Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010077
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814010077.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 24. apríla 2014 vo Vranove nad Topľou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

Ing. Y. F. - W., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale
bytom Č. č. XX, okr. Vranov nad Topľou,
súkromný podnikateľ,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 16.12.2013 asi o 19:30 hod., za zníženej viditeľnosti, viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot
206, evidenčného čísla U.-XXX E., po ulici H. Q. vo Vranove nad Topľou, smerom na Prešov a pri
Obchodnom dome N. nedal prednosť chodkyni - poškodenej F. F., nar. XX.XX.XXXX v Q., okr. Vranov
nad Topľou, bytom L. K. č. XXXX/XX, Vranov nad Topľou, ktorá prechádzala po vyznačenom priechode
pre chodcov zľava doprava v smere jazdy motorového vozidla a na pravej strane vozovky, v smere

jazdy motorového vozidla, čím porušil ust. § 4 ods. 1 písm. f), § 137 ods. 1 písm. s) zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom motorové vozidlo vedené
obžalovanýmpravouprednoučasťounarazilodopoškodenej,ktoráprizrážkeutrpelazlomeninuhlavičky
pravej ihlice, zlomeninu horného konca píšťaly, pomliaždenie hlavy, pomliaždenie IV. prsta pravej ruky
s dobou liečenia v trvaní 16 týždňov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona pri zistení prevahy

poľahčujúcichokolnostípodľa§36písm.j),k),l)Trestnéhozákonaaneexistencii priťažujúcichokolností
podľa § 37 Trestného zákona, v spojení s § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 16 ( šestnástich ) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.
poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na
to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/

Tr. poriadku, položené mu v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska
prokurátora a poškodenej súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku, keďže boli
splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania
skutku obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaný je vinný zo skutku uvedeného v obžalobnom návrhu,
pretože mal za preukázané, že obžalovaný svojim konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú
podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaný sa vyššie citovaného trestného činu dopustil tým, že porušil svoju povinnosť vodiča
ustanovenú v ust. § 4 ods. 1 písm. f) a nadväzne v ust. § 137 ods.1 písm. s) zákona č. 8/ 2009

Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len cestný zákon ) tým, že
ako vodič vozidla nedal prednosť chodkyni vstupujúcej na vozovku a prechádzajúcej cez priechod pre
chodcov tak, aby ju neohrozil. Obžalovaný pri svojom výsluchu v prípravnom konaní, keďže na hlavnom
pojednávaní bol vypočúvaný len vo vzťahu k výroku o treste uviedol, že poškodenú F. F. - chodkyňu
vôbec nevidel a a po náraze sa domnieval, že narazil do nákupnej tašky. Vychádzajúc z takéhoto

vyjadrenia obžalovaného mal súd za to, že obžalovaný v takomto prípade porušil aj ďalšiu povinnosť
vodiča v zmysle ust § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, keď sa nevenoval plne vedeniu
vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke. Obžalovaný tak pravou prednou časťou svojho
vozidla zn. Peugeot 206 EV U. - XXX E. narazil do pravej dolnej končatiny poškodenej, v dôsledku čoho
táto poškodená utrpela podľa záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie trieštivú

viacúlomkovú zlomeninu pravej tibie, zlomeninu hlavičky pravej fibuly ( ihlice ) s malou dislokáciou,
pomliaždenie hlavy v záhlaví, pomliaždenie IV. prsta pravej ruky, čo predstavuje ťažký úraz. Trieštivá
zlomenina proximálneho konca pravej píšťaly poškodenej riešená monoperačne si vyžiadala liečenie v
trvaní 9 - 12 týždňov a eventuálne až 16 týždňov práceneschopnosti, aj keď poškodená F. vzhľadom na
skutočnosť, že už je na starobnom dôchodku, práceneschopná nebola. Uvedené zranenie poškodenej

môže podľa znaleckého dokazovania z príslušného odboru zanechať trvalé následky, avšak k existencii
týchto následkov sa môže znalec vyjadriť až po uplynutí jedného roka od doby úrazu. Poškodená F. bola
pritom od momentu vzniku úrazu obmedzená v obvyklom spôsobe života. Na základe vyššie uvedených
záverov znaleckého dokazovania tak možno ustáliť, že poranenie poškodenej predstavuje ťažkú ujmu
na zdraví v zmysle ust. § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zákona.

Nedodržanie vyššie uvedených povinností obžalovaným ako vodičom osobného motorového vozidla
treba tak považovať za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, v dôsledku
ktorej vznikla dopravná nehoda spočívajúca v náraze vozidla vedeného obžalovaným do pravej nohy
poškodenej v zmysle ust. § 137 ods. 2 písm. c/ cestného zákona. Takéto porušenie dôležitých

povinností teba považovať za porušenie takých povinností, ktoré majú za danej situácie spravidla
za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, pričom takýmto porušením môže ľahko
dôjsť k uvedenému následku. Medzi porušením týchto povinností zo strany obžalovaného a následkom
trestného činu spočívajúcom v zraneniach poškodenej F. F. uvedeným v skutkovej vete výroku tohto
rozsudku je príčinná súvislosť.

Na základe uvedeného súd konanie obžalovaného posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou vedomej nedbanlivosti v zmysle ust. § 16

písm. a) Tr. zákona, keďže obžalovaný vedel, že nedostatočným venovaním sa vedeniu vozidla a
sledovaním situácie v cestnej premávke a nedaním prednosti chodkyni vstupujúcej na vozovku v mieste
priechodu pre chodcov, môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Tr. zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Obžalovaný sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie týkajúce sa výroku o treste a to výsluchom
obžalovaného ako aj poškodenej F. F. len k tomuto výroku. Súd na hlavnom pojednávaní nevykonaldokazovanie týkajúce sa výroku o náhrade škody z dôvodu, že poškodená F. si tento nárok na náhradu
škody neuplatnila a poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. nebola s týmto nárokom pripustená
na hlavné pojednávanie, keďže uvedený nárok si riadne a včas nevyčíslila do skončenia vyšetrovania

v predmetnej veci.

Obžalovaný Ing. Y. F. - W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že držiteľom vodičského oprávnenia
je od 18. roku svojho života, teda od roku 1984, čo predstavuje približne 30 tokov. Na úseku
cestnej premávky sa dopustil priestupkov spočívajúcich predovšetkým v nedodržaní najvyššej povolenej

rýchlosti a niekoľkokrát bol postihnutý za nedodržanie povinnosti osvetlenia motorového vozidla.
Zadržaný vodičský preukaz mal z toho dôvodu, že nemal pri sebe dostatočnú hotovosť vo výške 50,
eur. Poslednýkrát bol postihnutý dňa 1.10.2013 za nepripútanie sa bezpečnostným pásom. K odsúdeniu
tunajším súdom sp.zn. 2 T 32/1992 sa vyjadril, že vtedy riadil vysokozdvižný vozík u predchádzajúceho
zamestnávateľa,tentovozíksaprevrátilapomliaždilhrudníkinéhozamestnanca,avšaknešloozávažné
ublíženie na zdraví. Uviedol, že je živnostníkom v oblasti sadovníckych služieb a to už od roku 1995.

Pri výkone svojho zamestnania pravidelne navštevuje zákazníkov podľa potreby a predovšetkým v
sezónnom období má zamestnaných aj zamestnancov. V čase rozhodovania súdu sa podľa vlastných
slov nachádzal v strate z dôvodu neuhrádzania faktúr jeho klientmi. Spoločne s manželkou majú 2
dcéry vo veku 19 rokov a 9 rokov, pričom plnoletá dcéra je už samostatná, nebýva s nimi a má vlastný
príjem. Manželka je spoločníčkou v spoločnosti s.r.o. zaoberajúcou sa dekoráciami a aranžérstvom,

avšak poberá len minimálnu mzdu. Manželka je držiteľkou vodičského oprávnenia a pravidelne šoféruje.
V prípade uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov by musel
zamestnať ďalšieho človeka, ktorý by ho dopravoval k jednotlivým zákazníkom. Spoločnú domácnosť
s ním obývajú aj jeho rodičia, pričom otec trpí zrakovým postihnutím a matka je po mozgovej príhode,
preto rodičov pravidelne vozí na lekárske vyšetrenia. Vyjadril sa aj k svojim príjmom a výdavkom.

Poškodená F. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že síce na sebe nemala oblečené reflexné prvky, ale
v rukách držala žltú, relatívne svietiacu tašku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona)

Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona umožňuje Trestný zákon
uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody od jedného roka do piatich rokov.

Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne.

Obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný ešte v roku 1992 za trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 223 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, avšak uvedené odsúdenie je už zahladené. Podľa výpisu

z ústrednej evidencie priestupkov sa obžalovaný dopustil od roku 2010 štyroch priestupkov na úseku
cestnej premávky.

Obžalovanému tak poľahčovalo, že pred spáchaním predmetného skutku viedol riadny život, keďže
nebol v nedávnej minulosti súdne trestaný ako aj to, že sa k trestnému činu priznal a tento úprimne

oľutoval ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní ( § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona ).
Ďalšou poľahčujúcou okolnosťou podľa názoru súdu bola okolnosť, že obžalovaný aj podľa vyjadrenia
poškodenej F. či jej splnomocnenca urobil opatrenia na náhradu spôsobnej škody tým, že s nimi
spolupracoval pri nahlásení poistnej udalosti v poisťovni, v ktorej mal obžalovaný uzavreté povinné
zákonné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo

predstavuje poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. k) Tr. zákona. Súd na strane obžalovaného
nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť v podobe napomáhania príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej
činnosti ( § 37 písm. n/ Tr. zákona ) uvádzanú obžalovaným v podanom odpore proti trestnému rozkazu.
Obžalovaný síce uvádzal, že bezprostredne po spôsobení poranení poškodenej F. pri predmetnej
dopravnej nehode pristavil služobné motorové vozidlo hliadky PZ, avšak je potrebné zdôrazniť, že

v danom prípade išlo o náhodu, keď za osobným motorovým vozidlom obžalovaného viedli svoje
vozidlo aj príslušníci PZ. Je nepochybné, že z dôvodu plnenia si svojich služobných povinností by
uvedení príslušníci PZ aj museli zastaviť na mieste spôsobenia dopravnej nehody za účelom vykonania
potrebných úkonov. Samotná účasť obžalovaného na jednotlivých úkonov prípravného konania čiprípadne už v konaní pred súdom je povinnosťou obžalovaného, pokiaľ výslovne nepožiadal, aby sa
prípadnéhlavnépojednávanievykonalovjehoneprítomnosti,samozrejmevšakprizachovaníjehopráva
vo veci odmietnuť vypovedať či práva uvádzať okolnosti zbavujúceho ho či zmierňujúceho jeho vinu

na predmetnom trestnom čine. Za napomáhanie predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní či
neskôr aj prípadne súdu je potrebné považovať poskytnutie takých informácií obžalovaným, o ktorých
by sa uvedené štátne orgány nemali možnosť dozvedieť iným spôsobom, tieto by nemohli ani získať pri
výkone svojej činnosti a takéto skutočnosti by výrazne pomohli týmto štátnym inštitúciám pri objasňovaní
trestnej činnosti či prípadne pri odhaľovaní ďalších páchateľov trestnej činnosti. Z uvedeného dôvodu

súd nemohol zohľadniť na strane obžalovaného Ing. F. - W. uvedenú poľahčujúcu okolnosť. Žiadne
priťažujúce okolnosti u obžalovaného súd pritom nezistil ( § 37 Tr. zákona ).

Z uvedeného dôvodu u obžalovaného nastala prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi
okolnosťami ( § 38 ods. 3 Tr. zákona ) a obžalovanému bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody v
rámci upravenej trestnej sadzby v rozpätí od 1 roka do 3 rokov a 8 mesiacov.

Súd pri rozhodovaní o konkrétnom druhu a výmere trestu prihliadal predovšetkým na doterajšie
dodržiavanie predpisov na úseku cestnej premávky obžalovaným. Podľa evidenčnej karty vodiča sa
obžalovaný v období od 28.9.2004 do 01.10.2013 dopustil celkovo 11 priestupkov v cestnej premávke.
Z uvedenej evidenčnej karty obžalovaného pritom vyplýva, že v prípadoch týchto priestupkov išlo v

prevažnej miere o nedodržiavanie najvyššej povolenej rýchlosti, nesplnenie povinnosti mať pri sebe
doklady na vedenie a premávku vozidla predpísané cestným zákonom, nedodržiavanie povinností
pripútať sa pri jazde bezpečnostným pásom či podľa vyjadrenia samotného obžalovaného nedodržanie
povinného osvetlenia motorového vozidla. Za uvedené priestupky boli obžalovanému uložené pokuty v
rozpätí od 10 eur do 66,39 eur ( 2.000, Sk ), pričom raz bol obžalovanému aj zadržaný vodičský preukaz

z dôvodu, a to podľa udania obžalovaného, nedostatku potrebnej finančnej hotovosti pri spôsobení
konkrétneho dopravného priestupku. Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol,
že držiteľom vodičského oprávania je od 18. roku svojho života, teda od roku 1984. Je potrebné
zdôrazniť, že obžalovaný sa podľa evidenčnej karty vodiča dopustil predmetných 11 priestupkov
na úseku cestnej premávky počas obdobia posledných 9 rokov, teda priemerne viac ako jedného

priestupku za rok. Je nepochybné, že takýto počet cestných priestupkov, vzhľadom na obžalovaným
uvádzané vyjadrenie, že motorové vozidlo riadi pravidelne z dôvodu výkonu svojho zamestnania ako
aj zabezpečovania odvozu svojej 9 - ročnej maloletej dcéry na základnú školu do Vranove nad Topľou,
nemusí nevyhnutne svedčiť o nedôslednom nerešpektovaní dopravných predpisov obžalovaným. Na
strane druhej túto okolnosť musel súd zohľadniť vo vzťahu k predmetnej trestnej veci. Danie prednosti

v chôdzi chodcovi prechádzajúcemu po priechode pre chodcov je základnou povinnosťou vodiča
motorového vozidla a nedodržanie tejto povinnosti je spôsobilé a často aj vyvoláva závažné následky na
zdraví chodcov. Poškodená F. F. sa ešte v prípravnom konaní, čo potvrdila aj na hlavnom pojednávaní,
vyjadrila, že bola síce oblečená v tmavom oblečení bez reflexných prvkov, avšak v ruke držala nákupnú
tašku výraznej žltej farby. Pri rozhodovaní o určení konkrétneho druhu trestu súd musel zohľadniť aj

skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti, aj keď ešte v roku 1992, odsúdený za totožný trestný čin,
keď svojim konaním pri výkone zamestnania a to podľa udania samotného obžalovaného pri riadení
vysokozdvižného vozíka spôsobil inému zamestnancovi u vtedajšieho zamestnávateľa ujmu na zdraví.
Predmetným konaním obžalovaný pritom spôsobil poškodenej F. ťažkú ujmu na zdraví v podobe ťažkej
zlomeniny pravej dolnej končatiny ako aj pomliaždenie hlavy a prsta na pravej ruke, v dôsledku čoho sa

poškodenádlhodoboliečila,pričomvzniktrvalýchnásledkovnazdravípoškodenejvzhľadomnakrátkosť
času od doby spôsobenia dopravnej nehody nebolo možné jednoznačne ustáliť.

Za takejto situácie bolo nevyhnutné obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti v zmysle ust. § 61 ods. 1,
ods. 2 Tr. zákona. Neuloženie takéhoto druhu trestu by bolo odôvodnené len mimoriadnymi okolnosťami

prípadu či mimoriadnymi pomermi na strane páchateľa. V rámci prípravného konania, v priebehu ktorého
boli zisťované samotné okolnosti spôsobenia dopravnej nehody ani v konaní pred súdom neboli zistené
žiadne takéto mimoriadne okolnosti prípadu. Súd ani pri rozhodovaní o prijatí či neprijatí vyhlásenia
obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní nemal nijaké pochybnosti o skutkových zisteniach v rámci
prípravného konania. Je nepochybné, že v čase a v mieste dopravnej nehody bola znížená viditeľnosť

z dôvodu dennej doby ako aj v dôsledku počasia v uvedenom ročnom období. Na druhej strane je
však zrejmé, že obžalovaný sa pred vjazdom na priechod pre chodcov mal presvedčiť, či cez tento
neprechádza nejaký chodec a to zastavením sa pred samotným priechodom pre chodcov. Obžalovanýbez to, aby zistil, či cez priechod pre chodcov neprechádza v okamihu jeho prejazdu nejaký chodec,
plynulo vošiel na priechod pre chodcov a mal zámer pokračovať vo svojom smere jazdy.

Súd výsluchom obžalovaného na hlavnom pojednávaní nezistil ani žiadne mimoriadne okolnosti
týkajúce sa jeho osobných pomerov, ktoré by odôvodňovali obžalovanému neuložiť spomínaný druh
trestu. Obžalovaný vykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby od roku 1995 podľa jeho
udania v oblasti sadovníckych služieb, pričom výkon uvedeného zamestnania vyžaduje jeho pravidelnú
dochádzku k jednotlivým klientom na území východného Slovenska. Obžalovaný však zároveň uviedol,

že v obdobnom predmete činnosti vykonáva podnikateľskú činnosť aj jeho manželka, ktorá je takisto
držiteľkou vodičského oprávnenia. Podľa samotného vyjadrenia obžalovaného však v prípade uloženia
trestu zákazu činnosti by mohol na základe dohody o vykonaní práce alebo prípadne aj v rámci iného
pracovno - právneho vzťahu zamestnať inú osobu, ktorá by mu zabezpečovala odvoz v rámci výkonu
jeho podnikateľskej činnosti k jednotlivým klientom. Pokiaľ ide o zabezpečenie potrieb jeho rodiny a
to ako pravidelný odvoz jeho mal. dcéry do základnej školy ako aj prípadné poskytovanie potrebnej

starostlivosti jeho rodičom, ktorí trpia rôznymi zdravotnými ťažkosťami, tak tú počas doby trvania zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel môže zabezpečovať jeho manželka. V súvislosti s ukladaním tohto
druhu trestu nemožno nepripomenúť, že základným účelom trestu v zmysle ust. §34 ods. 1 Tr. zákona je
predovšetkým potrestať páchateľa za spáchanie trestného činu, ochrániť spoločnosť pred páchateľom
trestných činov a vychovať páchateľa k tomu, aby viedol riadny život a aby sa nedopúšťal trestnej

činnosti a zároveň odradiť iných páchateľov od páchania takejto protiprávnej činnosti. Je potrebné
zdôrazniť, že síce v zmysle ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona má trest postihovať iba páchateľa tak aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, takéto znenie zákonného
ustanoveniavšaknemožnovykladaťtak,žepáchateľovitrestnejčinnostinemožnouložiťtakýdruhtrestu,
ktoré uloženie je nevyhnutné, keďže sa ho dopustil pri výkone tejto činnosti. Už len na okraj je potrebné

poznamenať, že neuloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel by mohlo prichádzať do
úvahy len pri porušení menej dôležitej povinnosti uloženej zákonom č. 8/2009 Z.z., t.j. cestným zákonom
pri vedení motorového vozidla, prípadne keby sa takéhoto porušenia dopravných predpisov dopustil
neskúsený vodič alebo by neuloženie takéhoto druhu trestu bolo odôvodnené vyššie spomenutými
výnimočnými okolnosťami prípadu či výnimočnými osobnými pomermi na strane páchateľa. Osobné

pomery obžalovaného pritom ničím významne nevybočujú z rámca bežného života iných osôb vo veku
a v rodinnom postavení ako v prípade obžalovaného.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd považoval za primeraný a zodpovedajúci kritériám individuálnej
ako aj generálnej prevencie trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov v trvaní

16 mesiacov. Súd pripomína, že v zmysle ust. 69 Tr. zákona možno podmienečne upustiť od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti po výkone polovice tohto trestu, teda už po uplynutí 8 mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd nepovažoval za potrebné obžalovanému ukladať aj iný druh trestu
a to či už trest odňatia slobody alebo prípadne peňažný trest, keďže je toho názoru, že na nápravu
obžalovaného v predmetnej veci je postačujúci len trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel

všetkých druhov.

Keďže poškodená F. F. si nárok na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní neuplatnila a poškodená
Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s s týmto nárokom na náhradu škody nebola pripustená na hlavné
pojednávanie, súd o týchto nárokoch nerozhodoval.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníod jehooznámeniaprostredníctvomOkresného
súdu vo Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť

ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba
oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže

oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.