Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/150/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111227200
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6111227200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej
veci navrhovateľa L. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, W., zastúpený advokátom JUDr. Petrom
Peružekom, so sídlom Cintorínska 1, 920 01 Hlohovec, proti odporcovi PILECKÝ SLOVENSKO, s. r. o.,
sosídlomBoldockácesta7,90301Senec,IČO:35876956,zastúpenýPrávnydom-advokáti,s.r.o.,so
sídlom Hurbanova 9/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/223/2011-155
z 11. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd na návrh navrhovateľa zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Obchodný súd s. r. o. sp. zn. OS 67/2011 zo dňa 07. 11. 2011 v časti výroku, ktorým bola
povinnosť uložená navrhovateľovi a vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 616,14 Eur a zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške
331,50 Eur.

Konštatoval, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podal navrhovateľ v lehote ustanovenej
§ 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom

konaní“). Za nedôvodnú považoval námietku navrhovateľa, že rozhodnutie predmetného sporu nebolo v
právomoci rozhodcovského súdu. Majetkový spor vzniknutý z obchodnoprávnych vzťahov môže skončiť
uzavretím súdneho zmieru na súde a jeho rozhodnutie nie je § 1 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní
vylúčené z rozhodovania rozhodcovským súdom. Po posúdení listiny označenej účastníkmi ako Uznanie
záväzku č. EXE 1125/2010 (ďalej v texte aj „Uznanie“) z hľadiska ustanovenia § 37 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že v článku IV. formulovaný súhlas navrhovateľa s rozhodcovskou
doložkou zakotvenou v článku V. Uznania mala za cieľ skrytým netransparentným spôsobom zaviazať

navrhovateľa ako fyzickú osobu konateľa spoločnosti a získať jej súhlas s rozhodcovskou doložkou
obsiahnutou v článku V. Netransparentná a zavádzajúca formulácia článku IV. je len snahou o rozšírenie
rozhodcovskej doložky aj na fyzickú osobu. V listine s názvom Uznanie záväzku sa účastníci v úvodnej
časti označujú ako veriteľ a dlžník. V závere je podpísaná tiež s označením veriteľ a dlžník. Z takto
označených účastníkov právneho úkonu sa javí, že bol uzatváraný len medzi dlžníkom a veriteľom.
Navrhovateľ bol v článku IV. označený len ako „podpísaný štatutárny orgán dlžníka ako fyzická osoba“
napriek tomu, že v rozhodcovskej doložke musia byť účastníci označení spôsobom nevzbudzujúcimpochybnosti, kto ju uzatváral. Podpis navrhovateľa ako fyzickej osoby sa za článkom V. zachytávajúcom
rozhodcovskú doložku nenachádza. Podpísal ju len ako konateľ dlžníka.

Rozhodcovským rozsudkom bola uložená povinnosť nielen navrhovateľovi, ale aj právnickej osobe

Drôtovňa s. r. o. so sídlom v Bratislave. Návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel súd len
v časti týkajúcej sa navrhovateľa z dôvodu, že druhý odporca v rozhodcovskom konaní Drôtovňa s. r. o.
Bratislava návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodal.

Trovy konania prisúdené navrhovateľovi podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) podľa vyčíslenia v dôvodoch predstavujú len trovy právneho zastúpenia.

Povinnosť zaplatiť súdny poplatok na účet súdu uloženú odporcovi odôvodnil ustanovením § 2 ods. 2

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Odporca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2
písm. a/, b/, d/ a f/ O. s. p.. Rozsudok súdu prvého stupňa označil za nepreskúmateľný s prvkami
arbitrality. Okresný súd prekročil svoje právomoci, keď v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
skúmal rozhodcovský rozsudok nad rámec, ktorý je vymedzený dôvodmi podania žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním listiny
o uznaní záväzku v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, od ktorej odporca (v rozhodcovskom konaní
navrhovateľ) vyvodil svoj nárok, konal súd nad rámec zákona a zaťažil svoje konanie vadou. Zákon o
rozhodcovskom konaní umožňuje preskúmanie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom, ale len
za predpokladu existencie formálnych dôvodov vymedzených v § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní,

ktoré majú čisto procesnoprávny charakter, čo vylučuje skúmanie rozhodcovského rozsudku v konaní
pred všeobecným súdom aj z hľadiska hmotnoprávnych predpisov. Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení zo 14. 12. 2011 sp. zn. I. ÚS 496/2011 vyslovil názor, že skúmanie skutkových zistení
a právneho posúdenia veci v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vylúčené. Okresný súd
mal posudzovať iba platnosť rozhodcovskej doložky, nie platnosť uznania záväzku ako celku vrátane

jeho článku IV., ktorým navrhovateľ prevzal na seba ručiteľský záväzok. Uznanie záväzku podľa §
303 Obchodného zákonníka je hmotnoprávny úkon, ktorého platnosť nebol všeobecný súd oprávnený
v tomto konaní posudzovať. Nepreskúmateľný je záver okresného súdu vo vzťahu k rozhodcovskej
doložke. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia označil formuláciu článku IV. Uznania záväzku ako
netransparentnú a zavádzajúcu. Žiaden právny predpis v súvislosti s právnymi úkonmi nepozná

pojem „netransparentný právny úkon“, nakoľko úkon je buď platný alebo neplatný. Všeobecný súd ani
neuviedol, či následkom tohto údajne netransparentného právneho úkonu má byť jeho neplatnosť alebo
je právny úkon len netransparentný bez toho, aby táto skutočnosť mala vplyv na jeho platnosť. Odporca
nesúhlasí ani s tým záverom okresného súdu, že navrhovateľ nepodpísal rozhodcovskú doložku. Článok
V. Uznania záväzku obsahujúci rozhodcovskú doložku vyložil okresný súd vo vzťahu k podpisujúcim

osobám značne reštriktívnym spôsobom a v rozpore s gramatickým a logickým výkladom. Pokiaľ by
sa súd pridržiaval logického ale hlavne aj gramatického výkladu, dospel by k záveru, že podpisujúcimi
osobami sa rozumejú všetky osoby, ktoré sú na uznaní záväzku podpísané bez ohľadu na to, kde
sa miesto ich podpisu na uznaní záväzku nachádza. Nie je správny záver okresného súdu, že pre
platnosť právneho úkonu je rozhodujúci taký podpis podpisujúceho, ktorý sa nachádza na konci textu,

s ktorým má podpisujúci vyjadriť súhlas. V zmysle záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 26Cdo 1789/2005 princíp, že text písaný pod podpisom neprezentuje relevantný prejav
vôle osoby, ktorá sa podpísala, sa podľa súdnej praxe i odbornej literatúry vzťahuje bezvýnimočne
len k niektorým úkonom - typický k závetu z dôvodu, že žiadny právny predpis neustanovuje, kde
má byť podpis na listine zachycujúci písomný prejav vôle umiestnený. Z uvedeného podľa názoru

odporcu vyplýva, že podpisujúcou stranou vo vzťahu k rozhodcovskej doložke v uznaní záväzku sa
rozumie nielen osoba, ktorá je podpísaná pod článkom V., ale akákoľvek osoba, ktorá je podpísaná
na uznaní záväzku ako takom, teda aj navrhovateľ. Chýbajúci podpis navrhovateľa pod článkom V.
Uznania záväzku neznamená, že sa rozhodcovská doložka nevzťahuje aj na navrhovateľa. Okresný súd
opomenul,žeúčastníkmidohodyvuznanízáväzkuboliúčastníciobchodnoprávnychvzťahov,naktorých

savplnomrozsahuvzťahujeObchodnýzákonníkazásady,naktorýchjeObchodnýzákonníkpostavený,
predovšetkým zásada zmluvnej voľnosti. Navrhovateľ ako konateľ obchodnej spoločnosti bol povinný
konať s odbornou starostlivosťou, ktorá sa vzťahuje aj na podpisovanie listín a ktorá predpokladá, že
konateľ si text, ktorý podpísal prečítal. Okresný súd v konaní postupoval so zvýšenou opatrnosťou vprospech navrhovateľa, bez toho, aby navrhovateľ takúto zvýšenú ochranu potreboval. Navrhovateľ
nevystupoval v tomto vzťahu ako spotrebiteľ. Preto mal súd výklad rozhodcovskej doložky prispôsobiť
zásadámtypickýmpreobchodnoprávnevzťahy,vrámciktorýchjeobdobnédojednávanierozhodcovskej

doložky úplne bežné a typické, rovnako je bežné, že účastníci obchodnoprávnych vzťahov odkazom
na právne normy rozumejú, nakoľko to predpokladá aj funkcia konateľa obchodnej spoločnosti. Súd
tak zrejme nerobil aj z dôvodov, že vec bola zaradená do súdneho registra „C“ aj napriek tomu, že ide
o typický obchodnoprávny spor, čo vyplýva zo samotnej povahy účastníkov konania. Okresný súd sa
vôbec nevyporiadal s prehlásením navrhovateľa v článku IV. Uznania záväzku, že súhlasí s článkom V.

Uznania.KrajskýsúdvNitrevosvojomrozhodnutíz28.09.2012sp.zn.9CoE/142/2002obdobnýsúhlas
ručiteľa s prejednaním sporu pred rozhodcovským súdom akceptoval. Súd od odporcu bezdôvodne
vyžadoval, aby listinu o uznaní záväzku s rozhodcovskou doložkou zaslal vopred navrhovateľovi.
Takúto povinnosť účastníkovi obchodnoprávneho vzťahu zákon neukladá. Napriek tomu odporca tak
urobil a spoločnosti Drôtovňa s. r. o. Bratislava, ktorej jediným konateľom a spoločníkom je práve
navrhovateľ, doručil listiny s označením Informácia o záväzku zo dňa 12. 10. 2010, ktorej prílohou bolo

aj Vyjadrenie k záväzku č. EXE 1125/2010, ale adresát si túto zásielku v odbernej lehote neprevzal.
Túto skutočnosť pripísal okresný súd na ťarchu odporcu. Navrhovateľ sa tak mal možnosť vopred
oboznámiť so znením rozhodcovskej doložky v totožnom znení, aká je zachytená v uznaní záväzku.
Rozhodcovská doložka podľa názoru odporcu spĺňa všetky predpoklady dané v ustanovení § 3 a nasl.
Zákona o rozhodcovskom konaní. Nie je potrebné, aby rozhodcovská doložka presne špecifikovala

spory, ktoré majú byť predmetom rozhodcovského konania, ako uvádza súd, v zmysle § 3 Zákona
o rozhodcovskom konaní sa môže rozhodcovská doložka vzťahovať aj na úplne všetky spory medzi
účastníkmi jej dojednania.

Vec vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici, na ktorú odkazuje prvostupňový súd, bola založená
na odlišnom skutkovom základe. V súčasnosti je toto rozhodnutie predmetom skúmania zo strany

ústavného súdu, keďže sa odvolací súd s odvolaním účastníka náležite nesporiadal.

Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť, vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne
zmeniť ho (zrejme zamietnuť návrh) a uložiť navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania.
Súčasne navrhol, aby odvolací súd samostatným výrokom pripustil dovolanie na otázky zásadného
právneho významu, za ktoré označil: 1. bol všeobecný súd oprávnený posudzovať v tomto konaní

platnosť listiny, od ktorej odôvodnil odporca (v rozhodcovskom konaní navrhovateľ) svoj hmotnoprávny
nárok, 2. sú pre platnosť listiny rozhodujúce len tie podpisy účastníkov, ktoré sa nachádzajú za textom
listiny, 3. posudzuje sa platnosť rozhodcovskej doložky aj z hľadiska povahy účastníkov v nadväznosti
na zásadu zmluvnej voľnosti?

Navrhovateľ zotrval na názore, že nebol účastníkom rozhodcovskej zmluvy, preto vo vzťahu k

nemu nebola daná právomoc rozhodcovského súdu konať o nárokoch odporcu. Samotný Zákon o
rozhodcovskom konaní predpokladá, aby bol zrejmý obsah rozhodcovskej zmluvy, ako aj označenie
osôb, ktoré v danom prípade je neurčité. Interpretácia zo strany odporcu, že kdekoľvek sa nachádzajúci
podpis v Uznaní záväzku je podpisom rozhodcovskej doložky, je iba dodatočným odôvodnením
situácie, ktorá nastala pri dokazovaní na súde. Týmto spôsobom odporca v rozhodcovskom konaní

neargumentoval. Námietky navrhovateľa proti platnosti rozhodcovskej doložky ignoroval. Dôvod na
pripustenie dovolania podľa názoru navrhovateľa neexistuje. Otázky položené odporcom vie spoľahlivo
vyriešiť aj Krajský súd v Banskej Bystrici.

Okresný súd prejednal vec na pojednávaní. V dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav; ním vykonané
dôkazy nebolo potrebné zopakovať ani doplniť. V konaní nejde o vec porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania a jej prejednanie nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po tomto zistení
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu a
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, pretože odvolanie
odporcu nie je dôvodné.

Odporca za vadu konania označil, že prvostupňový súd nad zákonné oprávnenie vyplývajúce zo Zákona

o rozhodcovskom konaní skúmal platnosť hmotnoprávnych úkonov, od ktorých odporca vystupujúci
v rozhodcovskom konaní v pozícii navrhovateľa odvodzoval svoj nárok, hoci v konaní o zrušenierozhodcovského rozsudku sa môže zaoberať iba tým, či nebol rozhodcovský rozsudok vydaný v
rozpore s podmienkami uvedenými v § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Konkrétne
prvostupňovému súdu vytýkal, že skúmal platnosť právneho úkonu navrhovateľa z hľadiska ustanovenia

§ 37 Občianskeho zákonníka a bez zákonného zmocnenia skúmal aj platnosť vyhlásenia ručiteľa v
zmysle § 303 Obchodného zákonníka. Takéto závery však z rozsudku okresného súdu podľa názoru
odvolacieho súdu nevyplývajú. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, čoho sa navrhovateľ
domáhal, z akých dôvodov, aké dôkazy v konaní vykonal, k akým skutkovým záverom na základe
vykonaných dôkazov dospel, pod aké zákonné ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a ako vec

právne posúdil. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú výtku odporcu, že rozsudok okresného súdu nie
je odôvodnený presvedčivo, zrozumiteľne a nie je preskúmateľný. Napriek zápisu veci do registra „C“ si
bol okresný súd vedomý, že posudzuje platnosť rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi obchodno-
záväzkového vzťahu a nič v konaní ani v rozhodnutí nenasvedčuje tvrdeniu odporcu, že okresný súd
poskytol väčšiu ochranu navrhovateľovi, než ktorá mu podľa Zákona o rozhodcovskom konaní prináleží,
ako to tvrdí odporca v odvolaní.

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (lex specialis) neupravuje komplexne všeobecné inštitúty
obchodnoprávnych vzťahov, akými sú aj právne úkony. Občiansky zákonník predstavuje všeobecný
predpis (lex generalis) aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Spôsob uskutočňovania právnych
úkonov pre chýbajúcu úpravu v osobitnom zákone sa aj medzi účastníkmi obchodnoprávnych vzťahov
posudzuje podľa Občianskeho zákonníka. Správne preto okresný súd platnosť rozhodcovskej doložky

posudzoval nielen podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ale aj podľa ustanovenia § 37 Občianskeho
zákonníka, ktorý v prvom odseku ustanovuje, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Keďže rozhodcovská doložka bola súčasťou listiny označenej ako
Uznanie záväzku, musel sa okresný súd zaoberať tým, či sú subjekty uzatvárajúce rozhodcovskú
doložku označené nezameniteľným spôsobom, ako aj obsahom a formou prejavenej vôle navrhovateľa

z dôvodu, že len vážna (existujúca) vôľa môže byť základom právneho úkonu vyvolávajúceho právne
následky predpokladané zákonom. Právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý, nepripúšťajúci rôzny
výklad a navonok prejavená vôľa musí byť v súlade so skutočnou vôľou konajúceho subjektu vyvolať
zamýšľané právne dôsledky. Práve tieto kritériá vyjadruje § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný), podľa ktorého skúmal

okresný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Uznaní záväzku EXE 1125/2010 z 02.
03. 2011. Keďže rozhodcovská doložka mala byť súčasťou listiny popisujúcej stav záväzkov medzi
účastníkmi, uznanie záväzku, dohodu o nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom, vyhlásenie
o ručení, musel okresný súd posúdiť listinu ako celok, ale len z hľadiska formy (písomný právny
úkon) označenia účastníkov, zrozumiteľnosti a určitosti. Celé odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu

popisujúce, akým spôsobom boli označení účastníci v Uznaní záväzku, čo bolo obsahom listiny, kde sa
nachádzajú podpisy účastníkov, či je zrozumiteľný, presný a určitý text, smeruje len k tomu, aby okresný
súd dostatočne odôvodnil, prečo považuje spôsob dosiahnutia podpisu navrhovateľa pod článkom IV.
Uznania, ktorý má zakladať súhlas navrhovateľa s rozhodcovskou doložkou za zavádzajúci. Okresný
súd správne pochopil, že predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku na návrh jedného z

odporcov v rozhodcovskom konaní z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom
konaní, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Presne
to vyjadril v poslednom odseku na 6 strane odôvodnenia rozhodnutia textom: súd má za to, že takáto
netransparentná a zavádzajúca formulácia článku IV. je len snahou o rozšírenie rozhodcovskej doložky
aj na fyzickú osobu ... rozhodcovská doložka musí byť uzavretá tak, aby uzatvárajúcim zmluvných

stranám boli známe všetky obsahové náležitosti rozhodcovskej doložky ... podpis navrhovateľa sa
nachádza pred dojednaním rozhodcovskej doložky ... účastníkom nič nebránilo, aby rozhodcovskú
doložku uzavreli, že jej obsah bude zachytený pred podpisom dohody všetkých zmluvných strán o
rozhodcovskej doložke ... . Ani predchádzajúci text odôvodnenia na 6. strane počínajúc textom: súd
listinu Uznanie záväzku preskúmal v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka, v ktorom okresný súd

vyjadril názor, že z označenia účastníkov v celej listine sa javí, že ide o úkony medzi veriteľom PILECKÝ
SLOVENSKO, s. r. o. a dlžníkom Drôtovňa, s. r. o., medzi ktorými boli uskutočnené viaceré vymenované
právne úkony, smeruje len k tomu, že označenie navrhovateľa ako „podpísaný štatutárny orgán dlžníka
ako fyzická osoba“ mohlo naviesť navrhovateľa, že stále koná ako štatutárny orgán právnickej osoby
a nie vo vlastnom mene ako fyzická osoba. Okresný súd neposudzoval nároky účastníkov z hľadiska

hmotného práva. Dospel iba k názoru, že navrhovateľov podpis pod článkom IV. Uznania záväzku
nevyjadruje súhlas s rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v článku V. Uznania záväzku, pretože súhlass rozhodcovskou doložkou bol skryte naformulovaný do článku IV. Uznania. Odvolací súd s názorom
okresného súdu súhlasí a dospel k rovnakému záveru, že podpis navrhovateľa za článkom IV. v Uznaní
záväzku nie je nespochybniteľným prejavom jeho vôle uzavrieť rozhodcovskú doložku, pretože pri

hodinovom jednaní v kaviarni, predmetom ktorého nebola len rozhodcovská doložka, si navrhovateľ
vôbec nemusel uvedomiť, čo znamená záverečný text v článku IV. Uznania záväzku „ako aj súhlas
s článkom V. Uznania“. Uzavretie rozhodcovskej doložky je právny úkon. Tento právny úkon nebol
uskutočnený v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka, chýba mu vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť,
preto je neplatný. Neplatnosť tohto právneho úkonu neodvodil okresný súd z názoru, ktorý v odvolaní

odporca podsúva, že umiestnenie podpisu robí právny úkon neplatným. Aj odvolací súd je toho názoru,
že pokiaľ by sa popri dlžníkovi Drôtovňa, s. r. o. za uzavierajúceho rozhodcovskú doložku označil aj
„štatutárny orgán dlžníka ako fyzická osoba“ s uvedením mena L., nemohol by navrhovateľ namietať, že
bol pri podpise rozhodcovskej doložky protistranou uvedený do omylu, pretože by jasne vyjadril svoju
vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu nielen ako dlžník Drôtovňa, s. r. o., ale aj ako fyzická osoba,
konateľ tejto spoločnosti.

Okresnýsúdnezaťažilsvojekonanievadounamietanouodporcom,žeskúmalrozhodcovskýrozsudokaj
z hľadiska hmotnoprávnych predpisov a podstatnou otázkou pre vyhodnotenie platnosti rozhodcovskej
doložky bola vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, nie umiestnenie podpisu navrhovateľa
v texte písomného právneho úkonu a okresný súd nepripisoval povahe účastníkov uzatvárajúcich
rozhodcovskú doložku osobitný význam. Z tohto dôvodu dospel odvolací súd k názoru, že odpoveď

na otázky položené odporcom v odvolaní nemá pre vec podstatný význam a nie je potrebné pripustiť
dovolanie na zodpovedanie týchto otázok Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

Rozsudok okresného súdu bol ako vecne správny potvrdený aj vo výroku o trovách konania i napriek
tomu,žeokresnýsúdčiastočnenávrhzamietol.Navrhovateľdosiahol,čohosasvojímnávrhomdomáhal,
i keď možno nepresnou formuláciou navrhovaného petitu, ale zo skutkového vymedzenia žalobného

nároku a jeho odôvodnenia je evidentné, že chcel dosiahnuť zrušenie rozhodcovského rozsudku
vo vzťahu k sebe ako fyzickej osobe. Tomuto jeho návrhu okresný súd vyhovel. Dôvodne potom
navrhovateľovi priznal aj náhradu trov konania, ktoré boli určené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Navrhovateľ bol rozhodnutím súdu oslobodený od súdnych poplatkov, poplatková povinnosť podľa §

2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ako správne rozhodol okresný súd prešla na
odporcu.

Vo vyjadrení k odvolaniu odporcu si navrhovateľ uplatnil trovy odvolacieho konania. O trovách
odvolacieho konania rozhodol krajský súd 14. 05. 2014 v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému
navrhovateľovi v odvolacom konaní priznal náhradu trov konania vo výške ako budú vyčíslené v

písomnom vyhotovení rozsudku. Do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia navrhovateľ trovy odvolacieho
konania v zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. nevyčíslil. Zo spisu navrhovateľovi ako účastníkovi žiadne trovy
odvolacieho konania okrem trov právneho zastúpenia nevyplývajú.

Podľa § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Postupujúc podľa § 151 ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodol, že navrhovateľovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva z dôvodu, že ich do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.