Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712218244
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1712218244.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinok,vkonanípredsamosudkyňouJUDr.JanouOcelkovouvprávnejvecižalobcu:Z.K.

B., B..T..Y.., W. X, XXX XX A., zast.: C. K., B..T..Y.., Ú. X, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej:
V.T. T., nar. XX.XX.XXXX, M. X/A, XXX XX B., o zaplatenie sumy 35,50 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu v sume 35,50 eur s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 35,50 eur od 25.10.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania 41,62 eur, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 74,66 eur, z toho náhradu trov
konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov konania vo výške
58,16 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde 25.10.2012 domáhal zaplatenia sumy 35,50 eur, úrokom
z omeškania 41,62 eur, úrok z omeškania 9,5% ročne zo sumy 35,50 eur od 25.10.2011do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 28.10.2013 nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný
spor. Súd zo Zmluvy o prenájme 7.12.2001, Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku 7.12.2010, Zmluvou o postúpení pohľadávok 15.12.2006 ako i z ostatného obsahu spisu, zistil
nasledovný skutkový stav veci.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 má súd preukázané, že postupca E. H. S.,P..B..
postúpil na postupníka Z. K. B., B..T..Y.., ktorý je žalobcom v tomto konaní, pohľadávku voči žalovanej.

Zmluvou o prenájme 7.12.2001 sa žalovaná zaviazala splácať mesačnou splátkou 960,-Sk, v počte

mesačných splátok 15 za veci, ktoré jej boli dané do prenájmu hifi veža Philips FW C 280. Dohodou o
uznaní splátkového kalendára a uznaní záväzku uznala záväzok vo výške 95,50 eur.

Z pokusu o zmier zo dňa 20.09.2012 súd zistil, že žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie záväzku žalobcu
vo výške 94,46 eur.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
z 5.4.1993 (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V zmysle čl. 2 písm. b/ a c/ smernice, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo

povolaniu. Predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v
zmluváchpodliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebo
povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Súdnydvoružvradeprípadov(napríkladvoveciE.-XXX/XXP.E.-XXX/XXY.X.Z.P.B.Z.,M.M.E.-XXX/
XX V. E.T., M. E.-XXX/XX W. X. P. M. E.-XX/XX P. C.), uzavrel, že systém ochrany zavedený smernicou

93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez
toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán, čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné.

Akotovyplývazjudikatúry,ideokogentnéustanovenie,ktorésmerujeknahradeniuformálnejrovnováhy,
ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá
medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica
č. 93/13/EHS dosiahnuť. Súdny dvor viackrát zdôraznil že tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a
predajcom resp. dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym vonkajším zásahom. Vo svetle

týchto zásad Súdny dvor stanovil, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej
podmienky.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára
mal právny predchodca žalobkyne už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa
žalovanej, pričom žalovaná obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani

neovplyvnila.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.1992 do 30.06.2007.

V zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), (účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu

medzi žalobcom a žalovaným) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba
a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky
alebo poskytuje služby.Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, typová zmluva nesmie obsahovať
a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťamizmluvnýchstrán,najmä1.podmienky,ktoréviažupredajvýrobkualeboposkytnutieslužby
na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj
výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho

spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s
dobrými mravmi.

Žalovaná v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a patrí jej ochrana patriaca
spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení. V danom prípade bola uzatvorená kúpna zmluva - nákup
na splátky s tým, že táto zmluva nepochybne spĺňa charakteristické znaky spotrebiteľskej zmluvy (zákon
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, smernica Rady 93/13/EHS).

Súd mal za preukázané, že žalovaná ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu
pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 95,50 eur. V dohode o uznaní záväzku
uznala žalovaná vyššie uvedený záväzok vo výške 94,46 eur. Žalovaná uhradila sumy 28.2.2011 vo
výške 40 eur, 24.10.2011 vo výške 20 eur. Žalobca si vyčíslil úrok z omeškania a to do dňa postúpenia
pohľadávky zo sumy 95,50 eur úrokom z omeškania 9,50% ročne vo výške 38,18 eur, od 1.3.2011 do

dňa 24.10.2011 úrokom z omeškania 9,50% ročne vo výške 3,44 eur, čo spolu je 41,62 eur. Súd žalobe
v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko žalovaná si svoj záväzok neplnila riadne a včas a preto súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 35,50 eur, ako aj vyčísleného úroku z úveru vo výške
41,62 eur.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie
vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto
nariadenie upravuje konkrétnu výšku úrokov z omeškania. Podľa nariadenia výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky je možné nájsť na stránke Národnej banky
Slovenska.

Súčasne súd žalobcovi priznal i uplatnené príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania v uplatnenom
rozsahu vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy od 25.10.2010.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto je žalovaná povinná nahradiť mu trovy
konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v hodnote 16,50 eur az trov právneho zastúpenia advokátom v sume 58,16 eur podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb a to za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava veci v sume 16,60eur, 3,32 eur DPH

(vychádzajúc zo sumy 35,50 eur, ktorá bola predmetom konania), písomné podanie v sume 16,16 eur
+ 3,32 eur DPH, režijný paušál 2x 9,16 eur. Súd nepriznal právnemu zástupcu žalobcu úkon právnej
služby za pokus o zmier, nakoľko tento úkon bol urobený ešte pred podaním návrhu na začatie konania.

Podľaustanovenia§149ods.1O.s.p.akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V zmysle citovaného ustanovenia je povinný žalovaný zaplatiť náhradu trov konania žalobcu na účet
právneho zástupcu žalobcu.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde 25.10.2012 domáhal zaplatenia sumy 35,50 eur, úrokom
z omeškania 41,62 eur, úrok z omeškania 9,5% ročne zo sumy 35,50 eur od 25.10.2011do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.