Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109227121
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5109227121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: ARCH,
spol. s r. o., so sídlom Žilina, ul. Daniela Dlabača č. 21, IČO 36 380 741, zastúpený splnomocneným
zástupcom JUDr. Eduardom Šoškom, advokátom, so sídlom R., ul. D. W. č. XX, proti odporcovi: Ing. Z.
H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., D. Z.. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Antonom
Školekom, advokátom, so sídlom N., ul. H. č. XXX/X , o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 14. júna 2013 č. k. 4C/187/2009-76, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov

právneho zastúpenia v sume 67,88 eur k rukám JUDr. Eduarda Šošku, advokáta so sídlom R., ul. D. W.
č. XX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

N a r i a ď u j eokresnému súdu vykonať opravu označenia pozemku vo výrokovej časti rozsudku tak,
že správne má znieť: „...cez pozemok C-KN parc. č. 3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2,
zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. S. N., pre obec N..“

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 14. 06. 2013 č. k. 4C/187/2009-76 odporcovi a všetkým osobám,
ktoré majú od odporcu odvodené právo bývania a užívania domu súp. č. XX na pozemku parc. č. 5, v
kat. úz. S. N. zakázal dňom právoplatnosti rozsudku peši, alebo akýmkoľvek iným spôsobom vstupovať

a prechádzať cez pozemok parc. č. 3 v kat. úz. S. N. (výrok I.). Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi
trovy konania vo výške 99,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku ( výrok II.).

V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 09. 2009
domáhal, aby odporcovi a všetkým, ktorí majú od odporcu odvodené právo bývania a užívania domu č.
súp. XX na pozemku KN parc. č. 5 v kat. úz. S. N. bolo zakázané dňom právoplatnosti rozsudku peši,
alebo akýmkoľvek iným spôsobom vstupovať a prechádzať cez pozemok KN parc. č. 3 v kat. úz. S. N..
Rozsudkom č. k. 2C/178/2009-137 zo dňa 13. 02. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 05. 2012

okresný súd zistil, že v právnej veci navrhovateľa: Ing. Z. H., bytom D. Z.. XXX/XX, N., proti odporcovi:
ARCH, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 21, Žilina, IČO: 36380741, o návrhu navrhovateľa o zriadenie
vecného bremena, bol návrh zamietnutý. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ odôvodnil
návrh tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parc. č. 5 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 153 m2 a domu č. súp. XX postaveného na parc. č. 5 a odporca je výlučným vlastníkom parc. č.3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2, v kat. úz. N.. K nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľa vedie prístupová cesta pešo a osobným motorovým vozidlom cez parcely, ktoré
sú vo vlastníctve odporcu a jedná sa o podchod, ktorý by mal slúžiť na prechod pešo a motorovým

vozidlom k domu č. XX postavenému na parc. č. 3, ale aj k domu č. XX postavenému na parc. č. 5,
ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Zároveň je aj jedinou prístupovou cestou k parc. č. 4,
ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa v podiele 18/36. Navrhovateľ nemá zabezpečený
prechod pešo, osobným motorovým vozidlom cez parcelu, ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporcu
a táto skutočnosť mu značne komplikuje život a má problém sa dostať k svojmu domu a pozemkom,

pričom v dome č. súp. XX, ktorý je v jeho vlastníctve, býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi,
ktorí majú viac ako 62 rokov, zlý zdravotný stav a obaja potrebujú pravidelnú zdravotnú starostlivosť. Aj z
tohto dôvodu sa rýchla lekárska záchranná služba nemôže dostať na návštevu k jeho rodičom. Odporca
(v konaní sp. zn. 2C/178/2009) považoval návrh navrhovateľa za účelový, špekulačný a tvrdenia v ňom
za nepravdivé, keďže podchod neslúži ako prístupová komunikácia k domu č. XX vo vlastníctve odporcu,
ale je vlastne chodbou k časti domu č. súp. XX a slúži ako prístup k hornému poschodiu č. XX a bočnému

vchodu do predajne. Tvrdenie odporcu, že pozemok č. 3 v jeho vlastníctve je jedinou prístupovou cestou
k parc. č. 4 v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa, sú nepravdivé, keďže navrhovateľ sa môže
k svojej parc. č. 4 dostať cez svoju nehnuteľnosť, a to dom č. súp. XX a z uvedeného dôvodu nie je
zákonný dôvod na právne zabezpečenie prechodu pešo a osobným motorovým vozidlom cez pozemok
č. 3 v prospech vlastníka domu č. súp. XX. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo dostať sa na

malý dvor motorovým vozidlom cez cudzí pozemok a tak odňať právo užívať pozemok jeho vlastníkovi.
Skutočnosť, že chce na vstup do svojej nehnuteľnosti využívať aj zadný vchod z dvora, nemôže zakladať
jeho nárok na vecné bremeno - právo prechodu a tak obmedziť vlastníka inej nehnuteľnosti. Navrhovateľ
má do svojej nehnuteľnosti tri existujúce vstupy a to dva z verejného priestranstva a jeden z dvora -
vnútorný. Súd rozhodoval podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je

vlastníkstavbyzároveňvlastníkompriľahléhopozemkuaprístupvlastníkakstavbenemožnozabezpečiť
inak,súdmôženanávrhvlastníkastavbyzriadiťvecnébremenovprospechvlastníkastavbyspočívajúce
v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Pri posúdení nároku v konaní sp. zn. 2C/178/2009 súd vychádzal aj z toho, že bola vykonaná
i ohliadka miesta samého, z ktorej vyplynulo, že navrhovateľ má prístup k svojej nehnuteľnosti z

viacerých prístupov, jednak je to cez predajňu, v tom čase sa jednalo o predajňu drogérie, ktorú
navrhovateľ ako vlastník nehnuteľnosti prenajíma a ďalej cez zadný vchod - cez skladové priestory.
Ďalej má prístup do svojej nehnuteľnosti aj cez ďalší vstup z verejného priestranstva, čo vyplýva i
z fotodokumentácie vyhotovenej na mieste ohliadky. I napriek týmto skutočnostiam sa navrhovateľ
domáhal zriadenia vecného bremena vstupom peši a motorovým vozidlom cez vnútorný priestor -

podchod do svojho obydlia. Konštatoval, že po príslušných stavebných úpravách je možné sa do
bytovej jednotky navrhovateľa dostať jednak cez prevádzkovú jednotku (Drogériu), a tiež z verejného
priestranstva a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je neopodstatnený, keďže vo svojom návrhu
tvrdí, že jediná prístupová komunikácia na jeho nehnuteľnosť vedie cez objekt - podchod. V tomto
smere je jeho návrh zavádzajúci, keďže navrhovateľ má k svojej nehnuteľnosti prístup i hore uvedenými

spôsobmi. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd poukázal tiež na skutočnosť, že z listu vlastníctva
nevyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa navrhovateľ domáhal zriadenia vecného
bremena, sú rodičia navrhovateľa. Pokiaľ by súd vyhodnotil návrh navrhovateľa ako opodstatnený,
pre odporcu by to znamenalo absolútne znemožnenie užívania podchodu a teda odňatie mu práva
užívať svoj majetok, nakoľko podchod by musel byť stále voľný pre prejazd navrhovateľa, pričom z

výsluchu odporcu vyplynulo aj to, že v minulosti dochádzalo k sústavným nezhodám práve ohľadom
prejazdu autom, resp. parkovaním auta v podchode zo strany navrhovateľa, resp. jeho rodičov, nakoľko
cez podchod sa autom ani nedá prejsť, ale dá sa tam vojsť a len parkovať. Súd mal preukázané,
že navrhovateľ sám sebe vytvoril umelú prekážku pre vstup do svojej nehnuteľnosti z verejného
priestranstva, keď prenajal časť svojej nehnuteľnosti na komerčné účely a na druhej strane požaduje

obmedzenie vlastníckeho práva od odporcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval návrh
navrhovateľa za špekulatívny, pretože žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa na svoju nehnuteľnosť
nemohol dostať a jeho vyjadrenia, že je to možné len cez nehnuteľnosť odporcu, neboli založené na
pravde a týmto tvrdeniam súd uveriť nemohol najmä s prihliadnutím na ohliadku na mieste samom a
pričom sa sám presvedčil o možnostiach navrhovateľa dostať sa k svojej nehnuteľnosti dvoma inými

prístupovými cestami. Musel preto návrh v plnom rozsahu zamietnuť, pretože v opačnom prípade by
nepochybne obmedzil vlastnícke právo odporcu, čo by bolo v rozpore aj s Ústavou SR čl. 20, v rozpores Európskym dohovorom o ľudských právach č. 1 a nepochybne aj s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka.

Po právoplatnom skončení konania vedeného pod sp. zn. 2C/178/2009 súd pokračoval v tomto konaní

(pod sp. zn. 4C/187/2009 vo veci navrhovateľa spoločnosti ARCH, spol. s r. o.) o návrhu, ktorým sa
navrhovateľ domáhal voči odporcovi a všetkým, ktorí majú od odporcu odvodené právo bývania a
užívania domu č. súp. XX na pozemku KN parc. č. 5, v kat. úz. S. N., zákazu vstupu a prechodu cez
pozemok KN parc. č. 3, v kat. úz. S. N..

Na základe zisteného skutkového a právneho stavu, návrhu v celom rozsahu vyhovel a zakázal

odporcovi dňom právoplatnosti rozsudku vstupovať a prechádzať cez pozemok parc. č. 3 v kat. úz. S.
N. peši, alebo akýmkoľvek iným spôsobom.

Vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa mal súd preukázanú z LV č. XXXX pre kat. úz. S. N., podľa
ktorého je navrhovateľ výlučným vlastníkom pozemku parc. č. 3 o výmere 230 m2 zastavané plochy a
nádvoria a rodinného domu č. súp. XX, postaveného na parc. č. 3. Vecnú pasívnu legitimáciu odporcu
mal preukázanú z LV č. 3209, podľa ktorého je odporca výlučným vlastníkom pozemku parc. č. 5 o

výmere 153 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu č. súp. XX postaveného na parc. č. 5, v
kat. úz. S. N. a konštatoval, že navrhovateľ ako vlastník pozemku parc. č. 3 sa domáhal voči odporcovi
odstránenia rušivých zásahov do jeho vlastníckeho práva, ktoré zásahy spočívali v neoprávnenom
užívanípozemkuvovlastníctvenavrhovateľaavneoprávnenomprechodeceztentopozemokodporcom
a ďalšími osobami, ktoré majú od odporcu odvodené právo bývania a užívania domu č. súp. XX na

pozemku parc. č. 5, v kat. úz. S. N.. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to výzvy
právneho zástupcu odporcu zo dňa 25. 08. 2009 adresovanej navrhovateľovi a z návrhu odporcu v
konaní sp. zn. 2C/178/2009 o zriadenie vecného bremena podaného na Okresný súd Žilina dňa 10. 09.
2009 mal za nesporne preukázané, že odporca a ďalšie osoby, ktoré majú od odporcu odvodené právo
bývania, užívania domu č. súp. XX, bez právneho dôvodu vstupujú a prechádzajú cez pozemok parc.

č. 3 vo vlastníctve navrhovateľa napriek tomu, že prechod cez pozemok vo vlastníctve navrhovateľa
nevyhnutne nepotrebujú za účelom prechodu na pozemok vo vlastníctve odporcu.

Okresný súd s poukazom na ustálenú judikatúru a súdnu prax, kedy súdy podľa § 126 Občianskeho
zákonníka poskytujú ochranu pred akýmkoľvek zásahom, teda aj pred zásahmi už vykonanými, ktoré
trvajú, alebo ktorých vykonanie hrozí, dospel k záveru, že vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa, ktoré

odporca nerozporoval, a síce, že v súvislosti s používaním podchodu na prechod viackrát došlo zo strany
odporcu, resp. jeho právnych predchodcov (rodičov) k slovným a fyzickým útokom na navrhovateľa,
resp. jeho právnych predchodcov, čo bolo viackrát predmetom priestupkových konaní, ako aj predmetom
trestného konania, teda s poukazom na históriu susedských vzťahov navrhovateľa a odporcu je
nevyhnutné a potrebné, aby navrhovateľovi bola poskytnutá súdna ochrana a odporcovi bola uložená

povinnosť v zmysle petitu žalobného návrhu. V konaní mal za nesporne preukázané, že odporca
vlastnícke právo navrhovateľa nerešpektoval a do tohto nezákonným spôsobom zasahoval.

Pokiaľ splnomocnený zástupca odporcu navrhol doplniť dokazovanie výsluchom odporcu a rodičov
odporcu za účelom zistenia, či predmetný pozemok užívajú, a ak áno, v akom rozsahu, súd uvedený
návrh odporcu ako nadbytočný a z dôvodov hospodárnosti konania zamietol, pretože skutočnosť

užívania pozemku týmito osobami mal nesporne preukázanú z výzvy právneho zástupcu odporcu
adresovanej navrhovateľovi zo dňa 25.8.2009 a zo žalobného návrhu odporcu v konaní sp. zn.
2C/178/2009 o zriadenie vecného bremena podaného na Okresný súd Žilina dňa 10. 09. 2009.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho
poriadku („ďalej len O. s. p.") keď mal preukázané, že s podaním návrhu navrhovateľ zaplatil súdny

poplatok za návrh na začatie konania v sume 99,50 eur. Iné trovy (s výnimkou trov právneho zastúpenia)
navrhovateľovi zo spisu nevyplývali. Z uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi náhradu trov
konania spočívajúcu iba v zaplatenom súdnom poplatku za návrh, na úhradu ktorých zaviazal v spore
neúspešného odporcu a poukázal na to, že v zmysle cit. ust. § 151 ods. 2 O. s. p. nebol viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania vo vyhlásenom rozsudku, kde konštatoval, že odporca je

povinný nahradiť navrhovateľovi aj trovy právneho zastúpenia.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň žiadal
priznať i trovy odvolacieho konania.

V dôvodoch uviedol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právna úprava poskytuje každému vlastníkovi rad ustanovení na ochranu výkonu vlastníckeho práva.
Žiadal, aby na existujúce susedské vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom súd prizeral komplexnejšie
a bral do úvahy aj iné fakty, ktoré síce nie sú modelovo zakotvené v Občianskom zákonníku, ale majú
značný vplyv pri posudzovaní daného sporu.

Nesúhlasilspostupomsúdu,keďprirozhodovaníožalobnompetitebraldoúvahytvrdenianavrhovateľa,

že v minulosti dochádzalo v súvislosti s používaním podchodu na prechod, zo strany odporcu resp. jeho
právnychpredchodcov,kslovnýmafyzickýmútokomnanavrhovateľa,resp.jehoprávnychpredchodcov,
čo bolo viackrát predmetom priestupkových konaní, ako aj predmetom trestného konania a teda s
poukazom na históriu susedských vzťahov je potrebné, aby navrhovateľovi bola poskytnutá súdna
ochrana a odporcovi bola uložená povinnosť v zmysle petitu žalobného návrhu. Treba prihliadať na

výrazy v „minulosti" a na „navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov" alebo „históriu susedských
vzťahov" v zmysle § 154 ods. 1 O. s. p.: „ Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia."
Nemožno teda rozhodovať na základe skutkov z minulosti, histórie, ktoré dokonca nemajú súvis ani s
navrhovateľom ako právnickou osobou, lebo sa ho netýkajú.

Vytýkal okresnému súdu, že v konaní dospel k názoru, že odporca vlastnícke právo nerešpektuje a

nezákonným spôsobom doňho zasahuje, tak ako aj on vo svojom návrhu uvádzal, že odporca mu bráni,
aby riadne a nerušene realizoval vlastnícke právo. Navrhovateľ vlastní nehnuteľnosť parc. č. 3, ktorá
slúži ako podchod, o ktorý sa v tomto spore jedná a je sprístupnený verejnosti na prechod k priestorom,
ktoré vlastník prenajal. V priestoroch sa nachádza kozmetický salón, spoločnosť JfPromont a je zrejmé,
že denne je podchod prístupný a využívaný širokou verejnosťou, okrem iného slúži aj na zásobovanie

predajne s mäsovými výrobkami. V súlade s týmito skutočnosťami nemôže dochádzať k faktickému
rušeniu vlastníckeho práva alebo inak povedané bráneniu nerušeného realizovaniu vlastníckeho práva
alebo zásahom, tak ako to vykladá súd vo svojom rozhodnutí, navrhovateľ vo svojom žalobnom petite
a taktiež ako vykladá pojmy rušenie, zasahovanie, obmedzovanie právna úprava vlastníckeho práva.
Nie je možné, aby dvaja starší ľudia, ktorí niekoľkokrát denne prejdú podchodom, aby sa dostali do

bytu, závažne obmedzovali navrhovateľa natoľko, že musia byť rozhodnutím súdu zaviazaní sa tohto
konania zdržať.

Poukázal aj na zbytočnosť a nezmyselnosť podobných súdnych konaní vedených medzi tými istými
sporovými stranami. Odporca je vlastníkom parc. č. 5, navrhovateľ je vlastníkom parc. č. 3 a obaja sú
spoluvlastníci v podiele 1-ice k parc. č. 4 , pričom na súde sa vedie konanie o reálne rozdelenie tejto

parcely a bude sa viesť konanie aj vo veci určenia vlastníckeho práva k parc. č. 4. Navrhovateľ má
vo dvore postavené schodisko (bez stavebného povolenia), ktoré vedie na poschodie jeho domu. Toto
schodisko zasahuje svojou polohou do parc. č. 4, kde je spoluvlastníkom odporca. Odporca sa môže
taktiež domáhať ochrany výkonu svojho vlastníckeho práva k svojmu podielu na parc. č. 4, návrhom
na odstránenie schodiska, ktoré zasahuje z časti aj do podielu odporcu, Takýto návrh odporca nepodal,

nakoľko má stále záujem riešiť sporové veci mimosúdne. Pokiaľ by okresný súd na daný spor prihliadal
komplexnejšie ako aj na usporiadanie a využívanie parc. č. 3, kat. úz. S. N., bolo by zrejmé, že k
žiadnemu reálnemu rušeniu, či zasahovaniu do vlastníckych práv navrhovateľa nedochádza.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu, prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu, navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho

konania.

Považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny, pretože súd I. stupňa zistil dostatočne a správne
skutkový stav. Je nesporné, že je výlučným vlastníkom pozemku C KN parc. č. 3 v kat. úz. S. N.
zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. S. N.. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník
má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Poukázal na

čl. 20 Ústavy SR. Navrhovateľ ako vlastník pozemku C KN parc. č. 3 v kat. úz. S. N. nedal odporcovisúhlas na užívanie tohto pozemku (podchodu) a odporca tak predmetný pozemok (podchod), ktorý nie
je jeho vlastníctvom užíva bez právneho titulu.

Pokiaľ odporca vo svojom odvolaní uvádzal ďalšie skutočnosti a vyslovil názor o komplexnejšom riešení

vzťahov medzi účastníkmi sporu a navrhol brať do úvahy aj iné fakty, k tomu navrhovateľ poukázal okrem
vyššie uvedeného na jeden zásadný a rozhodujúci fakt. Odporca je vlastníkom domu č. XX na D. Z.
v N., ktorý susedí priamo s domom navrhovateľa. Odporca má do tohto svojho domu priamy vstup z
verejného priestranstva cez dva existujúce vstupy. Odporca má teda priamy prístup do svojho domu z
verejného priestranstva. Zásadná a rozhodujúca skutočnosť je však to, že odporca spodnú časť svojho

domu, prístupnú z verejného priestranstva, prenajal na komerčné účely za úhradu tretej osobe (je tam
zriadená predajňa) a týmto si sám sebe vytvoril prekážku na vstup do domu z verejného priestranstva.
Preto na vstup do svojho domu cez zadnú časť okľukou používa pozemok (podchod) vo vlastníctve
navrhovateľa, hoci na to nemá žiaden právny titul. Odporca, resp. jeho rodinní príslušníci tento podchod
používajú ako svoj jediný vstup do svojho domu, a to 7 dní v týždni bez obmedzenia. Navrhovateľ takéto
konanie považoval za konanie v hrubom rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniam a s ust.

§ 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s bežnou slušnosťou.

Odporca sa už v minulosti domáhal proti právnym predchodcom navrhovateľa zriadenia vecného
bremena, a to práva prechodu cez pozemok C KN parc. č. 3. Tento návrh bol zamietnutý rozsudkom
Okresného súdu v Žiline sp. zn. 6C 248/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 10Co/64/2007, právoplatným dňa 24. 08. 2007. Od tejto doby, teda za 6 rokov, mal odporca

možnosť upraviť a vyriešiť si vstup do svojho domu (napr. stavebnými úpravami alebo zrušením, úpravou
prenájmu). V tomto smere však neurobil nič a v roku 2009 podal opätovne žalobu na Okresný súd v
Žiline, ktorou sa opätovne domáhal už proti navrhovateľovi, ako novému vlastníkovi, zriadenia vecného
bremena práva prechodu cez pozemok C KN parc. č. 3 poukazovaním na zdravotný stav svojich rodičov.
Tento návrh bol zamietnutý právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 2C/178/2009

zo dňa 13. 02. 2012. Odporca teda nielenže užíva majetok navrhovateľa bez jeho súhlasu, ešte ho
opakovanými podaniami na súd atakuje a ruší pri užívaní vlastníctva a to len preto, že on časť svojho
domu prenajal tretím osobám na podnikanie a zamedzil si tak vstup do svojho domu z verejného
priestranstva.

Ak odporca vo svojom odvolaní poukazoval na pozemok C KN parc. č. 4 v kat. úz. S. N., ktorého sú

účastníci sporu podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1-ici (ide o malý pozemok - dvor medzi domom
odporcu a navrhovateľa), tak od roku 2003, teda už 10 rokov je na Okresnom súde v Žiline vedený
súdny spor pod sp. zn. 14C/205/2003 medzi odporcom a právnymi predchodcami navrhovateľa o reálne
rozdelenie tohto pozemku. Rozhodnutie v tomto súdnom spore rôznym obštrukčným konaním (neúčasť
na pojednávaní, podávaním návrhov na prerušenie konania z dôvodu podania inej žaloby a pod.)

odďaľuje už vyše 10 rokov. Reálne rozdelenie pozemku C KN parc. č. 4 by bolo logickým a právne
akceptovateľným usporiadaním pomerov medzi účastníkmi tohto sporu, i keď toto reálne rozdelenie
nijakým spôsobom nesúvisí s predmetným súdnym sporom.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s.
p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie
v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného
súdu potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým

zisteniam vzhľadom na prejednávanú vec. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého
rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust.§ 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd
podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Pre zdôraznenie odvolací súd dodáva, že v predmetnom konaní navrhovateľ sa návrhom doručeným
súdu dňa 28. 09. 2009 domáhal, aby odporcovi a všetkým, ktorí majú od odporcu odvodené právo

bývania a užívania domu č. súp. XX na pozemku KN parc. č. 5 v kat. úz. S. N., bolo zakázané
dňom právoplatnosti tohto rozsudku peši, alebo akýmkoľvek iným spôsobom vstupovať a prechádzať
cez pozemok KN parc. č. 3 v kat. úz. S. N.. Medzi účastníkmi sa tiež viedlo konanie v právnej veci
navrhovateľa: Ing. Z. H., bytom D. Z.. XXX/XX,. N. - terajší odporca, proti odporcovi: ARCH, s. r.
o., so sídlom Daniela Dlabača 21, Žilina, IČO: 36380741 - terajší navrhovateľ, o návrhu navrhovateľa
o zriadenie vecného bremena, pričom rozsudkom č. k. 2C/178/2009-137 zo dňa 13. 02. 2012, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 25. 05. 2012, návrh bol zamietnutý. Obdobné konanie viedol terajší
odporca v postavení navrhovateľa pred Okresným súdom v Žiline sp. zn. 6C 248/2003 kde bol
návrh zamietnutý a rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10Co/64/2007 sa stal právoplatným dňa 24. 08. 2007. Ukázalo sa nesporným, že odporca sa už viackrát
v minulosti pokúsil zabezpečiť prechod cez parcelu navrhovateľa. V konaní sp. zn. 2C/178/2009 bola

vykonaná i ohliadka miesta samého, z ktorej vyplynulo, že odporca má prístup k svojej nehnuteľnosti z
viacerých prístupov, jednak je to cez predajňu, v tom čase sa jednalo o predajňu drogérie, ktorú odporca
ako vlastník nehnuteľnosti prenajíma a ďalej cez zadný vchod - cez skladové priestory. Ďalej má prístup
do svojej nehnuteľnosti aj cez ďalší vstup z verejného priestranstva (fotodokumentácia vyhotovená na
mieste ohliadky). Už vtedy okresný súd konštatoval, že po príslušných stavebných úpravách je možné

sa do bytovej jednotky odporcu dostať jednak cez prevádzkovú jednotka (Drogériu) a tiež z verejného
priestranstva.

Za daného stavu potom rozhodnutie okresného súdu, pokiaľ vyhovel návrhu navrhovateľa, bolo
vecne správne a vychádzalo aj zo zisteného skutkového stavu. Otázka naliehavosti práva prechodu
cez pozemok navrhovateľa bola riešená už v konaní Okresného súdu Žilina vedeného pod sp. zn.

2C/178/2009, kde bolo aj ohliadkou na mieste samom za účasti súdu nesporne preukázané, že odporca
má prístup do svojej nehnuteľnosti jednak cez predajňu, ktorej priestory ako vlastník prenajíma a jednak
z verejnej komunikácie (o tomto je založená aj fotodokumentácia v spise) a teda nebola preukázaná
jeho naliehavá potreba vstupovať a prechádzať cez pozemok KN parc. č. 3 v kat. úz. S. N. patriaci
navrhovateľovi. Okresný súd pokiaľ navrhovateľovi poskytol ochranu podľa § 126 ods.1 Občianskeho

zákonníka (vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje;najmäsamôžedomáhaťvydaniaveciodtoho,ktomujuneprávomzadržuje),jehorozhodnutie
vychádzalo zo správnych skutkových zistení a nakoľko okresný súd dospel aj k správnym právnym
záverom odvolací súd jeho rozhodnutie vrátene výroku o trovách konania, potvrdil.

K odvolacím dôvodom týkajúcim sa parc. č. 4 odvolací súd poznamenáva, že sa týmito nezaoberal

nakoľko spor ohľadne tejto parcele nebol predmetom konania.

Podľa ust. § 222 ods. 3 O. s. p. za podmienok ust. § 164 O. s. p., odvolací súd nariadil opravu označenia
parcely vo výrokovej časti rozsudku z dôvodu, že okresný súd vo svojom rozsudku neuviedol ostatné
údaje katastra nehnuteľností pre identifikáciu parcely, ktorá má správne znieť: „...pozemok C KN parcela
č. 3 o výmere 230 m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. S. N. pre obec

Bytča".

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O.
s. p. a navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi priznal ich náhradu v rozsahu účelne vynaložených
trov, a to za úkon vyjadrenie právneho zástupcu k odvolaniu.

Vzhľadom k tomu, že trovy vyčíslil v súlade s § 13a ods. 1 písm. c/ v spojení § 11 ods. 1 písm. a/ a § 16

ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv platnom znení (hodnota 1 úkonu vo výške 60,07 eur + paušálna náhrada za rok 2013 vo výške 7,81
eur), odvolací súd mu tieto v uplatňovanej výške priznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .