Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513204921
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513204921.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovu v právnej veci žalobcu CEE

COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1 st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408,
Nikózia, Cyprus, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30,
036 01 Martin, proti žalovanej S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. X, XXX XX X. , štátna občianka SR ,
v konaní o zaplatenie 770,45 eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 18.09.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade istiny
770,45 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 05.09.2013 do zaplatenia a k náhrade trov

konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril s Všeobecnou úverovou bankou a.s. (pôvodný
veriteľ) zmluvu, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému
účtu. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanej povolené prečerpanie k jej bežnému účtu, avšak žalovaná svoj
záväzok vyplývajúci zo zmluvy pôvodnému veriteľovi nesplnila riadne a včas, k 23.08.2012 pôvodný
veriteľ evidoval voči žalovanej pohľadávku vo výške 770,45 eur. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 21.08.2012 sa vlastníkom pohľadávky a jej príslušenstva stal žalobca.

Súd uznesením poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach. Žalobcu podaniami ktoré
prevzal dňa 21.11.2013 (čl. 48 spisu) a dňa 07.02.2014 (čl. 60 spisu) súd vyzval aby mu konkretizoval z

čoho pozostáva žalovaná suma 770,45 eur, aby doložil konkrétny spôsob výpočtu jednotlivých položiek
úrokov, t.j. sadzbu, sumu, obdobie, aby predložil listinný dôkaz preukazujúci zriadenie povoleného
prečerpania na účte a tiež celý priebeh trvania povoleného prečerpania, dôkaz o tom v akej výške bolo
žalovanej povolené prečerpanie, prehľad úrokových sadzieb.

.

Podaním doručeným súdu dňa 09.12.2013 žalobca oznámil súdu, že povolené prečerpanie na účte
bolo žalovanej poskytnuté vo výške 12 000,- Sk.

V prípade vzniku nepovoleného prečerpania VÚB, a.s. pošle upomienku s požiadavkou o vyrovnanie
nepovoleného prečerpania, za poslanie tejto upomienky si účtuje poplatok, podľa cenníka vo výške 400

Sk/13,28 eur.V prípade nedostatku voľných peňažných prostriedkov na účte predložené prevodné príkazy nie sú
zúčtované a recyklujú v rozsahu počtu dní, ktoré stanoví VÚB, a.s. spravidla na 5 bankových pracovných
dní, pričom do tejto lehoty nespadá deň zaradenia a vyradenia platby z recyklácie. Pokiaľ v stanovenom

rozsahu počtu dní nie je zabezpečený dostatok voľných peňažných prostriedkov na účte, platba je
vyradená zo spracovania, o nespracovaní platby sa neinformuje, za recykláciu platieb je klient povinný
zaplatiť poplatok podľa sadzobníka.

Suma 770,45 eur, ktorú si uplatňuje neobsahuje žiadne sankčné úroky, zmluvné pokuty.

Podaním doručeným súdu dňa 18.03.2014 žalobca oznámil, že v konaní si uplatňuje zaplatenie istiny vo
výške 770,45 eur poplatky si započítal pôvodný veriteľ. Debetné úroky z nepovoleného prečerpania sa

zúčtovávajú na ťarchu účtu raz za mesiac, nepovolené prečerpanie je úročné platnou úrokovou sadzbou
odo dňa vzniku tohto prečerpania, ktorej výšku môže VÚB, a.s. jednostranne meniť v závislosti od výšky
a dĺžky trvania prečerpania.

Podaním doručeným súdu dňa 07.05.2014 žalobca oznámil, že žiada rozhodnúť na základe
predložených listinných dôkazov a písomných vyjadrení.

Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť
ako aj neúčasť žalobcu písomne ospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť, preto súd v súlade s §
101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomností žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania, uviedla, že účet nepoužíva od roku 2009 preto
jej nie je jasné, prečo sa žalobca svojho práva nedomáhal skôr, ale na účte účtoval poplatky a úroky,

aby narástli do astronomickej sumy, pričom ona mohla prečerpať maximálne bývalých 12 000,- Sk.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s obsahom predložených listinných
dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Dňa 28.09.2005 žalovaná s právnym predchodcom žalobcu (VÚB a.s.) uzatvorila zmluvu o bežnom účte
a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Z obsahu tejto zmluvy (čl. 4 spisu) vyplýva, že účastníci

zmluvného vzťahu dohodli denný limit platobnej karty 15 000 Sk, nevyplýva z nej tvrdenie žalobcu, že
dohodli povolené prečerpanie na účte v sume 12 000,- Sk.

K listu zo dňa 04.12.2013 (čl. 49 spisu) žalobca doložil, potvrdenie o poskytnutí flexidebetu (čl. 50 spisu)
z ktorého vyplýva, že dňa 16.12.2005 právny predchodca žalobcu

.sa so žalovanou dohodol na poskytnutí kontokorentného úveru - flexidebetu vo výške 12 000,- Sk.

Podľa čl. 16.5.4. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty účinných od
01.10.2005niesteoprávnenýbeznášhosúhlasuzapočítaťsvojepohľadávkyvočinámanipostúpiťsvoje
pohľadávky z účtu a/alebo vkladnej knižky zriadených a vedených u nás na tretiu osobu. Z uvedených
dôvodov na takéto pohľadávky nie je možné zriadiť ani záložné právo.

Z predloženého prehľadu histórie transakcií (čl. 5. Až 8. spisu) za obdobie od 28.09.2005 do 22.08.2012

vyplýva, posledná transakcia žalovanou bola zrealizovaná dňa 19.02.2009 - výber s poplatkom 6,- eur,
potom na účte boli účtované len úroky )debetné a poplatky - vedenie účtu, poplatok za upomienku,
a poplatky za recyklaciu.

K 04.05.2012 je evidované nepovolené prečerpanie 770,45 eur a k 22.08.2012 je vykazovaný zostatok
účtu mínu 828,23 eur.Žalobca tvrdí, že žalovaná suma 770,45 eur pozostáva len z istiny , neobsahuje žiadne sankčné úroky,
zmluvné pokuty, poplatky, čo nezodpovedá ním predloženému prehľadu histórie transakcií.

Zmluvou o postúpení pohľadávky žalobca nadobudol od Všeobecnej úverovej banky, a.s. pohľadávky

v celkovom objeme 19 961 602 eur.

Listom zo dňa 23.08.2012 VÚB, a.s. oznámila žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej
zo Zmluvy o bežnom účte a teda, že je povinná svoj záväzok plniť žalobcovi.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o bežnom účte (§708) a zo zmluvy o

vkladovom účte (§716).

Podľa§708ods.1,2ObchodnéhozákonníkaZmluvouobežnomúčtesazväzujebankazriadiť odurčitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa ustanovenia. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch.zák.) zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania, pričom na premlčanie je súd povinný od 01.05.2014
prihliadať ex offo v súlade s vyššie citovanými stanoviskami, na túto námietku, aj keď zmluvné
strany dohodli, že sa ich zmluvný vzťah bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, resp. ide o
absolútny obchodnoprávny vzťah, aplikoval kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Súd poznamenáva, že k záveru o premlčacej lehote v zmysle Občianskeho zákonníka pri

spotrebiteľských zmluvách dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5MCdo 20/2009 zo dňa 25.11.2011
a poukázať možno aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 17Co/167/2011 zo dňa 23.11.2011, či
obdobné rozsudku Krajského súdu v Prešove.Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Obč. zák. zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 5b zákona č. 250/2014 Z.z. o ohrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia

.uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa
spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 153 ods 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Právne posúdenie vecí:

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru, že nároku tak ako

si ho uplatnil žalobca nie je možné vyhovieť.

V prvom rade žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť.

Súd má za to, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena
na skutočností, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného

bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre
svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech
v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na o predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Je nespornou skutočnosťou, že predmetom nároku je uplatnenie žalovanej pohľadávky teda 770,45 eur
s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 05.09.2013 do zaplatenia, žalobca v žalobnom návrhu tvrdí a
poukazuje, že žalovaný neuhradil nedovolené prečerpanie na jeho účte, ako dôkaz doložil prehľadhistórie transakcií na bežnom účte (čl. 5-9. spisu). Na súde treba tvrdiť a na tvrdenie označiť dôkazy.
Je treba si splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.

Súd má za to, že žalobca zreteľným a ničím nespochybnením spôsobom nepreukázal dôkaz na podporu

toho, že žalovaný mu má skutočne dlhovať žalovanú sumu. Neozrejmil presne právny dôvod tohto
dlhu, ani špecifikáciu spomínaného dlhu.

Žalobca ignoroval opakované výzvy súdu nešpecifikoval žalovanú istinu, s odkazom, že žalovaná suma
pozostáva len z istiny.

Z doložených listinných dôkazov nemožno nespochybniteľným spôsobom ustáliť, že žalovaný dlhuje
770,45 eur. Zo samotnej zmluvy z 28.09.2005 (čl. 4) nevyplýva suma dohodnutého o povoleného

prečerpania.

Súdu neboli doložené dôkazy preukazujúce oprávnenosť žalobcom požadovanej sumy, nebol doložený
dôkaz preukazujúci výšku dohodnutého prečerpania, oprávnenosť

.zinkasovaných debetných úrokov, nebol doložený dôkaz o výške dohodnutých debetných úrokov.

Nie je povinnosťou súdu dedukovať z dokladov predložených žalobcom ako a kedy jednotlivé nároky

žalobcuvznikliačitietojednotlivénárokyzodpovedajúnímkonečnevyčíslenejčiastke,tvoriacejpredmet
konania, ale je úlohou súdu iba prostredníctvom týchto dokladov ako listinných dôkazov preskúmať
správnosť uplatneného nároku zo strany žalobcu, a teda či ním poukazované skutočnosti obsiahnuté
v žalobe odôvodňujúce ním uplatnený nárok zodpovedajú skutočnostiam vyplývajúcim z listinných
dôkazov.

Na základe uvedeného, keďže žalobca zanedbal svoju dôkaznú povinnosť a súd z tých dôkazov a
listín, ktoré žalobca predložil v spise nemohol dospieť k jednoznačnému záveru, aby žalovaný dlhoval
žalobcovi predmetnú žalovanú sumu, žalobu zamietol.

V druhom rade nárok žalobcu je premlčaný.

Z dokladov doložených žabcom (čl. 8 spisu) vyplýva, že žalovaná poslednú transakciu zrealizovala dňa

19.02.2009 výberom, pričom posledná úhrada na účet zo strany žalovanej bola zrealizovaná 17.02.2009
od tohto dňa prestala riadne splácať poskytnuté finančné prostriedky.

Využijúc ustanovenie § 506 Obch. zák. a ustanovenia obchodných podmienok právny predchodca
žalobcu bol oprávnený od zmluvy odstúpiť (keďže žalovaná bola v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace) čím by došlo k zosplatneniu celého úveru.

Nasledujúci deň po zosplatnení úveru právny predchodca žalobcu si mohol právo na zaplatenie úveru
uplatniť prvý raz. Súd má za to, že od nasledujúceho dňa po splatnosti tretej splátky od splátky
zaplatenej v mesiaci február 2009 (po úhrade poslednej splátky) , t.j. najneskôr od 01.06.2009 začala
plynúť premlčacia doba.

Žalobca doručil žalobu na súd dňa 18.09.2013, z uvedeného potom možno ustáliť, že nárok žalobcu bol

uplatnený na súde po zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá uplynula 01.05.2012, t.j. zákonom
stanovená všeobecná trojročná premlčacia lehote vyplývajúca z kogentných ustanovení Občianskeho
zákonníka, pred podaním žaloby na súd sú premlčané.

V treťom rade žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný.Je nepochybné, že žalovaná má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. V duchu existujúcej
judikatúry je povinnosťou súdu v súlade s právnou úpravou a zásadami na ochranu spotrebiteľa
opakovane judikovanými Európskym súdnym dvorom. Ochrane spotrebiteľa je potrebné venovať

náležitú pozornosť. Preto súd poukazuje na citovaný článok 16.5.4 VOP podľa ktorého žalovaný, ako
spotrebiteľ nebol bez predchádzajúceho písomného súhlasu oprávnení postúpiť svoje pohľadávky z
účtu, naopak právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, bol na takéto konanie oprávnený. Táto podmienka
spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Výrazným spôsobom
obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne môže vzniknúť proti

veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením pohľadávky

.odoprieť a ponecháva tak rozhodnutie na svojvôľu veriteľa. Táto podmienka je tiež spôsobila obmedziť
alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva. Právny predchodca žalobcu
postúpil pohľadávku na spoločnosť so sídlom na Cypre, uplatňovanie práv proti zahraničnému subjektu
je pre spotrebiteľa neúmerne náročné, pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve
v dôsledku jeho nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a jej účelom má byť

vyvažovanie tejto nerovnováhy.

Táto nerovnováha má za následok rozpor s dobrými mravmi a následne absolútnu neplatnosť právneho
úkon, ktorá vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým veriteľom a
úverovými dlžníkmi. Terajší žalobca nadobudol pohľadávku na základe postúpenia od pôvodného
veriteľa VÚB, a.s.. Inštitút postúpenia nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ani podmienkou, ktorá

by bola v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút postúpenia je zákonom prípustná, avšak vychádzajúc z
obsahu zmluvy, ktorej súčasťou sú VOP je potrebné konštatovať, že práva a povinnosti účastníkov
nie sú v súvislosti s právom postúpiť pohľadávku vyvážené vo vzťahu k obom účastníkom, nie sú
individuálne dohodnuté a preto sa jedná o typovú zmluvu, ktorá však vykazuje znaky jasného nepomeru
v neprospech spotrebiteľa ako slabšieho účastníka a v takom prípade je takúto podmienku, ktorá je

nevyvážená, potrebné považovať za neplatnú.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka
chrániacich spotrebiteľa ale aj ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa nerovnosť zmluvných strán je
definovaná ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná obchodná praktika uvedená vo
Všeobecných obchodných podmienkach v neprospech spotrebiteľa je preto v rozpore s dobrými mravmi

a je neplatná.

Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je potrebné prihliadnuť z úradnej povinnosti, a preto súd
konštatuje, že žalobca nemá na podanie žaloby aktívnu legitimáciu, pretože úkony postupovania práv
až na neho sú neplatnými právnymi úkonmi a žalobca sa tak nestal v dôsledku neplatného postúpenia
práv zo zmluvy o úvere nositeľom oprávnenia podať, ako aktívne legitimovaný účastník voči žalovaným

predmetu žalobu.

Opätovne súd zdôrazňuje, že v súvislosti s posudzovaním žalovanej pohľadávky sa tak žalovaný ako
spotrebiteľ dostal do výrazného zhoršenia právneho postavenia a v prípade ak by sa chcel domáhať
svojich práv, ktoré by si musel uplatniť nie od pôvodného veriteľa, ale v tomto konaní žalobcu, by
boli značne diskriminovaní, a preto konanie pôvodného veriteľa a nasledujúceho subjektu na ktorý

bola pohľadávka postupovaná vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa práv dlžníka voči veriteľovi,
čo taktiež možno hodnotiť ako znak diskriminácie a vybočenia za pravidiel morálky a takéto konanie
možno posudzovať i ako nekalú obchodnú praktiku.

Vzhľadom na uvedené skutočností, jednak z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, premlčania ale
aj z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. teda podľa zásady úspechu, tak že žalovaná ako
účastník, ktorý mal vo veci plný úspech má právo na náhradu trov účelne vynaložených na bránenie a
uplatňovanie svojho práva. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, z obsahu spisu ani nevyplýva
aby jej nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že

.jej právo na náhradu trov konania nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo

veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.