Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/319/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212234304
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7212234304.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobkyne H. C., bytom v J., W.

XX, zast. JUDr. Pavlom Kissom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému K.. S.
C., bytom v J., W. XX, zast. JUDr. Jozefom Levkušom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20,
v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

Z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikazuje

I. do výlučného vlastníctva žalobkyne:

1/ nehnuteľnosť - byt č. 14 nachádzajúci sa na 4. poschodí obytnému domu súp. č. XXX v J. na ul.
W. XX, XX, XX, ležiaci na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a to vrátane podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoločného podielu k pozemku v podiele 161/10000, zapísanú

na LV č. XXXXX pre kat. úz. T., obec J. - U., okres J. II, vo všeobecnej hodnote 59.423,- eur

a nasledovné hnuteľné veci:

2/ televízor zn. Samsung v zostatkovej hodnote 200,- eur,

3/ video Superdrive v zostatkovej hodnote 10,- eur,

4/ DVD zn. Philips v zostatkovej hodnote 10,- eur,

5/ spálňovú zostavu Aneta, pozostávajúcu z trojdielnej skrine, dvojdielnej skrine, 2 ks periňákov, 2 ks
nočných stolíkov a zrkadla nad nočným stolíkom a 2 ks postelí v zostatkovej hodnote 50,- eur,

6/ plynový sporák zn. Gorenje v zostatkovej hodnote 50,- eur,

7/ mrazničku zn. Eurotech v hodnote 20,- eur,

8/ chladničku zn. Whirlpool v hodnote 40,- eur,

9/ automatickú práčku zn. Samsung v hodnote 80,- eur,

10/ mikrovlnnú rúru zn. Sonor v hodnote 10,- eur a

11/ digestor zn. Alepo v hodnote 10,- eur

II. do výlučného vlastníctva žalovaného:

12/ nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XX vrátane pozemku, parc. č. XX o výmere
193 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV č. XXX pre kat. úz. C. F., obec C. F., okres
Z., vo všeobecnej hodnote 22.194,- eura nasledovné hnuteľné veci:

13/ hobľovku v zostatkovej hodnote 30,- eur a

14/ motorovú pílu zn. Partner 351XT v hodnote 70,- eur.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu 18.804,50 eura v lehote do 60
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 241,67 eura do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa návrhom na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v ďalšom „BSM“)
žiadala, aby súd rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo jej a žalovaného tak, že do jej
výlučného vlastníctva prikáže 3-izbový byt v J., na ul. W. č. XX, č. bytu XX na 4. poschodí, zapísaný
na LV č. XXXXX pre kat. úz. T. a všetky hnuteľné veci uvedené pod bodmi 1. - 10. návrhu, t.j. televízor
Samsung, video Super Drive, DVD Philips, spálňu Arieta, plynový sporák Gorenje, mražničku Eurotech,

chladničku Whirlpool, automatickú práčku Samsung, mikrovlnnú rúru Sonor a digestor Alepo a do
výlučného vlastníctva žalovaného aby prikázal rodinný dom zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. C.
F., súp. č. XXX, postavený na parc. č. XX a hnuteľné veci nachádzajúce sa vo C. F., ktoré bližšie
nekonkretizovala. Z titulu vyrovnania žiadala, aby žalovaný bol povinný doplatiť jej podiel investovaný
zo spoločných prostriedkov do kúpy motorového vozidla zn. Kia Rio, EČV: KE-XXX IF a rozdiel medzi

hodnotami bytu a rodinného domu v sume zistenej v priebehu konania. Žiadala, aby všetky trovy konania
znášal žalovaný. Na odôvodnenie uviedla, že BSM účastníkov zaniklo rozsudkom Okresného súdu
Košice II zo dňa 27.4.2012, sp. zn. 27P/2/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2012. Uviedla,
že jej manželstvo so žalovaným bolo jej druhým manželstvom, keď s prvým manželom v minulosti
nadobudla právo spoločného užívania bytu na ul. W. XX, v ktorom uviedla, že účastníci v súčasnej

dobe bývajú spolu so svojou dcérou. Po rozvode jej prvého manželstva tento byt zostal jej, následne po
uzavretí manželstva so žalovaným vzniklo im spoločné právo nájmu k bytu a tento byt neskôr odkúpili
do BSM, vklad vlastníctva uviedla, že bol ku dňu 31.5.2009. Za celkom logické dôvody, aby sa stala
výlučnou vlastníčkou bytu, mala to, že nadobudla tento byt ešte so svojim predchádzajúcim manželom.
Okrem toho uviedla, že nadobudli do BSM aj rodinný dom vo C. F. č. XXX. Tieto nehnuteľnosti uviedla,

že tvoria rozhodujúcu časť spoločného majetku. Uviedla, že v byte aj v dome sa nachádza zariadenie,
ktoré však nemá už podstatnejšiu hodnotu. Uviedla, že taktiež počas trvania manželstva nadobudli
osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, zakúpené v r. 2010 za 1.650,- eur, do ktorého následne
investovali asi 600,- eur na prerobenie na plynový pohon. Uviedla, že sa so žalovaným pokúšala
dohodnúť mimosúdne na vyporiadaní BSM, avšak k dohode nedošlo. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že od

septembra 2012 si žalovaný kúpil nové auto Kia Rio, EČV: KE-XXX IF, ktoré údajne stálo 4.500,- eur
a tvrdila, že aj keby toto vozidlo nepatrilo do BSM, rozhodne do BSM patria investície vynaložené zo
spoločných prostriedkov na jeho zakúpenie. Mala za to, že týmito spoločnými prostriedkami sú peniaze
za predaj Felície a úspory počas trvania manželstva patriace do BSM, vložené do tohto nového vozidla.
Mala za nepochybné, že účastníci počas trvania manželstva mali aj nejaké spoločné úspory uložené na

účte žalovaného v niektorom peňažnom ústave.

Žalovaný sa k návrhu na vyporiadanie BSM vyjadril písomne podaním, ktoré súdu doručil dňa 7.3.2013.
Pokiaľ sa týkalo rozsahu BSM uvedeného v návrhu, uviedol, že je stanovisko účastníkov zhodné a tiež
tvrdil, že do BSM patrí 3-izbový byt v J. na ul. W. č. XX, č. bytu XX, ktorého trhová hodnota podľa jeho
zistení v realitných kanceláriách je v rozmedzí od 60.000 - 65.000 eur. Potvrdil, že do BSM patrí i rodinný

dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XX v kat. úz. C. F., zapísaný na LV č. XXX, ktorého trhová
cena určená realitnou kanceláriou uviedol, že je v rozmedzí od 20.000 - 25.000 eur. Pokiaľ sa jednalo orozsah hnuteľných vecí, ktoré žalobkyňa uviedla v návrhu pod bodmi č. 1. - 11. uviedol, že k nim nemá
výhrady, avšak žiadal špecifikovať bod 11. so zameraním, ako sa žalobkyňa dopracovala k hodnote vecí
„najmenej 1.000,- eur“. Súhlasil so zostatkovými hodnotami vecí uvedených v položkách 1. - 10. návrhu

a navrhol, aby tieto hnuteľné veci pripadli do výlučného vlastníctva žalobkyni. Motorové vozidlo Škoda
Felícia, EČV: KE-XXX BF, uviedol, že nepatrí do BSM. Potvrdil, že ho nadobudli so žalobkyňou počas
trvania manželstva v r. 2010, bolo kúpené za sumu 1.700,- eur, pričom sa ešte investovala suma 600,-
eur za prerobenie motora na plynový pohon. Uviedol však, že toto vozidlo počas trvania manželstva,
po vzájomnej dohode, prepísali dňa 19.4.2012 na dcéru. Osobné motorové vozidlo zn. KIA Rio, EČV:

KE-XXX IF, uviedol, že taktiež nepatrí do BSM, pretože toto nadobudol do svojho výlučného vlastníctva
v mesiaci september 2012, teda po právoplatnosti rozvodového konania. Na kúpu vozidla si vybral aj
pôžičku, ktorú spláca. K tvrdeniu žalobkyne, že počas manželstva mali spoločné úspory uložené na
jeho účte, uviedol, že ani počas trvania manželstva, ani v čase jeho zániku nedisponovali účastníci
žiadnymi finančnými prostriedkami, ale mali skôr dlhy. Ak žalobkyňa tvrdí opak, uviedol, že by mala
svoje tvrdenie preukázať. Navrhol zohľadniť vo svoj prospech tú skutočnosť, že od 6.10.2011 uhrádza

spoločné náklady spojené s užívaním bytu iba sám a to mesačne sumou cca 220,- eur. Taktiež mal za
potrebné zohľadniť v jeho prospech, že po rozvode sám uhrádza pôžičku v Slovenskej sporiteľni a.s.,
ktorú čerpali za trvania manželstva vo výške 4.000,- eur. Uviedol, že časť pôžičky sa spotrebovala za
trvania manželstva a uhradili sa ňou spoločné dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva.

V písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.4.2014 žalovaný uviedol, že žalobkyňa užíva byt na W.

ul. č. XX v J. a je teda ako užívateľka a spoluvlastníčka bytu povinná prispievať rovným dielom na
úhradu nájomného a médií spojených s užívaním bytu a to v polovici nákladov. Uviedol, že od novembra
2011 až doposiaľ tieto náklady s užívaním bytu uhrádza len sám. Preto žiadal súd, aby pri vyporiadaní
BSM žalobkyni uložil, aby mu vyplatila dlžnú čiastku spojenú s užívaním bytu za obdobie 22 mesiacov
(07/2012-04/2014) a to polovica z nákladov uviedol, že predstavuje 2.366,21 eura; zároveň žiadal, aby

súd započítal aj všetky náklady spojené s užívaním bytu, ktoré uhradí až do rozhodnutia o vyporiadaní
BSM. Zároveň žiadal, aby mu žalobkyňa vyplatila polovicu splateného úveru za nižšie uvedené obdobie,
ktorý bol vybratý zo Slovenskej sporiteľne v januári 2010 za trvania manželstva vo výške 4.000,- eur.
Uviedol, že poslednú splátku vyplatil v januári 2014 a celkovo splatil za obdobie 07/2012-01/2014
sumu 2.130,75 eura. Podiel žalobkyne uviedol, že činí 1.065,17 eura. Od nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia o rozvode mu tak žalobkyňa dlhuje 3.431,38 eura.

Žalobkyňa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.4.2014 reagovala na podanie žalovaného. K
požadovanej náhrade polovice nákladov na nájomné za obdobie 07/2012 až doposiaľ uviedla, že platí
mesačne 1/3 nájomného Bytovému hospodárstvu a to od januára 2013 v sume 58,37 eura z dôvodu,
že v byte bývajú traja, t.j. okrem žalobkyne aj žalovaný a dcéra. Tvrdila, že prispieva aj na úhradu

elektriny, plyn platí iba ona, prispieva na daň z nehnuteľnosti a takisto platí dvakrát do roka poistku za
byt. K požiadavke žalovaného, aby vyplatila polovicu splateného úveru, ktorý mal byť údajne vybratý
v januári 2010 vo výške 4.000,- eur, uviedla, že jej nie je jasné a známe, o aký úver sa jedná a na
aký účel boli peniaze použité. Mala za to, že „veci“ uvedené v poslednom podaní žalovaného, nie sú
predmetom vyporiadania BSM a preto nie je dôvod, aby sa súd nimi v konaní zaoberal. K meritu veci

uviedla, že berie ceny nehnuteľností zistené znaleckým dokazovaním na vedomie. Pri vyporiadaní však
v zmysle zásad uvedených v § 150 Obč. zák. žiadala, aby súd zohľadnil mieru pričinenia, kto sa akým
spôsobompodieľalnanadobudnutíbytu.Malazapreukázané,žetentobytnadobudlavr.1976sosvojím
predchádzajúcim manželom, po rozvode sa stala výlučnou užívateľkou bytu a až neskôr po uzavretí
manželstva so žalovaným vzniklo právo spoločného užívania a následne byt odkúpili účastníci niekedy

v r. 1999 od mesta za sumu 12.400,- Sk. Žiadala, aby sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu
s tým, že vyplatí žalovanému jeho podiel, rozhodne nie však vo výške jednej polovice. Čo sa týka domu
navrhla, aby žalovaný bol určený za jeho výlučného vlastníka a z titulu vyrovnania aby bola započítaná
suma vo výške 1 hodnoty domu.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne J. C.,

predloženými listinnými dôkazmi a vyhotoveným znaleckým posudkom č. 03/2014 súdneho znalca X..
K. I. vo veci určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností - bytu č. XX na 4. poschodí bytového domu
na ul. W. č. XX v J. - U. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločnýchzariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch a rodinného domu súp. č. XXX
s príslušenstvom nachádzajúceho sa v obci C. F., na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 27.4.2012, č.k. 27P/2/2012-36, bolo manželstvo

účastníkov rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2012 a týmto dňom, t.j. zánikom
manželstva účastníkov, zaniklo aj ich BSM.

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 9.11.2011, LV č. XXXXX - čiastočný, pre kat. úz. T.,
účastníci boli v časti B. tohto LV zapísaní ako spoluvlastníci vo vchode č. XX, bytu č. XX na 4. poschodí
obytného domu súp. č. XXX ležiaceho na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX na W. ul. XX, XX, XX v J. - U.,
vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho

podielu k pozemku v rozsahu 161/10000 a to v spoluvlastníckom podiele 1/1. Ako titul nadobudnutia
bytu bola zapísaná Zmluva o prevode bytu V-627/99 zo dňa 7.5.99-1690/99.

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností vytvoreného cez katastrálny portál zo dňa 15.4.2013, LV č. XXX,
pre kat. úz. C. F., obec C. F., okres Z., boli účastníci v časti B. tohto LV zapísaní ako spoluvlastníci
pozemku - parcely registra „C“, parc. č. XX o výmere 193 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby

súp. č. XXX na parc. č. XX - rodinný dom, a to v spoluvlastníckom podiele 1/1. Ako titul nadobudnutia
je zapísaná Kúpna zmluva V-530/93 zo dňa 29.4.93-20/93.

Znaleckým posudkom č. 03/2014 zo dňa 16.3.2014, vyhotoveným znalcom X.. K. I. z odboru
stavebníctvom, odhad hodnoty nehnuteľností, bola stanovená všeobecná hodnota rodinného domu súp.
č. XXX na parc. č. XX v kat. úz. C. F. vrátane pozemku, zapísané na LV č. XXX sumou 22.194,03 eura a

všeobecná hodnota bytu č. XX na 4. poschodí na W. ul. č. XX v J. - T. vrátane spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch
sumou 59.422,74 eura.

Na základe zhodných tvrdení účastníkov na pojednávaniach súd zistil okruh hnuteľných vecí patriacich
do BSM účastníkov ku dňu jeho zániku právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, pričom

účastníci sa zhodli jednak na zostatkovej hodnote týchto vecí, ako aj na určení, ktorému z účastníkov
danú vec má súd prikázať do výlučného vlastníctva. Jedná sa o veci vyporiadané ako položky č. I. 2.
- 11. a II. 13. - 14. vo výroku rozsudku.

Pokiaľ žalobkyňa navrhla vyporiadať v rámci BSM osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia, EČV: KE-
XXXBF, z fotokópie kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.2010 uzavretej medzi predávajúcou K. F. a žalovaným

ako kupujúcim súd zistil, že predmetné motorové vozidlo bolo nadobudnuté za trvania manželstva
účastníkov za kúpnu cenu 1.700,- eur, podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 4.3.2010 prijala
uvedeného dňa spoločnosť ENERGAS spol. s r.o., so sídlom v Nižnej Myšli od žalovaného sumu 580,-
eur za montáž LPG - Landi Renzo do motorového vozidla Škoda Felícia KE XXX BF, následne ešte za
trvania manželstva účastníkov bolo toto motorové dňa 18.4.2012 prevedené do výlučného vlastníctva

ich dcéry J. C., ktorá skutočnosť vyplynula z fotokópie Osvedčenia o evidencii (technického preukazu) č.
PA XXXXXX, a dcéra účastníkov J. C. následne dňa 5.10.2012 toto motorové vozidlo ďalej predala za
kúpnu cenu 1.600,- eur, ako to vyplynulo z jej svedeckej výpovede a predloženej kópie kúpnopredajnej
zmluvy uzavretej Medzi J. C. ako predávajúcou a kupujúcim S. J.. Žalobkyňa napokon ani netrvala na
svojom návrhu, aby predmetom vyporiadania stala sa kúpna cena, ktorá bola získaná za predaj tohto

motorového vozidla dcérou účastníkov konania, ktorý pôvodný návrh odôvodnila tým, že k prevodu
motorového vozidla na dcéru účastníkov došlo bez jej súhlasu a teda že sa jedná o relatívne neplatný
právny úkon. Finančné prostriedky získané za predaj motorového vozidla Škoda Felícia KE XXX BF
dcérouúčastníkovkonaniaJ.C.taknapokonaninebolipredmetomvyporiadaniaBSMúčastníkov,keďže
sa na tom účastníci tak zhodli.

V prípade nehnuteľností, obaja účastníci zhodne uviedli, že obe nehnuteľnosti, tak rodinný dom, ako aj
byt, patria do ich BSM, že ich nadobudli za trvania manželstva a to kúpou. Z ich výpovedí vyplynulo, žebyt užívajú na trvalé bývanie, bývajú v ňom obidvaja doposiaľ aj spolu so svojou plnoletou dcérou J. C..
Rodinný dom vo C. F. užívali a užívajú na príležitostné víkendové, resp. dovolenkové bývanie. Keďže
sa nezhodli na cene týchto nehnuteľností, na zistenie ich ceny bolo nariadené znalecké dokazovanie

a znalcom zistenú všeobecnú hodnotu bytu vo výške 59.422,74 eura a všeobecnú hodnotu rodinného
domu vo výške 22.194,03 eura účastníci akceptovali. Nedošlo však k dohode o tom, ktorému z
účastníkov ktorú nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva. Ako žalobkyňa, tak aj žalovaný sa
domáhali, aby byt bol prikázaný do jej, resp. do jeho výlučného vlastníctva a rodinný dom aby bol
prikázaný do výlučného vlastníctva druhého účastníka. Žalobkyňa argumentovala predovšetkým tým, že

ona sa pričinila o nadobudnutie tejto nehnuteľnosti - bytu, keď ho pôvodne ona nadobudla počas svojho
prvého manželstva do vtedy ešte spoločného užívania bytu manželmi so svojím vtedajším manželom,
neskôr po rozvode jej prvého manželstva sa stala výlučnou osobnou užívateľkou bytu ona a uzavretím
manželstva so žalovaným v r. 1988 stali sa spoločnými užívateľmi predmetného bytu, ktoré spoločné
užívanie manželmi sa zmenou právnej úpravy od 1.1.1992 zmenilo na spoločný nájom bytu manželmi
a ako spoloční nájomcovia neskôr účastníci byt odkúpili a stali sa jeho bezpodielovými spoluvlastníkmi.

Argumentovala aj opačne, že trvalé bývanie v rodinnom dome vzhľadom na jej zdravotné indispozície
(priedušková astma, reumatická artritída, alergie, ...) nie je pre ňu vhodné, pretože sa jedná o chladný
kamenný dom, ktorý je potrebné vykurovať aj v lete. Žalovaný nepopieral, že sa stal spoločným
užívateľom bytu so žalobkyňou na základe uzavretia manželstva s ňou, ktorá žalobkyňa už v tom čase
bola jeho výlučnou užívateľkou. Argumentoval ohľadom návrhu na prikázanie bytu do svojho výlučného

vlastníctva tým, že v byte býva aj dcéra účastníkov J. C., ktorá je študentkou Univerzity veterinárneho
lekárstva v Košiciach a ktorej vzťahy s matkou, t.j. žalobkyňou, sú vážne narušené a preto bolo by
ohrozené aj jej bývanie v byte, ak by byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyni. Argumentoval
aj tým, že len výlučne on od rozvodu manželstva (07/2012) uhrádza všetky platby s bytom spojené a to
pravidelné mesačné platby. Argumentoval aj tým, že on, keďže je zamestnaný a teda zárobkovo činný,

je schopný zaplatiť v prípade nadobudnutia bytu do svojho výlučného vlastníctva žalobkyni vyrovnávací
podiel. Poukázal na to, že žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku a žiaden iný príjem nemá.

Svedkyňa J. C., dcéra účastníkov konania, ako svedkyňa k otázke bývania v predmetnom byte
uviedla, že ona je študentkou 3. ročníka odboru všeobecného veterinárneho lekárstva na Univerzite
veterinárneho lekárstva v Košiciach. Navštevuje školu štyri dni v týždni, v podstate od rána od 8:00, resp.

9:00 hod. až do neskorých poobedňajších, resp. večerných hodín. V piatok má voľno, počas ktorého
brigáduje. Na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedla, že so svojou matkou, t.j. žalobkyňou v
poslednom čase dobre nevychádza, uviedla, že sa s ňou aj snaží rozprávať, niekedy sa aj porozprávajú,
avšak inokedy aj týždeň na ňu matka kričí a teda svedkyňa uviedla, že si nevie predstaviť, akým
spôsobom by riešila svoje bývanie, ak by byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyni.

Podľa ust. § 143 Obč. zák., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľaust.§148ods.1Obč.zák.,zánikommanželstvazaniknebezpodielovéspoluvlastníctvomanželov.

Podľa ust. § 149 ods. 1 Obč. zák., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sa vyporiadanie nevykoná
dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.Súd v konaní o vyporiadanie BSM zisťuje predovšetkým rozsah spoluvlastníctva. Potom sa zameria na
zistenie ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM. V tomto zmysle platí zásada, že treba vychádza z tej ceny,
ktorú majú veci v čase vyporiadania. Nie je teda rozhodujúca cena, za ktorú sa vec nadobudla, príp.

cena, ktorú mala v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo
zásady rovnosti podielov účastníkov. Pri rozhodovaní súdu, ktoré veci z BSM pripadnú do výlučného
vlastníctva bývalých spoluvlastníkov, sa vychádza zo zásady účelného využitia veci s tým, že v prípade
finančného rozdielu hodnoty jednotlivých vecí prikázaných tomu - ktorému účastníkovi, súd mu uloží
povinnosť zaplatiť druhému manželovi na vyrovnanie podielov.

Na základe zhodných tvrdení účastníkov osvojil si súd rozsah predmetov patriacich do ich BSM, aj ich

cenu, pokiaľ sa týka vecí hnuteľných. Tieto sú uvedené vo výroku rozsudku ako položky I. 2. - 11. a
II. 13. - 14. . Na základe zhodných návrhov účastníkov súd prikázal jednotlivé hnuteľné veci patriace
do BSM nachádzajúce sa v byte bývalých manželov - účastníkov do výlučného vlastníctva žalobkyni a
hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome bývalých manželov - účastníkov prikázal do výlučného
vlastníctva žalovanému. Do výlučného vlastníctva žalobkyni tak prikázal hnuteľné veci v hodnote 480,-

eur (položky I.2. - I.11. výroku tohto rozsudku) a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné
veci v hodnote 100,- eur (položky II.13. - II.14. výroku tohto rozsudku).

Pokiaľ sa jedná o vyporiadanie nehnuteľností patriacich do BSM účastníkov, domáhal sa každý z
účastníkov, aby bol do jeho výlučného vlastníctva prikázaný byt a a do výlučného vlastníctva druhého
z nich rodinný dom vo C. F..

V danom prípade, pri rozhodovaní do výlučného vlastníctva ktorého z bývalých manželov pripadne byt,
nebolo možné vychádzať zo zásady účelného využitia veci a uplatniť ju, keďže tento byt aj v súčasnej
dobe využívajú tak žalobkyňa, ako aj žalovaný na svoje bývanie a bývanie ich dcéry, t.j. každý z
nich ho užíva rovnako účelne, súd preto v prípade bytu prihliadol na argument žalobkyne, t.j. zohľadnil
skutočnosť, že pred uzavretím manželstva so žalovaným mala ona zriadené k predmetnému bytu právo

osobného užívania a až následne uzavretím manželstva s ňou vzniklo aj žalovanému právo k bytu a
to právo spoločného užívania bytu manželmi. Ak by žalobkyňa nebola mala zriadené právo osobného
užívania k predmetnému bytu, nebolo by vzniklo žiadne právo k nemu ani žalovanému. Súd preto
prikázal byt do výlučného vlastníctva žalobkyni. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola určená znalcom
vo výške 59.422,74 eura, po zaokrúhlení 59.423,- eur. V tejto súvislosti súd už preto neakceptoval návrh

žalobkyne, ktorým žiadala, aby súd zohľadnil skutočnosť, že sa jedná o byt, ktorý ona nadobudla ešte za
trvania svojho prvého manželstva a že sa teda najmä ona pričinila o jeho nadobudnutie do BSM, aj pri
určení miery podielu účastníkov na ňom a to tak, že ich podiely nebudú rovnaké, ale jej podiel na tomto
byte bude väčší než podiel žalovaného. Súd pri vyporiadaní vychádzal zo zákonom danej zásady, že
podiely oboch manželov sú rovnaké, a to aj pokiaľ sa jedná o byt. Keďže argument žalobkyne mal súd

za presvedčivejší pre určenie do výlučného vlastníctva ktorého účastníka prikázať byt, na argumentáciu
žalovaného neprihliadol. K jednotlivým jeho argumentom súd uvádza, pokiaľ sa týka jeho tvrdenia, že
od rozvodu manželstva všetky platby za predmetný byt uhrádzal len on, že sa môže domáhať svojich
práv, z titulu uvedeného tvrdenia, voči žalobkyni samostatnou žalobou, pretože tieto platby vynaložené
po zániku BSM už ani netvoria predmet BSM a ani sa nestávajú predmetom vyporiadania, a preto ani

súd nerozhodoval o návrhu žalovaného na vyporiadanie týchto platieb. K tvrdeniu, že prikázaním bytu
do výlučného vlastníctva žalobkyni bolo by ohrozené aj bývanie dcéry účastníkov J. C. tvrdiac, že jej
vzťahy s matkou - žalobkyňou sú vážne narušené, súd uvádza toľko, že plnoletá dcéra účastníkov má
k predmetnému bytu len právo bývania odvodené od práva bývalých bezpodielových spoluvlastníkov,
žiadne iné právo k bytu nemá, pričom samotná žalobkyňa vyhlásila, že ona nebráni a ani nebude

brániť svojej dcére v byte bývať a jej dcéra má v byte vyčlenenú samostatnú miestnosť. Aj pokiaľ sa
jedná o námietku žalovaného, aby súd skúmal finančnú pripravenosť žalobkyne vyplatiť mu vyrovnací
podiel titulom vyrovnania podielov bývalých spoluvlastníkov, nie je povinnosťou súdu pri vyporiadaní
BSM skúmať túto otázku a nie je ani kritériom pre určenie veci do výlučného vlastníctva, hoci v tejto
súvislostipoukazujesúdnaprehláseniežalobkynenapojednávaní,žejepripravenázaplatiťžalovanému

na vyrovnanie podielov určenú finančnú sumu.Keďže predmetný byt súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni, ďalšiu z nehnuteľností - rodinný
dom vo C. F. prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému a to aj z dôvodu, aby finančná kompenzácia
na vyrovnanie podielov bola čo najnižšia. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola určená znalcom vo

výške 22.194,03 eura, po zaokrúhlení 22.194,- eur.

Žiadne iné veci, okrem vyššieuvedených, a ani žiadne pasíva vzniknuté za trvania manželstva účastníci
nežiadali vyporiadať.

Celková hodnota predmetov patriacich do BSM účastníkov predstavovala sumu 82.197 eura (59.423 +
480 + 22.194 + 100). Žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva veci v hodnote 59.903 eur (59.423
+ 480) a žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva veci v hodnote 22.294 eur (22.194 + 100).

Podiel 1 majetkovej hodnoty pripadajúcej z celkovej hodnoty predmetu BSM, ktorá by mala pripadnúť
každému z manželov, bol vo výške 41.098,50 eura. Žalobkyni bol prikázaný majetok v hodnote 59.903
eura, ktorá hodnota prevyšuje o 37.609 eura hodnotu, ktorú nadobudol z vyporiadania BSM žalovaný.
Preto vychádzajúc zo zásady rovnosti podielu účastníkov na vyporiadanie BSM uložil súd žalobkyni
vyplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu 18.804,50 eura tak, aby ich podiely na majetku

boli rovnaké.

O trovách konania vo vzťahu účastníkov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže každý z účastníkov dostal polovicu
podielu BSM a preto sa nedá hovoriť o úspechu či neúspechu vo veci.

O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a uložil žalovanému povinnosť nahradiť

štátu trovy konania vo výške 241,67 eura, t.j. vo výške 1 z trov ktoré štátu vznikli vo výške 483,33
eura, vyplatením tejto sumy ako sumy znalečného, na základe uznesenia zo dňa 20.3.2014, č.k.
13C/319/2012-128, súdnemu znalcovi X.. K. I., a to z finančných prostriedkov štátu za vyhotovenie
znaleckého posudku. Žalobkyni súd túto povinnosť neuložil, keďže rozhodnutím Centra právnej pomoci
zo dňa 26.9.2012, sp. zn.4N 2651/12 bol jej priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určený

advokát na jej zastupovanie v konaní, ktoré rozhodnutie podľa ust. § 138 ods. 4 O.s.p. má účinky
oslobodenia od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, pri ktorom vznikla

poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.