Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/217/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211220131
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211220131.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: COFIDIS, a. s., so sídlom
Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 36 816 337, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária
Antovszká, s. r. o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, proti odporcom: 1/ E. L., nar. XX.XX.XXXX a 2/
U. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom U. W. I. č. XXX, o zaplatenie 1.619,67 eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28. januára 2013, č.k.
12C/368/2012-47, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento
proti odporcom domáhal zaplatenia sumy 1.619,67 eur s príslušenstvom a odporcom náhradu trov
konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 261 ods. 3 písm. d) a § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ust. § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 52 ods.

1, § 54 ods. 1, § 511 ods. 1 a § 879j Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že zmluvný vzťah zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským
a v zmysle prechodného zákonného ustanovenia sa na daný právny vzťah vzťahujú ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Vyhodnotením vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Odporcom bol poskytnutý zo strany navrhovateľa
revolvingový úver, ktorý čerpali použitím poskytnutej úverovej kreditnej karty, pričom predmetný úver
navrhovateľovi nesplatili riadne a včas, následkom čoho porušili odporcovia svoje zmluvné povinnosti

a došlo k splatnosti celého úveru. Odporcovia tvrdenia navrhovateľa po skutkovej (vecnej), ani po
právnej stránke nenamietali. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej
moci skúmal oprávnenosť nároku navrhovateľa. Podľa názoru prvostupňového súdu uzatvorená zmluva
neobsahuje náležitosť určenú ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže veriteľ v
zmluve neuviedol RPMN a iba spotrebiteľa vo formuláre odkázal na všeobecné podmienky a z nich
na internetovú stránku a sadzobník. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd tak dospel k záveru,
že návrh nebol podaný dôvodne, pričom pre chýbajúcu zákonom určenú náležitosť zmluvy o úvere má

navrhovateľ v zmysle zákona nárok len na vrátenie prostriedkov v rozsahu prečerpania žalovanými,
teda bez úrokov a poplatkov. Dôvodným by bol nárok len v prípade kladného výsledku rozdielu medzi
poskytnutými a vrátenými prostriedkami, no v danom prípade odporcovia vrátili viac, než prečerpali,preto súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešným
odporcom náhradu trov konania nepriznal, pretože títo si žiadne trovy neuplatnili.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že navrhovateľ
uzatvoril s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami
Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov platného v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere a ustanoveniami Zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka. V

zmysle ust. § 2 písm. b), c) Zákona č. 258/2001 Z.z. sa odporca ako spotrebiteľ zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, keď
celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úroku, poplatkov, ktoré sú spojené s
poskytnutím spotrebiteľského úveru. Ďalej odporca podpísaním predmetnej zmluvy bral na vedomie, že
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o úvere sú všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa ( ďalej
len „VOP“), ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere a prílohy 1 - 4 a potvrdzujú,

že sa s nimi riadne oboznámili. Poukázal na ust. § 261 ods. 3 písm. d) Zákona č. 513/1991 Zb., podľa
ktorého sa III. časťou Obchodného zákonníka spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov aj záväzkové
vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere, to znamená, že zmluva o úvere patrí medzi absolútne obchody.
Ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu,
teda aj v prípade, ak žiadateľom o úver bude fyzická osoba nepodnikateľ. Podľa ust. § 273 ods.

1 časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované
odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú
stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odporca podpisom zmluvy o úvere
potvrdil, že sa so zmluvou o úvere oboznámil, súhlasí s ňou a taktiež svojím podpisom bral na vedomie,
že všeobecné obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Navrhovateľ má za

to, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere spĺňa všetky náležitosti v zmysle Zákona č. 258/2001
Z.z., a preto tvrdenie súdu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov považuje navrhovateľ
za nedôvodné. Má za to, že v uvedenom prípade súd na poskytnutý úver nesprávne aplikoval ust. §
4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z., čím súd vec nesprávne právne posúdil a zbavil navrhovateľa jeho
práva na zaplatenie úrokov a poplatkov. V zmluve je upravené, že priemerná ročná percentuálna miera

nákladovsaurčujepodľačl.5.4všeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorésúneoddeliteľnousúčasťou
zmluvy. Vzorec na výpočet RPMN, štandardná miera RPMN a príklady výpočtu sú zverejnené tiež na
internetovejstránkeveriteľawww.cofidirect.sk.SúčasťoutýchtoVOPzmluvyoúverea/alebosadzobníka
poplatkov, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere sú tiež informácie o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe
(mesačná úroková sadzba x 12), poplatkoch uplatňovaných veriteľom v súvislosti s úverom a o postupe

a spôsobe zániku a ukončenia zmluvy o úvere. Tvrdenie súdu, že v zmluve nie je uvedený údaj o výške
úroku z úveru a za predpokladu, že sa nachádza v tej časti, ktorá je pre veľkosť písma nečitateľná, je z
dôvodu nezrozumiteľnosti neplatný, je nesprávny, nakoľko údaj o úrokovej sadzbe sa nachádza priamo
na prvej strane zmluvy o úvere, kde je uvedené, že úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy je
2,14% mesačne pre všetky úverové limity. Navrhovateľ je toho názoru, že všetky nim uvádzané údaje

je možné prečítať voľným okom a menšia veľkosť písma bola v zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach zvolená z dôvodu veľkého rozsahu údajov a informácií, ktoré musia byť pokryté za
účelom zabezpečenia ich súladu s príslušnými právnymi predpismi. Navrhovateľ má za to, že sadzobník
poplatkov a tiež príloha č. 4 - Formulár o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere určite a
zrozumiteľne zakotvujú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov a predstavuje i platné dojednanie.

V zmysle čl. 4.2 VOP sa každá mesačná splátka započítala a tak aktuálna výška úroku za poskytnutie
úveru predstavuje sumu vo výške 153,51 eur. V súlade s čl. 7.2 VOP, § 2 písm. b/, c/ Zákona č.
258/2001 sa jednotlivé splátky odporcu započítali postupne aj na poplatok za omeškanie, preto aktuálna
výška poplatku z omeškania je 10,06 eur. Záver súdu týkajúci sa určenia plnenia v splátkach zjavne
znevýhodňuje postavenie navrhovateľa, nakoľko pri nastavenej výške mesačných splátok je časový

horizont uspokojenia pohľadávky neúmerne dlhý a taktiež zistenie majetkových pomerov odporcu bolo
zo strany súdu nedostatočné a neodôvodňovalo určiť plnenie v splátkach, resp. plnenie v nepomerne
nízkych splátkach v porovnaní s výškou pohľadávky. Na základe uvedeného navrhovateľ ako odvolateľ
žiadal, aby súd v zmysle § 221 Občianskeho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala v čas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolaciehopojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/368/2012 je zaplatenie 1.619,67
eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,

pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú

ustanoveniam§122až§135O.s.p..Odvolacídôvodvzmysle§205ods.2písm.f)O.s.p.jedaný,aksúd
prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe

vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na
zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie
navrhovateľa.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh
navrhovateľa v zamietajúcej časti nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd
porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia
správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok
navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle

Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď sa stotožnil s dôvodmi obsiahnutými v odôvodnení
napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože títo si žiadne trovy neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.