Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/588/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205538
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613205538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia,
a.s. so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Erasmus legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, proti odporkyni I. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XXX, o zaplatenie 2.073,91 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/72/2013-40 zo dňa 24. septembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e v časti, v ktorej zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie
sumy 1.402,27 eur a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý v časti, v ktorej okresný súd zamietol návrh

navrhovateľa o zaplatenie sumy 671,64 eur.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh navrhovateľa, nakoľko nemal
za preukázanú jeho dôvodnosť. Vychádzal z toho, že účastníci uzavreli dňa 28.4.2008 úverovú zmluvu,
na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver v sume 26.999,-Sk, pričom rozhodovanie o nároku
z uvedeného úveru nie je predmetom aktuálneho súdneho konania. Hoci dotknutá zmluva obsahuje
aj ustanovenia, podľa ktorých mala byť účastníkmi uzatvorená aj zmluva o poskytnutí revolvingového
úveru II, okresný súd nepovažoval takéto dojednania za platne uzavreté. Zdôraznil, že v súdenej veci (aj

v časti o revolvingovom úvere, z ktorej si navrhovateľ odvodzuje svoj nárok) ide o spotrebiteľský právny
vzťah, konkrétne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Takýto právny vzťah musel byť podľa § 4 ods. 1
zákona č. 258/2001 Z.z. uzavretý v písomnej forme, navrhovateľ však nepreukázal žiadnu „písomnú
zmluvu o RÚ II“. Zároveň okresný súd konštatoval, že účastníci o takomto úvere ani nerokovali. Dodal,
že úverové podmienky, na ktoré odkazoval navrhovateľ, boli spracované výlučne ním (nejedná sa teda
o individuálne zmluvné dojednanie) a odvolávanie sa takéto podmienky by bolo aj v rozpore s dobrými
mravmi.

O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Navrhovateľ nebol

v spore úspešný a odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila (§ 151

ods.1 O.s.p.)Proti tomuto rozsudku v časti o zaplatenie 1.402,27 eur podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zrušenia (v danej časti) a vrátenia veci na ďalšie konanie
alebo jeho zmeny tak, že mu (navrhovateľovi) bude priznaná suma 1.402,27 eur titulom bezdôvodného

obohatenia. Poukazoval na to, že ak podľa právneho posúdenia veci okresným súdom išlo o neplatný
právny úkon, tak navrhovateľovi vzniklo právo minimálne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto
spočíva (práve) v rozdiele medzi sumou poskytnutého (revolvingového) úveru 6.063,41 eur a výškou
uhradených súm zo strany odporkyne (4.661,14 eur). Odvolateľ mal za to, že okresný súd bezprostredne
po ustálení neplatnosti dotknutého právneho úkonu mal rozhodnúť o vydaní bezdôvodného obohatenia.

Keďže o uvedenom okresný súd rozhodnúť „opomenul“, je napadnutý rozsudok aj nepreskúmateľný.

Odporkyňa „neuznávala dlh“ voči navrhovateľovi a žiadala rozsudok okresného súdu (stotožňujúc sa s
jeho argumentáciou) potvrdiť. Zdôraznila, že navrhovateľ nepreukázal uzavretie žiadnej ďalšej zmluvy
okrem Úverovej zmluvy.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 1 O.s.p.
(z toho titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutým v rozsahu nad 1.402,27eur z pôvodne

uplatňovaného nároku 2.073,91eur, t.j. v časti o zaplatenie 671,64 eur) a bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolacísúdodvolanienavrhovateľapodľaobsahu(§41ods.2O.s.p.)vyhodnotilajakonávrhnazmenu
návrhu na začatie konania (§ 95 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.). Hoci je v súvisiacej otázke konkrétneho

skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa nutné konštatovať nemalé nedôslednosti (vzhľadom na
kvalifikované právne zastúpenie navrhovateľa - minimálne - vykazujúce až znaky účelovosti), spĺňa
odvolanie navrhovateľa i charakter zmeny návrhu. Pôvodne sa navrhovateľ totiž domáhal voči odporkyni
zaplatenia sumy 2.073,91eur titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere II a v zmysle odvolania
požaduje uloženie povinnosti odporkyni zaplatiť sumu 1.402,27eur titulom rozdielu medzi plneniami

prijatými, resp. poskytnutými z neplatnej zmluvy a ňou poukazovanými splátkami. Je nepochybné, že
skutkový základ pôvodného návrhu a aktuálne požadovaného nároku je kvalitatívne diametrálne odlišný,
a teda vo svojich dôsledkoch ide o návrh na zmenu návrhu na začatie konania. Len na okraj krajský súd
dodáva, že vzhľadom na popísané (zásadne) rozdielne skutkové vymedzenie sa nejedná iba o odlišné
právne posúdenie, ako sa snaží (do určitej miery tendenčne) tvrdiť odvolateľ.

Krajský súd dotknutý návrh na zmenu návrhu na začatie konania zamietol, keďže výsledky doterajšieho
konania/dokazovania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu (§ 95 ods. 2 O.s.p.).
Prioritne sa totiž jedná o zásadne iné skutkové tvrdenia, ktoré odporkyňa (minimálne čo do
výšky nároku, ale predovšetkým do prehľadnosti čerpania finančných prostriedkov) spochybnila. Pre
ustálenie (eventuálneho) bezdôvodného obohatenia by bolo nevyhnutné vykonať ďalšie (rozsiahlejšie)

dokazovanie.

Len na okraj odvolací súd dopĺňa, že navrhovateľ prvotne (č.l. 2) tvrdil, že odporkyňa mu dlhuje 1.948,09
eur ako istinu + poplatky za výber z bankomatu a výpis z úverového účtu a 125,82 eur ako úrok z tejto
istiny do času zosplatnenia. Zároveň však uvádzal, že odporkyňa bola vyzvaná k zaplateniu (celkovo)
sumy 2.143,92 eur. V rámci špecifikácie návrhu (č.l. 27 až 28) navrhovateľ dlžnú sumu vymedzil ako úver

bez úroku z úveru, pričom ide o rozdiel čerpaného úveru 6.063,41 eur a jednotlivých čiastkových súm
splátok 4.115,32 eur + 125,82 úrok z úveru. V odvolaní už uvádza, že odporkyňa zaplatila 4.661,14 eur.
Predmetné skutkové nejasnosti a disproporcie vo svojich tvrdeniach navrhovateľ žiadnym spôsobom
neozrejmil. Rovnako z daného hľadiska neboli splnené podmienky pre pripustenie zmeny návrhu.

Odvolací súd dodáva, že na splnenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena nepostačuje (iba)

maximálne všeobecné uvedenie, že navrhovateľ požaduje zaplatenie určitej sumy a pripojenie listín,
z ktorých by teoreticky takýto návrh mohol (aspoň čiastočne) vyplývať. Postup súdu, kedy by tento
vlastnou činnosťou iniciatívne z dotknutých označených/predložených listín navrhovateľom zisťoval
rozsah dôvodnosti jeho návrhu, by bol v priamom rozpore so základným princípom rovnosti účastníkov vkonaní a úplne by deformoval pozíciu súdu (ako subjektu, ktorý rozhoduje na základe aktivity účastníkov
konania) v štandardnom sporovom t.j. kontradiktórnom konaní.

Nakoľko proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 201 veta prvá O.s.p. a contrario)

a pre vedenie konania doručenie uznesenia o nepripustení zmeny návrhu nie je potrebné, v zmysle
§ 168 ods. 2 a § 169 ods. 3 O.s.p. sa predmetné uznesenie nemusí doručovať a ani (štandardne)
písomne vyhotovovať. Právoplatnosť nadobúda bezprostredne jeho vyhlásením; k čomu došlo v rámci
procesného úkonu odvolacieho súdu - verejného vyhlásenia rozsudku dňa 15.5.2014.

Keďže zmena návrhu na začatie konania pripustená nebola, odvolací súd (naďalej) konal o nároku
navrhovateľa, ktorého hmotnoprávnym základom bolo plnenie zo zmluvy. Je pritom nepochybné

(nerozporuje to ani odvolateľ), že zmluva o revolvingovom úvere (minimálne) pre nedostatok písomnej
formy v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. je neplatná. Následne nie je návrh navrhovateľa dôvodný, a
to ani v časti - v odvolacom konaní uplatňovanej - sumy 1.402,27eur. Z daného titulu krajský súd v
preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu potvrdil.

Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že neobstojí argumentácia navrhovateľa, že okresný súd iniciatívne

- po ustálení neplatnosti dotknutej zmluvy - mal vec posudzovať z hľadiska plnení poskytnutých,
resp. prijatých z takejto neplatnej zmluvy. Ako je už vyššie konštatované, jedná sa o zásadne odlišné
skutkové vymedzenia návrhu a súd môže rozhodovať len o nároku (vrátane jeho skutkových vymedzení)
definovanom navrhovateľom. Zároveň nie je povinnosťou konajúceho súdu zdôvodňovať, prečo návrh/
nárok navrhovateľa neposudzuje z iných skutkových (a nadväzne - logicky - i právnych) dôvodov,

ako jednoznačne vymedzil navrhovateľ. Nadväzne nie je opodstatnenou ani námietka odvolateľa o
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.

Okresný súd vecne správne rozhodol i o náhrade trov konania, keď náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore a prihliadol na návrhový charakter dotknutého procesného nároku.

Totožná situácia je daná i v odvolacom konaní. Navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a

preto mu podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. náhrada jeho trov neprináleží. Naproti
tomu v odvolacom konaní úspešná odporkyňa si tento procesný nárok neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Následne krajský súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.