Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/8/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200144
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200144.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu:
Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 proti žalovanej: B. V., N..
XX.X.XXXX, A. W. Č.. XX, XXX XX N. S., o zaplatenie sumy 281,82 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 122,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z dlžnej sumy od 22.6.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh na zaplatenie sumy 159,- eur s príslušenstvom z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 281,82 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 22.6.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania vo
výške zaplateného súdneho poplatku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č.
A4049734 a v zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 159,- eur s tým, že ustanovenie
Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie,
bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka a to Rozsudkom KS Prešov
sp. zn. 6Co/91/2011 a v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak žalobca ako dodávateľ služby
povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Zároveň sa predmetnou žalobou domáhal nároku na
náhradu škody voči žalovanej, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie Sony Ericsson Zylo a to vo výške 159,- eur (ďalej len „škoda“). ). Uvedená škoda predstavuje
rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje
škodu žalobcu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala telekomunikačné zaradenie za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazala používať služby a za tieto platiť
po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Žalobca poukázal, že uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť
funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla
vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanej neprimerané podmienky
za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovanej a ani sebe

zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre
prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovanej. Žalovaná si bola v zmysle dodatku vedomá,
že telek. zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná
rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazala
využívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo,
že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného
zariadenia. Okrem škody za akciový telefón, žalobcovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien
služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu náročnosti dokazovania neuplatňuje. Výška spôsobenej
skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila je pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia vo výške
1,- euro a predajnej cene 160,- eur, v sume 159,- eur. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu
poskytnutých služieb v sume 122,82 eur vyfakturovaných v období 2012/02 - 2012/04. Žalobca pokusom
o pokonávku zo dňa 7.6.2012 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a
sumu za mobilný telefón a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku
nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Ďalej uviedol, že si uplatňuje nárok úrok z omeškania
z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie
uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 22.6.2012. Na základe toho žiadal , aby mu súd priznal
okrem sumy za neuhradené služby vo výške 122,82 eur aj nárok na zaplatenie sumy 159,- eur, ktorý
si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd
vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu
za neprimerane vysokú, ponechal na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu
výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, Všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Zmluvou o pripojení č. A4049734 a dodatkom s
prílohou k zmluve o pripojení, pokusom o pokonávku, faktúrami a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo zmluvy o pripojení č. A4049734 zo dňa 02.12.2008 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva,
že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom
zmluvy bol užívateľský program Paušál Deň a služby: CLIP, blokovanie hovorov na ATX do 1,- eura a
nad 1,- euro, Orange World mini, Roaming - bez blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu.

Podľa článku 1 bod 1.2 Dodatku k zmluve o pripojení č. A4049734 zo dňa 20.10.2010 predmetom
tohto dodatku je dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia Sony Ericsson Zylo
účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy
z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH (ďalej len „kúpna cena“ ) 1,- euro.

Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia niektorej z povinností
účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny
za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti
zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k
ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 159,- eur. Právo
na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to
v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho
úkonu zo strany podniku.

V zmysle článku 2 bod 2.7 Dodatku k zmluve o pripojení, podnik je povinný splniť si všetky svoje
povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové
telekomunikačné zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku
koncovému telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky

podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade
s týmto dodatkom a podmienkami.

Podľa článku 3 bod 3.6 Dodatku zmluve o pripojení tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v
zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po
dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v
článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný
obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny MT).

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

Zo Všeobecných podmienok a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky, ako
aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania,
ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanovenia zákona o
elektronických komunikáciách a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných
právnych predpisov.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok poskytovania verejnej elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
( ďalej len „Všeobecné podmienky“ ), spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy,
ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok, ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti
Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné
vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok, okrem povinností upravených v týchto všeobecných
podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade s príslušnou zmluvou alebo jej dodatkom,
zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka,
ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením
článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok, spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok
z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej
služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 2146444586 zo dňa 17.3.2012 sumu
2,33 eur s dátumom splatnosti dňa 31.3.2012, faktúru č. 2146353509 zo dňa 17.3.2012 sumu 35,86
eur s dátumom splatnosti dňa 31.3.2012, faktúrou č. 21492942890 zo dňa 17.2.2012 sumu 80,17 eur
s dátumom splatnosti dňa 2.3.2012 a faktúrou č. 2149791201 zo dňa 17.4.2012 sumu 11,44 eur s
dátumom splatnosti dňa 1.5.2012.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 7.6.2012 vyplýva, že žalobca upozornil
žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny
za poskytnuté služby za mesiace február 2012 až apríl 2012 v sume 122,82 eur a zároveň, že je povinná

z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetných dodatkov k zmluvám o pripojení
a samotných zmlúv o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 159,-eur. Pohľadávku ju vyzval
uhradiť s tým, že ak nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s. najneskôr v posledný
deň lehoty uvedenej v tomto liste a to dňa 21.6.2012, bude ju vymáhať súdnou cestou. Z pripojenej
kópie doručenky vyplýva, že žalovaná pokus o pokonávku prevzala dňa 12.6.2012.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),
účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane
neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z
nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na
verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie
v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane
používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane
porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení
a dodatok k zmluve o pripojení, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no táto
sumy za tieto služby tak ako jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradila. Na základe vyššie
uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 122,,82
eur je opodstatnený a v tejto časti žalobe vyhovel.

Žalovaná tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom v
pokuse o pokonávku, teda do 21.6.2012, dostala sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, teda dňom
22.6.2012, do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.
Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením, t.j. ku dňu 22.6.2012, bola 1 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu 22.6.2012
bola teda 9 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou
úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.
vo výške 9 % ročne od 22.6.2012 do zaplatenia zo sumy 122,82 eur.

Vo zvyšku žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 159,- eur
titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaných koncových
telekomunikačných zariadení a tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o pripojení tak
ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti
žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený
nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420
Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody
ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto
škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak
na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncových telekomunikačných
zariadení a ich akciovou cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj
Všeobecných podmienkach, účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu o
predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku a za v ňom uvedenú
kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto časti
možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v predmetných ustanoveniach
boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenie upravené aj v ďalších
ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných podmienkach tak ako sú už vyššie
citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1
bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať žalovanej ako účastníkovi telekomunikačné
zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu
a odovzdať mu.

Žalobca teda umožnil žalovanej na základe dodatku k zmluve kúpu mobilného telefónu za ním
určené zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom
protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Je
neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného
vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalobca obdŕžal
dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na
zaplatenie náhrady škody v sume 159,- eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,, O.s.o.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom
prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
159,- eur s prísl. zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o istinu vo výške 122,82 eur
s príslušenstvom vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná. Vo
zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca.

Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a ani zo súdnemu spisu jej náhrada trov konania nevyplýva.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 16,50 - eur pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku. V predmetnej veci mala žalovaná úspech vo výške 56 % a žalobca vo výške 44 %. Po
odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej ( 56% - 44 %), žalovanej vznikol nárok na priznanie
náhrady trov konania vo výške 12 % z jej celkových trov konania. Nakoľko si žalovaná nárok na náhradu
trov konania neuplatnila a ani zo súdneho spisu jej žiadny nárok na náhradu trov nevyplýva, súd jej
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.