Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. máj 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212667
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813212667.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne
zastúpený Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 917 01 Trnava, IČO: 47
243 279 proti žalovanému: B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, XXX XX Q. I. - O., občan
Slovenskej republiky o zaplatenie 840,49 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 592,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,025 % denne od 15.12.2011 a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z iných trov konania vo
výške 33 Eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu 247,74 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu a

to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 840,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 706,44 Eur od
21.11.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
uzavrel dňa 20.12.2010 úverovú zmluvu č. 4012105123, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému
poskytnúť dohodnutý úver vo výške 646 Eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu
s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky.

Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaný
zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený
v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky, prípadne úhrada za poistenie ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaný nedodržal
platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Žalovaný
porušildohodnutéúverovépodmienky.Dňa29.11.2011žalobcavyzvalžalovanéhokúhradedlžnejsume
vo výške 718,58 Eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia

do požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného sumu 840,49 Eur, ktorá
pozostáva z istiny vo výške 205,03 Eur, úroku 88,73 Eur, zosplatnenej istiny 340,96 Eur, ušlého úroku
50,72 Eur, poistenia vo výške 21 Eur, poplatku za upomienku 12 Eur, sankčný úrok z omeškania vo
výške 121,03 Eur, úroku z omeškania do zosplatnenia 0,14 Eur a dopočtu k žalobe vo výške 0,88 Eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože predvolanku na pojednávanie si neprevzal v odbernej lehote.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, písomným vyjadrením právneho
zástupcu žalobcu, úverovou zmluvou, splátkovým kalendárom a zistil tento skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu 07.03.2014 súdu zaslal písomné vyjadrenie k návrhu, kde uviedol, že dňa

20.12.2010 účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu č. 4012105123, v ktorej bol dohodnutý úver vo
výške646Eurnanákuptovaru.Žalovanýsvojimpodpisomvúverovejzmluvepotvrdil,žejeoboznámený
s úverovými podmienkami a prejavuje súhlas byť týmito podmienkami viazaný. V súlade so zmluvou
sa zaviazal úver splácať v splátkach po 52,46 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním
dohodnutých splátok a preto ho žalobca vyzval k úhrade dlhu a splatnosť dlhu tak nastala dňom

29.11.2011, kedy vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a to v lehote 15 dní. Žalobca si voči
žalovanému uplatňuje sumu 840,49 Eur, ktorá pozostáva z istiny (t.j. výška dlžnej sumy úveru bez úrokov
z úveru do času zosplatnenia) vo výške 205,03 Eur; zosplatnenej istiny (.j. výška dlžnej sumy úveru bez
úrokov z úveru, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru ) vo výške 340,96 Eur;
úroku (t.j. úrok z poskytnutej istiny do času zosplatnenia vo výške 88,73 Eur; ušlého úroku, tj. úrok zo
zosplatnenej istiny vo výške 50,72 Eur. Ide o úrok, ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho

platenia úveru; z dlžného poistenia vo výške 21 Eur; poplatku za upomienku II. vo výške 12 Eur; úroku
z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,14 Eur; sankčného úroku z omeškania (t.j. úrok z omeškania
odo dňa omeškania do dňa podania žaloby počítaný príslušnou zákonnou sadzbou) vo výške 121,03
Eur + 0,88 Eur, ako dopočet k aktuálnemu dňu t.j. ku dňu podania žaloby. Ide o úrok z omeškania v
zákonnej úrokovej sadzbe 0,025 % denne - denná úroková sadzba vo výške 0,025 % bola stanovená

výpočtom ako základná úroková sadzba K. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
(žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15 dní určených vo výzve na zaplatenie ) v zmysle § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., v ktorom sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
+ 8 percentuálnych bodov/365 t.j. 9,25 %/365 = 0,02534 %, krátené na tri desatinné miesta teda 0,025
% denne. Voči žalovanému si zároveň uplatňuje aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške

0,025 % denne zo sumy 706,44 Eur od 21.11.2013 do zaplatenia. Suma 706,44 Eur pozostáva z istiny,
zosplatnenej istiny, úroku a ušlého úroku).

Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 20.12.2010
úverovú zmluvu č. 4012105123 na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 646 Eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 52,46 Eur a to v 18-mesačných splátkach

pričom dohodnutá úroková sadzba predstavovala 37,69 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov
bola stanovená na 45,8 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 44,57
%. Celkové náklady spotrebiteľa teda predstavovali sumu 235,28 Eur. V závere úverovej zmluvy je
uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s.. Dolu podpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že dostal úverové podmienky

s kódom ISS110, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za
dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. V bode 63 si dohodli, že klient
označenímbalíčkuPREMIUMsúhlasístým,abybolpoistníkompoistenýpreprípaddlhodobejpracovnej
neschopnosti,stratypravidelnéhozdrojapríjmuaďalejpreprípadinvalidityalebosmrtinásledkomúrazu.
Úhrada za poistenie PREMIUM je 3,50 Eur (7,14 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia).

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný mal predpísané splátky vo výške 52,46
Eur mesačne. Žalovaný na úver uhradil 3 splátky po 52,46 Eur a jednu splátku vo výške 56,46 Eur. Spolu
žalobcovi uhradil 213,84 Eur, pričom v tejto sume je započítaná úhrada upomienky vo výške 4 Eura.
Ostatné splátky žalovaný neuhradil. Dlžná suma vo výške 840,49 Eur pozostáva z istiny vo výške 205,03
Eur, úroku 88,73 Eur, zosplatnenej istiny 340,96 Eur, ušlého úroku 50,72 Eur, poistenia vo výške 21 Eur,

poplatku za upomienku 12 Eur, sankčný úrok z omeškania vo výške 121,03 Eur, úroku z omeškania do
zosplatnenia 0,14 Eur a dopočtu k žalobe vo výške 0,88 Eur.

Listom zo dňa 29.11.2011 s označením ako výzva k úhrade dlhu - pokus o zmier žalobca žalovanému
oznámil, že eviduje voči nemu dlžnú pohľadávku vo výške 718,58 Eur s tým, že túto dlžnú sumu má
zaplatiť najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy pod následkom vymáhania dlžnej sumy súdnou cestou.Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito

podmienkami.

Podľa hlavy 1 § 1 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle
§ 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ )

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a
klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( §

2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 3, § 4 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi
z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta.

V zmysle hlavy 3 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytuje klientovi za účelom kúpy
veci alebo úhrady ceny za službu. Konkrétny účel je špecifikovaný zmluve.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu

vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je
zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný
platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky ( ak bola v úverovej zmluve
dohodnutá ), ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti
určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na
záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej
zmluvy ( § 7 hlavy 5 Úverových podmienok).

V zmysle § 3 hlavy 17 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je
povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur v
prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená
poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.

Podľa § 9 hlavy 17 Úverových podmienok, úverová zmluva, úverové podmienky ako aj vzťahy vzniknuté

následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú

zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“),

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej

Podľa § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených
podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 29.11.2011 zospatnil celý úver a vyzval
ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý

používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj
obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia j zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je

potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka

sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne

neupravuje osobitným spôsobom a ak ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
dodávateľ zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého

kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
že dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny vo výške 205,03 Eur a zosplatnenej
istiny vo výške 340,96 Eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 646 Eur
a žalovaný uhradil žalobcovi 213,84 Eur v čom je zahrnutá aj platba za upomienku vo výške 4 Eurá.

Súd všetky žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. § 566, ods.
2 Občianskeho zákonníka teda vrátane úhrad upomienky a poistenia, ako sa s nimi bude zaoberať v
ďalšom. Žalovaný teda žalobcovi na úvere dlží sumu 432,16 Eur a do zvyšku istiny súd žalobu zamietol.

Ďalšou žalobcom žalovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 88,73 Eur + 50,72
Eur. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý v úverovej zmluve bol dojednaný vo

výške 37,69 %.

Z internetovej stránky C. súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v decembri 2010 činil úrok 12,89 % p.a. Z toho je
zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade prevyšuje mieru úrokov
poskytovaných v tomto období bankami o necelých 300 %..

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v

súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dohodu vo výške úrokov nad 12,89 % ročne za absolútnu
neplatnú. Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie
konštatoval, že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 12,89 % ročne. V prípade
riadneho splácania úveru za obdobie 18 mesiacov, pri úrokovej sadzbe 12,89 % ročne súd má však

za to, že žalobca má nárok len na úrok z úveru vo výške 124,91 Eur ( 12,89 % zo sumy 646 Eur ).V
prevyšujúcej časti úrok z úveru súd zamietol.

Po spočítaní nároku na úrok z úveru vo výške 124,91 Eur a dlhu na istine vo výške 432,16 Eur žalovaný
dlží žalobcovi sumu 557,07 Eur.

Zároveň súd zaviazal žalovaného na zaplatenie poistného vo výške 35 Eur, ktoré je vypočítané ako 10

x 3,50 Eur, ktoré bolo dohodnuté v bode 63. úverovej zmluvy.

Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval
žalovanému poplatok za upomienku I. v sume 4 eur a za upomienku II. v sume 12 eur teda spolu 16eur,
z čoho žalovaný uhradil 4 eur. Tu súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že žalovanému skutočne boli upomienky zaslané, aj keď zo splátkového

kalendára je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, nakoľko žalovaný si
neplnil riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala
predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a
s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s
najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov

tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli ešte
nižšie, preto súd žalovaným vykonané úhrady na túto položku započítal na úhradu istiny ako uviedol
vyššie a nárok na upomienky nepriznal.Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a dopočtu a
to z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok. Táto bola suma bola žalobcom kapitalizovaná,
vyčíslená. Súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 592,07 Eur, ktorá pozostáva

z istiny 432,16 Eur, úroku z úveru vo výške 124,91 Eur a dlžného poistenia vo výške 35 Eur, nakoľko
v prevyšujúcej časti bol nárok žalobcu zamietnutý. Z priznanej sumy súd preto priznal žalovanému
aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne, ktorá výška je súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka spojením s Nariadením vlády od 15.12.2011, teda dňom po
uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému vo výzve na splatenie (29.11.2011 + 15 dní) do zaplatenia a čo

do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol. Súd výšku úroku z omeškania nekapitalizoval,
avšak súd pre úplnosť dodáva, že úrok z omeškania je priznaný vo výške a od dňa ako to žiadal žalobca,
len z nižšej sumy, ako to už vyššie odôvodnil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny 592,07
eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný. Súd
vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje za
obdobie od 5.12.2011 do 20.11.2013 pri úroku 0,025% denne, t.j. 9,125 % ročne sumu 106,18 eur, čo
predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 698,25 eur, čo

predstavuje 83% a úspech žalovaného predstavuje 17 %, teda žalobcovi po odpočítaní úspechu žalobcu
od úspechu žalovaného vzniklo právo na náhradu trov konania v pomere 66%.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„vyhlášky“ ) predstavuje sumu 51,45 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za tri úkony - prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd v plnej výške a účasť na pojednávaní dňa 12.03.2014 vo výške jednej štvrtiny
podľa § 13a ods. 1 písm. a), d) a ods. 4 vyhl. spolu v sume 115,76 eur. Trovy právneho zastúpenia teda
pozostávajú z odmeny v sume 115,76 eur a z režijného paušálu za tri úkony v sume 23,66 eur - 7,81 eur
za dva úkony podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za rok 2013 a 8,04 eur za jeden úkon podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.

za rok 2014. Právny zástupca žalobca si uplatnil aj náhradu cestovného a to za cestu na pojednávanie
na tunajší súd dňa 12.03.2014 osobným motorovým vozidlom - Trnava - Vranov nad Topľou a späť -
860 km x 0,183 eur ( základná náhrada za jeden kilometer ) + 7,6 l/100 km - priemerná spotreba x 860
km /100 x 1,450 eur - cena PHM = 157,38 + 94,77 = 252,15 eur. Náhrada za stratu času za cestu na
pojednávania dňa 12.03.2014 na trase Trnava - Vranov nad Topľou a späť - 20 polhodín - 20 x 13,40

- náhrada za jednu polhodinu - 268 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z
odmeny 115,76 eur, režijného paušálu 23,66 eur, náhrady cestovného sume 252,15 eur a náhrady za
stratu času v sume 268 eur. Pokiaľ však ide o náhradu cestovného a za stratu času na pojednávanie
dňa 12.03.2014 súd zo svojej činnosti zistil, že v tento deň právny zástupca žalobcu zatupoval žalobcu

aj na pojednávaniach sp. zn. 7 C 9/2014 a 7 C 10/2014. Preto súd náhradu týchto hotových výdavkoch
podelil troma a preto právny zástupca žalobcu ma nárok na cestovné vo výške 84,05 Eur ( 252,15 /3 ) a
náhradu za stratu času vo výške 89,33 Eur ( 268/3 ). K priznaným trovám má právny zástupca nárok aj
na DPH vo výške 20% z priznaných položiek v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 312,80
eur, t.j. 62,56 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 375,36 eur.

Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 66%, preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 247,74 eur ( 66% zo sumy 375,36 eur )
a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca uhradilpoplatok v sume 50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu iných trov v sume 33 eur ( 66% zo sumy
50 eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.