Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/132/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207369
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812207369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovanej: X. X., nar. X.X. XXXX, bytom S. A. XXX, o zaplatenie 754,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduVranovnadTopľouzodňa19.8.2013podč.k.10C/340/2012-46,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v ažalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č. k. 10C/340/2012-46 žalobu zamietol. Žalovanej náhradu

trovkonanianepriznal.Vodôvodnenírozhodnutia súduviedol,žežalobcasadomáhalzaplatenia754,44
eur,úrokuzomeškania9%ročnezosumy493,42eurod28.1.2011dozaplateniaanáhradytrovkonania
titulom nadobudnutia postúpenej pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 1050716220 zo dňa 2.5.2007 medzi
pôvodnýmveriteľomGEMoneyMultiservis,k.s.,ažalovanouakodlžníkom.Bolposkytnutýúver32.000,-
Sk (1.062,21 eur), ktorý mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva sa mala
riadiť § 497 a násl. Obch. zákonníka č. 513/1991 Zb.. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh predstavoval
na istine 725,14 eur, na riadnych úrokoch 189,29 eur a na zmluvnej pokute 22,32 eur. Jednotlivé položky
sú uvedené v platovej histórii a boli vypočítané podľa obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov.

Nakoľko žalovaná bola v omeškaní s platením svojho záväzku je povinná platiť aj úroky z omeškania
podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka a § 517 ods. 2 Obč. zákonníka č. 40/1964 Zb. v spojení s § 3 ods.
1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9 % ročne od 24.9.2009.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a vzniesla námietku premlčania.

Zvykonanéhodokazovaniasúdzistil,žedošlokuzavretiuúverovejzmluvymedziprávnympredchodcom
žalobcu a žalovanou, pričom terajší žalobca získal pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok z
23.9.2009. Dňa 18.11.2009 došlo k uzavretiu Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach medzi žalobcom a žalovanou, kde v čl. 2. Dohody - Uznanie záväzku, sa žalovaná ako osoba

uvedená v bode 1.2 zaviazala a uznala čo do právneho dôvodu výšku záväzku voči veriteľovi, ktorý
vznikol na základe uzavretej zmluvy s tým, že dlžná suma na istine je 725,14 eur, úroky z omeškania
36,5 % ročne zo sumy 725,14 eur za dobu od 24.9.2009 do dňa splatnosti poslednej splátky a nákladyna inkasné konanie v sume 219,67 eur. V čl. 3. Forma splatenia záväzku, a to bodu 3.4. osoba uvedená
v bode 1.2 vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Žalovaná nepoprela, že peňažné prostriedky obdŕžala. Dlžnú sumu nemôže uhradiť naraz, len v

splátkach. Konkrétny dlh nevedela určiť, ale mala dojem, že chýba jej zaplatiť len pár splátok. Podpísala
Dohoduosplátkovomkalendáriauznanídlhu,alenevedela,ževčasejejpodpísaniabolaužpohľadávka
premlčaná. Nevedela o následkoch uznania premlčaného dlhu. Zároveň vzniesla z opatrnosti námietku
premlčania.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v
rozpore s dobrými mravmi, pričom podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), Obchodného
zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je,

že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Aj keď zmluvné strany v zmluve o úvere riešili otázku právnych vzťahov
medzi účastníkmi úverového vzťahu, že sa bude riadiť zmluvou, Obchodným zákonníkom, Zákonom
o spotrebiteľských úveroch, tak rozhodujúcim právom pre posúdenie právneho vzťahu účastníkov je
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje poskytovanie úveru medzi veriteľom

a fyzickou osobou - nespotrebiteľom. Preto sa spotrebiteľovi poskytuje ochrana podľa § 52 a násl.
Obč. zákonníka. Vyhlásenie žalovaného o predĺžení premlčacej doby až na 10 rokov odo dňa, kedy
premlčacia doba začala plynúť, bolo síce urobené v súlade s § 401 Obch. zákonníka, ale došlo k
znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v tomto právnom vzťahu. Takéto prehlásenia
vytvárajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej.

Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v rozpore s dobrými mravmi a je neplatná. Preto na
dojednanie o predĺžení premlčacej doby súd neprihliadal.

Keďže zmluvný vzťah z poskytnutého úveru je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy aplikujú sa na takýto
vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka v otázke premlčania nároku. Keď žalovaná v dohode uznala
záväzok a prehlásila, že má vedomosť o tom, že uznáva premlčaný dlh, tak podľa § 558 Obč. zákonníka,

ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v
čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie právny následok, len ak ten, kto dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní. Ak právo dlžník písomne uzná čo do dôvodu aj výšky, premlčuje sa za 10 rokov
odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia
doba od uplynutia tejto lehoty (§ 110 ods. 1 veta druhá Obč. zákonníka). Premlčanie je kvalifikované

plynutie času, v dôsledku ktorého súd vymáhateľnosť môže odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom
tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčané právo nezaniká, iba sa oslabuje.
Samotná dohoda o uznaní dlhu musí spĺňať všetky náležitosti platného právneho úkonu, musí byť najmä
určitá a zrozumiteľná. Úverová zmluva bola ukončená ku dňu 19.8.2008 a 9.7.2008 pôvodný veriteľ
vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru. Trojročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka

by uplynula 10.7.2011. Dňa 18.11.2009 došlo k podpísaniu Dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku, pričom v bode 3.4 dohody žalovaná vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu
a jeho následkoch. V danom prípade ide o predformulované obsahy dohôd, pričom uznanie dlhu
je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, preto je možné mať pochybnosti o tom, či
dlžník - žalovaná si bola vedomá dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej lehoty podľa

§ 110 ods. 1 Obč. zákonníka. Žalovaná vypovedala, že pred podpisom dohody nemala možnosť si ju
prečítať, zamestnanec žalobcu jej obsah dohody nevysvetľoval a neuviedol, či sa jedná o premlčanú
pohľadávku alebo nie. Uzavretie dohody inicioval zamestnanec žalobcu. Takáto dohoda nevyšla od
žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovanej išlo o to, aby mohla dlh splatiť v splátkach, keďže jej sociálna
situácia jej nedovoľovala naraz splatiť celý dlh. Žalovanej nebol zrejme známy celý obsah formulára,

ktorý podpisovala. Je možné mať pochybnosti o vôli žalovanej uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.
Podpisom formulárovej dohody žalovaná ako spotrebiteľ zhoršila svoje zmluvné postavenie v rozpore
s § 54 ods. 1 Obč. zákonníka. Spotrebiteľ mal minimálne právne vedomie o určitých svojich právnych
úkonoch navrhovaných žalobcom. Súd konštatuje určitú nekalú obchodnú praktiku, kde sa jedná o výkonpráva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zákonníka). Preto pri ochrane spotrebiteľa súd
musí poskytnúť spotrebiteľovi ako slabšej strane ochranu proti nekalým podmienkam v spotrebiteľských
zmluvách, pretože pri takýchto obchodných praktikách sú značne obmedzené schopnosti spotrebiteľa

urobiť rozhodnutie, ktoré by inak pri dostatku informácií neurobil (§ 2 písm. r/ Zákona o ochrane
spotrebiteľa).

Žalobca podal žalobu 9.8.2012 po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Zámerom žalobcu bolo
dosiahnutie podpísania Dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, ktorú žalovaná podpísala,
kde ale súd konštatuje nekalú obchodnú praktiku. Uznanie dlhu žalovanou považuje súd za právne

neúčinný úkon, pretože žalovaná nemala vedomosť o následku uznania dlhu, ktorý je zakomponovaný
do dohody o uzavretí splátkového kalendára a je možné mať pochybnosti o tom, či išlo o skutočný prejav
vôle žalovanej uznať dlh a nejde len o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Keďže premlčacia
doba začala plynúť 10.7.2008, a skončila 10.7.2011, pričom žaloba bola podaná až 9.8.2012, potom po
námietke premlčania vznesenej žalovanou, súd nárok žalobcu ako premlčaný zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté § 142 ods. 1 O.s.p., kde neúspešný žalobca nemá právo

na náhradu trov konania. Úspešnej žalovanej v konaní trovy nevznikli, preto žalovanej nebola priznaná
náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie právny zástupca žalobcu. Žiadal rozsudok zmeniť, žalobe
vyhovieť a žalovanú zaviazať k náhrade trov celého konania. Odvolateľ poukázal na § 110 ods. 1 Obč.
zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa,

keď k uznaniu došlo. Podľa § 558 Obč. zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Keď žalovaná 30.11.2009
podpísala dohodu o uznaní záväzkov a úhrade pohľadávky v splátkach, toto uznanie sa týkalo úverovej
zmluvy č. 1050716220 s dlhom vo výške 725,14 eur s príslušenstvom, t.j. uznala dlh čo do výšky aj

dôvodu. V čl. V bodu 5.3 dohody je jasne uvedené, že zmluvné strany vyhlasujú, že táto dohoda bola
uzavretá vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Strany
si ju pred podpisom prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali. Keďže uznanie
záväzku je zakotvené v Občianskom zákonníku, uznaním sa prerušuje premlčacia doba, to znamená,
že začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá

Obč. zákonníka, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie
podľa § 110 ods. 1 veta druhá Obč. zákonníka sa nemá stotožniť s inštitútom uznania dlhu podľa § 558
Obč. zákonníka. Uznanie podľa § 110 ods. 1 Obč. zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka, že
uznal premlčané právo. Keď došlo k podpísaniu dohody a uznaní záväzku, začala plynúť nová 10-ročná
premlčacia doba a žalovaný sa nemôže brániť námietkou premlčania. Rovnaký názor zastáva Najvyšší

súd ČR, napr. v rozsudku sp. zn. 3 Cz 6/68, 33 Cdo 155/2007 a násl..

Keď žalovaná podpísala dohodu, podpísala aj dohodu o splátkach. Nie je možné to hodnotiť ako nekalú
obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Nie je zrejmé ako súd dospel k záveru, že dohoda o splátkach,
keď pohľadávka veriteľa nebola premlčaná, je nekalá obchodná praktika. Ochrana spotrebiteľa má
svoje medze a nie je možné poskytovať ochranu ľahkomyseľnosti či nezodpovednosti spotrebiteľa

(viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 23 Cdo 1201/2009). Pri hodnotení nároku súd
vybočil z medzí a účelu ochrany spotrebiteľa upravenej v Občianskom zákonníku, keď úplne negoval
hmotnoprávny inštitút upravený v Občianskom zákonníku, a to uznanie práva podľa § 110 ods. 1
Obč. zákonníka, či uznanie záväzku podľa § 558 Obč. zákonníka. Posúdenie platnosti dohody a jej
súladu s normami na ochranu spotrebiteľa sa musí opierať o logickú a dôvodnú úvahu. Nepostačuje

konštatovanie, že spotrebiteľ podpísaním dohody zhoršil svoje zmluvné postavenie, pretože tu ide o
zákonný následok uznania dlhu. Je potrebné zaoberať sa určitosťou a zrozumiteľnosťou textu dohody.
Neplatnosť, resp. neprijateľnosť predmetnej dohody nemôže byť spôsobená samotnou nevedomosťou
spotrebiteľa o právnych následkoch uznania práva v zmysle § 110 Obč. zákonníka a uznania dlhu
podľa § 558 Obč. zákonníka. Je zarážajúce, keď súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že odporca sa

dohodol s veriteľom na splátkach, uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi. Navrhovateľ považuje takéto
vyhodnotenie listinných dôkazov za bezbrehú a ničím neodôvodnenú ochranu odporcu ako spotrebiteľaa porušenia zásady rovnosti účastníkov konania, čo nakoniec bude viesť k tomu, že úver, ktorý bol
poskytnutý osobe sa nebude musieť vrátiť.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Právny predchodca žalobcu GE Money, a.s., Bratislava, uzavrel dňa 2.5.2007 so žalovanou ako
dlžníčkou úverovú zmluvu na sumu 32.000,- Sk, ktorá mala byť vrátená v 48 mesačných splátkach
po 1.122,- Sk s tým, že v tej istej zmluve bola uzavretá zmluva o vydávaní a použití platobnej karty
na čerpanie revolvingového úveru. V obchodných podmienkach pre úver a vydávanie používania

platobnej karty v bode I bodu 1.1 sa uvádza, že obchodné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy o revolvingovom úvere a zmluvy o používaní platobnej karty, pričom zmluvné vzťahy výslovne
neupravené sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. a zákonom č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Úverové zmluvy ako absolútny obchod sú upravené v § 497 a
násl. Obch. zákonníka, ale vzhľadom na charakter zmluvných strán, kde poskytovateľom úveru -

veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľom - dlžníkom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel,
ako na výkon zamestnania alebo povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Úverovú zmluvu je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský úver podľa
osobitného zákona č. 258/2001 Z.z.. Ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o úvere (§ 2 písm. a/ zákona č. 258), preto pri spotrebiteľských úveroch je potrebné spotrebiteľovi
poskytovať ochranu a skúmať, či spotrebiteľské zmluvy neobsahujú neprijateľné podmienky (§ 53 ods.
1 Obč. zákonníka č. 40/1964 Zb.).

Ak Občiansky zákonník predpokladá, že spotrebiteľom sa poskytuje ochrana, pretože spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, potom okresný súd postupoval správne, ak posudzoval
poskytnutie úveru a následné konanie veriteľov pri ochrane úverových prostriedkov, či veriteľ sa
nedopúšťa konania, ktoré je v rozpore so spotrebiteľským právom. Žalobca v konaní doložil odstúpenie
od zmluvy pôvodným veriteľom listom zo 7.7.2009 (č. l. 35 spisu), kde veriteľ GE Money, a.s.,
oznamuje ukončenie zmluvy o úvere pre neplnenie zmluvných podmienok ku dňu 7.7.2009 s tým,

že dlh na splátkach úveru je 914,51 eur, neuhradené poplatky 7,96 eur, zmluvná pokuta 63,82 eur,
spolu 986,29 eur. GE Money, a.s., postúpila pohľadávku na žalobcu zmluvou z 23.9.2009. Následne
žalobca 30.11.2009 dal podpísať žalovanej Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach
medzi veriteľom - žalobcom a dlžníkom - žalovanou. V bode 2 uznania záväzku dlžník uznáva čo do
právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 1050716220 zo

dňa 22.5.2007, kde celková dlžná suma 1.480,79 eur pozostáva z istiny 725,14 eur, úroku z omeškania
36,5 % ročne zo sumy 725,14 eur za dobu od 24.9.2009 do dňa splatnosti poslednej splátky a náklady
na inkasné konanie vo výške 219,67 eur. V čl. 3. Forma splatenia záväzku dlžník sa zaväzuje splatiť
svoje záväzky voči veriteľovi v 24 pravidelných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 60,- eur k 25.
dňu v mesiaci s prvou splátkou 25.11.2009 a poslednou splátkou 25.10.2011. V bode 3.4 sa uvádza,

že dlžník sa zaväzuje k úhrade príslušenstva pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy a príslušných úrokov
z omeškania. Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V bode 3.5 sa
uvádza, že v prípade, že dlžník nebude splácať svoj záväzok v pravidelných dohodnutých splátkach
najneskôr do termínu ich splatnosti, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom
nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky. V bode 4 je uvedená rozhodcovská doložka

o riešení sporov pred rozhodcovskými súdmi alebo všeobecným súdom. Podľa bodu 5 záverečné
ustanovenia, a to bodu 5.1 právne vzťahy touto dohodou neupravené sa spravujú ustanoveniami
príslušných platných právnych predpisov. Podľa žalobcu podpisom tejto dohody o uznaní záväzku došlo
jednak k uznaniu práva podľa § 110 ods. 1 Obč. zákonníka, že ak právo dlžník písomne uznal čo do
dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; a žalovaná nemôže využiť

ustanovenie § 100 a násl. Obč. zákonníka a dovolať sa premlčania pohľadávky vo všeobecnej 3-ročnej
premlčacej dobe (§ 101 Obč. zákonníka). Vzhľadom na to, že jedná sa o dohodu o uznaní záväzku,
potom takéto uznanie záväzku textovo zodpovedá uznaniu dlhu podľa § 558 Obč. zákonníka, ak niekto
uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznaniatrval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o
jeho premlčaní. Na rozdiel od § 110 ustanovenie § 558 predpokladá, že pri uznaní premlčaného dlhu
dlžník musel vedieť, že uznáva premlčaný dlh. Podľa žalovanej ale nebola poučená o tom, že pri podpise

dohody o uznaní záväzku 30.11.2009 podpisuje aj prehlásenie o tom, že má vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch. Je paradoxné, že pri podpise uznaní záväzku 30.11.2009 sa žalovaná zaväzuje
splatiť dlh v 24 mesačných splátkach po 60,- eur s prvou splátkou už 25.11.2009, takže v čase podpisu
dohody už bola v omeškaní a žalobca mohol využiť ustanovenie bodu 3.5 zmluvy, že v prípade, ak
dlžník nebude splácať svoj záväzok v pravidelných dohodnutých splátkach najneskôr do termínu ich

splatnosti, stane sa splatný celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej
neuhradenej splátky. V tomto prípade už v čase podpisu takejto dohody 30.11.2009 mohol žalobca
požadovať splatenie celej dlžnej sumy 1.480,79 eur, lebo uplynula doba prvej splátky 25.11.2009.

Keď právny predchodca žalobcu listom zo 7.7.2009 oznamoval ukončenie zmluvného vzťahu k
dnešnému dňu (7.7.2009 ako je uvedené na č. l. 35 spisu), takže podľa obchodných podmienok, a
to bodu 7.3 je GE oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých čiastok dlžných ZK

(zákazník - fyzická osoba), čo GE Money vymedzila na 914,51 eur dlžných splátok úveru, 7,96 eur
neuhradené poplatky, 63,82 eur zmluvná pokuta, čo v súčte dáva 986,29 eur. V uznaní dlhu sa hovorí o
čiastke dlžnej sumy 1.480,79 eur, z toho istina 725,14 eur, úrok z omeškania z tejto istiny 36,5 % ročne
od 24.9.2009, ako aj náklady inkasného konania 219,67 eur. V návrhu zo dňa 23.7.2012 je uvedené, že
dlžnásuma754,44eurpozostávazistiny493,42eur(žalovanámalazaplatiťod28.12.2009do27.1.2011

celkove 231,72 eur), ďalej úrok vo výške 189,29 eur a zmluvná pokuta a poplatky vo výške 71,73 eur.

Ak sa bude vychádzať z toho, že účastníci mohli dojednať platenie zmluvnej pokuty podľa § 544 ods.
1 Obč. zákonníka, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zákonníka, zmluvná pokuta sa má

dojednať len písomne. Odvolací súd môže posudzovať požadovanie platenia zmluvnej pokuty, ktorej
výška je uvedená v obchodných podmienkach pre úver a vydávanie požívania platobnej karty. Keďže
zmluvná pokuta vyžaduje písomnú formu a v zmluve o úvere je len odkaz na obchodné podmienky,
naviac nepodpísané žalovanou, je možné uvažovať, že nedošlo k platnému uzavretiu dohody o platení
zmluvnej pokuty len odkazom na obchodné podmienky. Platenie úroku z omeškania je takisto upravené

v obchodných podmienkach úveru nepodpísaných odporcom. Nemožno hovoriť o dohode účastníkov
o platení úroku z omeškania 0,1 % denne, pretože obchodné podmienky odkazujú len na výňatok zo
sadzobníkapoplatkovspoločnostiGEMoney.Nehovoriaotom,ženatakejtosadzbeúrokovzomeškania
sa účastníci dohodli. Preto nemožno usudzovať o tom, že došlo k dohode o platení úroku z omeškania
vo výške 0,1 % denne medzi účastníkmi. Nie je možné uzatvárať dohodu (dvojstrannú dohodu) len

odkazom na obchodné podmienky, naviac nepodpísanú účastníkmi.

Z Dohody o uznaní záväzku vyplýva, že mohlo dôjsť k uznaniu záväzku a je len sporné, či uznávací
prejav je podľa § 110 alebo § 558 Obč. zákonníka s podmienkou vedomosti o premlčaní dlhu. Z textu
uznania musí byť jasné, že toto uznanie zodpovedá zákonnej textácii, to znamená pri § 110 uznanie
práva a pri § 558 je to uznanie dlhu. Tak z Dohody nie je známe, aké uznanie mali účastníci na mysli, ak

chýba zákonné vymedzenie uznania. Uznanie je potom neurčité a následne neplatné s odkazom na §
37 ods. 1 Obč. zákonníka, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne; inak
je neplatný. Na druhej strane je tu dohoda o splátkach, kde by dlh prípadne nemusel byť premlčaný, ale
je potrebné vychádzať z textu právneho úkonu, že sa neplatne uznal dlh. Potom je pochybné priznávať
právo z neplatne uznaného dlhu a jeho splácania v splátkach. Dohodou nie je možné priznať právo na

splátky z neplatne uzavretej dohody, a tak nie je ani platná dohoda o splátkach.

Ak dohoda o splátkach nemá relevanciu vzhľadom na neplatnosť uznania záväzku, potom v kontexte
celého textu dohody nie je možné oddeľovať a posudzovať jednotlivé odseky len samostatne, ale v rámci
dôsledkov celého textu dohody ako takej. Záver okresného súdu je správny, ak došlo k splatnosti celého
dlhupovýzveprávnehopredchodcužalobcukudňu7.7.2009.Niejemožnéakceptovaťdohoduouznaní

záväzkuakozaplatnú,pretoženiejejasné,čidochádzakuznaniuzáväzkupodľa§110alebo§558Obč.
zákonníka, aj s povinnosťou vedomosti o premlčaní dlhu, aj keď takéto prehlásenie je „stratené“ v texteformy splatenia záväzku v bode 3.4. Je potrebné potom prihliadať na námietku premlčania vznesenú
žalovanou. Z hľadiska všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby (§ 101 Obč. zákonníka)

pri podaní žaloby dňa 23.7.2012 by návrh bol podaný po uplynutí zákonnej 3-ročnej premlčacej doby a

súd musel prihliadnuť na námietku dlžníka (§ 100 ods. 1 Obč. zákonníka), že ak dlžník sa premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ak príslušenstvo pohľadávky (úroky a úroky z
omeškania - § 121 ods. 3 Obč. zákonníka), spravuje sa režimom právnym istiny, potom aj nároky na
úroky a úroky z omeškania by boli premlčané. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne, nakoľko nárok žalobcu je premlčaný.

Z hľadiska potreby poskytovať ochranu spotrebiteľom je vhodná interpretácia podmienok zmlúv

priaznivejšia pre spotrebiteľa (viď Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993). Zmluvy so spotrebiteľom
nemajú obsahovať nekalé podmienky a vyžadujú si zrozumiteľnosť podmienok. Dohoda o splátkach,
ktorá obsahuje viac právnych záväzkov (uznanie dlhu, splátkový kalendár, vedomosť o premlčaní
dlhu, rozhodcovská doložka) robí takúto Dohodu čiastočne neprehľadnou pre bežného spotrebiteľa,
naviac bez právneho vzdelania. Podpis Dohody o splátkach je znevýhodňujúcim právnym úkonom v

neprospech spotrebiteľa, kde spotrebiteľ sa zaväzuje v pomerne neprehľadnom súpise rozdielnych
záväzkovkpovinnostiam,oktorýchdôsledkochnemážiadnuvedomosťalebotušenie.Uzavretáúverová
zmluva je trojnásobnou zmluvou o úvere, revolvingovom úvere a používaní platobnej karty, čo ešte viac
zneprehľadňuje dôvod vzniku a výšky dlhu medzi veriteľom a dlžníkom.

Krajský súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko o nich

bolo rozhodnuté správne. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej trovy
konania pred súdom prvého stupňa nevznikli, preto jej okresný súd s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.
nemohol priznať náhradu trov konania úspešnej žalovanej.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Úspešnej žalovanej trovy v odvolacom konaní

nevznikli, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.