnosti úveru, t.j. do 20.1.2013. Na úver počas trvanie úverového vzťahu žalovaný zaplatil 1.331,58
eur.

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 16.1.2008 zmluvu o
splátkovom úvere č. 0561715524 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy,
predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok

dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 3.319.39 eur (100.000 Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 76,41
eur (2.032 Sk) a to v 60 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom úroková sadzba
predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 12,35% ročne.Podľa čl. II. bod 2 zmluvy žalovaný ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámil súčasťami Úverovej zmluvy,
ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje.

Podľa bodu 4. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Reklamačného poriadku, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 5. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky

vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti

s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok,
sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých
bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú
rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom

- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po

splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a

príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach

zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek
počas trvania úverového vzťahu. Zánikom pohľadávky zo zmluvy zanikajú aj zmluvné vzťahy uzavreté
medzi bankou a klientom, ktoré upravovali spôsob splácania pohľadávky, ako aj všetky pokyny klienta
voči banke, obsahom ktorých bol spôsob splácania pohľadávky. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov
z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok

prostriedkov na ich úhradu, klient a banka sa dohodli na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné
úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu. Na

základe tejto skutočnosti vznikne na účte nepovolené prečerpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať
toto nepovolené prečerpanie.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti

splátky a banka má možnosť nakladať s poukázanou sumou (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo

jednotlivých splátok úveru, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov tiež úroky z
omeškania z dlžnej čiastky.

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:

a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako

10 dní, banka je oprávnená:

a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a

klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej

splatnosti,

b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva

okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,

c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,

d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré

mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru,

e) zmeniť výšku úrokovej sadzby o výšku určenú zverejnením, ak dôjde počas trvania

úverovéhovzťahukzánikualebočiastočnémuzánikupoistnejzmluvyalebovinkuláciepoistnéhoplnenia
z poistnej udalosti k zálohu v prospech banky.

Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu
osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné,
splatné, nesplatné, premlčané, nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky
voči klientovi.

Podľa čl. 17 bod 17.4. VOP platia aj po skončení zmluvného vzťahu klienta a banky, až do úplného

vysporiadania ich vzájomných vzťahov.

Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 16.1.2008 spoločnosť Slovenská sporiteľňa ako postupca
oznámil postúpenie pohľadávky voči žalovanému na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako
postupníka.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010

použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok,
ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj
zákona o spotrebiteľských úveroch a nakoľko relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávok bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka, má súd za to, že je daná aktívna

legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s

ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle

Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o

spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

Žalobca uviedol, že ním uplatňovaná suma predstavuje súčet sumy nesplatenej istiny v sume 3841,40

eur a nesplatených riadnych úrokov v sume 628,55 eur a nesplatených poplatkov vo výške 22,84 eur.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania a rovnako to uviedol vo svojom vyjadrení aj žalobca,
žalovaný bol povinný uhradiť 60 splátok v sume po 76,41 eur, čo predstavuje sumu 4.584,60 eur, pričom
predmetná suma, ktorú bol žalovaný povinný v splátkach vrátiť, zahŕňala samozrejme aj úrok z úveru,
tak ako to bolo uvedené aj v obchodných podmienkach, kde v článku 7 je výslovne uvedené, že žalovaný
ako dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Úrok bol v

zmluve dojednaný vo výške 12,35% ročne, pričom úroková miera podobného úveru v bankách v čase
poskytnutia úveru ( január 2008, spotrebiteľský úver do 5 rokov ) činila úrok 13,82 % ročne. Vzhľadom
na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku
nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi.

V ďalšom žalobca uviedol, že neuhradená časť úveru 3841,40 eur pozostáva z nesplatenej istiny úveru

a z riadnych úrokov a poplatkov vyčíslených v súlade s čl. 1 bod 1. zmluvy o úvere od 16.1.2008
do 30.9.2011. Keďže v zmysle zmluvy mal žalovaný uhradiť celkovo v splátkach sumu 4.584,60 eur,
ktorá suma zahŕňala aj úrok z úveru a aj poplatok za správu úveru, ktoré položky, resp. dlh na nich sú
predmetom žalovanej istiny, no žalobca súčasne uvádza, že žalovaný uhradil celkovo sumu 1.331,58
eur, má súd za to, ženárok žalobcu nie je v celom rozsahu dôvodný a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3253,02
eur predstavujúcu rozdiel medzi sumou 4.584,60 eur ( počet splátok x suma splátky ) a sumou úhrad
vykonaných žalovaným.

Čo sa týka položky nesplatené riadne úroky v sume 628,55 eur a poplatky v sume 22,84 eur nezahrnuté
do istiny úveru, tak ako už uviedol súd vyššie, v sume splátok bol zahrnutý aj úrok z predmetného úveru
a poplatky, potom má za to, že suma úrokov z úveru a poplatkov bola zahrnutá v splátkach a teda tento
nárok splynul s nárokom z titulu uplatňovanej sumy ako istiny, preto v tejto časti považoval nárok na
nedôvodný a zamietol ho.

Na základe vyššie uvedeného potom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.253,02 eur a keďže
žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 8,75% ročne, ktorá výška je v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a nariadenia vlády a to dňom 21.1.2013, teda dňom nasledujúcim po konečnej splatnosti
úveru ako to požadoval aj žalobca a to zo sumy 3.253,02 eur ako ju súd ustálil vyššie a čo do zvyšku
súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny
3.253,02 eur čo predstavuje 74% zo žalovanej sumy a neúspech mal v časti o zaplatenie sumy 1.139,77

eur ( 26 % ), v ktorej súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného. Takto po odpočítaní
úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vznikol žalobcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci väčší
úspech, voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 48 %.

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit.

vyhl.“ ) predstavuje sumu 161,01 eur.

Trovy právneho zastúpenia tak ako boli zástupcom žalobcu vyčíslené pozostávajú z odmeny za dva
úkony právnej služby po 161,01 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania ) podľa
§ 13a ods. 1 písm. a), c), teda odmena spolu 322,02 eur, režijný paušál a to 2 krát za úkon v roku 2013
po 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 15,62 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej
z odmeny 322,02 eur, režijného paušálu 15,62 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného
paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda
20% zo sumy 337,64 eur, t.j. 67,53 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 405,17 eur.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí

súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznala náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V zmysle citovaného ustanovenia teda súd za určitých okolností nemusí priznať náhradu trov konania
účastníkovi, ktorý bol v konaní úspešný.

Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže
uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sámnezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takých prípadoch súd zohľadňuje
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a to nielen toho účastníka, ktorého by
zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola

výnimočným nepriznaním náhrady trov konania dotknutá.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zohľadnil osobné a majetkové pomery žalovaného, ktorý
je nezamestnaný, jeho príjem pozostáva len z dávky v hmotnej núdzi, nie je vlastníkom hnuteľného či
nehnuteľného majetku, aj vozidlo, na zakúpenie ktorého predmetný úver použil, je už nepojazdné, žije
v spoločnej domácnosti s matkou a sestrou a jej dvoma maloletými deťmi. Na druhej strane žalobca je

právnickou osobou, ktorej predmet činnosti sa týka finančného sektoru, ktorý si na zastúpenie v konaní
zvolil právneho zástupcu, ktoré právo mu nemožno uprieť, no v dôsledku toho podstatnú sumu trov
konaniapredstavujú trovyprávnehozastúpenia,pričomsúdujezjehoúradnejčinnostiznáme,žeprávny
zástupca zastupuje žalobcu vo veľkom počte konaní. Vzhľadom na pomery žalovaného a jeho povinnosť
zaplatiť žalobcovi súdom priznanú sumu v splátkach má súd za to, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa tak ich predpokladá citované ustanovenie § 150 ods. 1 OSP a súčasne, že nepriznaním trov

právneho zastúpenia v celom rozsahu na aké vznikol žalobcovi nárok, dôjde len k nepatrnému zásahu
do majetkovej sféry žalobcu, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia len v polovici zo sumy, na ktorú mu vznikol nárok.

Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu v konaní vznikol žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v pomere 48%, čo pri iných trovách konania pozostávajúcich zo

zaplateného súdneho poplatku predstavuje nárok na 126,48 eur ( 48% zo žalobcom zaplatenej sumy
poplatku 263,50 eur ), pričom povinnosť zaplatiť súdny poplatok vznikla žalobcovi v dôsledku uplatnenia
jeho práva na súde bez ohľadu na zastúpenie v konaní právnym zástupcom. Čo sa týka trov právneho
zastúpenia, podľa pomeru úspechu by žalobcovi vznikol nárok na náhradu týchto trov konania v sume
194,48 eur ( 48% zo sumy 405,17 eur ), avšak vzhľadom na vyššie uvedené a uplatnenie moderačného

práva podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol o priznaní trov konania žalobcovi
predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v sume 97,24 eur ( 1 zo sumy 194,48 eur ).

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného, povolil mu súd v súlade s ust. §
160 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednejsplátkymázanásledokzročnosťceléhoplnenia,zaplatiťsumu,nazaplateniektorejbolzaviazaný,
v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.