Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/147/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111217090
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111217090.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľky: M. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, J. K., štátna občianka SR, zastúpená Ing. M. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX, J. K., proti odporcovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A., toho času na
neznámom mieste v zahraničí, štátny občan SR, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/120/2011-37 zo dňa 04.05.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že výživné určené odporcovi v prospech navrhovateľky
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 14C/366/2007-75 zo dňa 09.12.2008 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/253/2009-98 z 10.12.2009 z v y š u j e zo sumy 165,97
eur na sumu 240,- eur mesačne počnúc od 24.05.2011 do 30.08.2013 a na sumu 290,- eur mesačne
počnúc od 01.09.2013, ktoré výživné j e odporca p o v i n n ý platiť k rukám navrhovateľky
vždy do 15-teho každého kalendárneho mesiaca vopred.

Dlh na výživnom, ktorý vznikol odporcovi za obdobie od 24.05.2011 do 12.05.2014 vo výške 3.010,17 eur,
p o v o ľ u j e odporcovi splácať v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám
navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i
len jednej splátky v lehote splatnosti sa stáva splatným celý dlh.

Vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľke náhradu trov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zvýšenia
výživného, naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. 14C/366/2007-75 zo dňa
09.12.2008 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že výživné pre navrhovateľku voči odporcovi sa
počnúc dňom 01.09.2009 zvyšuje zo sumy 165,97 eur na sumu 400,- eur splatnú do 15. dňa v mesiaci
vopred do rúk jej matky, pričom zameškané výživné by odporcovi súd povolil splácať mesačne v sume
100,- eur splatné spolu s bežným výživným. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd sa zaoberal otázkou, či od predchádzajúceho rozhodnutia súdu došlo k podstatnej
zmene pomerov, pričom túto otázku súd považoval za určujúcu pri svojom rozhodovaní. Čo sa týka
navrhovateľky, súd dospel k záveru, že na jej strane sa pomery výrazne nezmenili. Došlo síce k nárastu
nákladov spojených s uspokojovaním potrieb navrhovateľky v súvislosti s tým, že navrhovateľka začala

navštevovať vysokú školu v Žiline. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou, že náklady štúdia na
vysokej škole sú vyššie ako na strednej škole. Zároveň však súd nepovažoval za odôvodnené potreby,
resp. výdavky navrhovateľky spojené s jej cestou a pobytom v Paríži a Londýne, a to vzhľadom na to, že
malo ísť o poznávací zájazd. Okresný súd poukázal na to, že požiadavky detí môžu byť len v hraniciach
schopností a možností rodičov. Navrhovateľka nijako nepreukázala výdavky na bývanie. Súd nemal za
to, že by na strane navrhovateľky došlo k zmene výdavkov spojených s jej stravovaním. Súd považoval
za neprimerané tvrdenia navrhovateľky v tom, že počas vysokoškolského štúdia má zvýšené nároky na
ošatenie, keďže sa musí obliekať elegantnejšie. Táto potreba na študenta je kladená len v čase konania
skúšok na vysokej škole, pričom obdobnú potrebu mala navrhovateľka už v čase rozhodovania, keď bola
v maturitnom ročníku. Čo sa týka odporcu, súd dospel k záveru, že u tohto, ak sa pomery zmenili, tak
naopak, došlo k zmene pomerov smerom k zníženiu jeho možností plniť si vyživovaciu povinnosť voči
navrhovateľke. K uvedenému záveru bolo možné dospieť už len z prvotného porovnania jeho príjmov
zo závislej činnosti, z ktorých súd vychádzal v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/366/2007, t. j. príjmu
na úrovni 26.000,- Sk, t. j. 863,04 eur mesačne oproti v súčasnosti dosahovanému príjmu vo výške
776,46 eur mesačne. Iné príjmy odporcu z vykonaného dokazovania najavo nevyšli a navrhovateľka
v tomto smere ani žiaden dôkaz neprodukovala. Pokiaľ sa týka zohľadnenia vyživovacej povinnosti
matky navrhovateľky, súd musí konštatovať, že u tejto, naopak, došlo k nárastu výšky jej priemerného
mesačného zárobku. S poukazom na to, že nedošlo k naplneniu hypotézy právnej normy zakotvenej v
ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, teda nedošlo k podstatnej zmene pomerov, súd návrh v plnom
rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 O. s.
p. Keďže si odporca neuplatnil právo na náhradu trov konania voči navrhovateľke, aj napriek tomu, že
bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa podľa nej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s jednotlivými
konštatovaniami okresného súdu, ktorý konštatoval nedôvodnosť jej výdavkov. Nikdy netvrdila, že
potrebuje byť na každej skúške oblečená v inom oblečení, ale poukazovala len na to, že na každú
skúšku musí byť slušne oblečená. Okresný súd vychádzal z toho, že v čase rozhodovania okresného
súdu, ako aj rozhodovania v predmetnej veci bola navrhovateľka vo fyzickom veku dospelosti, kedy sa
už výrazne ľudia nemenia, čo sa týka ošatenia alebo obutia. Ošatenie a obuv na stužkovú boli zakúpené
pred štyrmi rokmi, kedy bol podaný návrh. Aj pri najlepšej vôli aj ošatenie, obuv podlieha opotrebovaniu
a nedá sa nosiť donekonečna. Človek aj vo fyzickom veku dospelosti sa mení napr. priberá a chudne.
Nesúhlasí s konštatovaním okresného súdu, že nedošlo k nárastu výdavkov spojených s jej stravovaním.
Náklady na stravovanie v školskej jedálni počas strednej školy spred štyroch rokov boli značne nižšie,
jeden obed stál 0,91 eur. Jej terajšie výdavky na stravu v menze sú 2,93 eur na jeden obed. Nesúhlasí
tiež s konštatovaním okresného súdu, že nedošlo k zmene nákladov na bývanie. To, že si nezmenila
adresu trvalého bydliska, kde jej a jej matke doručujú poštu, nie je dostatočný argument na to, aby súd
spochybňoval jej náklady na bývanie. Súd nebral do úvahy nájomnú zmluvu, ktorá dokladovala, že sa od
01.04.2011 presťahovali do nájomného obecného bytu na adrese A.. XXX. Na pojednávaní konštatoval,
že ho zaujímajú len dôkazy od podania návrhu, t. j. od 24.05.2011. Súdu sa súčasne javí ako absolútne
neprimerané, aby navrhovateľka zakaždým, čo dôjde u nej k zmene dioptrií, potrebovala aj výmenu rámu
okuliarov. Nevie, či súd je odborný očný optik, ale môže doložiť niekoľko potvrdení od odborných očných
optikov, že pri zväčšovaní dioptrií sú sklá vždy hrubšie, a preto nie je možné ich vložiť do rámov, v ktorých
boli sklá tenšie. Len za sklá do okuliarov zaplatí okolo 100,- eur. Čo sa týka jej zdravotných problémov,
berie menej liekov na alergiu, pretože má zmenenú liečbu, avšak lieky, ktoré teraz berie, sú drahšie. Čo
sa týka jej nákladov na internet a mobil, ktoré nevyhnutne potrebuje k štúdiu, súd sa nezaoberal tým, že
okrem týchto služieb má náklady na skriptá, kopu odbornej literatúry, tlač a viazanie rôznych ročníkových
prác, nákup kancelárskeho papiera a iných potrieb do školy, na ktoré počas pojednávania poukazovala.
Ďalej poukazuje na skutočnosti na strane odporcu a na to, že posledný pracovný pomer bol s odporcom
skončený z dôvodu jeho zavinenia hrubým porušením pracovnej disciplíny. Keďže sa opäť zamestnal,
nie je namieste tvrdenie súdu, že došlo k zmene pomerov smerom k zníženiu jeho možnosti plniť si
vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o príjem matky navrhovateľky, potvrdzuje, že matka dosahuje čistý
mesačný príjem vo výške 887,86 eur. Pri výpočte príjmu matky však súd použil divný vzorec a uviedol,
že vychádza z tvrdenia matky. Matka pracuje v školstve a tvrdila, že jej príjem sa odvíja od ministerstva
školstva v nadväznosti na účinnosť novely zákona 390/2011 Z. z. Majetkové pomery odporcu nemôže
preukázať, tie nech zistí súd, pretože odporcu ani nepozná. On ju naposledy videl podľa tvrdenia matky,
keď mala 2 mesiace, nikdy ju nekontaktoval, ani jej matku, takže nemôže vedieť o jeho majetkových

pomeroch. To, že súd berie do úvahy, že odporca má exekúcie a neberie do úvahy, že musela zanechať
štúdium v Bratislave, hoci mala vynikajúce výsledky, vzhľadom na to, že jej odporca neplatil 3 roky
výživné, je nespravodlivé. Aj terajšie výživné si musí vymáhať exekučne. Odporca jej nikdy ničím navyše
neprispel. Nespravodlivé zo strany súdu sa aj zdá, že má vyžiť zo 165,97 eur, čo predstavuje 5,35 eur na
deň. Denné náklady na štúdium však predstavujú cestovné z A. do Žiliny 1,06 eur, MHD 0,76 eur, obed
v Menze 2,93 eur, čo je spolu 4,75 eur, potom na všetko ostatné by jej ostalo 0,60 eur. Matka jej hradí
všetky najdôležitejšie výdavky, napr. lekára, zubára, jazykové školy, potreby do školy a ostatné, na ktoré
jej už ale nestačia peniaze. Má aj otca, ktorý sa po celý doterajší život na ničom nepodieľal. Jediné, čo
od neho požaduje, je, aby jej prispel na štúdium, v ktorom dosahuje vynikajúce výsledky. Žiada odvolací
súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. §
212 ods. 1 O. s. p. a po vykonanom dokazovaní rozsudok okresného súdu zmenil v zmysle ust. § 220
O. s. p., keď dospel k záveru, že nie sú podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. súd prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľky
a odporcu. Zástupkyňa navrhovateľky ospravedlnila neúčasť navrhovateľky zo študijných dôvodov a
na jej účasti na pojednávaní netrvala, žiadala pojednávať bez jej účasti. Odporca sa na pojednávanie
nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané, uložením v súdnom spise v
zmysle § 48 ods. 4 O. s. p. O odročenie pojednávania nepožiadal, svoju neprítomnosť neospravedlnil.
Neboli zistené dôležité dôvody, pre ktoré by súd vo veci nemohol konať a rozhodnúť.

Okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho nesprávny právny záver.

Krajský súd zopakoval a doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: spisu Okresného súdu
Žilina 14C 366/2007, najmä rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/366/2007-75 z 09.12.2008 a
rozsudku Krajského súdu Žilina 10Co 253/2009-98 z 10.12.2009, potvrdenia o príjme matky, potvrdenia o
štúdiu navrhovateľky, potvrdenia o príjme otca od jeho zamestnávateľov, ako aj správy zamestnávateľov
otca o trvaní a dôvode skončenia pracovného pomeru, vysvedčenia o štátnej skúške, odporúčania
študentky pre štúdium v zahraničí, preukazu o štúdiu v zahraničí, príkazov na úhradu, pokladničných
dokladov, príjmových dokladov, faktúr, nájomných zmlúv, úverovej zmluvy, z ktorých mal zistený tento
skutkový stav veci:

Naposledy bolo výživné odporcu v prospech navrhovateľky určené rozsudkom Okresného súdu Žilina
č. k. 14C/366/2007-75 zo dňa 09.12.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
10Co/253/2009-98 z 10.12.2009 na sumu 5.000.- Sk mesačne, t. j. 165,97 eur. V čase tejto úpravy
bola navrhovateľka študentkou strednej školy, maturitného ročníka. Odporca v čase predchádzajúcej
úpravy nepracoval. Posledný pracovný pomer s odporcom bol skončený z dôvodu jeho zavinenia pre
hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že zníženie príjmu stratou
zamestnania si odporca ľahkovážne zavinil sám a mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach
dosiahnuť príjem 863,04 eur a ak ho nedosahuje, tak len vlastným zavinením. Súd vzal zreteľ aj na
skutočnosť, že odporcovi bola vyplatená suma 589.745,80 Sk ako zostatok z rozvrhu pri vykonávaní
exekúcie, čo vytvára určitú finančnú rezervu. Ukončením exekúcie sa uspokojili aj ostatné nároky
odporcu. Zároveň mal zistené, že je spoluvlastníkom bytu v Košiciach. U matky odporkyne vychádzal
súd zo skutočností, že jej príjmy a výdavky sa nezvýšili.

Počnúc od začatia konania doposiaľ je navrhovateľka študentkou Žilinskej univerzity v Žiline, Fakulty
prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov. Dňa 23. mája 2013 ukončila vykonaním štátnej skúšky
bakalárske štúdium s prospechom A - výborne a nastúpila následne na magisterskú formu štúdia.
Počnúc od 01.09.2013 navrhovateľka študuje v rámci programu Erasmus v Španielsku. Za účelom
štúdia v zahraničí jej škola poskytla sumu 1.710,- eur, v priemere 140,- eur mesačne. Sama si platí
všetky vznikajúce výdavky ako dopravu, ubytovanie, stravu a podobne. Za ubytovanie platí cca 120,-
eur mesačne, toto je však bez energií. Energie sú vyúčtovávané na základe faktúr podľa skutočnej
spotreby, ako prichádzajú prenajímateľovi. Je to voda, plyn, internet. Mesačne to vychádza od 50,-

až do 150,- eur. Do Španielska cestuje letecky. Domov prichádza iba na veľké sviatky ako Vianoce
a na skúšky. V súvislosti s prvou cestou do Španielska jej vznikli náklady aj na ubytovanie. Ceny
leteniek sú rôzne podľa obdobia - 217,81 eur, 291,79 eur, 285,79 eur, cena za prvé ubytovanie v
hoteli, keď si zháňala podnájom, predstavovala 257,79 eur. Na cestovné mestskou hromadnou dopravou
navrhovateľka mesačne vynakladá 5,- eur. Za kurz nemčiny, ktorý absolvovala v Španielsku, zaplatila
57,- eur.

Z predložených príkazov na úhradu vyplýva, že z účtu matky bolo uhradené 11.07.2012 85,- eur a 65,-
eur v prospech účtu pre súd neznámeho príjemcu. Podľa tvrdenia zástupkyne navrhovateľky, jej matky,
ide o platby v Jazykovej škole Žilina za jazykové kurzy pre navrhovateľku.

Navrhovateľka býva ( počas pobytu a štúdia na Slovensku) so svojou matkou v nájomnom byte, za ktorý
matka uhrádza v súčasnosti nájom vo výške 139,55 eur mesačne, za elektrinu 30,- eur mesačne, za
plyn 35,- eur mesačne, koncesionársky poplatok 4,64 eur, za vodu okolo 40,- eur, telefón od 60,- do 90,-
eur, 20,- eur uhrádza matka navrhovateľky na dobíjanie kreditu každý mesiac dcére, aby s ňou mohla
telefonovať.

Z pokladničného dokladu vyplýva, že za mobilný telefón smartfón bola zaplatená suma 136,19 eur (podľa
tvrdenia zástupkyne navrhovateľky ide o mobilný telefón zakúpený matkou navrhovateľke).

Z dokladu o zakúpení notebooku vyplýva, že jeho kúpna cena bola 449,- eur, v hotovosti bola zaplatená
suma 50,- eur, k úhrade ostalo 399,- eur. Matka za účelom splatenia tejto kúpnej ceny uzatvorila zmluvu
o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou Cetelem Slovensko, a. s. s výškou úveru 399,- eur, so splátkou
34,03 eur, mesačne s priemernou RPMN 46,06 % (zmluva uzatvorená 19.08.2013).

Matka navrhovateľky je zamestnaná u zamestnávateľa Stredná zdravotnícka škola Žilina. Za obdobie
január 2011 až apríl 2011 bol jej priemerný čistý zárobok vo výške 888,- eur, za rok 2013 jej bolo vyplatené
za január 2013 949,32 eur, za február 2013 945,62 eur, za marec 2013 979,89 eur, za apríl 2013 1.007,28
eur, za máj 2013 993,58 eur, za jún 2013 979,89 eur, za júl 2013 1.758,12 eur, za august 2013 879,65
eur, za september 2013 1.094,51 eur, za október 2013 1.878,82 eur, za november 2013 2.318,98 eur, za
december 2013 2.211,64 eur. K príjmu za november a december 2013 matka - zástupkyňa navrhovateľky
uviedla, že jej bola vyplatená odmena za projekt, na ktorom pracovala spolu s kolegyňami. Nemá o tom
doklady, z vyplatených peňazí však musela sumu 1.000,- eur z každého mesiaca rozdeliť kolegyniam,
ktoré s ňou na projekte pracovali. Za január 2014 jej bol vyplatený čistý zárobok 1.037,77 eur, za február
2014 993,42 eur, za marec 2014 1.010,04 eur, za apríl 2014 1.021,87 eur.

Z predložených príkazov na úhradu vyplýva, že z účtu matky navrhovateľky bola odpísaná dňa
13.09.2013 suma 200,- eur, 14.10.2013 250,- eur, 12.11.2013 300,- eur, 27.01.2014 suma 100,- eur,
24.02.2014 suma 100,- eur, 19.03.2014 100,- eur, 07.03.2014 50,- eur, pričom matka navrhovateľky
udala, že ide o bežné vreckové, ktoré zasiela dcére, podľa jej možností. Pri nástupe na štúdium v
zahraničí jej jednorázovo v Španielsku nechala sumu 900,- eur na ďalšiu existenciu, na čo si zobrala
úver, ktorý spláca sumou 147,69 eur mesačne.

Odporca sa podľa zistení súdu nachádza momentálne na neznámom mieste v zahraničí. V období
od 25.10.2010 do 30.04.2013 pracoval u zamestnávateľa BETAMONT s. r. o., so sídlom Zvolen,
Jesenského 1054/44, kde jeho pracovný pomer skončil uplynutím doby určitej, počas trvania pracovného
pomeru bol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do Azerbajdžanu mesta Baku. Za obdobie od mája
do decembra 2011 dosiahol priemernú čistú mzdu vo výške 784,75 eur, za obdobie január až december
2012 vo výške 764,28 eur a za obdobie január až apríl 2013 vo výške 705,26 eur. Za toto obdobie mu
zamestnávateľ vyplatil cestovné náhrady spolu vo výške 15.188,59 eur, v priemere 632,85 eur mesačne.
Počnúc od 01.05.2013 do 30.09.2013 pracoval odporca v spoločnosti Pastor & Pollux a. s., Štúrova 3,
Bratislava, kde bol taktiež vyslaný na dlhodobú služobnú cestu do Azerbajdžanu. K 30.09.2013 bol s ním
skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa, vzhľadom na to, že sa nenaplnili

očakávania spoločnosti súvisiace s jeho pôsobením v zahraničí. V tejto spoločnosti pracoval v pozícii
riaditeľ odboru prípravy projektov. Za toto obdobie dosiahol čistú mzdu vo výške 4.017,84 eur, t. j. 803,57
eur mesačne a boli mu vyplatené cestovné náhrady vo výške 4.284,- eur, t. j. 856,80 eur mesačne.

Za roky 2012 a 2013 odporca nepodal daňové priznanie.

Čo sa týka zdravotného stavu navrhovateľky, je alergička, ide u nej o pretrvávajúce ochorenie, ktoré sa
zhoršilo počas jej pobytu v Španielsku, keďže je alergická na vlhko a plesne a práve tam je zvýšená
vlhkosť. Matka jej posiela lieky zo Slovenska, pretože v Španielsku sú drahšie. Naposledy jej posielala
lieky za 140,- eur, balík ju stál okolo 48,- eur. Posielala jej koloidné striebro, za 27,- eur probiotiká.
Navrhovateľka nosí okuliare.

V zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

V zmysle ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Hmotnoprávnym dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov na strane účastníkov
konania, či už u osoby výživovou oprávnenej, v danom prípade navrhovateľky, alebo osoby výživovou
povinnej, v danom prípade odporcu. Procesnoprávnym predpokladom zvýšenia výživného je podanie
návrhu, pričom bez ohľadu, kedy zmena pomerov nastala, možno výživné na plnoleté dieťa zvýšiť
počnúc odo dňa podania návrhu.

Po zopakovaní a doplnení dokazovania dospel krajský súd k záveru, že na strane navrhovateľky nastala
taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, a to už počnúc od podania návrhu, t. j. od
24.05.2011.

Zmena pomerov sa zisťuje porovnaním dôležitých skutočností, ktoré tu boli v čase posledného
rozhodnutia o úprave výživného s pomermi súčasnými.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že za zmenu pomerov možno považovať prechod osoby výživou
oprávnenou zo strednej na vysokú školu. Rovnako je súd povinný ex offo prihliadnuť na nárast životných
nákladov, ktorý za 5 rokov, čo uplynulo od úpravy posledného výživného, nepochybne nastal.

Navrhovateľka je počnúc od podania návrhu doposiaľ študentkou vysokej školy, pričom do 30.08.2013
študovala v mieste svojho bydliska, počnúc od 01.09.2013 študuje v zahraničí v Španielsku v rámci
programu Erasmus, od ktorého obdobia z dôvodu miesta štúdia v zahraničí možno konštatovať ďalšiu
zmenu pomerov spočívajúcu v náraste výdavkov navrhovateľky. Samotné vysokoškolské štúdium
prináša so sebou celý rad novovznikajúcich výdavkov, ktoré sú spojené so sociálno-spoločenským
statusom osoby študujúcej na vysokej škole. Nepochybne dochádza k nárastu výdavkov na študijné
potreby, najmä učebnice, ale aj iné pomôcky. Krajský súd považuje za odôvodnený nárast potrieb na
oblečenie, obuv. Odôvodnený je nárast potrieb súvisiacich s duševným rozvojom osobnosti na kultúru,
šport a podobne. Vysokoškolské štúdium predstavuje časovo ohraničený úsek života človeka, kedy

dochádza k rozvoju osobnosti po všetkých jeho stránkach, čo so sebou prináša celý rad zvýšených
nákladov, pričom takýto spôsob prípravy na budúce povolanie je efektívny čo do získania spôsobilosti
zdroja samostatne sa živiť.

Výživné musí byť určené tak, aby bolo spôsobilé zabezpečiť nielen všetky pravidelne sa opakujúce
a predpokladané výdavky oprávnenej osoby, ale aj výdavky nepredvídané, náhodne sa vyskytujúce,
prípadne nepravidelné. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nie je
všetky výdavky možno preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti. Krajský súd má za to, že nie
všetky výdavky oprávnenej osoby, najmä pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné výdavky, musia byť exaktne
preukázané, najmä ak ide o skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti (§ 121
O. s. p.), pričom v prípade bežných výdavkov na stravu, obliekanie, obuv, hygienické potreby, školské
potreby sú takéto skutočnosti súdu známe z jeho činnosti, ako aj všeobecne známe. Priemerná výška
nákladov na takéto potreby je zistiteľná aj zo štatistických zisťovaní zverejnených na internete. Uvedené
však neplatí o špecifických potrebách, ktoré vznikajú napr. v súvislosti so štúdiom v zahraničí ako sú
náklady na cestu, bývanie, ako aj náklady na jazykové vzdelávanie, ktoré výdavky však navrhovateľka
preukázala.

Zmena pomerov na strane navrhovateľky nepochybne je dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom
spočívajúcom v jeho zvýšení.

Je nutné však konštatovať, že miera uspokojovania potrieb oprávnenej osoby je determinovaná
možnosťami a schopnosťami osoby povinnej, pričom u povinnej osoby sa prihliadne na jej potencionálne
možnosti a schopnosti bez ohľadu na to, či ich táto osoba skutočne využíva.

Na strane odporcu, teda otca navrhovateľky možno konštatovať, že zo strany prvostupňového súdu
neboli dôsledne zistené jeho možnosti a schopnosti, keď nebol zistený celý komplex jeho príjmov.
Hoci okresný súd prostredníctvom zamestnávateľa otca spoločnosti BETAMONT zistil jeho čistú mzdu,
nezistil celý komplex jeho príjmov od zamestnávateľa, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že
odporca bol po celé rozhodné obdobie vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu, pôsobil v zahraničí a
boli mu vyplácané cestovné náhrady v nie opomenuteľnej výške. Hoci nemožno stotožňovať cestovné
náklady so mzdou a v celom rozsahu tieto zahrnúť do príjmu na účely výživného, rovnako musí
byť výška vyplatených cestovných náhrad zohľadnená, pretože hoci slúžia predovšetkým na úhradu
nákladov pracovníka a reprodukciu pracovnej sily, pracovník nimi uhrádza časť svojich vznikajúcich
nákladov, ktoré by inak uhrádzal zo svojej mzdy. Po zohľadnení vyplatených cestovných náhrad, ktoré
boli odporcovi vyplácané zo spoločnosti BETAMONT, s. r. o., ale aj od ďalšieho zamestnávateľa firmy
Castor & Pollux, a. s. a boli vyplácané prakticky vo výške rovnajúcej sa mesačne čistej mzde, nemožno
na strane otca konštatovať pokles príjmov oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu o výživnom, naopak,
nastalo zlepšenie jeho príjmovej situácie.

Od 30.09.2013 bol s odporcom ukončený pracovný pomer u posledného známeho zamestnávateľa
Castor & Pollux, a. s. v skúšobnej dobe z dôvodu nespokojnosti zamestnávateľa s prácou odporcu. Hoci
súdu nie je známy terajší zdroj príjmu odporcu, táto skutočnosť nemôže byť na ujmu navrhovateľky,
pretože z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že v možnostiach a schopnostiach odporcu
je dosahovať minimálne naposledy dosahovaný príjem u posledného známeho zamestnávateľa
Castor & Pollux, a. s. Aj zo skôr uskutočnených súdnych konaní vyplýva, že odporca často mení
zamestnávateľa z dôvodov na jeho strane (hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo strany odporcu v
čase predchádzajúcej úpravy, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe pre nespokojnosť s jeho
prácou), dokáže si opakovane nájsť zamestnania, kde pracuje na riaditeľských - riadiacich pozíciách s
tomu zodpovedajúcim príjmom. Odporca však v týchto zamestnaniach pre skutočnosti na svojej strane
nezotrváva, čím sa zbavuje možnosti nielen dosahovať rovnaký príjem, ale aj kariérny postup s tým
súvisiacimi platovými pomermi. Na tieto skutočnosti je súd v zmysle zákona povinný prihliadnuť a
vychádzať zo skutočných schopností a možností povinnej osoby.

Hoci potrebám navrhovateľky by zodpovedalo vyššie výživné, vychádzajúc z možností a schopností
odporcu vyššie uvedených krajský súd dospel k záveru, že je dôvodné výživné zvýšiť počnúc od podania
návrhu do 30.08.2013, t. j. počas štúdia navrhovateľky na vysokej škole blízko miesta jej bydliska na
sumu 240,- eur mesačne a počnúc od 01.09.2013, odkedy navrhovateľka študuje v zahraničí, na sumu
290,- eur mesačne, ktoré výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu.

Pri takto stanovenom výživnom krajský súd zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť zo strany matky, ktorá si
ju plní dobrovoľne a podieľa sa na zvyšujúcich sa potrebách dcéry, hoci na strane matky došlo k nárastu
príjmu. Je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že dcére zabezpečuje potrebu trvalého bývania v prípade
jej pobytu na Slovensku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že výživné určené odporcovi v prospech navrhovateľky rozsudkom Okresného súdu Žilina
č. k. 14C/366/2007-75 zo dňa 09.12.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
10Co/253/2009-98 z 10.12.2009 zvýšil zo sumy 165,97 eur na sumu 240,- eur mesačne počnúc
od 24.05.2011 do 30.08.2013 a na sumu 290,- eur mesačne počnúc od 01.09.2013, ktoré výživné je
odporca povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho každého kalendárneho mesiaca vopred.

Za obdobie zvýšenia výživného, teda od 24.05.2011 do 12.05.2014 vznikol odporcovi dlh na výživnom vo
výške 3.010,17 eur. Ide o rozdiel medzi novourčeným výživným za obdobie od 24.05.2011 do 30.08.2013
vo výške 240,- eur mesačne a počnúc od 01.09.2013 do vyhlásenia rozsudku, teda do 12.05.2014 (v
tomto čase bolo zročné výživné za mesiac apríl 2014) vo výške 290 eur a medzi doposiaľ určeným
výživným 165,97 eur (za 8 dní mesiaca máj 2011 dlh predstavuje 19,12 eur /2,39 eur x 8 dní/, za obdobie
od 01.06.2011 do 31.08.2013 74,03 eur x 27 kalendárnych mesiacov = 1.998,81 eur, za obdobie od
01.09.2013 do 30.04.2014 za 8 kalendárnych mesiacov po 124,03 eur = 992,24 eur). Súd umožnil
odporcovi dlh splácať v splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i
len jednej splátky sa stane zročným celý dlh.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 O. s. p. s poukazom na ust. § 142 O. s. p.

Navrhovateľka bola v konaní úspešná, v zásade jej vzniklo právo na náhradu trov konania, tieto si však
neuplatnila a z obsahu spisu jej nevyplývajú, preto jej odvolací súd náhradu trov nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.