Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/684/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111229500
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111229500.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa P. X. Y., s.r.o., so sídlom R. 5, U., IČO 35 724 803,
zastúpeného W. X., s.r.o., so sídlom R. 5, U., IČO 36 613 843 proti odporkyni Q. J., bytom Z. XXXX/
XX, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO 42 176 778, zastúpeného JUDr. G. J., advokátom, so
sídlom Q.. Y. 7, Y., o zaplatenie 979,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane

odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.k. 55Ro/1562/2011-32 zo dňa 16. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a .

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne náhradu trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a .

Vedľajší účastník na strane odporkyne je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 19,61 Eur, k rukám právneho zástupcu

navrhovateľa W. X., s.r.o., a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 979,92 Eur s príslušenstvom.
Dňa 27.02.2012 doručil navrhovateľ súdu podanie, v ktorom zobral návrh v celom rozsahu späť a žiadal
konanie zastaviť. V dôsledku späťvzatia návrhu súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 2

a 3 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Podľa § 11 ods. 3 prvej
vety, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná náhradu trov prvostupňového
konania vo výške 70,90 Eur. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 40,03 Eur. Namietal,

že uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že výrok o trovách konania bolo potrebné odôvodniť ust. § 146 ods.
2 prvá veta O.s.p. Vedľajší účastník dôvodil, že v množstve súdnych sporov už jeho vstup do konania
pôsobil pre navrhovateľa odradzujúco v zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného
nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť. Konštatoval, že súd pri nepriznaní trov vedľajšieho
účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore

s ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. V tejto súvislosti poukázal na čl. 169 ods. 1
Zmluvy o fungovaní EÚ, č.k. 38 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, novelizované znenie § 137 O.s.p.s účinnosťou od 01.01.2012, ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.12.2010 vo veci DEB
proti Spolková republika Nemecko C-279/09, z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľov
má právo na advokáta aj náhradu trov konania. Odmietnutie ich práva na plnú náhradu trov konania by

de facto znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov vynaložených
na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, právo účastníka na náhradu trov konania
v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II.
ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II.ÚS 122/09. Poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov.
Vedľajší účastník je pripravený dôsledne presadzovať a chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj v

súdnych konaniach, a to vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“ - možnosť
zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátmi, čím žalobca získava rovnocenného partnera v riešení
právnych otázok, pretože priemerný spotrebiteľ sa nedokáže náležite brániť. Keďže v danej právnej veci
sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi je potrebné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové
pravidlá ich aplikácie. V rámci spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný
spotrebiteľskou právnou úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri

ochrane spotrebiteľa musí zohrať úlohu aj súdna moc aplikačnou praxou, a to aj v otázke rozhodovania
o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľa. Mal za to, že súd mal
v danej veci jednoznačne aplikovať § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. V prípade pochybností odvolacieho
súdu navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o ním navrhnutých
prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa práva na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka - združenia

na ochranu práv spotrebiteľov.

K podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril navrhovateľ a navrhol,
aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania vo výške 40,24 Eur. Poukázal na skutočnosť, že
cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov, preto vedľajší účastník musí byť sám

z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa môžu podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať aj
určenú podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.
zn. 5Co/26/2012, sp. zn. 3Cob/259/2011 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.
17Co/164/2012. Citoval z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. a vyvodil, že úmyslom

zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý
bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne,
bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský

súd v Košiciach v rozhodnutí, sp. zn. 6Co/141/2012 a Krajský súd v Banskej Bystrici, sp.
zn. 17Co 91/2012. V zmysle uvedeného zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami
účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným
osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov
by neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3

Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/100/2012. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa
možnéaplikovaťani§137O.s.p.,pretožezdruženieodporcuvkonanínezastupujeapoukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13Co/40/2012 a sp. zn. 13Co/35/2012. Pokiaľ vedľajší
účastník poukazuje na ustanovenia Charty základných práv EÚ a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, tieto

sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by
sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je
vylúčené, že by pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Zastával názor, že konaním
vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov
konania a nehospodárnosti konania. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru

Európskej únie uviedol, že ho považuje za nedôvodný a nespĺňajúci podmienky prejudiciálneho konania,
vzhľadom k tomu, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených
trov konania. Zastával názor, že v zmysle práva EÚ je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne
právo členských štátov a SD EÚ tak nemôže vykladať vnútroštátne právo, alebo posudzovať jeho
platnosť, nakoľko by tak prekročil svoje právomoci. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie Krajského

súdu v Košiciach, sp. zn. 9Co/70/2012.Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti zmeniť podľa § 220
O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania krajským súdom bol len výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne. Vo zvyšku uznesenie okresného súdu nebolo napadnuté účastníkmi,
nadobudlo právoplatnosť, a preto krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval
(§ 206 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci

pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa ust. § 146 O.s.p.

V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie odseku 2 tohto zákonného ustanovenia
upravuje rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu.
Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že

konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko
nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o
otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný
iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre
správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ zobral späť návrh na začatie konania z dôvodu, že
konkurzné konanie voči odporkyni začalo ešte pred podaním návrhu na začatie konania.

Odvolací súd šetrením veci zistil, že Okresný súd Trenčín vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Q. J. -
U. - G., s miestom podnikania W. Y. XXX, IČO 37 130 935 dňa 12.10.2010 pod sp. zn.
29K/54/2010. V návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol ako bydlisko odporkyne Z. XXXX/XX,

W.. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril zmluvu o dodávke plynu pre
odberateľa plynu v domácnosti s odporkyňou s trvalým pobytom na adrese W. Y. XXX a
adresou na doručovanie č. XXX. V tejto zmluve, ani v iných písomnostiach predložených navrhovateľom
sa IČO odporkyne neuvádza. Z uvedeného má odvolací súd za to, že právny predchodca navrhovateľa
bol s odporkyňou v zmluvnom vzťahu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom.

Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol o trovách konania podľa §
146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadnemu účastníkovi trovy konania nepriznal, nestotožnil. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že navrhovateľ späťvzatím návrhu na začatie konania zavinil zastavenie
konania, čím mu podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vznikla povinnosť uhradiť trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že účastníkovi konania je možné

priznať len náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods.
1 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní danej veci nepovažoval trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka,
ktorému mu vznikli vstupom do konania, za dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa
podaným návrhom voči odporkyni domáhal zaplatenia 979,92 Eur s príslušenstvom. Vedľajší účastník

doručil súdu dňa 24.01.2012 písomné podanie, v ktorom oznámil vstup do konania podľa § 93 ods. 2
O.s.p., požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania s príslušnými prílohami a zároveň si uplatnil trovy
konania. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.02.2012, vzal navrhovateľ svoj
návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Do vydania napadnutého uznesenia,
ktorým bolo konanie zastavené, tak právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal žiaden úkon

právnej služby, za ktorý by mu patrila odmena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podanýmodvolaním sa vedľajší účastník domáhal, aby odvolací súd zaviazal navrhovateľa nahradiť mu trovy
prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to za úkon prevzatie a
prípravu zastúpenia. Z obsahu spisu vyplýva, že jediný úkon, ktorý vykonal vedľajší účastník na strane

odporkyne, je oznámenie o vstupe do konania doručené súdu dňa 24.01.2012. Odvolací súd však
nemohol považovať písomné oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania za úkon právnej
služby, pretože ide o úkon, ktorý má formulárovú povahu a neobsahuje žiadne skutočnosti týkajúce sa
danej veci. Tento úkon, spočívajúci v oznámení vstupu do konania a vyžiadaním si listín zo súdneho
spisu, nie je možné dať na roveň úkonu právnej služby spočívajúcemu v prípadnej porade s klientom,

oboznámenímsasvecou,rozboreaanalýzeveci,ktoráčinnosťzástupcuúčastníkapredchádzapodaniu
návrhu na začatie konania, resp. inému podaniu vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov tak, že
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

Návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ podľa § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p. v súvislosti s právom na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka - združenia na

ochranu práv spotrebiteľov odvolací súd považuje za nedôvodný, nakoľko odvolací súd nespochybnil
ako právo vedľajšieho účastníka nechať sa zastupovať právnym zástupcom, tak aj s tým súvisiace právo
vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania (samozrejme účelne vynaložených). Takto vymedzená
prejudiciálna otázka nebola vôbec významnou z hľadiska rozhodnutia o posudzovanom výroku a ani
jej prípadné kladné zodpovedanie by nebolo spôsobilé podmieniť iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Odvolací súd dodáva, že aj o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka rozhoduje súd na základe
tých istých východísk a záverov ako o náhrade (samotných) účastníkov konania, pričom ide vždy o
individuálne posúdenie prejednávaného prípadu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods.
1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo

výške 19,61 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 70,90 Eur, predstavujúca náhradu
trov prvostupňového konania, tak ako si ju vyčíslil vedľajší účastník za jeden úkon právnej služby, a preto
navrhovateľovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie
podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vypočítaná
z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur

za podanie vyjadrenia k odvolaniu vedľajšieho účastníka, režijný paušál 8,04 Eur, 20 % DPH 3,27 Eur,
spolu trovy odvolacieho konania vo výške 19,61 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .