Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/404/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213210075
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213210075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia
Debt Finance AG, Alpenstrasse 2, CH - 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO : CHE - 100.023.266, zastúpený
advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8, Bratislava, proti odporkyni: U. A., nar. XX.XX.XXXX, D.
XXXX/X, K. A., o zaplatenie 790,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 8C 198/2013-59 zo dňa 04. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol a odporkyni

náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho
zákonníka vecne odôvodnil tým, že navrhovateľ tvrdí, že odporkyňa mu dlhuje žalovanú sumu, v návrhu
nešpecifikoval ako k žalovanej sume dospel. Odvolal sa iba na výpis z bankovej knihy, vo výpise je
uvedená len žalovaná suma. Na výzvu súdu o špecifikáciu žalovanej sumy reagoval odkazom na výpis
z bankovej knihy a pripojené posledné tri výpisy z účtu. Uviedol, že žalovaná suma zodpovedá výške
poskytnutého úverového rámca vrátane poplatkov a úrokov, ktoré boli účtované v zmysle sadzobníka
poplatkov. Nešpecifikoval koľko odporkyňa celkom v rámci úverového rámca čerpala. Neuviedol, koľko

a kedy celkom odporkyňa uhradila. Nepreukázal, akým spôsobom a prečo vykonali započítanie úhrad
vykonaných odporkyňou. Neuviedol, z akých čiastkových nárokov žalovaná suma pozostáva. Neuviedol,
ako k čiastkovým nárokom, ktoré v žalovanej sume žiada dospeli. Uvedené nepredložil napriek výzve
súdu. Z návrhu tak ako ho podal a z listín, ktoré pripojil, nie je možné zistiť a posúdiť oprávnenosť
nároku navrhovateľa, nie je možné preukázať koľko odporkyňa čerpala, nie je možné skúmať a ustáliť
koľko uhradila, nie je možné skúmať, či započítanie úhrad bolo vykonané správne, nie je možné zistiť
ako dospeli k žalovanej sume, nie je možné zistiť, z akých čiastkových nárokov v akej konkrétnej

výške žalovaná suma pozostáva, nie je možné vlastne posúdiť, či návrh navrhovateľa je alebo nie
dôvodný, lebo nemožno prepočítať nič. Navrhovateľ tým, že nepredložil požadovanú špecifikáciu ani
žiadne listiny, z ktorých by táto vyplývala, neuniesol svoje dôkazné bremeno. Nestačí len tvrdiť, že
odporkyňa žalovanú sumu dlhuje, je nutné svoje tvrdenie aj preukázať. K tomu však nepostačuje len
výpis z bankovej knihy a mesačné výpisy. Z neho ani z mesačných výpisov vyššie uvedené nevyplýva.
Naviac ide o listiny, ktoré majú slúžiť ako listinný dôkaz na tvrdenia nielen o konečnej žalovanej sume,
ale aj o jej čiastkových nárokoch a spôsobu a postupu ako k nej dospeli, aby bolo možné jej správnosťaj matematicky prepočítať. Keďže navrhovateľ svoje dôkazné bremeno neuniesol, bolo potrebné jeho
návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. V konaní totiž nebolo preukázané, že odporkyňa
skutočne dlhuje žalovanú sumu navrhovateľovi. Nebolo preukázané z akého titulu by žalovanú sumu

malanavrhovateľovidlhovať(istinaúveru,úroky,poplatky).Nebolomožnétakposúdiťdôvodnosťnároku
navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy. Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu neúspešný,
lebo návrh bol v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnutý, odporkyňa mala v konaní úspech v celom
rozsahu. S poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by odporkyňa mala právo na náhradu trov konania, v
konaní si však trovy neuplatnila a tak jej nebolo možné žiadne ani priznať.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil
tak, že zaviaže odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 790,74 eur, úrok z omeškania vo výške 9% p.a.
z dlžnej sumy 790,74 eur od 27.06.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Ako odvolací
dôvod uviedol § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p. a rozsudok napáda v celom rozsahu.
Dôvodil, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, pretože navrhovateľovi vzniklo právo na
zaplatenie peňažnej pohľadávky v rozsahu uplatnenou v žalobe ako aj právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ vytýkal súdu, že postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania, nakoľko
z predložených listinných dôkazov je jednoznačne daný nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky.
Odporkyňa v konaní pred súdom prvého stupňa potvrdila existenciu záväzkovo právneho vzťahu
založeného zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty, potvrdila aj čerpanie peňažných prostriedkov
z kreditnej karty a prejavila vôľu svoj dlh uhradiť. Prvostupňový súd uvádza, že navrhovateľ nepredložil

žiadne listiny, z ktorých by jeho pohľadávka v tomto konaní bola preukázaná a s týmto názorom odvolateľ
nesúhlasí. Nárok navrhovateľa predstavuje zostatok nesplateného úveru poskytnutého odporkyni na
základe zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty, pričom svoj nárok navrhovateľ
riadne odôvodnil a právne kvalifikoval. Zároveň nárok aj dostatočne preukázal listinnými dôkazmi.
Existenciu pohľadávky vo výške v akej bola odvolateľovi postúpená preukazujú predložené zmluvy o

postúpení pohľadávok s identifikáciou postúpenej pohľadávky, z ktorej je preukázaná výška postúpenej
pohľadávky, výpoveď zmluvy s určením výšky dlžnej sumy, mesačné výpisy a výpis z bankovej knihy
právneho predchodcu navrhovateľa týkajúci sa pohľadávky z úveru na základe kreditnej karty číslo karty:
XXXXXXXXXXXXXXXXX podpísaný dvoma poverenými pracovníkmi banky, z ktorého je preukázaný
právny dôvod a aj výška pohľadávky. V tomto listinnom dôkaze je presne uvedené o aký typ pohľadávky

sa jedná, v akej výške bol odporkyni poskytnutý úverový rámec - 663,88 eur, kedy jej bola kreditná
karta sprístupnená - 27.04.2007, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu - 26.06.2009 z dôvodu
výpovede a aká bola dlžná istina úveru ku dňu od platného postúpenia pohľadávky. Odvolateľ zdôvodnil
vznik žalovanej pohľadávky, ktorá vznikla z titulu nevrátenia čerpaných peňažných prostriedkov, čo v
konečnom dôsledku potvrdila aj sama odporkyňa. Odvolateľ za účelom preukázania reálneho čerpania

peňažných prostriedkov z kreditnej karty predložil súdu mesačné výpisy z kreditnej karty, pričom z
mesačného výpisu za mesiac 06/2007 je preukázané čerpanie peňažných prostriedkov z kreditnej karty
v sume 18.000,- Sk. Odvolateľ nepredkladal súdu všetky podrobné položkovité výpisy s prehľadom
kreditných a debetných obratov na kreditnej karte, ktoré tvoria asi 80 strán. Predložil len podstatné
výpisy a to počiatočné výpisy a konečné mesačné výpisy s uvedením aktuálnej dlžnej sumy evidovanej

na kreditnej karte, pričom z posledného mesačného výpisu za obdobie 06.05.2009 - 09.06.2009 je
preukázaná aktuálna výška dlžnej sumy na kreditnej karte 790,74 eur. Zároveň navrhovateľ predložil
aj výpisy z bankovej knihy preukazujúc a potvrdzujúc aktuálnu výšku dlžnej sumy. Odvolateľ je preto
názoru, že všetky predložené listinné dôkazy preukazujú nárok odvolateľa, pričom za jednoznačný
dôkaz o pravosti a výške pohľadávky považuje práve predložený výpis z bankovej knihy získaný

od právneho predchodcu, ktorým bola banka, ktorá je pod prísnym dohľadom Ministerstva financií a
Národnej banky Slovenska. Výpis z bankovej knihy predstavuje nesporný dôkaz o pravosti pohľadávky,
pričom odvolateľom uplatnená pohľadávka je pôvodne pohľadávkou banky a je vypočítaná schváleným
bankovým systémom, ktorého výstup predstavuje práve odvolateľom predložený výpis. Na základe
uvedeného preto prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi a

jeho rozhodnutie zamietnuť návrh tak s poukazom na predložené dôkazy nezodpovedá požiadavke
na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolateľ poukázal na § 132 O.s.p. a ak
by sa súd riadil týmto ustanovením procesného predpisu, musel by dospieť k právnemu názoru, že
v predmetnom spore vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v rozsahu ním
uplatnenom ako aj právo na náhradu trov konania. Zároveň si navrhovateľ uplatnil proti odporkyni v

odvolacom konaní náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie ako aj náhradu trov
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci vo výške 71,11 eur.Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila. Poukázala na
svoju aktuálnu situáciu, od 02.03.2009 je nezamestnaná a jej jediný peňažný príspevok predstavuje
opatrovanie vo výške 109,02 eur. Žije a býva s dvomi deťmi, žijú na hranici chudoby, pomáha starší

syn, rodina a známy.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§
156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, keď prvostupňový súd vykonal
dokazovanie v súlade s ust. § 120 O.s.p. a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľa

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať už
iba nasledovné:

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ sa proti odporkyni domáhal zaplatenia
postúpenej pohľadávky vo výške 790,74 eur, úrok z omeškania vo výške 9% p.a. z dlžnej sumy

797,74 eur od 27.06.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že bola
uzavretá zmluva o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty uzavretá medzi odporkyňou a
právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Tatra banka, a.s. Bratislava, evidovaná pod číslom
31488109 a právny predchodca poskytol obnovovaný úverový rámec v sume 663,88 eur. Odporkyňa
ako držiteľ karty bola v zmysle zmluvných dojednaní oprávnená čerpať kartou peňažné prostriedky

maximálne do výšky disponibilného celkového úverového rámca a zároveň bola povinná uhradiť dlžnú
sumu vyčíslenú právnym predchodcom navrhovateľa v zaslanom výpise najskôr v deň uzávierky a
najneskôr v deň splatnosti daného cyklu, minimálne vo výške právnym predchodcom navrhovateľa
stanovenej minimálnej splátky. Odporkyňa porušila svoju povinnosť realizovať úhradu dlžnej sumy a
túto právnemu predchodcovi navrhovateľa neuhradila, právny predchodca navrhovateľa s účinnosťou

k 26.06.2009 v zmysle článku VIII, bod 8.1.2 obchodných podmienok vypovedal zmluvu o vydaní a
používaní medzinárodnej kreditnej karty a zároveň vyzval odporkyňu na okamžitú úhradu dlžnej sumy
špecifikovanú v tejto výpovedi v sume 793,03 eur. Odporkyňa si však túto povinnosť nesplnila. K návrhu
navrhovateľ predložil žiadosť o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA, ktorá obsahuje základné údaje
o žiadosti držiteľa celkového úverového rámca, deň splatnosti je uvedený tretí piatok v mesiaci a

spôsob úhrady prevodný príkaz, nie je uvedené ani miesto a dátum, túto žiadosť právny predchodca
prevzal 15.05.2007. Ďalej navrhovateľ predložil výpoveď zo zmluvy zo dňa 22.06.2009, ktorá bola
adresovaná odporkyni a výpis z bankovej knihy Tatra banky, a.s. opatrený dátumom 28.03.2013 kde
je uvedený klient označený menom, priezviskom, rodné číslo, číslo úverovej zmluvy, číslo produktu,
dátum poskytnutia produktu, pôvodná výška úveru: 663,88 eur, typ produktu: kreditná karta VISA

PRIVATE, dátum mimoriadnej splatnosti/výpovede zmluvy: 26.06.2009, je uvedená výška pohľadávky
ku dňu platného odstúpenia inkasnej spoločnosti navrhovateľa a celková výška postúpenej pohľadávky
je 790,74 eur. Napokon navrhovateľ predložil zmluvu o postúpení pohľadávky. Na základe výzvy
prvostupňového súdu bol navrhovateľ vyzvaný, aby doložil súdu zmluvu o úverovom rámci, doručenku o
doručení predžalobnej upomienky, doklad o poskytnutí úveru, doklady o platbách vykonaných odporcu,

aby špecifikoval žalovanú sumu tak, aby bolo možné prepočítať správnosť žalovanej sumy, ako
navrhovateľ dospel k žalovanej sume, z akých čiastkových nárokov pozostáva, (istina úveru, úroky
z omeškania, poplatky a pod.), ako navrhovateľ dospel k jednotlivým čiastkovým nárokom, ktoré máuviesť, presná špecifikácia kedy a koľko celkom doteraz odporkyňa čerpala a kedy a koľko uhradila
a akým spôsobom vykonal započítanie vykonaných úhrad na jednotlivé nároky, pričom nestačí výpis
z bankovej knihy kde uvedené údaje chýbajú. Na uvedenú výzvu právny zástupca navrhovateľa

reagoval a uviedol, že ako dôkaz preukazujúci výšku žalovanej pohľadávky navrhovateľ predložil
výpis z bankovej knihy právneho predchodcu navrhovateľa týkajúci sa kreditnej karty VISA PRIVATE
evidovanej u právneho predchodcu navrhovateľa pod evidenčným číslom 31488109, číslo kartového
účtu:XXXXXXX,číslokarty:XXXXXXXXXXXXXXXX,podpísanýdvomapoverenýmipracovníkmibanky,
z ktorého je preukázaná výška žalovanej postúpenej pohľadávky, ktorá čo do právneho dôvodu

predstavuje pohľadávku z nesplateného úveru. Zároveň boli predložené mesačné výpisy súkromnej
kreditnej karty VISA PRIVATE poskytnuté právnym predchodcom navrhovateľa, z ktorých je preukázaná
výška navrhovateľom uplatnenej pohľadávky z titulu nezaplateného úveru poskytnutého odporkyni na
základe zmluvy o vydaní a používaní súkromnej kreditnej karty za obdobie 05.2008/06.2009. Z dôvodu
hospodárnosti navrhovateľ uviedol, že nepredložili kompletné výpisy, nakoľko tieto sú generované na
mesačnej báze a k tomuto účtu predstavuje asi 80 strán, predložili počiatočný výpis a výpisy za posledné

tri mesiace trvania záväzkovo právneho vzťahu založeného zmluvou o vydaní a používaní kreditnej
karty. Zároveň uviedol, že žalovaná istina 790,74 eur zodpovedá výške poskytnutého úverového rámca
vrátane poplatkov a úrokov, ktoré boli odporkyni účtované v zmysle obchodných podmienok. Zhrnúc
vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol svoje
dôkazné bremeno riadne preukázať návrhom uplatnený nárok, keď vyššie uvedené rozpory zostali

neodstránené a otázky nezodpovedané.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide
jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto
skutočnosti preukázať.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.,

podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa vety tretej súd
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.

Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch

konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská odvolací súd uzatvára, že navrhovateľ

neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď v konaní dostatočnými dôkazmi nepreukázal, že jeho nárok v
rozsahu uplatnenom v žalobe je dôvodný. Odvolací súd je pritom toho názoru, že v danej veci neboli
splnené podmienky, aby súd výnimočne vykonal aj iné dôkazy, ako ich v konaní predostrel navrhovateľ.
Keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca sa napriek riadne a včas doručenému predvolaniu na
nariadené prvostupňové pojednávanie na deň 4.7.2013 nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a

o odročenie pojednávania nepožiadal navrhovateľ sa tak vlastným zavinením neúčasťou na nariadenom
pojednávaní sám zbavil možnosti byť súdom oboznámený o tých tvrdeniach, ktoré zostali sporné, resp.
nepreukázané.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako v celom rozsahu vecne správny, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím ust.

§ 219 ods. 1 a 2 potvrdil.V odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. právo na náhradu trov proti neúspešnému navrhovateľovi. Keďže si ale odporkyňa náhradu
trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila (a podľa obsahu spisu jej

ani žiadne v odvolacom konaní nevznikli), odvolací súd odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.