Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/200/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212207032
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8212207032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO,
a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému G. B., bytom A. XXX/XX, B., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,
Námestie SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 424,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov, č. k. 1C/91/2012-54 zo dňa 30.01.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho
konania 45,23 Eur predstavujúce trovy právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
na účet JUDr. Ambróza Motyku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „prvostupňový súd“) žalobu zamietol.
Účastníkomnáhradutrovkonanianepriznal.Žalobcoviuložilpovinnosťnahradiťvedľajšiemuúčastníkovi
na strane žalovaného trovy konania vo výške 90,02 Eur predstavujúce trovy právneho zastúpenia na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2012 domáhal voči

žalovanému zaplatenia 424,81 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 424,81 Eur
od 01.06.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol
na základe zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 14.01.2010, na základe ktorého žalobca poskytol
žalovanému spotrebný úver vo výške 449 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru, pričom
žalovaný ako dlžník sa zaviazal nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom formou
12 mesačných splátok vo výške 43,60 Eur, t.j. celkom 523,20 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa
15.02.2010. Na základe zmluvy žalobca prevzal tovar u predajcu, pričom zaplatil len časť dlžnej sumy

43,60 Eur. V dôsledku nesplácania úveru žalobca dňa 12.04.2010 od úverovej zmluvy odstúpil. Žalovaná
istina pozostáva zo sumy 43,60 Eur ako dlžných mesačných splátok do odstúpenia a 381,21 Eur
titulom zvyšku úverovej istiny - zročná v dôsledku odstúpenia od zmluvy. V priebehu konania vstúpil
na stranu žalovaného vedľajší účastník, ktorý vzniesol námietku premlčania. Žalovaný sa písomne k
žalobe nevyjadril.Na základe vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, že účastníci konania uzavreli
dňa 14.01.2010 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na zakúpenie tovaru v hodnote 499 Eur.
Priama platba u predajcu Nay Elektrodom Prešov činila 50 Eur, výška úveru bola 449 Eur, ktorý sa

žalovaný zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 43,60 Eur so splatnosťou splátok k 15. dňu
v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.02.2010. Cena úveru bola 523,20 Eur a celkové
náklady 74,20 Eur. Žalobca podaním zo dňa 12.04.2010 v dôsledku nesplácania úveru žalovaným
odstúpil od úverovej zmluvy. Prvostupňový súd následne citoval ust. § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 3 ods. 1 a 2, § 2 písm. b), § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 37

ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 52, § 53, § 100 ods. 1, § 101, § 107, § 451, § 457, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, ktorú
považoval za absolútne neplatný právny úkon v dôsledku jej nejasnosti a nezrozumiteľnosti. Zmluva
i všeobecné úverové podmienky sú nečitateľné bez použitia akýchkoľvek zväčšovacích pomôcok a
z tohto dôvodu má žalobca nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca tvrdil, že od
zmluvy odstúpil, aj keď nie je možné odstúpiť od neplatne uzavretej zmluvy. V danom prípade vzniklo

žalobcovi iba právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda rozdielu medzi tým, čo žalovanému
poskytol (449 Eur - bez priznania akýchkoľvek poplatkov z dôvodu ich neprijateľnosti) a tým, čo mu
žalovaný vrátil (43,60 Eur), teda sumy 405,40 Eur. V dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania
vedľajším účastníkom súd žalobu zamietol, pričom subjektívnu dvojročnú lehotu počítal od 15.01.2010,
t.j. deň, keď žalobca mal vedomosť o poskytnutí peňažných prostriedkov žalovanému. Žalobca sa

mohol dozvedieť o bezdôvodnom obohatení už len tým, že plnil z absolútne neplatného právneho úkonu,
ktorého neplatnosť zavinil tým, že nedodržal jeho zákonom stanovené náležitosti. Vzhľadom k tomu, že
žalobcavystupujeakododávateľ-poskytovateľspotrebiteľskýchúverovnebankovýmspôsobom vrámci
predmetu svojej činnosti, súd predpokladal jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie
úverov spotrebiteľovi a náležitosti právnych úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a

dodržať písomnú formu právneho úkonu (tzv. prezumpcia znalosti práva). Tiež je nepochybné, že
žalobca v postavení dodávateľa je tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Kto sa na jeho úkor
obohatil je evidentné. Nárok na vrátenie tohto plnenia sa tak premlčal dňa 16.01.2012 (pondelok,
15.01.2012 bola nedeľa) v subjektívnej premlčacej lehote. Ak by súd počítal premlčaciu lehotu počnúc
dňom odstúpenia od zmluvy a zosplatnenia dlhu dňa 31.05.2010, nárok žalobcu by bol premlčaný

tak v dvojročnej subjektívnej lehote dňa 31.05.2012 (štvrtok). Prvostupňový súd sa nestotožnil s
tvrdením žalobcu o tom, že o bezdôvodnom obohatení nevedel, lebo úkon považuje za platný, a
preto mu nemôže plynúť subjektívna lehota na uplatnenie práva na jeho vydanie. Túto skutočnosť
by žalobca mohol tvrdiť nepretržite, a tým by premlčacia lehota nezačala plynúť nikdy. Právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia by súd žalobcovi priznal vo výške 405,40 Eur, ak by v konaní nebola

vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného.
Súd v zmysle zachovania ochrany spotrebiteľa zachoval účinky námietky premlčania aj vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Neúspešný žalobca

nemá právo na náhradu trov konania a žalovaný náhradu trov konania nepožadoval. Vedľajšiemu
účastníkovi na strane procesne úspešného žalovaného súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia
za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) vo výške 59,76
Eur (29,88 Eur x 2), režijný paušál 7,63 Eur x 2 a daň z pridanej hodnoty 15 Eur zo sumy 75,02 Eur,
spolu 90,02 Eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal, že prvostupňový súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Nesúhlasil so záverom, že úverová zmluva ako aj všeobecné úverové podmienky sú nejasné,
neurčité a pre bežného človeka nezrozumiteľné. Predmetná úverová zmluva aj všeobecné úverové
podmienky, ktoré sú uvedené na jej zadnej strane a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, spĺňajú všetky

zákonom požadované náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa
žalobcu je veľkosť písma dostatočne čitateľná a rozsah úverovej zmluvy ako aj všeobecných úverových
podmienok je primeraná zložitosti uzatváraného právneho vzťahu. Všetky dôležité zmluvné ustanovenia
sa nachádzajú v úvodnej časti úverovej zmluvy a sú zvýraznené tak, aby poskytli klientovi jasné a
zrozumiteľné informácie o ekonomických parametroch poskytovaného úveru. Navyše žalovaný v konaní

nebol ani vypočutý, a teda nie je možné tvrdiť určitú skutočnosť bez disponovania vyjadrenia tejto druhejstrany. Poukázal na nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa revolvingového úveru,
ktorý nebol predmetom súdneho konania. Ďalej namietal, že zo zmluvných i zákonných ustanovení
vyplýva, že odstúpením od úverovej zmluvy zo strany žalobcu z dôvodu neplnenia zmluvných splátok

úveružalovanýmnedošlokzrušeniuúverovejzmluvyodpočiatkuanikzánikuvšetkýchprávapovinností
z tejto úverovej zmluvy, lebo žalobca bol aj po odstúpení oprávnený požadovať od žalovaného splatenie
dlžnej sumy vrátane príslušenstva. Nesúhlasil s tým, že úverová zmluva sa od počiatku zrušila v
zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo účastníkmi bolo dohodnuté inak. Mal za to, že
na námietku premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník nemožno prihliadať, lebo nebola vznesená

zákonomšpecifikovanýmsubjektom-dlžníkom.Vprípadeaplikáciebezdôvodnéhoobohatenia,sktorým
však žalobca nesúhlasil, tvrdil, že neuplynula dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca považuje zmluvu o úvere za platnú, nemohla mu začať
plynúť dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca
namietal tiež priznanie trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktoré považoval za neúčelne
vynaložené. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si trovy
odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. s nariadením termínu

verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu postupom podľa § 156
ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k

správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa stotožnil. Na doplnenie odvolací súd uvádza
nasledovné:

Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že zmluva, ktorú uzatvorili účastníci konania (na čl. 9
spisu) je zmluvou spotrebiteľskou uzatvorenou v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, pre ktorú
je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení

vzhľadomnaformulárovúpredtlač.Spotrebiteľtedabuďpríjmezmluvu,ktorúdodávateľdopredupripravil
a predformuloval zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade je
spotrebiteľ - žalovaný slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej pozície.

Z obsahu spisu i napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca odstúpil od úverovej zmluvy listom zo dňa
12.04.2010 s účinnosťou k 31.05.2010, kedy sa stal dlh splatný v celom rozsahu.

Žalobca v odvolaní namietal vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy, že nedošlo k zrušeniu úverovej zmluvy
od počiatku, ani k zániku všetkých práv a povinností z tejto úverovej zmluvy, a preto má nárok na
zaplatenie istiny vrátane príslušenstva.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa aspotrebiteľ si najmä nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Ustanovenia všeobecných úverových
podmienok (bod IV. -4.-2. a III.-6 -1.), na ktoré poukázal žalobca v odvolaní jednoznačne zhoršujú
postavenie spotrebiteľa, pokiaľ ho zaväzujú na plnenie vo väčšom rozsahu ako pri zrušení zmluvy v

zmysle Občianskeho zákonníka.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú
práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré

zachovávajú právo na zaplatenie iného plnenia ako toho, ktoré sa podľa zmluvy poskytlo aj napriek
zrušeniu zmluvy s účinkami od vzniku zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa
zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka. Akékoľvek rozšírenie
záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc
postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa všeobecných podmienok, ktoré
boli vopred predformulované žalobcom, sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy

v Občianskom zákonníku. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil právne následky
odstúpenia od úverovej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci si žalobca mohol uplatňovať nárok titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Podľa vyjadrenia samotného žalobcu k odstúpeniu od zmluvy došlo s
účinkami ku dňu 31.05.2010, pričom žaloba bola podaná na súde až 30.08.2012, teda po uplynutí

dvojročnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula
dňa 31.05.2012. V dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného súd správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

Navyše odvolací súd dáva do pozornosti, že novelou vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou
od 01.05.2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je súd povinný

ex offo prihliadať na premlčanie nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Nedôvodná bola i odvolacia námietka o nemožnosti vznesenia námietky premlčania zo strany
vedľajšieho účastníka. Odvolací súd v súlade s ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má za to, že vedľajší účastník
má rovnaké práva a povinností ako hlavný účastník. Je preto oprávnený uplatniť námietku premlčania
tak, ako by ju bol oprávnený uplatniť účastník konania, na podporu ktorého do konania vstúpil. Zmyslom

inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, teda premlčaním právo nezaniká, ibasa závažne oslabuje. Základným účelom je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti.

Vedľajší účastník nie je legitimovaný na dispozičné úkony spojené s konaním alebo dispozície spojené
s predmetom konania (späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu). Vznesenie
námietky premlčania však medzi takéto dispozičné úkony nepatrí a akýkoľvek úkon, ktorý vedľajší
účastník vykoná nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane
vystupuje. Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no

nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa
07.07.2005 sp. zn. 21Cdo 2313/2004. ,,Podľa ustanovenia § 93 ods.3 O.s.p. vedľajší účastník má v
konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však sám za seba. Ak jeho úkony odporujú
úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Obdobný
právny záver vyplýva aj z rozsudku NS ČR sp. zn. 25Cd /539/2008 zo dňa 19.02.2009, podľa ktorého

„vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v
prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Uplatnenie obrany proti žalobe
je procesným právom účastníka konania, teda odporcu a rovnaké právo má podľa § 93 ods. 4 aj vedľajší
účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane".

Konanie vedľajšieho účastníka je na prospech účastníka, ktorého zastupuje v spore, a preto môže využiť

všetky zákonom dovolené možnosti, medzi inými aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania.

Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou žalobcu o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho
zastupovania vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z
ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p.. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje

každémuúčastníkovidaťsazastúpiťvkonanízástupcom,ktoréhosizvolí.Takýmtozástupcommôžebyť
i advokát. Žiadny právny predpis vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý
chrániť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto
dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. Odvolací
súd poukazuje na to, že aj samotný žalobca ako právnická osoba sa pravidelne necháva zastupovať

advokátskou kanceláriou a taktiež si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Právo na zastúpenie
advokátom nie je možné uprieť teda ani vedľajšiemu účastníkovi, t.j. ako právnickej osobe, ktorá do
konania vstúpi. Navyše s účinnosťou od 01.01.2012 za trovy konania sa považuje aj náhrada výdavkov
právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Odvolacie
námietky žalobcu preto neboli neopodstatnené.

Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku v dôsledku argumentácie o revolvingovom úvere,
odvolací súd uvádza, že predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 424,81 Eur s príslušenstvom
titulom nesplatenia dlhu žalovaným vyplývajúcim zo spotrebiteľského úveru na nákup spotrebného
tovaru, nie čerpanie revolvingového úveru. Uvedené však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku z dôvodu, že prvostupňový súd v odôvodnení len poukázal na ďalšiu nekalú obchodnú praktiku

žalobcu, ktorý do formulárovej zmluvy (bod C) Kreditná karta) včlenil ďalšiu zmluvu, pričom žalovaný mal
úmysel uzatvoriť len úverovú zmluvu na nákup konkrétneho tovaru, nie aby bol zaradený do zoznamu
žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a aby mu bol poskytnutý úverový rámec 700 Eur a vydaná
kreditná karta. Odvolacie námietky žalobcu preto neboli dôvodné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142

ods. 1 O.s.p. tak, že využil zásadu úspechu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v odvolacom
konaní a uložil neúspešnému žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu
vo výške 29,88 Eur + 7,81 Eur režijný paušál zvýšenú o 20 % DPH (7,54 Eur), čo je spolu 45,23 Eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.