Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812201646
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7812201646.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu ALCONN, s. r. o.,

so sídlom Čaradice č. 174, IČO: 44 393 601 proti žalovanej M. I., G.. XX. XX. XXXX, K. P., N. Č.. X,
právne zastúpenej JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 9,
v konaní o zaplatenie 266,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 140,65 Eur, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 266,- Eur, s úrokom z omeškania
0,5 % z plného poplatku za každý omeškaný deň od 19. 02. 2009 do zaplatenia, zaplatenia zmluvnej

pokuty 1.000,- Eur, zaplatenia sumy 150,- Eur z titulu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky,
ako aj náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11. 02. 2009 sa žalovaná zaviazala v Čestnom prehlásení zaplatiť
žalobcovi druhú polovicu sprostredkovacieho poplatku vo výške 266,- Eur, po odpracovaní prvého
turnusu v práci, ktorú jej sprostredkoval. Polovicu peňažných prostriedkov vo výške 266,- Eur poslala
žalovaná pred sprostredkovaním práce a na základe toho dostala žalovaná kontakt na rakúsku firmu
C., u ktorej mala pracovať ako zdravotná sestra. S podmienkami zmluvy ju riadne oboznámil, na znak
čoho zaslala žalovaná Čestné prehlásenie o zaplatení zvyšnej sumy. Žalovaná naliehala, aby sa

uvedená transakcia zrealizovala takým spôsobom, aby nemusela ísť do J. M. podpisovať Dohodu
o sprostredkovaní. K stretnutiu p. M.N.S. so žalovanou došlo, napriek tomu žalovaná nezaplatila
ďalšiu časť sumy, ktorú mala zaplatiť po sprostredkovaní práce. Neurobila tak ani na základe Výzvy
na zaplatenie od legálnej vymáhačskej spoločnosti Intrum Justitia, ktorá odporučila žalobcovi postup
prostredníctvom súdu. Žalobca k žalobe pripojil Zoznam dlžníkov za obdobie od 19. 03. 2007 do
17.11.2009, z ktorého vyplývalo, že žalovaná bola vedená v zozname pod poradovým číslom 17, kde v
časti „Zmluva“, bol uvedený dátum 11. 02. 2009, ďalej pripojil Čestné prehlásenie žalovanej o zaplatení

sumy 266,- Eur po sprostredkovaní práce a nemecky písaný text prostredníctvom elektronickej pošty
zo dňa 19. 02. 2009.

Vzhľadom k tomu, že žalobca náležite nezdokladovala uplatnené nároky vo veci, súd vo veci nevydal
platobný rozkaz. Na výzvu súdu žalobca doplnil písomné podanie zo dňa 16. 05. 2012. Naďalej trval na
zaplatení sumy 266,- Eur, na zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- Eur, na nákladoch spojených
s vymáhaním vo výške 150,- Eur. Žalobu rozšíril o ďalšie náklady vo výške 450,- Eur a uplatnil si aj úrokz omeškania vo výške 14,5 % ročne, z akej sumy, neuviedol. Pri výsluchu konateľky žalobcu neboli
jednotlivé uplatnené nároky náležite upresnené. V prípade úroku z omeškania, žalobca písomným
podaním zo dňa 24. 07. 2012 uviedol už inú sumu úroku z omeškania, a to 0,5 % z dlžnej sumy

532,- Eur. Konateľka žalobcu trvala na tom, že žalovaná jej ústne potvrdila podpísanie zmluvy po
nastúpení do práce. Rovnako trvala na tom, že žalovanej poskytla veľmi dobre platenú prácu, za nízky
sprostredkovateľský poplatok.

Súd pripustil zmenu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 04. 09. 2012.

Žalovaná sa vyjadrila písomne k žalobe. Uviedla, že v roku 2009 mala záujem pracovať v P.
ako zdravotná sestra. Dostala ponuku od žalobcu, že jej sprostredkuje zamestnanie. Odmenu za

sprostredkovanie mala vyplatiť v dvoch splátkach, prvú v sume 266,- Eur a druhú tiež v sume 266,-
Eur. Podľa pokynov p. C. vycestovala do Z., kde sa stretla s pánom, ktorý mal prácu vybaviť. Išli na
ministerstvo zdravotníctva, kde bolo skonštatované, že žalovaná nespĺňa ich podmienky na výkon tejto
práce. Vrátila sa domov bez sprostredkovania zamestnania. Uviedla, že nie ona podviedla žalobcu,
ale žalobca žalovanú. Navrhla, aby žalobca preukázal oprávnenie na výkon takejto činnosti v zmysle

Zákona č. 5/2004 Z. z., o službách zamestnanosti, v znení platnom do 31. 05. 2010, pretože následne
sa dozvedela, že žalobca takéto povolenie nemal a takúto činnosť nemal ani v predmete činnosti v
Obchodnom registri. Z toho vyplýva, že práve žalobca vylákal odmenu od žalovanej vo výške 266,- Eur a
žiadnu prácu jej nesprostredkoval. Na svoje tvrdenie pripojila Zoznam viazaných živností a jednotlivých
spoločností a živnostníkov, ktorí mali oprávnenie na výkon takejto sprostredkovateľskej činnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi založenými v spise,
výsluchom žalobkyne prostredníctvom dožiadaného súdu, žalovanej, a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca trval na podanej žalobe. Uviedol, že suma 266,- Eur predstavuje polovicu odmeny za
sprostredkovanie práce. Zmluvu o sprostredkovaní so žalovanou nemal uzavretú, z toho dôvodu žiadal,
aby žalovaná vystavila Čestné prehlásenie s úradne overeným podpisom. Zmluvu o sprostredkovaní z

dôvodu vzdialenosti nebolo možné uzavrieť. Žalobca po doručení časti odmeny za sprostredkovanie v
sume 266,- Eur, začal vykonávať úkony vedúce k sprostredkovaniu práce. Zmluvnú pokutu vo výške
1.000,- Eur žiadal za porušenie ústne uzatvorenej Dohody o sprostredkovaní. Podľa názoru žalobcu,
zmluvná pokuta vo výške 1.000,- Eur bola bežne žiadaná v Dohodách s inými záujemcami, za porušenie
zmluvných podmienok sprostredkovania práce v zahraničí. Suma 150,- Eur zahŕňala ušlý zisk, ktorý

nevedel žalobca vyčísliť. Malo sa jednať o sumu spočívajúcu v študovaní zákonov, alebo prípadne
o jednomesačný odvod zo Sociálnej poisťovne. Suma 450,- Eur mala predstavovať režijné náklady
spojené s cestou do K., do spoločnosti Intrum Justitia, kde musel žalobca zaplatiť vstupný poplatok 150,-
Eur. Okrem toho náklady na štyri cesty do K.. Žalobca trval na tom, že žalovanej bola sprostredkovaná
práca do domova dôchodcov v P.Ú.. Firma Ketschler zadelila žalovanú na konkrétny výkon práce.

Žalobca tvrdil, že súdu doručil zmluvu uzavretú s firmou Ketschler. Zmluva súdu doručená nebola,
ani na výzvu súdu (pozn. sudcu). Žalobca mal snahu vymôcť nárok voči žalovanej prostredníctvom
spoločnosti Intrum Justitia, ktorá však odporučila postup, ktorý si vyžadoval ďalšie náklady, keďže
žalobca nedisponoval uzavretou Zmluvou o sprostredkovaní. Písomná zmluva so žalovanou nebola
uzavretá, žalobca disponoval len mailom, ktorý osvedčuje, že sa žalovaná stretla vo Z. s p. M.. Písomné

dojednanie zmluvnej pokuty neexistovalo. Žalobca trval na tom, že k uvedenej sprostredkovateľskej
činnosti nepotreboval povolenie, pretože sprostredkoval len príležitosť ísť pracovať. Firma Ketschler
nepotrebovala povolenia. Žalobca nevedel označiť, do akých privátnych domovov dôchodcov uvedená
firma sprostredkovala prácu. Predpokladal, že firma Ketschler mala všetky povolenia, žalobca nevedel
aké majú P. zákony. Zmluvu o sprostredkovaní uzavieral podľa ust. § 642 Obchodného zákonníka

(ďalej len „ObZ“), s tým, že poukázal na ust. § 407 ObZ a konštatoval, že žalovaná uznala svoj záväzok
Čestným prehlásením. Tým, že žalovaná nezaplatila dohodnutú sumu, podľa názoru žalobcu žalovaná
spáchala trestný čin tým, že sa obohatila.

Žalovaná nesúhlasila s podanou žalobou, navrhla žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré uviedla aj v
písomnom vyjadrení k žalobe. K okolnostiam kontaktu so žalobcom žalovaná uviedla, že pracovala ako

opatrovateľkavP.anainternetovejstránkeoznačenejako„slando.sk“našlaponukunasprostredkovaniepráce zdravotnej sestry aj s telefonickým kontaktom. Telefonicky sa skontaktovala s osobou, ktorej
uviedla, že má záujem o prácu zdravotnej sestry v P.. Kontaktovaná osoba reagovala tak, že to nie je
problém,auviedla,ktorédokladysimápripraviť,pretožesatobuderiešiťcezministerstvozdravotníctva.

Trvala na tom, že je potrebné zaplatiť aspoň časť poplatku za sprostredkovanie na začiatku, pretože
v minulosti mala nejaké zlé skúsenosti s takýmito úhradami. Nadiktovala žalovanej číslo účtu v A. A.,
na ktoré mala žalovaná poukázať peniaze. Nadiktovala aj znenie Čestného prehlásenia, kde sa mala
žalovaná zaviazať, že po sprostredkovaní práce zaplatí žalobcovi ďalšiu časť sprostredkovateľského
poplatku v sume 266,- Eur. Podľa pokynu kontaktovanej osoby napísala prehlásenie, preskenovala ho

a odoslala na označenú mailovú adresu. Tento kontakt so žalobcom nadviazala začiatkom roka 2009,
tak ako to vyplýva z Čestného prehlásenia. Prvú časť poplatku riadne zaplatila, dokladom o úhrade už
nedisponovala,vyhodilaho,pretoženepredpokladala,žežalobcanapriektomu,ženičnesprostredkoval,
sa bude domáhať zaplatenia ďalšej časti poplatku. Žalovaná poprela, že by nemala záujem cestovať
do J. M. za účelom podpísania Zmluvy. Práve naopak, záujem mala, zmluvu potrebovala, zvlášť,
keď zaplatila sumu 266,- Eur. Na základe pokynu žalobcu, cestovala na stretnutie do Z. s p. M., s

ktorým išla na ministerstvo zdravotníctva. Tam sa dozvedela, že nespĺňa požiadavky na výkon tejto
práce v P.. Podľa podmienok, ktoré jej odovzdali na ministerstve zdravotníctva a ktoré predložila v
nemeckom jazyku, podmienkou pre výkon práce bola dĺžka praxe a záujem bol o diplomovanú sestru,
nie o všeobecnú sestru. Po tejto skúsenosti žalovaná bola dosť nahnevaná a pokúšala sa o kontakt s
p. C., keďže prišla zbytočne o 8.000,- Sk. Keď sa jej podarilo skontaktovať, oznámila p. C., že práca jej

nebude sprostredkovaná, na čo jej p. C. povedala, aby si doplnila vzdelanie. Od tej doby sa s ňou už
nekontaktovala. O to väčšie bolo prekvapenie pre žalovanú, že osoba, ktorá jej nezabezpečila žiadnu
prácu, sa domáhala ďalšej časti poplatku. Keďže žalovanej nebola sprostredkovaná práca žalobcom,
uzavrela Dohodu o sprostredkovaní práce s inou agentúrou a tá jej prácu riadne sprostredkovala.
Dohodu o sprostredkovaní práce predložila súdu.

Z Čestného prehlásenia pripojeného k žalobe bolo zistené, že Čestné prehlásenie bolo vystavené a
podpísané žalovanou. Z jeho obsahu vyplynulo, že žalovaná čestne prehlásila, že „ po sprostredkovaní
práce - po prvom turnuse odpošle sprostredkovací poplatok 266,- Eur p. Q. C., Alconn s. r. o., Čaradice
174, Zlaté Moravce“. Podpis na uvedenom prehlásení bol overený B.. B. G., Notársky úrad Rožňava.

K žalobe bola pripojená aj písomná komunikácia Q. C., ALCONN s. r. o., s p. N. M., zo dňa 19. 02. 2009,

v nemeckom jazyku. Žalobkyňa napriek výzve nepredložila preklad textu. Z textu však bolo možné zistiť,
že text sa týkal záujmu žalovanej o výkon práce zdravotnej sestry a že kontakt v P. mal byť zabezpečený
prostredníctvom p. N. M..

Žalobca síce avizoval, že pripája k žalobe ďalšie listinné dôkazy, okrem iného aj výpis z Obchodného
registra na činnosť, ktorú je oprávnený sprostredkovať, avšak uvedená listina pripojená nebola. Súd

si zabezpečil výpis z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23252/
N, z ktorého zistil, že predmetom činnosti spoločnosti ALCONN s. r. o., so sídlom Čaradice 174,
IČO: 44 393 601, je uskutočňovanie stavieb a ich zmien, sprostredkovateľská činnosť v oblasti
stavebníctva, zámočníctvo, opatrovateľská činnosť poskytovaná starším občanom mimo sociálnych
služieb a poskytovanie služieb pre rodinu a domácnosť. Jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti

je Q. C.. Spoločnosť vznikla 11. 10. 2008.

Žalobca bol vyzvaný na predloženie povolenia na výkon tejto činnosti v období, kedy mal byť výkon
činnosti žalovanej sprostredkovaný. Písomným podaním zo dňa 03. 09. 2012 súdu oznámil, že pri
jednorazovom sprostredkovaní nepotrebuje mať žiadne povolenia, stačí živnosť. Povolenie z Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny zrušil v roku 2007, pretože ho nepotreboval. Trval na tom, že žalovanej

sprostredkoval prácu do domova dôchodcov, o ktorú prácu žalovaná mala záujem. Podľa názoru
žalobcu, žalovanej nebolo povedané, že to bude zamestnanie, pretože práca zdravotných sestier v P.
sa môže vykonávať aj na živnosť.

Počas celého konania nebol predložený ani návrh Dohody o sprostredkovaní práce pre žalovanú.
Doručená bola len Dohoda o sprostredkovaní uzavretá s inou osobou, zo dňa 06. 03.2009 (obsahujúcaneanonymizované osobné údaje záujemcu). Z tejto Dohody vyplynulo, výška sprostredkovateľského
poplatku bola v celkovej sume 532,- Eur, ktorý mal byť tiež zaplatený v dvoch splátkach po 266,- Eur.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava oznámilo súdu, že spoločnosti ALCONN s. r. o.,

nebolo udelené povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. O vydaní povolenia na území
iného štátu, ústredie vedomosť nemalo.

Z predloženej Dohody o sprostredkovaní zamestnania za úhradu do zahraničia zo dňa 12. 06. 2009
vyplynulo, že Dohoda bola uzavretá medzi sprostredkovateľom - Ľ. L. - FISYO, so sídlom v C. a
žalovanou. Predmetom Dohody bolo sprostredkovanie zamestnania pre občana Slovenskej republiky
do zahraničia, v rozsahu povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu č. 7428/2005 - OSS,

vydaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave dňa 12. 09. 2005. Zamestnanie
bolo sprostredkované od 17. 06. 2009 - dlhodobo, druh práce: opatrovateľka. Výška úhrady za
sprostredkovanie zamestnania do zahraničia bola 330,- Eur.

Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona č. 5/2004 Z. z., sprostredkovanie zamestnania za úhradu môže vykonávať
právnickáosobaalebofyzickáosobazapodmienokustanovenýchtýmtozákonom,akmánatútočinnosť

povolenie vydané ústredím (ďalej len "sprostredkovateľ").

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu
dojednáva sprostredkovateľ s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva
zamestnanca.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, sprostredkovateľ, ktorý sprostredkuje zamestnanie za úhradu

v zahraničí, uzatvorí s občanom písomnú dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Dohoda o
sprostredkovaní zamestnania za úhradu obsahuje najmä

a) názov, adresu, identifikačné číslo zahraničného zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti
zahraničného zamestnávateľa,

b) dĺžku trvania zamestnania,

c) druh práce, mzdu alebo plat a ďalšie pracovné podmienky,

d) spôsob a podmienky zdravotného poistenia a sociálneho poistenia,

e) rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody,

f) výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa odseku 3.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, sprostredkovateľ je povinný informovať občana, ktorému

sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia so
zamestnaním v zahraničí.

Podľa ust. § 26 ods. 1 uvedeného zákona, povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu
vydávaústredienadobuneurčitú.Nazákladepísomnejžiadostisprostredkovateľaústrediepovoleniena
sprostredkovaniezamestnaniazaúhraduzmení,pozastaví,zrušíalebovydájehoduplikát.Duplikátvydá

ústredie pri strate, odcudzení, znehodnotení povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu
alebo pri strate dokladu o zmene, pozastavení, zrušení povolenia na sprostredkovanie zamestnania za
úhradu.

Podľa odseku 7 uvedeného ustanovenia, sprostredkovateľ môže vykonávať sprostredkovanie
zamestnania za úhradu, ak je bezúhonný, má skončené vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého

stupňa a má na túto činnosť povolenie. U právnickej osoby musí podmienku bezúhonnosti a podmienkuskončenia vysokoškolského vzdelania najmenej prvého stupňa spĺňať osoba, ktorá pri sprostredkovaní
zamestnania za úhradu koná v mene sprostredkovateľa; bezúhonnosť na účely tohto zákona sa
preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná zaplatila žalobcovi poplatok za
sprostredkovanie práce vo výške 266,- Eur, čo vyplynulo z Čestného prehlásenia žalovanej zo dňa
11. 02. 2009. Poplatok mal byť zaplatený na účet označený jedinou konateľkou a spoločníčkou tejto
obchodnej spoločnosti, p. C.. Z Čestného prehlásenia vyplynulo, že ďalšiu časť poplatku vo výške 266,-
Eur mala zaplatiť žalovaná po sprostredkovaní práce - po prvom turnuse. V tomto prípade sa nejednalo

o prísľub možnosti zamestnať sa, ako to formulovala konateľka žalobcu pri výsluchu dožiadaným
súdom dňa 02. 04. 2014. Žalobca mal sprostredkovať prácu žalovanej v zahraničí, avšak túto prácu
nesprostredkoval. Žalovanej bola sprostredkovaná práca v zahraničí, ale iným sprostredkovateľom a s
určitým časovým odstupom (12. 06. 2009). Žalobca počas dokazovania trval na tom, že bol oprávnený
na sprostredkovanie takejto práce, prípadne že nepotreboval povolenie na výkon takejto činnosti s tým,
že sprostredkoval činnosť v zmysle ust. § 642 ObZ.

Podľa ust. § 642 ObZ, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť
smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa
zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Záväzokzozmluvyosprostredkovaní vznikásíceneformálnoudohoduzmluvnýchstrán.Písomnáforma
zmluvy však vyplýva z osobitných právnych predpisov, alebo z prejavu vôle jednej zo zmluvných strán,

resp. ich dohody. Uvedené ustanovenia ObZ budú relevantné pre vzťah zo zmluvy o sprostredkovaní
pri splnení podmienok vymedzených v ust. § 261 ods. 1,2 ObZ, z ktorých vyplýva, že ustanovenia
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, medzi štátom a samosprávnou územnou jednotkou
alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečenia
verejných potrieb, alebo vlastnej prevádzky a medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na

tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi pri uzavieraní zmlúv, z
ktorého obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Z hľadiska formy zmluvy, v tomto prípade súd poukazuje na ust. § 272 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého
sa na platnosť zmluvy vyžaduje písomná forma v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň
jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

V danom prípade forma zmluvy o sprostredkovaní vyplynula z osobitného predpisu, a to zo Zákona o
zamestnanosti, konkrétne z ust. § 25 ods. 4 uvedeného zákona, kde zákon stanovuje písomnú formu
uzavretia zmluvy. Takáto zmluva medzi účastníkmi konania nebola uzavretá v písomnej forme.

Zákon o zamestnanosti jednoznačne predpokladá možnosť výkonu sprostredkovania práce za úhradu
len na základe povolenia vydaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Zo správy Ústredia

je zrejmé, že žalobca takéto povolenie na výkon tejto konkrétnej činnosti nemal. V tomto prípade
je bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že v roku 2007 mal nejaké povolenie, ale pre výkon
činnosti ho nepotreboval. Súd sa pri posudzovaní uvedeného vzťahu riadil zákonom aktuálnym v
čase, kedy mala byť práca žalovanej sprostredkovaná, podporne vychádzajúc z dátumu úhrady a
Čestného prehlásenia. Podľa platného Zákona o zamestnanosti, sprostredkovanie práce za úhradu

môže vykonávať len subjekt, ktorý má na to povolenie. Žalobca si nemôže zamieňať predmet
činnosti, ktorý má vedený v Obchodnom registri, pretože opatrovateľská činnosť poskytovaná pre
starších občanov mimo sociálnych služieb a poskytovanie služieb pre domácnosť, nie je totožné so
sprostredkovaním práce v zahraničí za úhradu. Takáto činnosť podlieha špeciálnej právnej úprave, a
to Zákonu o zamestnanosti. Žalobca povolenie na výkon sprostredkovania práce za úhradu nemal,

zjavneztohodôvodunedisponovalanipísomnouDohodouosprostredkovanípráceatedanemalžiadne
oprávnenie na sprostredkovanie práce, a už vôbec nie na požadovanie úhrady za takúto činnosť. Podľa
názoru súdu, žalobca bezdôvodne prijal sumu 266,- Eur.Súčasťou uplatneného nároku boli v tomto prípade aj nároky súvisiace so zaplatením zmluvnej pokuty
vo výške 1.000,- Eur za porušenie zmluvných podmienok bližšie nešpecifikovaných, ďalej zaplatenie
ušlého zisku vo výške 150,- Eur, ktorý žalobca presne nevedel vyčísliť a odôvodňoval ho nákladmi

spojenými so študovaním zákonov a výškou jednomesačného odvodu zo Sociálnej poisťovne. Rovnako
nevedel preukázať a náležite zdôvodniť ani náhradu režijných nákladov, ktoré mali byť vynaložené
žalobcomvsúvislostisoslovenímspoločnostiIntrumJustitias.r.o.anákladminacestovnédoK.,pričom
nebol zrejmý ani deň vykonania cesty, ani jej účel. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania,
súd v tejto súvislosti konštatuje, že tieto nároky mali nepochybne súvisieť s nárokmi spojenými so

sprostredkovaním práce žalovanej. Vzhľadom k tomu, že úkon sprostredkovania práce tou formou ako
bola zrealizovaný súd považuje za neplatný pre absenciu povolenia na takú činnosť, nie je možné z
neplatného úkonu si uplatňovať aj ďalšie nároky. K uplatnenej zmluvnej pokute súd naviac konštatuje,
že aj pokiaľ by žalobca disponoval povolením na výkon činnosti, zmluvná pokuta nedojednaná písomne,
je v rozpore s ust. § 544 ods. 1,2 OZ. Takéto dojednanie by bolo neplatné pre nedostatok formy.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa nedôvodne domáhal

zaplatenia žalovanej sumy a z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal žalovanej náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo 4 úkonoch právnej služby (prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 02. 08. 2012, písomné vyjadrenie k žalobe

zo dňa 06. 08. 2012, účasť na pojednávaní v dňoch 04. 09. 2012 a 14. 05. 2014). Hodnota úkonu podľa
ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavovala výšku 21,58 Eur, spolu za 4 úkony 86,32
Eur. K hodnote úkonu bol pripočítaný režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, a to
diferencovane, za tri úkony vykonané v roku 2012 v sume po 7,63 Eur a za jeden úkon vykonaný v
roku 2014 vo výške 8,04 Eur, spolu režijný paušál za 4 úkony 30,93 Eur. Právny zástupca žalovanej je

platcom dane z pridanej hodnoty, čo preukázal Osvedčením o registrácii pre DPH, z toho dôvodu súd
priznal DPH vo výške 20 % z odmeny a hotových výdavkov vo výške 23,40 Eur. Náhrada trov právneho
zastúpenia bola priznaná súdom v sume 140,65 Eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalovanej, v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.