Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11CbZm/149/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220028
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113220028.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: TUreality s.r.o, Horná 85/32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 314 205, zastúpeného:
JUDr. Ivan Mikloška, Hodžova 13, 010 01 Žilina, proti odporkyni: H. M., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F.
XX, zastúpenej: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Nám. SNP 17, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 851 574, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.700,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č. k. 10Zm/37/2013 zo dňa 18.07.2013 z r u
š u j e .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka podľa bodu 6 Zmluvy o rezervácii nehnuteľností uzatvorenej
medzi účastníkmi dňa 03.06.2012 podľa ktorej: „Ak nedôjde do uplynutia doby rezervácie z dôvodu
na strane záujemcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a k zaplateniu kúpnej ceny, má sprostredkovateľ
nárok na zmluvnú pokutu vo výške zloženej rezervačnej zálohy. Sprostredkovateľ je oprávnený
jednostranným zápočtom započítať si zmluvnú pokutu oproti zloženej rezervačnej zálohe.“ je ako
neprijateľná podmienka
n e p l a t n á .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške
797,53 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 20.06.2013 žiadal navrhovateľ vydať zmenkový platobný rozkaz, ktorým by
súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.700,- Eur spolu so 6 %-ným úrokom
od 01.08.2012 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa dňa 09.06.2012 vystavila pre
navrhovateľa ako zmenkového veriteľa vlastnú zmenku bez protestu na sumu 1.700,- Eur. Odporca sa
zaviazal, že zmenku uhradí 31.07.2012. V stanovenom termíne odporkyňa zmenku neuhradila.

Konajúci súd vo veci vydal Zmenkový platobný rozkaz č. k. 10Zm/37/2013 zo dňa 18.07.2013, ktorým
návrhu v celom rozsahu vyhovel.

V zákonnej lehote podala proti zmenkovému platobnému rozkazu odporkyňa námietky. V týchto uviedla,
že voči navrhovateľovi prejavila záujem o kúpu bytu v U. a za tým účelom s navrhovateľom uzatvorila
dňa 09.06.2012 Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti. Podľa zmluvy rezervačná záloha predstavuje 1.700,-

Eur. Odmena sprostredkovateľa v zmluve dohodnutá nebola. Odporkyňa mala záujem byt financovať
hypotekárnym úverom, na čo potrebovala preveriť možností jeho čerpania. Zástupca navrhovateľa J..
D. E. jej navrhol uzatvorenie zmluvy z dôvodu, že o byt je veľký záujem a ubezpečoval ju, že za
rezerváciu nebude musieť platiť a o peniaze nepríde. Odporkyňa prostredníctvom finančnej poradkynepreverila možnosti čerpania úveru a vzhľadom k tomu, že spolu s manželom podmienky na čerpanie
hypotekárneho úveru nespĺňali, odporkyňa ku kúpe bytu nepristúpila. Keďže v čase podpisu zmluvy
o rezervácii nebola odporkyňa schopná zaplatiť rezervačnú zálohu, zástupca navrhovateľa inicioval,

aby vystavila zmenku. Odporkyňa tak vystavila zmenku na sumu 1.700,- Eur v prospech navrhovateľa.
Odporkyňa sa na základe informácie od navrhovateľa domnievala, že sa zmenka uzatvára len na
dobu trvania zmluvy o rezervácii a pokiaľ z jej strany nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nebude
povinná navrhovateľovi poskytnúť žiadne plnenie. Zmluva o rezervácii spĺňa znaky spotrebiteľskej
zmluvy podľa §-u 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Jedná sa o klasickú formulárovú zmluvu,

pri ktorej navrhovateľ vystupoval ako dodávateľ a odporkyňa ako spotrebiteľ. Odporkyňa nemala
pritom možnosť zasahovať do obsahu zmluvy, ani do zmluvných podmienok, ktoré sú jej súčasťou.
Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch je sporné a je potrebné zohľadňovať zákonné zásady a
princípy ochrany spotrebiteľa. V zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné splniť dlh zo
spotrebiteľského úveru, ani jeho splnenie zabezpečiť zmenkou. Je tak možné všeobecne uvažovať nad
prípustnosťou zabezpečenia záväzku spotrebiteľa prostredníctvom zmenky, a teda namietať absolútnu

neplatnosť zmenky. Odporkyňa voči zmenkovému platobnému rozkazu namieta, že podľa Článkov
5, 6 a 7 zmluvných podmienok má byť rezervačná záloha vratnou zálohou po dobu rezervácie
nehnuteľností. Ak na základe zmluvy dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, započíta sa rezervačná záloha
na kúpnu cenu. A ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má odporkyňa nárok na jej vrátenie. Podľa
zmluvných podmienok, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodu na strane záujemcu, má

navrhovateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške rezervačnej zálohy. Podľa §-u 544 ods.
1 Občianskeho zákonníka pritom zmluvná pokuta predstavuje akcesorický zabezpečovací záväzok
a nemôže platne vzniknúť bez existencie hlavného záväzku, ktorého splnenie zabezpečuje. Bez
existencie hlavného záväzku zmluvná pokuta nemôže existovať. Zmluvou o rezervácii pritom odporkyňa
neprevzala žiadny hlavný záväzok, nakoľko podľa bodu 1 zmluvných podmienok prejavila vážny záujem

o kúpu nehnuteľností a zo zmluvy nevyplývajú žiadne povinnosti odporkyne. V zmluve sa odporkyňa
nezaviazala uzatvoriť kúpnu zmluvu, a teda žiadny záväzok zo zmluvy neporušila. Zmluva o rezervácii
nie je zmluvou o budúcej zmluve, ale výhradne sprostredkovateľskou zmluvou. Zmluva vo vzťahu k
odporkyni neobsahuje žiadny vynútiteľný hlavný záväzok, a preto nemohol platne vzniknúť akcesorický
zabezpečovací záväzok navrhovateľa na zmluvnú pokutu. Navrhovateľ nepredložil odporkyni kúpnu

zmluvu na podpis, čím nerealizoval úkony smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a teda záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o rezervácii nesplnil. Ak by zmenka mala byť platobným prostriedkom, teda
ak by odporkyňa mala prostredníctvom zmenky plniť rezervačnú zálohu, uplynutím doby rezervácie
nehnuteľnosti dôvod pre existenciu zmenky, ako aj právny nárok navrhovateľa na plnenie zo zmenky
zanikol. Preto odporkyňa vznáša námietku zaniknutej kauzy, teda namieta, že dôvod pre vystavenie

zmenky v podobe právneho nároku navrhovateľa, ktorý pôvodne existoval, uplynutím doby trvania
zmluvy zanikol. Vzhľadom na náležitosti zmenky je pravdepodobné, že zmenková suma zodpovedá
zmluvnej pokute, a to so zreteľom na splatnosť vystavenej zmenky, ktorá mala nastať 31.07.2012, teda
v posledný deň rezervácie. To znamená, že zmenka mala zabezpečovať nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Dojednanie zmluvných podmienok o zmluvnej pokute je absolútne neplatné, a navrhovateľ nemá

nárok na zmluvnú pokutu vo výške rezervačnej zálohy. Okrem toho ustanovenie bodu 6 zmluvných
podmienok obchádza § 53 ods. 4 písm. e) Občianskeho zákonníka, keďže jeho aplikácia spôsobuje
vznik oprávnenia navrhovateľa ako dodávateľa ponechať si spotrebiteľom poskytnuté plnenie pre
prípad neuzatvorenia budúcej zmluvy, ktoré by bolo neprijateľnou podmienkou a podľa Občianskeho
zákonníka by trpelo absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie je neplatné z dôvodu obchádzania

zákona podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka. Sporná zmenka pritom zrejme bola vystavená za
účelom zabezpečenia tohto plnenia, teda pohľadávky navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty
podľa bodu 6 zmluvných podmienok. Odporkyňa tak vznáša námietku neprípustnej kauzy, t. j. že
pohľadávka navrhovateľa je v rozpore so zákonom, resp. obchádza zákon, keďže ustanovenie zmluvy,
z ktorého vyplýva povinnosť zabezpečená zmenkou, je absolútne neplatné a zmenková listina tento

stav obchádza. Spornosť jednotlivých ustanovení zakladá nejednoznačnosť o tom, splnenie akej
povinnosti má zmenka zabezpečovať, prípadne plnenie akej povinnosti má zmenka predstavovať.
Zmenka bola pritom vystavená z iniciatívy navrhovateľa a znenie jednotlivých náležitostí bolo rovnako
vecou navrhovateľa. Odporkyňa si nebola vedomá následkov, ktoré zo zmenky pre ňu vyplývajú. Väzba
rezervácie nehnuteľnosti na podpis zmenky, ktorá má zabezpečovať zaplatenie zmluvnej pokuty, na

ktorú ešte nevznikol nárok, je podľa názoru odporkyne neprijateľná a je nekalou obchodnou praktikou
v zmysle argumentácie uvádzanej odporcom. Listina tak vznikla bezdôvodne, a preto odporkyňa
namieta neexistujúcu kauzu. Ďalej odporkyňa vznáša námietku omylu v zmenke. Odporkyňa podpísala
zmenkovú listinu, nebola si však vedomá, že ide o zmenku a nepoznala následky a právne účinkyzmenky. Zástupca navrhovateľa poznal finančnú situáciu odporkyne a bol si vedomý pomerov, v ktorých
žije.Napriektomuopakovaneubezpečovalodporkyňu,ženazákladezmluvyorezervácii,anivystavenej
zmenky nebude musieť nič platiť a jej povinnosť vznikne len v prípade, ak uzatvorí kúpnu zmluvu

na byt. V zmysle ustanovení §-u 7 a 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa sa odporkyňa domnieva, že
vystavenie zmenky v prospech navrhovateľa a podpis tejto zmenky bol urobený v omyle týkajúcom sa
zmenky v dôsledku nekalej obchodnej praktiky navrhovateľa, a preto je absolútne neplatným právnym
úkonom. Zástupca navrhovateľa vyvolal omyl ohľadom zmenky ako takej aj ohľadom jej účelu, resp.
si bol tohto omylu odporkyne vedomý, a napriek tomu konanie odporkyne nezvrátil. Preto odporkyňa

namieta tiež neplatnosť právneho úkonu podľa §-u 49a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je právny
úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre
jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o
ňom musela vedieť. Odporkyňa vznáša ďalej námietku neplatnosti zmenky z dôvodu nedostatkov vo
formálnych náležitostiach, a to z dôvodu, že odporkyňa podpísala zmenku bez súhlasu jej manžela,
pričom nejde o bežnú vec a tento podpis sa týka vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Predložená zmenka tak trpí nedostatkami odôvodňujúcimi absolútne relatívne námietky proti
zmenkovému platobnému rozkazu, nárok navrhovateľa je neoprávnený a nedôvodný. Preto odporkyňa
žiada zmenkový platobný rozkaz zrušiť a priznať náhradu trov konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podaným námietkam odkázal na judikatúru, podľa ktorej pohľadávka majiteľa

zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho
pomeru a záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným, pričom majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom ako predložením prvopisu zmenky, ktorá pri splnení formálnych
náležitostí zabezpečuje majiteľovi právo na jej zaplatenie. Preto navrhovateľ žiada zmenkový platobný
rozkaz ponechať v platnosti.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov,
vypočutím odporkyne a svedka, oboznámením návrhu na začatie konania, zmenky, Zmluvy o rezervácii
nehnuteľností a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Navrhovateľ predložil listinu vystavenú odporkyňou v Žiline dňa 09. júna 2012. Podľa textu odporkyňa za
vlastnú zmenku zaplatí 31.07.2012 bez protestu čiastku 1.700,- Eur navrhovateľovi s miestom platenia
Ž. XXX XX, I.. G.. X. XX.

Dňa 03.06.2012 uzatvoril navrhovateľ ako sprostredkovateľ s odporkyňou ako záujemcom Zmluvu o

rezervácii nehnuteľností podľa §-u 642 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Ako predmet rezervácie
je označený byt X + X T. U., na ul. S. Č.. XXXX s celkovou kúpnou cenou 53.200,- Eur. Rezervačná
záloha je 1.700,- Eur. Zmluva je uzavretá na dobu určitú od 09.06.2012 do 31.07.2012. Podľa bodu 1
zmluvných podmienok, záujemca prejavil vážny záujem o kúpu nehnuteľnosti, ktorú sprostredkovateľ
ponúka na predaj na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom. Sprostredkovateľ sa uzavretím zmluvy

zaväzuje po dohodnutú dobu blokovať nehnuteľnosť pre záujemcu. Podľa bodu 4 sa sprostredkovateľ
zaväzuje vykonať v prospech záujemcu činnosti smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy, a to za cenu
uvedenú v tejto zmluve, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Podľa bodu 5 sa záujemca zaväzuje
po dobu rezervácie zložiť rezervačnú zálohu v dohodnutej výške sprostredkovateľovi na jeho účet,
prípadne v hotovosti. Podľa bodu 6, ak nedôjde do uplynutia doby z dôvodu na strane záujemcu k

uzatvoreniu kúpnej zmluvy a k zaplateniu kúpnej ceny, má sprostredkovateľ nárok na zmluvnú pokutu vo
výške zloženej rezervačnej zálohy. Sprostredkovateľ je oprávnený jednostranným zápočtom započítať
si zmluvnú pokutu oproti zloženej rezervačnej zálohe. Podľa bodu 7, ak dôjde do uplynutia rezervačnej
doby k uzavretiu kúpnej zmluvy, rezervačná záloha bude započítaná na kúpnu cenu. Podľa bodu 10
záujemca podpisom zmluvy splnomocňuje sprostredkovateľa k rokovaniu s vlastníkom nehnuteľností o

podmienkach uzavretia kúpnej zmluvy.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu a na svojom vyjadrení k
námietkam. Jedná sa o nárok zo zmenky, ktorý je abstraktný, a preto nie je potrebné skúmať pozadie
a dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Poukázal na ustanovenie §-u 17 Zákona zmenkového

a šekového a §-u 495 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sa jedná o abstraktné záväzky. Okrem
toho poukázal aj na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá vychádza z toho, že navrhovateľ
nie je povinný preukazovať kauzu záväzku. Podľa uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy sa
sprostredkovateľ zaviazal vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby odporkyňa mala možnosť odkúpiťkonkrétne určený byt s tým, že ak odporkyňa svojvoľne takúto zmluvu neuzavrie, je povinná zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 1.700,- Eur. Zavinením odporkyne nedošlo k uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy,
čo potvrdil vypočutý svedok. Zmluvná pokuta nie je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje sankciu

za nedodržanie podmienok zmluvy, za neuzavretie kúpnej zmluvy, ktorú sprostredkoval navrhovateľ.
Zmenkabolariadnevystavenáajeplatnouzmenkoupodľazákona.Odporkyňanenamietalaskutočnosť,
že by zmenku podpisovala v tiesni alebo pod nátlakom a nespochybnila ani výšku zmenkovej sumy. K
nesplneniu účelu sprostredkovateľskej zmluvy došlo výlučne zavinením odporkyne. Napriek tomu, že
veriteľ nie je povinný preukazovať kauzu, bola kauza záväzku a zmenky preukázaná a bolo preukázané

tiež zavinenie odporkyne. Preto navrhovateľ žiada zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti.

Právny zástupca odporkyne trval na podaných námietkach a žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť.
Zo zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi nevyplýva žiadna povinnosť odporkyne byt kúpiť. Takáto
povinnosť, ak nebola jednoznačne vyjadrená, nemôže byť zabezpečená zmluvou pokutou. Podľa
rozhodnutia najvyššieho súdu je dohoda o zmluvnej pokute ako zaisťovací prostriedok závislá na

existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený. Čo sa týka argumentácie
navrhovateľa podľa §-u 17 Zákona zmenkového a šekového, odporkyňa vznáša kauzálne námietky
namierené voči majiteľovi zmenky, čo je možné a dovolené. Námietky sú vznesené opodstatnene a
každá z nich predstavuje dôvod pre zrušenie zmenkového platobného rozkazu. Z vyjadrení svedka aj
zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že odporkyňa v prvom rade plnila zmenkou rezervačnú zálohu,

ktorámalabyťzloženápodoburezervácienehnuteľnosti.Uplynutímtejtodobyrezerváciezanikolprávny
dôvod pre vystavenie zmenky. Ak by zmenková suma mala byť plnená z titulu zmluvnej pokuty, tak
odporkyňa na seba neprevzala žiadny hlavný záväzok, pre prípad porušenia ktorého by mohla byť
dohodnutá zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta je tak dohodnutá neplatne v rozpore so zákonom. Zmenka
je teda vystavená bez právneho dôvodu. Odporkyňa je vo vzťahu k navrhovateľovi spotrebiteľkou,

pričom ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi, aby nevydal spotrebiteľovi poskytnuté plnenie aj
v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je
podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Ide teda o neprípustný právny dôvod pre vystavenie zmenky.
Odporkyňa tiež trvá na tom, že zmenka z jej strany bola vystavená v omyle, do ktorého ju uviedol
zástupca navrhovateľa. Tento pri výsluchu ako svedok sám nevedel presne vysvetliť, čo je v zmluve

napísané a čo jednotlivé ustanovenia zmluvy znamenajú. Navrhovateľ sa tak dopustil nekalej obchodnej
praktiky a zmenka je neplatná.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že mali záujem o byt, ktorý bol v ponuke navrhovateľa. Rokovali
so zástupcom navrhovateľa pánom E., s ktorým riešili financovanie bytu. Pán E. jej telefonoval, že o

byt je veľký záujem a mali by podpísať rezervačnú zmluvu. Na základe toho potom podpísala zmluvu a
zmenku. Nevedela, čo podpisuje, ani to, že podpisuje zmenku. Pánovi E. hneď na začiatku povedala,
že vzhľadom na rodinnú situáciu nie je schopná zaplatiť ani jedno Euro nejakých poplatkov. Odporkyňa
má 3 deti, z ktorých jedno je zdravotne postihnuté, o čom pán E. vedel. Následne riešili financovanie
bytu cez finančnú poradkyňu, či sa podarí získať hypotekárny úver. Keďže však nespĺňali podmienky,

úver nezískali. Pán E. to preveroval cez svojich poradcov a jemu to vyšlo presne na cenu, ktorú tento
byt stál. Nevedela, že bude musieť niečo zaplatiť. Pán E. ju o tom neinformoval a vždy hovoril, že všetky
poplatky aj rezervačnú zálohu zaplatí predávajúci, ktorému sa to stiahne z kúpnej ceny. Zmluvu predložil
pán E. a povedal, že je to len rezervácia. Nehovoril, že bude musieť niečo platiť. Úver zabezpečený
pracovníčkou odporučenou navrhovateľom, mal vysoké splátky a na živobytie by im mesačne zostalo

len 200,- Eur. Potvrdila, že podpísala listinu označenú ako zmenka. Vtedy jej však bolo povedané, že
podpisuje len rezerváciu, nie zmenku.

Svedok J.. D. E., ktorý pracuje pre navrhovateľa ako maklér, uviedol, že odporkyňa mala záujem o
kúpu bytu v U.. Po absolvovaní obhliadky spolu s rodinou prejavili o byt záujem. Podľa firemných

pravidiel je ďalší postup taký, že sa podpisuje zmluva o rezervácii, v ktorej sa pani Zajacová zaviazala
byt kúpiť. V ten istý deň sa podpisuje aj zmluva s predávajúcim, ktorý podľa zmluvy počká, kým sa
doriešia financie na kúpu bytu. Následne s pani M. riešili niektoré ďalšie záležitosti a keďže odporkyňa
nemala finančné prostriedky na zaplatenie zálohy, bola z jej strany podpísaná zmenka. Zmluva je
bežnou zmluvou, ktorú používajú na tento účel ako rezervačnú zmluvu uzatváranú s klientmi. S pani

M. o obsahu zmluvy rokovali. Rezervačnú zálohu v prvej fáze platí kupujúci s tým, že následne sa to
účtovne rieši tak, že ju zaplatí predávajúci a záloha sa odpočíta z ceny bytu. Ak sa zmluva neuzavrie,
záloha slúži ako zmluvnú pokuta za porušenie povinnosti záujemcom o kúpu bytu. Zmenka mala
zo začiatku zabezpečovať zálohu a následne zmluvnú pokutu potom, ako boli porušené povinnostiodporkyne. Odporkyňa porušila povinnosť, že nekúpila byt. Obchod, ktorý mal byť predmetom zmluvy,
sa neuskutočnil, a preto rezervačná záloha prepadla v prospech poškodených strán. Zásahy do zmluvy
na žiadosť klienta by boli možné po konzultácii s právnikom. Ak by odporkyňa odmietla zaplatiť

rezervačnú zálohu, tak by uzavretie zmluvy nebolo možné, nakoľko firemné pravidlá vyžadujú, aby sa
záloha zložila práve preto, aby následne došlo k uzatvoreniu zmluvy. Po uzavretí rezervačnej zmluvy
už byt neponúkali ďalším záujemcom. Počas doby rezervácie ani predávajúci na základe zmluvy
uzatvorenej s navrhovateľom ako realitnou kanceláriou nemohol byt predať tretiemu záujemcovi. Aj s
ním uzatvorená zmluva obsahovala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. V súvislosti s týmto vzťahom

vznikli navrhovateľovi len náklady a nemali z toho žiaden príjem. Tieto náklady predstavovali pohonné
hmoty. Na právne oddelenie zasielali podklady na spracovanie zmlúv a žiadne z týchto nákladov sa
nevrátili. Byt následne nepredal navrhovateľ, ale predal si ho sám predávajúci.

Podľa §-u 175 ods. 1 O.s.p., ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých
niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový

(šekový) platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a trovy
konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti platobnému
rozkazu namieta. Ak nemožno návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhovieť, nariadi predseda senátu
pojednávanie.

Podľa §-u 17 tohto zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I §-u 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka

obsahuje:
1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná,
2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,
3/ údaj zročnosti,

4/ údaj miesta, kde sa má platiť,
5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť,
6/ dátum a miesto vystavenia zmenky,
7/ podpis vystaviteľa.

Podľa§-u77ods.1druhejčastitohtozákona,pokiaľtoneodporujepovahevlastnejzmenky,platiapreňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie
pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.
Podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) - neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa §-u 52 ods. 1 OZ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 3 - dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľaodseku4-spotrebiteľjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §-u 53 ods. 1 OZ - spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej „neprijateľná

podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa odseku 2 - za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorým mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3 - ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa odseku 4 písm. e) - za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj
v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi.

Podľa odseku 5 - neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa odseku 10 - neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa §-u 7 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa - nekalé obchodné praktiky sú
zakázané.
Podľa odseku 2 - obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak: a) je v rozpore s požiadavkou odbornej
starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná,
alebo priemerného člena skupiny; ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa odseku 4 - za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania podľa §-u 8 a agresívna obchodná praktika podľa §-u 9.

Podľa §-u 8 ods. 1 tohto zákona - obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo
môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože

obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu,
alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

Podľa §-u 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka - bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každýzmanželov,vostatnýchveciachjepotrebnýsúhlasobochmanželov,inakjeprávnyúkonneplatný.

Podľa §-u 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je žalobná žiadosť na zaplatenie zmenkovej sumy. Proti
vydanému zmenkovému platobnému rozkazu podala odporkyňa vyššie uvedené námietky. Súd sa
potom zaoberal dôvodnosťou uplatnených námietok odporkyne.

Vo vzťahu k samotnej listine zmenky predloženej navrhovateľom treba uviesť, že táto listina spĺňa všetky

zákonom požadované náležitosti a jedná sa o platnú vlastnú zmenku. Z listiny je zrejmé, že sa jedná
o zmenku, listina obsahuje bezpodmienečný sľub odporkyne zaplatiť stanovenú peňažnú sumu 1.700,-
Eur s uvedením dátumu, kedy sa má platiť a miesta, kde sa má platiť. Zmenka tiež obsahuje meno osoby,
ktorej má vystaviteľ zmenky platiť, a to označenie navrhovateľa, obsahuje dátum a miesto vystavenia
zmenky a je podpísaná odporkyňou. Odporkyňa svoj podpis na pojednávaní potvrdila.

Čo sa týka námietok, odporkyňa vzniesla jednu námietku ohľadom neplatnosti zmenky z dôvodu
nedostatkov vo formálnych náležitostiach, čo odôvodnila tým, že manžel odporkyne zmenku nepodpísal.
Podľa názoru súdu sa však v tomto prípade nejedná o obstaranie veci, ktoré by sa týkalo bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovenia §-u 145 ods. 1 OZ.

Predovšetkým treba poukázať na to, že podpis na zmenke nie je žiadnou dispozíciou s vecami,
ktoré by patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tento úkon súvisel so záujmom o kúpu
nehnuteľnosti bytu, teda s budúcou možnou kúpnou zmluvou, ktorou mala byť vec do bezpodielového
spoluvlastníctva získaná až v budúcnosti. Ani táto samotná kúpna zmluva a ani prípadný úkon smerujúci

k rezervácii tohto bytu, nie je možné považovať za úkon, ktorý by sa týkal spoločnej veci. Právnym
úkonom, ktorý by sa týkal spoločnej veci, by bol len úkon, ktorým by jeden z manželov disponoval
s predmetom, ktorý už patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto súvislosti možno
poukázať napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Obdo/533/2005, v zmysle
ktorého uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy ešte nie je úkonom, ktorý by sa bezprostredne týkal

spoločnej veci. Úkonom, ktorý by sa týkal spoločnej veci, je až kúpna zmluva, ktorej účastníkom by
museli byť obidvaja manželia, aj to len v prípade, ak by predmetom tejto kúpnej zmluvy bola vec patriaca
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okrem toho treba poukázať na to, že právo dovolať sa v
tomto prípade relatívnej neplatnosti má ten, koho sa tento úkon týka, t. j. manžel, bez súhlasu ktorého bolprávny úkon urobený. Neplatnosti sa tak nemôže dovolať ten z manželov, ktorý túto neplatnosť spôsobil.
Preto v tomto prípade, aj keď by boli dané predpoklady smerujúce ku vzniku relatívnej neplatnosti,
tejto relatívnej neplatnosti by sa nemohla dovolávať odporkyňa, nakoľko by sama svojim prípadným

postupom v rozpore s ustanovením §-u 145 OZ túto neplatnosť spôsobila. Takejto neplatnosti by sa
mohol dovolávať výlučne jej manžel. Preto táto námietka odporkyne neobstojí.

V zostávajúcich námietkach uplatnila odporkyňa kauzálne námietky, teda námietky, ktoré nesmerujú
proti zmenke ako samotnej listine, teda nespochybňujú jej platnosť, ale námietky, ktoré sú

mimozmenkové a ktoré sa teda zakladajú na iných vzťahoch účastníkov, než sú zmenkové vzťahy.
Kauzálne námietky sú námietkami relatívnymi, a preto je možné vznášať tieto námietky len v určitých
vzťahoch (reláciách). Tieto námietky sú prípustné vtedy, ak sú účastníci zmenkového vzťahu a
účastníci zmenkovej zmluvy a s tým súvisiaceho zabezpečeného záväzku totožní. Ak sa potom osoba
zmenkového veriteľa indosáciou zmení, vytvára sa prekážka podľa §-u 17 Zákona zmenkového a
šekového, ktorá znemožňuje námietky prenášať na ďalších veriteľov okrem prípadov, že by im bola

preukázaná nepoctivosť voči dlžníkovi pri nadobúdaní zmenkovej listiny. V tejto súvislosti je potom
potrebné vyjadriť sa k právnemu tvrdeniu, ktoré v konaní uplatňoval navrhovateľ, a síce, že námietky
odporkyne nie sú podľa §-u 17 Zákona zmenkového a šekového prípustné. Ustanovenia §-u 17 zákona
sa týkajú aj všetky rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré sa navrhovateľ v konaní odvolával.

K uplatneniu §-u 17 Zákona zmenkového a šekového je potrebné poukázať na skutočnosť, že
gramatickým a systematickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že v prejednávanej
veci ustanovenie §-u 17 nie je použiteľné. Z hľadiska systematického je ustanovenie §-u 17 zahrnuté do
druhého dielu prvej časti Zákona zmenkového a šekového. Druhý diel pritom upravuje otázky týkajúce
sa indosamentu zmenky, teda prevodu zmenky rubopisom. Ustanovenie §-u 17 je tak možné použiť len

v tých prípadoch, kedy došlo k prevodu práv zo zmenky indosáciou zmenky na nového nadobúdateľa
zmenkovýchpráv.Tentozáverjezrejmýajzosamotnéhoobsahuustanovenia§-u17,ktoréstanovuje,že
osoba zo zmenky žalovaná nemôže vznášať voči aktuálnemu majiteľovi tie námietky, ktoré sa zakladajú
na vlastných vzťahoch osoby žalovanej zo zmenky k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom. Toto
ustanovenie teda nijakým spôsobom nedopadá na riešenie právnych vzťahov, v ktorých k indosácii

zmenky vôbec nedošlo, teda na riešenie prípadov, kedy v konaní uplatňuje nárok zo zmenky prvý majiteľ
zmenky, ktorým je v tomto prípade navrhovateľ. Ak teda nedošlo k prevodu zmenky indosamentom,
môže osoba zaviazaná zo zmenky uplatňovať voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré vyplývajú z
vlastných vzťahov tejto osoby voči majiteľovi zmenky.

V tomto prípade tak odporkyni nič nebráni v tom, aby voči navrhovateľovi uplatnila relatívne, kauzálne
námietky vyplývajúce zo vzťahu, ktorý bol zmenkovou listinou zaistený. Ak teda nedošlo k indosamentu
zmenky, ustanovenie §-u 17 na prejednávanú vec nedopadá a nie je možné použiť ani judikatúru,
na ktorú navrhovateľ v konaní odkazoval. Tak isto v tomto prípade nie je použiteľné ani rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/21/2012, na ktoré navrhovateľ odkazoval vo vyjadrení k podaným

námietkam. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že v prejednávanej veci sa riešili námietky, ktoré
uplatňoval odporca v rade 4/ zo vzťahu, ktorý mal voči odporcovi v rade 1/. Ohľadom týchto námietok
najvyšší súd dospel k záveru, že odporca v rade 4/ ako zmenkový ručiteľ by mohol byť úspešný len
s námietkami, ktoré vyplývajú z jeho vzájomného vzťahu k majiteľovi zmenky, teda navrhovateľovi.
Práve takéto námietky, ktoré uplatňuje odporkyňa z jej vlastného vzťahu k navrhovateľovi ako majiteľovi

zmenky, sú pritom predmetom obrany odporkyne v tomto konaní. Aj toto rozhodnutie teda nepriamo
potvrdzuje záver, že takýmto námietkami sa odporkyňa v konaní brániť môže.

Odporkyňa namieta, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú v zmysle
vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka s tým, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky. V súvislosti s touto námietkou súd konštatuje, že z predloženej zmluvy je zrejmé, že ju
navrhovateľ uzatváral ako podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva ako realitná
kancelária. Odporkyňa nie je podnikateľkou, a preto túto zmluvu nemohla uzatvárať ako fyzická osoba
pri svojej podnikateľskej činnosti, ale ju uzatvárala ako spotrebiteľ v zmysle ustanovenia §-u 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Bez ohľadu na skutočnosť, že sa v tomto prípade jedná o zmluvu podľa §-u

642 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, je táto zmluva zároveň zmluvou spotrebiteľskou podľa §-
u 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Odporkyňa v podaných námietkach namietala skutočnosť, že sa v obsahu návrhu a ani následne v
priebehu súdneho konania navrhovateľ jednoznačným spôsobom nevyjadril, aký záväzok mal odporkyni
vzniknúť a aký záväzok mal byť vystavenou zmenkou zabezpečený. V tejto súvislosti treba poukázať na

časové súvislosti uzatvárania zmluvy o rezervácii a vystavenia zmenky. Zo zmluvy o rezervácii je zrejmé,
že bola uzatvorená dňa 03.06.2012 na dobu rezervácie od 09.06.2012 do 31.07.2012. Zmenka je pritom
datovaná dňa 09.06.2012, čo je prvý deň rezervačnej doby, pričom mala byť splatná dňa 31.07.2012, čo
je posledný deň rezervačnej doby. Ak odporkyňa mala podľa tejto zmenky platiť sumu 1.700,- Eur ku dňu
31.07.2012, tak je zrejmé, že zo zmluvy o rezervácii jej k tomuto dňu mohol vzniknúť len záväzok zaplatiť

rezervačnúzálohu.Žiadeninýzáväzokpočasdobyrezervácieodporkynizozmluvynevznikol,nakoľkoaj
prípadná povinnosť odporkyne zaplatiť zmluvnú pokutu by jej mohla vzniknúť až po uplynutí rezervačnej
doby. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia bodu 6 zmluvných podmienok, ktorý prípadný vznik nároku
navrhovateľa na zmluvnú pokutu viaže až na uplynutie doby rezervácie s tým, že nárok na zmluvnú
pokutuvzniká,akvtejtodobenedôjdekuzatvoreniukúpnejzmluvyzdôvodovnastranezáujemcu.Akby
zmenkou mala byť zabezpečovaná povinnosť odporkyne zaplatiť zmluvnú pokutu, tak by zmenka mohla

byťsplatnánajskôrdňa01.08.2012,nakoľkoažpouplynutírezervačnejdoby,tedapo31.07.2012,mohol
vzniknúť navrhovateľovi prípadný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd je potom toho názoru, že z
týchto časových súvislostí je zrejmé, že zmenka zabezpečovala práve nárok navrhovateľa na zaplatenie
rezervačnej zálohy v zmysle zmluvy o rezervácii. Túto skutočnosť nepriamo potvrdil aj svedok J.. E.
vypočutý na pojednávaní, ktorý na výslovnú otázku, čo mala zmenka zabezpečovať, uviedol, že sa zo

začiatku jednalo o zálohu a až následne o zmluvnú pokutu.

Súd sa potom zaoberal námietkami odporkyne označenými ako Námietka zaniknutej kauzy a Námietka
neexistujúcej kauzy.

Čosatýkanámietkyzaniknutejkauzy,akoužbolouvedené,súddospelkzáveru,ževzhľadomnačasové
súvislosti zmenka zabezpečovala nárok navrhovateľa na zaplatenie rezervačnej zálohy podľa zmluvy o
rezervácii. Z Článku 5 zmluvných podmienok pritom jednoznačne vyplýva, že odporkyňa ako záujemca
sa zaviazala zložiť rezervačnú zálohu v dohodnutej výške len na dobu rezervácie nehnuteľnosti, teda
na dobu do 31.07.2012. Po uplynutí tejto rezervačnej doby povinnosť odporkyne zložiť zálohu zanikla.

Ak teda odporkyňa túto svoju povinnosť do 31.07.2012 nesplnila, tak uplynutím rezervačnej doby
k tomuto dňu táto povinnosť odporkyne zanikla. Ak zmenka zabezpečovala nárok navrhovateľa na
zaplatenie rezervačnej zálohy, tak tento nárok navrhovateľa uplynutím dňa 31.07.2012 zanikol a po
31.07.2012 tak zanikla kauza, pre ktorú bola zmenka vystavená. Možno preto konštatovať, že dôvod
pre vystavenie zmenky, ktorý pôvodne existoval v nároku navrhovateľa na zaplatenie rezervačnej

zálohy, dňom 31.07.2012 zanikol. Námietka zaniknutej kauzy pritom najčastejšie býva spojovaná s
námietkou, že zanikla zabezpečená pohľadávka jej splnením. Zabezpečovaná pohľadávka však môže
zaniknúť aj inými spôsobmi napr. dohodou účastníkov, či odstúpením od zmluvy. Tak isto môže
zabezpečovaná pohľadávka zaniknúť z dôvodu uplynutia času, po ktorý táto pohľadávka existovala, ako
je tomu aj v prejedávanom prípade. Uplynutím doby, po ktorú bola odporkyňa povinná u navrhovateľa

zložiť rezervačnú zálohu, zanikol kauzálny dôvod zmenky, je situácia vo vzťahu k zmenkovému
nároku rovnaká, ako keby zanikla samotná zabezpečovaná pohľadávka napr. splnením, dohodou, či
odstúpením od zmluvy.

Na základe uvedeného potom súd túto námietku odporkyne vyhodnotil ako v celom rozsahu skutkovo a

právne dôvodnú. Z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmenka zabezpečovala práve nárok
navrhovateľa na zaplatenie rezervačnej zálohy, ktorý uplynutím doby rezervácie zanikol. Tým zanikol aj
kauzálnydôvodprepohľadávku,ktorábyprípadnemohlanavrhovateľovivzniknúťzozmenkyvystavenej
odporkyňou. Po zániku kauzy vystavenia zmenky už navrhovateľ nárok zo zmenky uplatňovať nemôže.
Zabezpečovacia zmenka, ktorá má zaistiť splnenie určitej pohľadávky z konkrétneho kauzálneho

vzťahu, v tomto prípade pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy o rezervácii navrhovateľovi na vyplatenie
rezervačnej zálohy, je s týmto kauzálnym vzťahom úzko prepojená. Oprávnený zo zabezpečovacej
zmenky sa môže z tejto zmenky uspokojovať len v prípade, ak pohľadávka ktorá je zmenkou
zabezpečená, riadne vznikla a je splatná. Ak teda zabezpečovaná pohľadávka z akéhokoľvek dôvodu
zanikla, nie je možné uspokojovať sa zo zmenky, ktorá mala túto pohľadávku zabezpečovať. Rovnako

nie je možné z takejto zmenky sa uspokojovať v prípade, ak by prípadne zabezpečovaná pohľadávka
ešte nevznikla, resp. ak by už síce vznikla, ale ešte nie je splatná. Tieto závery platia bez ohľadu na
skutočnosť, či samotná vystavená zmenka sa už stala splatnou. V tomto prípade pohľadávka, ktorá
navrhovateľovi vznikla na zaplatenie rezervačnej zálohy, uplynutím stanovenej doby zanikla, a pretonavrhovateľ nemôže požadovať plnenie od odporkyne na základe vystavenej zmenky, ktorá smerovala
na zabezpečenie medzičasom zaniknutej pohľadávky navrhovateľa na zaplatenie rezervačnej zálohy.

V konaní zo strany odporkyne bola uplatnená ďalšia námietka a síce námietka neexistujúcej kauzy, a
to pre prípad, že by predmetná zmenka mala zabezpečovať nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Touto námietkou odporkyňa namieta, že na seba neprevzala žiadny zmluvný záväzok, ktorý by
prípadne mohol byť zabezpečený dojednaním zmluvnej pokuty.

S touto námietkou sa konajúci súd rovnako stotožňuje. Zo žiadneho z ustanovení uzatvorenej zmluvy
o rezervácii nevyplýva jednoznačne formulovaný hlavný záväzok odporkyne, ktorý by mohol byť
zabezpečovaný zmluvnou pokutou. Navrhovateľ a svedok na pojednávaní tvrdili, že týmto záväzkom
je povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, ktorá je v zmluve označená. Zo žiadneho
zo zmluvných ustanovení však nevyplýva povinnosť odporkyne uzatvoriť kúpnu zmluvu na túto
nehnuteľnosť. Zo zmluvy vyplýva len to, že odporkyňa prejavila vážny záujem o kúpu nehnuteľnosti.

V zmluve však absentuje vyjadrenie záväzku odporkyne, že by mala takúto kúpnu zmluvu v
dobe rezervácie tejto nehnuteľnosti uzatvoriť s predávajúcim s tým, že túto zmluvu by navrhovateľ
sprostredkoval. Bez takéhoto jednoznačného vyjadrenia zmluvnej povinnosti nie je možné dospieť
k záveru, že by bol platne dojednaný záväzok odporkyne zaplatiť zmluvnú pokutu. Z predloženého
rozhodnutia najvyššieho súdu, s ktorým sa konajúci súd stotožňuje (sp. zn. 2Mobdo/3/2009), je zrejmé,

že zmluvnou pokutou možno zaistiť len splnenie určitej zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Na
to, aby odporkyni mohla vzniknúť podľa §-u 544 OZ povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, by v zmluve
musel byť jednoznačne formulovaný záväzok odporkyne uzavrieť kúpnu zmluvu týkajúcu sa predmetnej
nehnuteľnosti. Ak takýto záväzok v zmluve chýba, tak nemôže byť porušený a preto nie je daná
povinnosť, ktorá by mohla byť zabezpečená dohodou o zmluvnej pokute. Dohoda o zmluvnej pokute je

závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý má byť s touto zmluvnou pokutou zabezpečený.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že je dôvodná aj ďalšia námietka odporkyne
a síce námietka neexistujúcej kauzy. Ak by aj zmenka mala zabezpečovať povinnosť odporkyne zaplatiť
zmluvnú pokutu, tak žiadna takáto povinnosť odporkyni nevznikla, a teda nie je daná kauza, pre ktorú

by mal byť dôvodný záväzok odporkyne plniť zmenkovú sumu podľa vystavenej zmenky. Aj ohľadom
tejto námietky platí vyššie uvedený záver, že ak nevznikla, resp. neexistuje zabezpečovaná pohľadávka,
tak navrhovateľ nemôže požadovať plnenie od odporkyne ani na základe zmenky, ktorá by takúto
neexistujúcu pohľadávku mala zabezpečovať.

Podľa §-u 153 ods. 4/ O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku

rozhodnutia.

V súvislosti s preskúmavaním ustanovení zmluvy o rezervácii uzatvorenej medzi účastníkmi súd dospel
k záveru, že v zmluve je obsiahnutá podmienka, ktorá je v spotrebiteľských zmluvách neprijateľná.
V tomto prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je tzv.

formulárovou zmluvou, ktorú navrhovateľ bežne používa pri svojej činnosti realitnej kancelárie v prípade,
ak má záujemca záujem o kúpu konkrétnej nehnuteľnosti. Z vyjadrenia svedka E. vyplýva, že táto
zmluva je používaná opakovane vo vzťahu ku všetkým klientom navrhovateľa s tým, že prípadné zmeny
by boli možné len po konzultácii s právnikom. Možno tak dospieť k záveru, že zmluvné podmienky,
ktoré sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, nie sú individuálne dojednanými zmluvnými podmienkami. Z

ustanovenia §-u 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka pritom vyplýva, že sa predpokladá, že zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Preukázať, že sa prípadne jedná o individuálne dojednané zmluvné podmienky, pritom musí navrhovateľ
ako dodávateľ. Navrhovateľ v konaní individuálne dojednanie týchto podmienok nielenže nepreukázal,
ale ich individuálne dojednanie ani netvrdil.

Ohľadom bodu 6 uzatvorenej zmluvy o rezervácii súd dospel k záveru, že obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Táto zmluvná podmienka vytvára zmluvnú konštrukciu, ktorá umožňuje navrhovateľovi
ponechať si rezervačnú zálohu prijatú od záujemcu v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy.Toto ustanovenie podľa názoru súdu obchádza zákonnú definíciu neprijateľnej podmienky podľa §-
u 53 ods. 4 písm. e) Občianskeho zákonníka tým, že konštruuje nárok navrhovateľa na vznik jeho
možnosti ponechať si zloženú zálohu tak, že po uplynutí rezervačnej doby má navrhovateľovi ako

sprostredkovateľovi vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu rovnajúcu sa zloženej rezervačnej zálohe.
Zároveň zakotvuje následnú možnosť jednostranným zápočtom započítať túto zmluvnú pokutu oproti
zloženej rezervačnej zálohe. Pre prípad neuzatvorenia budúcej zmluvy tak toto zmluvné ustanovenie
umožňuje navrhovateľovi ako dodávateľovi ponechať si poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
s dodávateľom zmluvu neuzavrie.

Ak by teda aj zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty,
ktorý by mal navrhovateľovi vzniknúť podľa bodu 6 zmluvných podmienok, tak by sa opätovne jednalo
o neexistujúcu kauzu, nakoľko táto zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 6 je pre rozpor so zákonom
absolútne neplatným zmluvným dojednaním. V tomto prípade síce ustanovenie §-u 53 ods. 4 písm. e)
Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvnej podmienky formuluje ako zmluvnú podmienku, ktorá

umožňuje, aby dodávateľ spotrebiteľovi nevydal poskytnuté plnenie, čo úplne presne nezodpovedá
zmluvnému dojednaniu podľa bodu 6 zmluvných podmienok. Treba však poukázať na to, že ustanovenie
§-u 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku tak treba podľa §-u 53 ods. 1 OZ považovať akékoľvek
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Takýmto ustanovením je podľa názoru súdu aj bod 6 zmluvných podmienok
uzatvorenej zmluvy o rezervácii, ktorý umožňuje zvolenou zmluvnou konštrukciou, aby navrhovateľ v
prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy nemusel záujemcovi ako spotrebiteľovi vrátiť prijatú rezervačnú
zálohu.

Súdpotomkonštatuje,žebod6zmluvnýchpodmienokzmluvyorezerváciiuzatvorenejmedziúčastníkmi
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd preto v zmysle ustanovenia §-u 153 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku aj bez návrhu výslovne do výroku súdneho rozhodnutia uviedol, že zmluvná
podmienka podľa bodu 6 zmluvy o rezervácii v citovanom znení je ako neprijateľná podmienka neplatná.

Odporkyňa ďalej namietala, že z jej strany došlo k podpisu zmenky v omyle, ktorý mal vyvolať
navrhovateľ. Dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že odporkyňa postupovala v omyle vyvolanom
navrhovateľom však v celom rozsahu nesie odporkyňa. Zo strany odporkyne pritom v konaní
žiaden takýto dôkaz produkovaný nebol. Jedná sa len o tvrdenie odporkyne v tom smere, že
upozorňovala zástupcu navrhovateľa, že podpíše zmluvu len v prípade, ak nebude povinná nič platiť. Zo

samotnej zmluvy o rezervácii však jednoznačne vyplýva povinnosť odporkyne počas doby rezervácie
rezervačnú zálohu zložiť a rovnako tak táto povinnosť jednoznačne vyplýva zo zmenky, ktorá obsahuje
bezpodmienečný prísľub odporkyne zaplatiť uvedenú peňažnú sumu navrhovateľovi. Ak odporkyňa tak
zmluvu, ako aj zmenku podpísala, čo na pojednávaní potvrdila, tak svojim podpisom vyjadrila svoj súhlas
so vznikom uvedenej povinnosti. Žiaden omyl z jej strany tak v konaní zistený nebol. Vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti, ohľadom ktorých súd konštatoval dôvodnosť iných námietok odporkyne,
však pre rozhodnutie súdu námietka odporkyne ohľadom konania v omyle nie je podstatná.

V zmysle vyššie uvedených záverov tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie
zmenkovej sumy podľa predloženej zmenky nie je dôvodný. Súd vyhodnotil ako dôvodné námietky

odporkyne, podľa ktorých zanikol nárok navrhovateľa na zaplatenie rezervačnej zálohy uplynutím doby
rezervácie, a aj námietky smerujúce k tomu, že na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a z dôvodu
absencie zmluvnej povinnosti odporkyne uzavrieť kúpnu zmluvu, navrhovateľovi nevznikol nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Možno preto konštatovať, že kauza, ktorá viedla k vystaveniu zmenky v
podobe povinnosti odporkyne zaplatiť rezervačnú zálohu uplynutím doby rezervácie zanikla, a nárok

na zaplatenie tvrdenej zmluvnej pokuty navrhovateľovi nevznikol. Navrhovateľ preto nemôže požadovať
plnenieododporkyneaninazákladevystavenejzmenky,ktorátaksmerujekzabezpečeniuneexistujúcej
pohľadávky. Preto súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na vydanie zmenkového platobného
rozkazu nie je dôvodný, keďže pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie rezervačnej zálohy zanikla a
pohľadávkanazaplateniezmluvnejpokutynastranenavrhovateľavôbecnevznikla.Pretosúdzmenkový

platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a súd priznal úspešnej odporkyni právo
na ich náhradu. Tieto trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. Jedná sa o odmenu za 4 úkony právnej služby (príprava a prevzatie, námietky proti platobnémurozkazu, 2-krát účasť na pojednávaní) vo výške 4 x 81,33 Eur + režijný paušál 2 x 7,81 Eur za úkony
uskutočnené v roku 2013 a 2 x 8,04 Eur za úkony uskutočnené v roku 2014, čo vrátane DPH vo výške 20
% zodpovedá sume 428,42 Eur. Právnemu zástupcovi odporkyne ďalej za dve cesty na pojednávanie z

Banskej Bystrice do Žiliny a späť patrí náhrada za stratu času a náhrada cestovných výdavkov. Náhrada
za stratu času bola priznaná za 2 cesty v dĺžke 2 x 8 polhodín vo výške 8 x 13,01 Eur a 8 x 13,40
Eur, čo vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedá sume 253,54 Eur. Cestovné náhrady boli priznané za
dve cesty v dĺžke 89 km pri priemernej spotrebe 6,5 l na 100 km a paušálnej náhrade 0,183 Eur za
1 km. Za cestu uskutočnenú dňa 02.04.2014 pri cene PHM 1,338 Eur za 1 liter tak cestovné výdavky

predstavujú 48,05 Eur a pri ceste dňa 07.05.2014 s cenou PHM 1,356 Eur za 1 liter predstavujú 48,26
Eur. Spolu vrátane DPH predstavujú cestovné výdavky sumu 115,57 Eur. Právny zástupca odporcu
uplatnil náhradu cestovných nákladov za cestu z Banskej Bystrice do Žiliny a späť, pričom uvádza
dĺžku tejto cesty 125 km v jednom smere. Takáto vzdialenosť však nezodpovedá skutočnej vzdialenosti,
ktorá je medzi sídlom kancelárie právneho zástupcu odporcu a sídlom Okresného súdu Žilina. Skutočná
vzdialenosť zistená z bežne dostupných mapových podkladov na internete (napr. www.vzdialenosti.sk

) zodpovedá dĺžke jednej cesty 89 km. Preto náhrada cestovných výdavkov
bola priznaná za dve cesty každá v dĺžke 2 x 89 km. Celkovo tak na strane odporkyne vznikli trovy
konania vo výške 797,53 Eur a súd uložil povinnosť neúspešnému navrhovateľovi, aby trovy konania
v tejto výške odporkyni nahradil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.