Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 13P/375/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312231233
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2312231233.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa L. Č., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX F. č. XXX, zast. JUDr. Denisom Glajchom,
advokátom so sídlom 955 01 Topoľčany, Bernolákova 2476/34, proti odporkyni V. Č., rod. C., nar. XX.
X. XXXX, trvale bytom XXX XX F. č. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou TIMAR & partners, s.r.o., so
sídlom 927 01 Šaľa, Štúrova 42, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po
rozvode k mal. deťom Č., a to F., nar. XX. X. XXXX a R., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeným kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľa L. Č., nar. X. X. XXXX a odporkyne V. Č., rod. C.,

nar. XX. X. XXXX, uzatvorené dňa XX. XX. XXXX vo F., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu
F., vo zväzku 10, ročník 2001, na strane 67, pod poradovým číslom 14, rozvádza.

II. Súd zveruje na čas po rozvode maloleté deti Č., a to F., nar. XX. X. XXXX a R., nar. XX. XX. XXXX,
do osobnej starostlivosti matke. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja
rodičia.

III. Otec detí je povinný prispievať na výživu maloletej F. sumou 140,- eur mesačne a na maloletého R.
sumou 110,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, kde výživné je splatné vždy do
15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

IV. Otec detí je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi v nasledovnom rozsahu :

Počas roka každý nepárny týždeň od piatku od 18,00 hod. do nedele do 16,30 hod., počas letných

prázdnin každý rok v čase od 15.7. od 9,00 hod. do 15.8. do 18,00 hod., počas vianočných sviatkov
každý nepárny rok v čase od 26.12. od 10,00 hod. do 3.1. nasledujúceho roka do 18,00 hod. a každý
nepárny rok v čase od 2.1. od 10,00 hod. do 5.1. do 18,00 hod. a každý párny rok v čase od 26.12. od
10,00 hod. do 31.12. do 18,00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne a vráti v stanovenom čase
v mieste ich bydliska a matka je povinná maloleté deti riadne a včas pripraviť na styk s otcom.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 28. 11. 2012 žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo uzavreté
s odporkyňou, ktoré je trvalo a hlboko rozvrátené a plní iba formálnu funkciu. V návrhu uviedol, že

z manželstva pochádzajú dve mal. deti. Svoj návrh odôvodnil tým, že 4 mesiace manželia nežijú vspoločnej domácnosti, intímne spolu nežijú, nehospodária spolu. Na čas po rozvode žiadal mal. deti
zveriť do osobnej starostlivosti matke a žiadal, aby súd určil výživné voči maloletým deťom vo výške 60,-
eur mesačne na maloletú F. a 50,- eur mesačne na maloletého R..

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 24. 1. 2013 tak, že manželstvo uzatvárala z lásky,
pričom chovanie, postoj a dôvody rozvodu počas manželstva zo strany navrhovateľa sa neprejavovali
pred jeho uzatvorením, ale asi 4 roky po uzavretí manželstva. Rodina nikdy nežila nadštandardným
spôsobom života a po narodení oboch detí sa manželstvo stalo bojom o prežitie. Navrhovateľ sa začal
zadlžovať v rôznych bankových a nebankových inštitúciách, mal problémy s hazardnými hrami a hracími

automatmi a ešte nesplatil jednu pôžičku, už sa stihol opäť zadlžiť. Vinou navrhovateľa rodina mala
niekoľko exekučných konaní. Odporkyňa preferovala lacný a skromný nákup stravy pred mesačnými
nákladmi spojenými s bývaním a taktiež odievanie detí bolo len nutnou záležitosťou. Dovolenky rodina
neabsolvovala žiadne, deti nevedia čo je letný tábor, víkendový pobyt alebo škola v prírode. Navrhovateľ
vždy vyžadoval uspokojovanie svojich potrieb bez ohľadu na finančnú situáciu rodiny (1 - 2 krabičky
cigariet denne, pivo). Navrhovateľ počas manželstva prevažne pracoval, ale bol vedený aj na Úrade

práce sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný. 9 rokov pracoval vo firme Volkswagen Slovakia, a.s. v
Bratislave a aj napriek dobrému príjmu sa rozhodol dobrovoľne ukončiť pracovný pomer a šiel pracovať
do Košíc na živnosť, kde po šiestich týždňoch skončil pre nevyplatenie mzdy. V roku 2008 do roku
2011 vykonával práce ako samostatne zárobková činná osoba. Posledný rok pracuje opäť v spoločnosti
Volkswagen Slovakia, a.s, ale jeho príjem je ako u začiatočníka, hoci nie je nízky, no má perspektívu za

zvyšovať. V septembri 2012 zistila, že navrhovateľ mál mimomanželský pomer, ktorý žiadala ukončiť,
avšak márne. Navrhovateľ sa presťahoval k svojej novej priateľke, rodinu zanechal bez finančných
prostriedkov v ich dome v hmotnej núdzi, kde bol odpojený plyn z dôvodu neuhradenia mesačných
platieb a odporkyňa s deťmi preto museli odísť bývať k odporkyninej matke v tesnej blízkosti. Odporkyňa
pracujeakopredavačkavspoločnostiKauflandspríjmom400,-eurmesačne.Detinavštevujúlenkrúžky,

ktoré sa vykonávajú bezplatne v prostredí školy. Syn potrebuje ortopedickú obuv, nakoľko má problémy
s nohami, túto zdravotná poisťovňa neprepláca. Odporkyňa uviedla, že s rozvodom súhlasí. Požadovala
určiť výživné na F.E. vo výške 130,- eur mesačne a na R. vo výške 100,- eur mesačne.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - najmä sobášny list
účastníkov a rodné listy mal. detí, a iné na konanie vzťahujúce sa listinné dôkazy (príjmy a výdavky

rodičov), vypočul účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX vo F.,
ktoré je zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku 10, ročník 2001, na strane 67,
pod poradovým číslom 14. Počas manželstva sa účastníkom konania narodili dve deti a to F., nar. XX.
X. XXXX a R., nar. XX. XX. XXXX.

Účastníci konania počas manželstva mali posledné spoločné bydlisko vo F., t.j. v obvode tunajšieho
súdu, ktorý je na konanie miestne príslušný podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (pred bodkočiarkou).

Navrhovateľ je národnosti slovenskej, odporkyňa maďarskej, u oboch sa jedná o prvé manželstvo, obaja
majú stredné vzdelanie bez maturity.

Z výsluchu navrhovateľa mal súd za zistené, že vylučuje obnovu manželského spolužitia, manželstvo

neplní svoj účel, manželia sa citovo odcudzili v dôsledku dlhodobých nezhôd, v dôsledku čoho si
navrhovateľ na jeseň 2012 (október - november) našiel aj novú známosť. Manželia od leta 2012 spolu
intímne nežijú a od novembra 2012 nežijú v spoločnej domácnosti a spolu nehospodária.

Zdravotný stav navrhovateľa je dobrý. Na zabezpečovanie vlastných potrieb má bežné mesačné
výdavky.Z výsluchu odporkyne mal súd za zistené, že rovnako vylučuje obnovu manželského spolužitia,
manželstvo neplní svoj účel, odporkyňa však vidí príčiny rozvratu manželstva v tom, že navrhovateľ
neprimerane finančne zaťažoval rodinu, bral si pôžičky, ktoré nesplácal, v dôsledku čoho celá rodina

bola vystavená viacerým exekúciám. Navrhovateľ si svoje finančné záväzky voči veriteľom nikdy neplnil,
je pravda, že úvery a pôžičky boli brané práve na zabezpečenie potrieb rodiny a domácnosti. Rovnako
však je pravda, že odporkyňa často nemala deťom dať čo jesť a to ani na desiatu do školy, dokonca
v rokoch 2011 až 2012 bola domácnosť opakovane odpojená od elektriny a plynu, v dôsledku čoho
dňa 3. 11. 2012 odporkyňa opustila spoločnú domácnosť s navrhovateľom a presťahovala sa aj s deťmi

k jej matke. Zdravotný stav odporkyne je dobrý. Na zabezpečovanie vlastných potrieb a potrieb detí
(oblečenie, hygiena, strava) má bežné mesačné výdavky.

Z vyjadrení oboch manželov súd mal za jednoznačne preukázané, že manželia obaja rovnako vnímajú
rozpad manželstva intenzívne posledných 6 rokov.

Podľa čl. 1 základných zásad zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ZR), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni

a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom
manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa čl. 4 základných zásad ZR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,

byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 ZR ,súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a
pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Pod pojmom manželstvo nie je možné chápať len faktické spolužitie muža a ženy. Je to zväzok muža

a ženy, jediná forma spolužitia dvoch osôb rozdielneho pohlavia výrazne regulovaná ZR. Manžel a
manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a
riadna výchova detí. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža.
Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať. Manželstvo je zväzok muža a ženy,
ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení

podmienok ustanovených zákonom o rodine. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť
len v odôvodnených prípadoch na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Podanie návrhu na rozvod manželstva je osobným právom každého

z manželov, čo vyplýva zo zásady manželstva ako slobodného a dobrovoľného zväzku muža a ženy. Pri
skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd
berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku ako aj mieru
vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, majetkovú a materiálnu pomoc. Pri posúdení

podmienky súdom, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia,sa viac-menej musí súd vyporiadať so subjektívnym postojom účastníkov konania, ktorý závisí od vôle
manželov a ich postoju k manželstvu. Posudzovanie vážnosti narušenia a rozvratu vzťahov medzi
manželmi predpokladá podrobne sa zaoberať príčinami.

V zmysle citovaných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd zistil, že manželstvo je hlboko a trvalo
rozvrátené, pričom za dôvod rozpadu manželstva súd považuje citové odcudzenie odporkyne z dôvodu
navrhovateľovej mimomanželskej známosti, ale predovšetkým navrhovateľov laxný prístup k potrebám
rodiny a ich zabezpečovaniu. Výrazné problémy v rodine nastali v období, keď navrhovateľ dobrovoľne
odišiel zo zamestnania, kde dosahoval príjem cca. 1000,- eur v čistom a viac, tento príjem bol stabilný

a začal podnikať, pričom nemal dostatočne vytvorené zázemie pre samostatné podnikanie, čo svedčí
o jeho nezodpovednom prístupe najmä k mal. deťom, ktorých potreby musia rodičia zabezpečovať a
uhrádzať. Rodina tak prišla o hlavný a nie zanedbateľný príjem, v dôsledku čoho sa začali prejavovať, a
postupom času zintenzívňovať, finančné problémy rodiny. Manželia v súčasnosti nie sú schopní vytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zároveň zabezpečilo riadnu výchovu mal. detí. Od
novembra2012manželstvoneplníanijednusvojufunkciu(biologickú,ekonomickú).Ajkeďzmanželstva

pochádzajú dve maloleté deti, nie je v rozpore s ich záujmami rozvod manželstva, nakoľko manželia
nevytvárali zdravé rodinné prostredie, v ktorom by spoločne vychovávali svoje deti. Bude preto v ich
záujme vyrastať síce s jedným rodičom separátne od druhého, s prihliadnutím na ich citovú väzbu,
avšak v pokojnom, nerušenom a stabilnom výchovnom prostredí, ktoré sú rodičia schopní samostatne
zabezpečiť.

Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa§24ods.4ZR,súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu

budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením

rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 rodičovské
práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

V odseku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému
dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia
i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä
sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný
vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené

v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb. V zmysle
uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípadezabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z
rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej
napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom

výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických
schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl.29).

S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú

zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je
nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov
alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a
správne opatrenia. Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a
sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a

finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre
rozvoj dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,
je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších

skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 163 ods. 1 a 2 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na

plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Keďže s konaním o rozvod manželstva sa podľa § 113 O.s.p. ex lege spája konanie o úprave pomerov

manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, bez ohľadu na to, či výkon ich rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom bol už upravený skorším rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou
dohodou, súd rozhodoval a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom.

Pri zverení detí do osobnej starostlivosti toho - ktorého rodiča súd akceptoval v plnej miere dohodu
rodičov, ktorí žiadali deti zveriť do starostlivosti matke, pričom k takejto starostlivosti dochádza už od
novembra 2012, kedy matka opustila spoločnú domácnosť. Rodičia sa taktiež dohodli aj na úprave styku

otca s mal. deťmi a to tak, ako to vyplýva z výroku IV., avšak nevedeli sa dohodnúť na výške výživného.
Keďže rodičovskú dohodu súd schvaľuje ako celok (a ako celok prednesená nebola), t.j. zverenie mal.
detí, výživné druhého rodiča voči deťom a úprava styku, súd rozhodol autoritatívne, hoci v časti zverenia
detí a úpravy styku v súlade s návrhom rodičov.

Zverenie mal. detí do starostlivosti matky súd považoval za rozumné a zodpovedajúce doterajšiemu

stavu, ktorému sa mal. deti už aj prispôsobili a najmä s ktorým sa vžili. Matka sa o deti stará riadne, jej
starostlivostinemožnoničvytknúť.Taktoupraviťprávaapovinnostirodičovnavrholajkolíznyopatrovník.

Úprava styku otca s deťmi zodpovedá rozumnému usporiadaniu vzájomných práv a povinností, styk detí
s otcom zaručuje právo detí na pravidelný a čo najširší styk s druhým, rodičom, pričom sú upravené
nielen víkendy počas bežného roka, ale aj hlavné prázdniny - letné a zimné. Súd však nemá pochybnosti

o tom, že rodičia mal. detí sú schopní upraviť styk detí s otcom najmä v súlade s požiadavkami mal.
detí, na ktorých záujmy je nutné prihliadať, pričom žiaden rozsudok nie je schopný dostatočne a úplne
vyhovujúco odraziť potreby a požiadavky mal. detí, ktoré sa môžu navyše meniť v súvislosti z vekom
detí, ich záujmami, potrebami, zdravotným stavom a pod.

Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal tak z odôvodnených potrieb a záujmov maloletých

detí, ako aj schopností a možností ich rodičov s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona č.
36/2005 Z.z.

Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že navrhovateľ pracuje od 1. 12. 2011
v spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s., kde dosahuje v súčasnosti čistý priemerný mesačný príjem
vo výške 1008,- eur. V období od 17. 2. 2014 do konca apríla 2014 bol preradený na jednosmennú

prevádzku podľa § 90 ZP, v ktorom období dosahoval nižší príjem (cca. 600,- eur), avšak t.č. opätovne
pracuje v trojsmennej prevádzke, kde dosahuje pôvodný príjem. Jednalo sa teda o krátkodobú zmenu,
ktorá podstatne nemôže ovplyvniť vyživovaciu povinnosť otca voči deťom.

Odporkyňa pracuje v spoločnosti Kaufland, v.o.s., kde dosahuje čistý priemerný mesačný príjem vo
výške 424,37 eura. Z Rozhodnutia Centra právnej pomoci sp. zn. 8367/2013 zo dňa 19. 11. 2013 súd

zistil, že matka detí v stave materiálnej núdze.

Mal. F. je žiačkou X. ročníka ZŠ vo F. a mal. R. žiakom X. ročníka ZŠ vo F.. R. je dlhodobo sledovaný
ortopédom, inak súd deti zdravé. Mal. deti žijú od rozchodu rodičov s matkou, navštevujú krúžky v škole
ako súčasť vyučovania, tieto sú bezplatné. Deti sa stravujú v škole (obedy - cca. 35,- eur na 1 dieťa).

Z predložených listín a výpovedí účastníkov konania súd zistil nasledovné mesačné výdavky rodičov

detí na spoločnú domácnosť (t.j. do času, kým v nej žili): platby za elektrinu 60,- eur, vodné a stočné -
5,- eur, koncesionárske poplatky - 4,64 eura, kúrenie, mesačná splátka úveru vo VÚB - 145,- eur.Z konania tunajšieho súdu pod sp. zn. 17C/94/2013 má súd za preukázané, že súd rozsudkom zo dňa
13. 5. 2014 zaviazal odporkyňu na úhradu dlžnej sumy za spotrebovaný plyn v spoločnej domácnosti vo
výške 544,94 eura spolu s úrokom z omeškania. Na tomto dlhu sa odporca odmieta podieľať.

Od novembra 2012 odporkyňa s deťmi žije v domácnosti u svojej matky, ktorej na domácnosť prispieva
sumou 60,- eur mesačne (preukázané v konaní tunajšieho súdu pod sp. zn. 12P/81/2013).

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9. 1. 2014 pod č.k. 12P/81/2013 - 67, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 28. 1. 2014, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa na čas do rozvodu manželstva
rodičov mal. detí maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matke. Zastupovať maloleté deti a
spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otec detí sa zaviazal prispievať na výživu maloletej

F. sumou 140,- eur mesačne a na maloletého R. sumou 110,- eur mesačne, počnúc od 1. 12. 2012, kde
výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

Keďže od uvedeného rozhodnutia uplynul krátky čas, kedy sa nijako nezmenili pomery na strane rodičov
či detí, súd nevidel priestor na to, aby o právach a povinnostiach rodičov voči deťom rozhodol inak, ako
sa na tom rodičia dohodli dňa 9. 1. 2014 pred súdom.

Po posúdení výdavkov a príjmov rodičov detí, s poukazom na vek detí, súd považoval za spravodlivé
určiť výživné na deti tak, ako to vyplýva z rodičovskej dohody v konaní pod sp. zn. 12P/81/2013,
ktorú rodičia uzatvorili pred pár mesiacmi (od právoplatnosti uplynuli len necelé 4 mesiace). Táto suma
výživného sa javí ako primeraná k výške príjmov rodičov, ich mesačným nákladom, ale najmä k veku
detí a ich potrebám. Zároveň súd poukazuje na to, že len na 2,5 mesiaca došlo u otca k zníženiu

príjmu, avšak nie v tak radikálnej miere, ktorá by mala vplyv na výšku výživného, navyše otec detí sa
neprimerane a na vlastné riziko nie málo zadlžuje u viacerých bankových či nebankových inštitúciách,
ktoré výdavky však nesmie súd uprednostniť pred výživným na mal. deti. Otec detí by si mal uvedomiť
svoju zodpovednosť voči mal. deťom a svoje povinnosti a k tomu prispôsobiť nakladanie s finančnými
prostriedkami. Exekučné konania, ktoré sa vedú voči navrhovateľovi, sú len negatívnym dôsledkom

neplnenia si svojich povinností voči veriteľom, takéto nezodpovedné správanie navrhovateľa nemôže
nijakým spôsobom zaťažovať mal. deti (§ 75 ods. 1 ZR).

Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť
narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov

uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku
trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti
samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča
viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične
akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba

vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo
vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie,
na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k
zneužívaniurodičovskejvyživovacejpovinnostilenzdôvodunegatívnehopostojakpráci(napr.zavinené
rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia

povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa
živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z
individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti
treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané
majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný
bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby
zastával lepšie platené miesto.Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že rodičovi, ktorý má
dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri
nižšompríjmejevyššípodielnákladov,ktorérodičzosumysvojichpríjmovmusívynaložiťnanevyhnutné

potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom
povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady
spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom,
starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením,
pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Pre komplexnosť

posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov,
pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z
hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia
so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude
prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z

nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa. Rozoberané kritériá na strane
rodičovsaposudzujúvovzájomnejsúvislostisodôvodnenýmipotrebaminastraneoprávnenéhodieťaťa.

Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky
náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku,
duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania,

od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade
obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších
potriebnutnýchpreživotažpoplnéuspokojenievšetkýchodôvodnenýchpotriebdieťaťa.Jetedaúmerná
životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné
náklady.

Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle
predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať
do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň
finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci
plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.

Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená
priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča
je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovania
výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených výdavkov, t.j. či ich
vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi

ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu
nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb
dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká

peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za
byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,
prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí

predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať
mechanickým výpočtom. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie
možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho
majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.

Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča
môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej
miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až

následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.
To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku
ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že otec si vyživovaciu povinnosť doposiaľ plnil, na
mal.detivšakinakvýznamnejšímspôsobomneprispieva.Detisúvovývoji,majúsvojemesačnévýdavky

na hygienické potreby, stravu a všetka starostlivosť a finančné zabezpečenie detí je viac menej na
matke. Matka sa riadne o deti osobne stará. Od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej podstatnej
zmene okolností, ktoré by odôvodňovali inak upraviť vyživovaciu povinnosť otca, ako je upravené v
Rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 12P/81/2013.

Súd vzhľadom na uvedené určil vyživovaciu povinnosť otca voči deťom tak, ako to vyplýva z výroku

rozsudku, nakoľko takto určené výživné považuje za spravodlivé a najmä v záujme mal. detí s ohľadom
na ich potreby, pohlavie, fyzický vývin. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je
v schopnostiach a možnostiach otca platiť uvedené výživné, ale najmä je to v záujme detí.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na

náhradu trov konania o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.:b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa § 27 ods. 1 ZR manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.