Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/156/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112218330
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112218330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci žalobcu: Slovenský
zväz záhradkárov, základná organizácia 16-56, Trnava -Skloplast II., zastúpený advokátom: JUDr.
Tibor Sanák, Trnava, Nám. SNP 2, proti žalovaným: 1/ S. M., nar.XX.XX.XXXX, I. X, K. XX, 2/ U. I.,
nar.XX.XX.XXXX,J.,K.T.XXX/XX,3/Ing.K.I.,nar.XX.XX.XXXX,J.,Z.XXX/XX,ozaplatenie924,15eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 13C 103/2012-115
zo dňa 21. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti úrokov z omeškania m e n

í tak, že žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 9%-ný úrok z omeškania
zo sumy 924,15 eur od 02.09.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého
stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaní 1/
až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
425,30 eur a iné trovy konania vo výške 55,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet

advokáta žalobcu.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 924,15 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd
žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania - 9%-ným úrokom od 27.01.2011 až do zaplatenia
zamietol. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie po citácii § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil

tým, že predmetný nárok žalobcu bol jasne preukázaný čo do základu a výšky a následne žalovaní
uznali pohľadávku žalobcu, nebolo potrebné vykonanie ďalších dôkazov vo veci a súd priznal uplatnenú
istinu v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodnýmobohatením,aktoniejedobremožné,najmäpreto,žeobohateniespočívalovovýkonoch,
musí sa poskytnúť peňažná náhrada. V časti požiadavky žalobcu na priznanie úrokov z omeškania od
27.01.2011 súd žalobu zamietol s tým, že považoval uplatnenie úrokov z omeškania za nedôvodné a
nie v súlade so zákonom, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetné finančné

prostriedky vo výške 924,15 eur, ktoré boli uložené na vkladnej knižke osoby Ing. I., museli byť dôvodne
predmetom dedičského konania po zomrelom Ing. I., vkladná knižka bola zablokovaná a prakticky až
po ukončení tohto dedičského konania mohli žalovaní v1/ až 3/ touto istinou disponovať, avšak aj po
dedičskom rozhodnutí vo veci nemali zo strany žalobcu dostatočným spôsobom predložené dôkazyo skutočnom vlastníctve predmetnej istiny na vkladnej knižke zomrelého otca a od žalobcu naďalej
požadovali predloženie ďalších dôkazov, o ktorých uvádzali svoje vyjadrenia aj v súdnom konaní. Súd v
nadväznosti na zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 a § 150 O.s.p. rozhodol tak, že žalobcovi nepriznáva

náhradu trov konania, nakoľko v danej veci došlo k takým závažným skutočnostiam, boli preukázané
dôvody hodné osobitného zreteľa, že požadovanie náhrady trov konania a právneho zastupovania vo
veci advokátom by bolo nesprávne a nespravodlivé. Ako to vyplýva zo zisteného skutkového stavu veci,
žalovaný 1/ až 3/ neboli svojim otcom za jeho života oboznámení s tým, že na svojej vkladnej knižke má
uložené peniaze žalobcu, hoci na druhej strane mali medzi sebou dobrý vzťah, ako to žalovaní uviedli,

tiež sa žalovaní dozvedeli o určitých skutočnostiach až v dedičskom konaní, kedy predmetná vkladná
knižka bola predmetom dedenia po zomrelom otcovi a bolo potrebné prejednať aj túto časť dedičstva, a
napokon ani po výzvach zo strany žalobcu a ich vzájomných odpovediach neboli žalovaní presvedčení
o skutočne právnom nároku žalobcu ohľadom predmetných peňazí. Až v súdnom konaní po tom, čo sa
oboznámili s výpoveďami svedkov ako i ďalšími dôkazmi uznali tento nárok a sú ochotní požadovanú
čiastku žalobcovi uhradiť. Uznali, že o predmetnej výške peňazí sa dozvedeli až v dedičskom konaní a

nemohli byť objektívne presvedčení, či na tejto vkladnej knižke ich otec mal aj svoje vlastné peniaze, čo
sa preukázalo až v súdnom konaní. Ak by bol žalobca kompetentnými pracovníkmi, resp. kompetentným
spôsobom bol oboznámil žalovaných a hodnoverným spôsobom preukázal opodstatnenosť pohľadávky,
boli by určite žalovaní vec doriešili mimosúdne aj pred podaním tejto žaloby.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že prizná žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% od 27.01.2011
ročne až do zaplatenia a zároveň zaviaže žalovaných k úhrade trov konania žalobcu vo výške 55,-
eur, trov právneho zastúpenia 567,38 eur a trov odvolacieho konania zatiaľ vo výške 71,11 eur. Ako
odvolací dôvod uviedol § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Odvolaním napadol rozsudok súdu prvého

stupňa výlučne v časti, ktorou súd žalobu zamietol v časti uplatnených úrokov z omeškania t.j. 9%-
ný úrok z omeškania od 27.01.2011 až do zaplatenia a proti časti rozsudku o nepriznaní náhrady trov
konania. Dôvodil tým, že žalovaní dobre vedeli, že ich otec Ing. L. I. robí pokladníka u žalobcu a vedeli,
že pracuje s účtom žalobcu a vyberá príspevky. O týchto skutočnostiach sa vyjadrila aj žalovaná 1/, ku
ktorej sa pripojil aj žalovaný 2/ a 3/, pričom žalovaní nevedeli vysvetliť na základe čoho prichádzali na

spornú vkladnú knižku peniaze a úvahy niektorých z nich o tom, že Ing. L. I. mohol požičať peniaze
svojim dlhoročným kamarátom boli nepreukázané domnienky. Až na pojednávaní 21.01.2013 uviedli, že
menia stanovisko a sú ochotní zaplatiť žalobcovi základnú istinu bez trov konania a tvrdili, že nevedeli
o dôkazoch, ktoré žalobca predložil v súdnom konaní. Z vykonaného dokazovania však podľa názoru
odvolateľa jasne vyplynulo, že žalovaní 1/ až 3/ vedeli resp. mali možnosť vedieť vzhľadom na všetky

okolnosti prípadu, že peniaze na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX nepatria Ing. L. I., ale patria
žalobcovi, nakoľko vedeli, že Ing. L. I. robí u žalobcu s financiami, že je u žalobcu pokladník a usvedčuje
ich aj to, že neboli schopní racionálne vysvetliť z akého titulu prichádzajú peniaze na túto vkladnú
knižku a pritom si nedali ani tú námahu, aby si rozhodujúce skutočnosti overili v rámci prejednávajúceho
dedičského konania po L. I.. Preto sa žalobca domnieva, že omeškanie u žalovaných nastáva v prvý deň

po dni keď bolo vydané osvedčenie o dedičstve t.j. dňa 27.01.2011. Zároveň podporne poukazuje aj na
skutočnosť, že žalobca sa prvýkrát prostredníctvom Ing. O. S. kontaktoval mailom na žalovanú 1/ dňa
22.09.2011, následne ju opäť kontaktoval dňa 30.11.2011 a žiadal vrátenie sumy 930,- eur. Vzhľadom
na odmietavú reakciu žalovanej 1/ a nezáujem o riešenie, žalobca požiadal listom zo dňa 04.05.2012
žalovanú o vrátenie sumy 924,15 eur a zároveň v liste aj zaslal prílohy a fotokópiu stavu účtu na vkladnej

knižke ako aj fotokópiu zápisnice o odovzdaní funkcie pokladníka. Žalovaná 1/ listom zo dňa 28.05.2012
neuznala nárok žalobcu a požadovala predložiť ďalšie doklady, ktoré bližšie nešpecifikovala. Vzhľadom
na odmietavé stanovisko žalovanej 1/ sa žalobca obrátil na advokáta, ktorý zaslal žalovaným 1/ až
3/ 13.08.2012 výzvu na zaplatenie sumy 924,15 eur, v liste opísal skutkový stav a priložil zápisnicu o
odovzdaní funkcie pokladníka zo dňa 01.03.2010. Žalovaným bola poskytnutá lehota do 31.08.2012.

Žalovaní 1/ až 3/ nereagovali, reagovala len žalovaná 1/ listom zo dňa 05.10.2012 s tým, že informácie,
ktoré boli poslané prostredníctvom advokáta, sú im už známe z korešpondencie, pričom nikto nepredložil
žiadny dôkaz o dôvodnosti nároku. Vzhľadom na takýto postoj žalovaných, žalobca sa obrátil na súd.
U žalovaných 1/ až 3/ nie sú žiadne dôvody hodného osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p., pretože
žalovaní postupovali voči žalobcovi cieľavedome a svojou taktikou sa snažili donútiť, aby si nárok

neuplatnil, pretože žalovaným na základe ich nesprávneho názoru nepredložili ďalšie dôkazy, pričom ich
ani nešpecifikovali. Súd mal o trovách konania rozhodnúť nielen podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale aj podľa
§ 147 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalovaní zavinili vznik konania a trovy konania, ktoré by inak nevznikli.
Rozhodnutie o úroku z omeškania záleží od posúdenia súdu od kedy žalovaní vedeli alebo mali možnosťvedieť, že obnos na vkladnej knižke im nepatrí. V odvolaní si žalovaní vyčíslili trovy konania pred súdom
prvého stupňa, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje 51,45 eur,
ide o 8 úkonov právnej služby, k tomu režijný paušál v roku 2012 vo výške 7,63 eur a v roku 2013 - 7,81

eur, spolu bez DPH 472,82 eur, 20% DPH - 94,56 eur, celkom s DPH 567,38 eur ako aj trovy odvolacieho
konania, ktoré doposiaľ vznikli vo výške 71,11 eur.

Žalovaní 1/ - 3/ odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/,
ktorým sa stotožnil s vyjadrením žalovaného 3/. Žalovaný 3/ uviedol, že až na druhom pojednávaní sa

oboznámili s dôkazmi, o ktorých predloženie žiadali ešte pred súdnym konaním opakovane a nie je
vinou žalovaných, že žalobca tieto dôkazy predložil až na druhom pojednávaní. Žalobcu spoznali až
na súdnom konaní. Prvý list bol zaslaný až 2 roky po smrti otca žalovaných. Žalovaní vedeli, že otec
vykonával funkciu pokladníka u žalobcu a zároveň uviedli, že nikto nemal vedomosti o podrobnostiach
tejto činnosti a vôbec nie o konkrétnych účtoch, vkladných knižkách a transakciách. Počas dedičského
konania nemali ani najmenšie tušenie, že v pozostalosti sa nachádza vkladná knižka, ktorá by mohla byť

predmetom nejasností. Vkladná knižka totiž bola vedená ako súkromná vkladná knižka otca bez ďalších
dodatkov, ktoré by naznačovali opak. Žalobca, ktorý už vedel o úmrtí svojho pokladníka a vedel, že
predmetná knižka je zablokovaná, mal konať a prihlásiť sa do dedičského konania so svojimi nárokmi. Je
pravda, že žalovaná 1/ nárok žalobcu neuznala, len podmienila jeho uznanie predložením dôkazu. Nie
je pravda, že požadovali ďalšie a ďalšie dôkazy, pretože žalobca nikdy dôkaz nepredložil a preto logicky

nemohli žiadať ďalšie dôkazy. Poštou zaslanú fotokópiu zápisnice o odovzdaní knižky nepovažovali
za dostatočný dôkaz. Priznanie úrokov z omeškania považujú žalovaní za nedôvodné, nemôže byť
pričítanénaťarchužalovaných,žežalobcavčasepredsúdnymkonaním,ktorévyvolalsvojimsprávaním
nepredložil dôkazy, ktoré od neho požadovali a ktorými mal preukázať svoje nároky. Žalovaný 2/ žiada,
aby odvolací súd odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pričom po postupe podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vo veci oznámil
na úradnej tabuli súdu čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je v časti úrokov z omeškania čiastočne dôvodné a v časti náhrady trov
konania v celom rozsahu dôvodné.

Predmetom preskúmania odvolacieho súdu bol výrok, ktorým súd žalobu v časti uplatnených úrokov
z omeškania vo výške 9% od 27.01.2011 až do zaplatenia zamietol a výrok o nepriznaní náhrady trov
konania žaobcovi. Výrok, ktorým žalovaní 1/ až 3/ boli povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu
924,15 eur sa stal právoplatný a nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

Odvolací súd oboznámil účastníkov konania s možným právnym posúdením úrokov z omeškania podľa
§ 563 Občianskeho zákonníka, ktorý doposiaľ nebol predmetom interpretácie a aplikácie zo strany súdu
prvého stupňa a preto vyzval podľa § 213 ods. 2 O.s.p. účastníkov, aby sa k použitiu tohto ustanovenia
vyjadrili.

Žalovaný 3/ uviedol, že zotrváva na svojich postojoch uvedených vo vyjadrení zo dňa 02.04.2013 k
odvolaniu žalobcu proti napadnutému rozsudku.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na § 563, 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a je

názoru, že § 563 nie je možné aplikovať na konkrétny prípad, pretože by súd tým odobril taktizovanie a
chytračenie zo strany žalovaných. Žalovaní veľmi dobre vedeli, že ich otec Ing. L. I. robí pokladníka u
žalobcu a vedeli, že ich otec pracuje s účtom žalobcu, vyberá príspevky a platí všetky účty organizácie.
Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalovaní vedeli resp. mali možnosť vedieť vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu, že peniaze na vkladnej knižke nepatria Ing. L. I., ale patria žalobcovi,

nakoľko vedeli, že ich otec robil u žalobcu s financiami, je u žalobcu pokladník a usvedčuje ich to,
že neboli schopní racionálne vysvetliť z akého titulu prichádzajú peniaze na vyššie uvedenú vkladnú
knižku a pritom si nedali ani tú námahu, aby si rozhodujúce skutočnosti overili v rámci predchádzajúceho
dedičského konania. Nič nebránilo žalovaným, aby sa kontaktovali so žalobcom už počas dedičskéhokonania, overili si rozhodujúce skutočnosti na základe ktorých by rovnako ako v súdnom konaní dospeli k
záveru,žefinančnéprostriedkyvovýške924,15euruloženénavkladnejknižkenepatriaporučiteľoviIng.
I. a preto nemôžu byť predmetom dedičského konania. V priebehu celého konania pred súdom prvého

stupňa ako aj v emailovej komunikácie pred začatím súdneho konania sa jasne preukázalo, že žalovaní
nemali žiaden záujem, aby sa kontaktovali so žalobcom, aby si overili rozhodujúce skutočnosti, ba práve
naopak taktizovali a vyčkávali v nádeji, že nárok žalobcu sa premlčí a nebude vymáhateľný. Žalovaní
až do dňa vydania osvedčenia o dedičstve mohli preukázať seriózny postoj k veci a vydať dobrovoľne
žalobcovi sumu 924,15 eur, dedičské konanie skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve notárkou JUDr.

Zaťkovou 26.01.2011 č.k. 20C 342/2010 a preto je žalobca názoru, že omeškanie u žalovaných nastáva
prvý deň po vydaní osvedčenia o dedičstve t. j. 27.01.2011.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca uplatnil 13.09.2012 na Okresnom súde Trnava
žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaných 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 924,15
eur s 9%-ným úrokom z omeškania od 27.01.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalovanú

sumu žiadal vydať od žalovaných z titulu bezdôvodného obohatenia a zároveň žiadal priznať aj úroky
z omeškania, pretože omeškanie nastáva najneskôr deň po vydaní osvedčenia 27.01.2011. K žalobe
doložil výzvu vypracovanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 13.08.2012 adresovanú žalovaným 1/
až 3/, v ktorej sa uvádza, že Ing. I. spravoval finančné prostriedky žalobcu na účte a vzhľadom na
svoj zhoršený stav zápisnicou zo dňa 01.03.2010 odovzdal funkciu pokladníka a odovzdal aj ďalšie

doklady a zo zápisnice zo dňa 01.03.2010 je uvedené, že od 31.12.2009 do dnešného dňa neboli
robené žiadne operácie ani žiadne zápisy na finančnej dokumentácie, v októbri 2010 bol urobený
pokus o výber z vkladnej knižky čo sa nepodarilo, pretože pracovníčka oznámila, že vkladná knižka
je zablokovaná a následne sa dozvedeli, že finančné prostriedky boli predmetom dedičského konania
po zomrelom Ing. L. I., ktoré zdedili traja poručitelia. Žalobca vo výzve ďalej vyjadril názor, že dedičia

zdedili tieto finančné prostriedky neoprávnene, pretože finančné prostriedky na vkladnej knižke patrili
žalobcovi a nepredstavovali súkromné prostriedky vo vlastníctve Ing. L. I. a žiadali, aby ich žalovaní
vrátili žalobcovi do 31.8.2012, uviedli číslo účtu, v opačnom prípade bude žalobca nútený uplatniť svoje
práva súdnou cestou. K tejto predžalobnej výzve predložili zápisnicu zo dňa 01.03.2010. Prvostupňový
súd žalobcovi úroky z omeškania nepriznal, v tejto časti nárok zamietol, pretože považoval uplatnenie

úrokov z omeškania za nedôvodné a v rozpore so zákonom.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľove požiadanie, aby dlžník
plnil. Inak splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená predpisom alebo súdnym
rozhodnutím. Citované ustanovenie ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po tom, ako ho o
plnenie veriteľ požiadal. Forma výzvy nie je predpísaná, v záujme právnej istoty je však vhodné zachovať
písomnúformu.Akveriteľvovýzveurčíčasplnenia,pohľadávkasastanesplatnouuplynutímtejtolehoty.

Ak dlžník nesplní svoj dlh ihneď nasledujúci deň po dni kedy bol na plnenie vyzvaný, bude v omeškaní
s plnením. Od tohto dňa plynie pre veriteľa aj premlčacia doba na uplatnenie svojho nároku.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Nárokom, u ktorého nie je stanovená doba splnenia a je obvykle viazaná na výzvu veriteľa je aj návrh
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať od tej doby keď sa
dlžník dostal do omeškania. Je nesporné, že predmetný nárok, ktorý žalobca uplatňoval a ktorý sámaj právne kvalifikoval v podanej žalobe je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čas splnenia
nebol ustanovený právnym predpisom, určený ani v rozhodnutí ani nebol dohodnutý a preto na tento
prípade je potrebné aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá dlžníkovi povinnosť splniť dlh

nasledujúci potom ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd mal preukázanú riadnu a odôvodnenú písomnú
výzvu žalobcu doplnenú dokladmi preukazujúcimi nárok žalobcu na vrátenie plnenia z bezdôvodného
obohatenia zo dňa 13.8.2012, v ktorej bol určený čas plnenia do 31.8.2012. Výzva žalobcu zo dňa
31.8.2012 bola žalovaným 1/ - 3/ riadne doručená, jej nedoručenie žalovaní nespochybňovali a preto
žalovaní boli povinní splniť dlh nasledujúci deň po dni ako boli vyzvaní na plnenie 1.9.2012 a keďže tak

neurobili, nasledujúci deň 2.9.2012 sa dostali do omeškania. Na základe uvedeného patrí žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 9% zo sumy 924,15 eur od 02.09.2012 do zaplatenia. Pokiaľ žalobca požadoval
úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vydaní osvedčenia o dedičstve od 27.1.2011, tak v tomto
čase žalovaní v omeškaní neboli a preto úrok z omeškania od 27.1.2011 žalobcovi nepatrí.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj zo zásady

zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka
nahradiť trovy konania úspešnému. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať účastník inak povinný hradiť náhradu trov konania.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre výnimočnú aplikáciu
ust. § 150 O.s.p. na rozhodnutie o náhrade trov konania tak ako konštatoval prvostupňový súd. Dôvody
uvedené súdom prvého stupňa vedúcimi k záveru o nepriznaní žalobcovi náhrady trov konania nie sú
výnimočnými dôvodmi v zmysle citovaného ustanovenia.

O trovách prvostupňového konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 3 O.s.p. a keďže
neúspech žalobcu spočíval iba v nepatrnej časti, patrí plná náhrada trov konania, ktorá bola uplatnená
a vyčíslená žalobcom v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. Trovy konania žalobca uplatnil vo
výške 55,- eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a trovy právneho zastúpenia vo
výške 567,38 eur. Základná sadzba tarifnej hodnoty za jeden úkon právnej služby je 51,45 eur, zo spisu

vyplývajú úkony právnej služby: prevzatie zastúpenia zo dňa 13.08.2012, list - predžalobná výzva zo dňa
13.08.2012, návrh na začatie konania zo dňa 12.09.2012, zastupovanie na pojednávaní 17.10.2012,
písomné podanie zo dňa 31.10.2012 a zastupovanie na pojednávaní 21.01.2013. K úkonom právnej
služby patrí aj režijný paušál v roku 2012 - 7,63 eur a v roku 2013 - 7,81 eur. Žalobcom bol uplatnený
úkon právnej služby 3 x za list žalovaným zo dňa 13.08.2012, odvolací súd však priznal iba odmenu za

jeden list, pretože išlo o jeden list adresovaný všetkým trom žalovaným, nešlo o osobitné a obsahom
rozdielne listy, preto nebol dôvod priznať duplicitne odmenu za tento úkon. Zároveň bola priznaná aj
20% DPH vo výške 70,93 eur, spolu trovy predstavujú 425,30 eur (6 x 51,45 eur + 5 x 7,63 eur + 7,81
eur + 70,93 eur). Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 10 ods. 1, 16 ods. 3 a 18 ods.
3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách trov advokátov za poskytovanie právnych

služieb. Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku súd osobitne vyjadril trovy právneho zastúpenia a iné trovy
konania a podľa § 149 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania na účet advokáta žalobcu.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
úrokov z omeškania podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne

zaplatiťžalobcovi9%-nýúrokzomeškaniazosumy924,15eurod01.09.2012dozaplateniaavozvyšnej
napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. a výrok o náhrade trov konania zmenil podľa § 220 O.s.p.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. §

142 ods. 2 O.s.p. a v odvolacom konaní vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov konania súd vyslovil,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.