Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809207517
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3809207517.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov 1/ Z. N., bytom S.
XX, S., zastúpený A.. N. L., advokátkou, so sídlom D. X, S., 2/ Z. N., bytom S. XX, S., zastúpená
navrhovateľom 1/ proti odporcovi B. N., bytom A. XX, S., zastúpeného A.. T. D., advokátkou, so sídlom
N. XX/X, S., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. decembra 2011, č.k. 17C/130/2009-273, na odvolanie
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. februára 2012, č.k. 17C/130/2009-289,
na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. februára 2012, č.k.
17C/130/2009-290, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Uznesenia okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania za trovy právneho
zastúpenia vo výške 526,85 Eur, do troch dní, do rúk A.. N. L..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov pôvodnej navrhovateľky Z. N.,
narodenej XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX a odporcu B. N., narodeného
XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo uzavretím manželstva XX.XX.XXXX a zaniklo jeho zrušením XX.XX.XXXX,

vyporiadal tak, že nehnuteľnosti v katastrálnom území N. F.; a to stavby: rodinný dom
so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcela číslo XX, hospodárska budova postavená na
pozemku parcela číslo XX a hospodárska budova postavená na pozemku parcela číslo XX; a pozemky:
parcela číslo XX o výmere 369 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela číslo XX o výmere 328 m2 -
záhrady sa prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý je povinný právnym dôvodom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť dedičom Z. N. sumu
48.650 Eur, a to do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súčasne uložil odporcovi povinnosť

nahradiť štátu trovy konania vo výške 411,13 Eur, ktoré je povinný zaplatiť Okresnému súdu Prievidza,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nahradiť dedičom Z. N. trovy konania vo výške 2.105,76
Eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátke navrhovateľa 1/, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
nahradiť navrhovateľovi 1/ trovy konania vo výške 2.106,77 Eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátke
navrhovateľa 1/, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 2.919 Eur, ktoré je povinný zaplatiť Okresnému

súdu Prievidza, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd
za preukázané, že manželstvo pôvodných účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pričom
ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosťdňa 01.12.2008. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že počas trvania manželstva nadobudli do
vlastníctva pozemky v katastrálnom území N. F., a to parcela číslo XX o výmere 369 m2 - zastavané
plochy a nádvoria a parcela číslo XX o výmere 328 m2 - záhrady, pričom na

pozemku parcela číslo XX postavili rodinný dom a na pozemku parcela číslo XX a pozemku parcela
číslo XX postavili dve hospodárske budovy, ktoré však neboli ako samostatné stavby zapísané do
katastra nehnuteľností. Stavebné povolenie na stavbu rodinného domu bolo vydané dňa 14.12.1976 a
užívanie domu bolo povolené kolaudačným rozhodnutím dňa 31.10.1979. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že hodnota týchto nehnuteľností je 97.300 Eur, keď okresný súd pri určení

hodnoty týchto nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku znalca P..
B. M.. Proti tomuto skutkovému zisteniu neboli dôvodné námietky odporcu, ktorý tvrdil, že jednotlivé
položky v znaleckom posudku sú nadhodnotené v dôsledku toho, že sa na nich prejavujú rôzne znaky
opotrebovania spôsobené ich vekom, resp. že nadhodnotenie vzniklo v dôsledku toho, že odporca
vykonal rôzne opravy a výmenu jednotlivých zariadení po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. S námietkami odporcu sa znalec zrozumiteľne a vnútorne nerozporne vyporiadal vo svojom

výsluchu, keď uviedol to, že vek a opotrebenie jednotlivých častí rodinného domu účastníkov zohľadnil
použitím koeficientu na zistenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností, pričom poukázal aj predložením
listinných dôkazov na ponúkanú cenu obdobných nehnuteľnosti v lokalite rodinného domu účastníkov
konania. Po vykonaní výsluchu znalca odporca kontrolné znalecké dokazovanie nenavrhol, pričom súd
bez jeho návrhu takéto dokazovanie považoval za neúčelné a nebol žiaden dôvod, aby súd takéto

dokazovanievykonalbeznávrhuúčastníkov,keďžehodnotunehnuteľností,zistenúsúdomustanoveným
znalcom, nepreukazovalo len vnútorne nerozporné vysvetlenie metodiky ohodnocovania týmto znalcom,
ale aj ostatné vykonané dôkazy, a to znalcom predložené listiny o ponukách realitných kancelárií a
pôvodnou navrhovateľkou predložený znalecký posudok znalca P.. Z. D., ktorý nehnuteľnosti
účastníkov konania ohodnotil na 94.500 Eur, a to bez toho, aby ohodnocoval jednu

z hospodárskych budov. Odporca tvrdil, že si postupne od svojich príbuzných - svojej matky a troch
súrodencov požičal od doby, keď začal stavať rodinný dom v roku 1976, až do obdobia tesne pred
zánikom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov celkom čiastku 2.295.000,- Sk, ktorú im stále
dlhuje. Pôvodná navrhovateľka, ako aj navrhovatelia 1/ a 2/ takto tvrdené skutočnosti popreli. Z listinných
dôkazov, predložených odporcom, vyplynulo, že odporca mal v roku 1991 so svojimi rodičmi F. a Z.

podpísať listinu, v ktorej vyhlásil, že mu rodičia v rokoch 1977 až 1990 požičali čiastku 785.000,- na
výstavbu rodinného domu vo N. F., ktorý dôkaz okresný súd posúdil ako nedôveryhodný, keďže pri
hodnote meny v 70. a 80. rokoch minulého storočia by odporca z čiastky 785.000,- korún musel postaviť
nie jeden, ale najmenej dva rodinné domy. Uvedená listina bola nedôveryhodná aj z toho pohľadu, že
za sumou 785.000,- je uvedená skratky meny „SK“, pričom v čase podpisu tejto listiny mala vtedy platná

mena zaužívanú skratku „Kčs“ Obsah tejto listiny ani v podrobnostiach nekorešpondoval s obsahom
výsluchu svedkyne, matky odporcu, ktorá sa na otázky súdu vyjadrovala nesúvisle a zmätočne, pričom v
rozpore s listinou predloženou navrhovateľom tvrdila, že peniaze odporcovi požičiavala aj po roku 1991
na stavbu rodinného domu navrhovateľa 1/ v druhej polovici 90. rokov, teda až potom, ako mala byť
podpísaná listina predložená odporcom. Okresný súd tiež považoval za ekonomicky

takmer nepredstaviteľné, aby rodičia odporcu požičali odporcovi ako jednému zo svojich detí v priebehu
rokov 1977 a 1978 500.000,- Kčs tak, ako to tvrdila svedkyňa, keďže takáto čiastka peňazí v tom
období predstavovala majetok rovnajúci sa hodnote dvoch celkom nových rodinných domov. Rovnako
nedôveryhodné bolo aj dokazovanie zamerané na zistenie údajného dlhu odporcu vo vzťahu k jeho
bratovi A. N., ktorý vo svojej výpovedi bez toho, aby to bolo predmetom dokazovania, vyjadroval

svoje spontánne názory na vtedy ešte žijúcu navrhovateľku a tiež tvrdil, že odporcovi požičal v 80. rokoch
60.000,- Sk a v 90. rokoch do roka 2006 ďalších 460.000,- Sk, pričom tieto čiastky mal narátať spolu
s odporcom v roku 2004 a listinu o tom, ktorú predložil odporca, mali vytvoriť po spoločnom nápade v
čase, keď mali začať problémy odporcu s pôvodnou navrhovateľkou. Tieto jeho tvrdenia
boli v rozpore s obsahom listiny predloženej odporcom, podľa ktorej bola táto listina podpísaná v roku

2008, pričom podľa tejto listiny malo ísť o postupné pôžičky od roku 1994. Obdobné rozpory boli aj vo
výpovedi svedkyne, sestry odporcu A. C., ktorá tvrdila, že odporca jej dlhuje 480.000,- Sk. Svedkyňa už
na začiatku svojho výsluchu uviedla, že o tom, ako má vypovedať, hovorila s inou osobou. Z výsluchu
odporcu vyplynulo, že žiaden z jeho príbuzných, ktorých uvádzal ako svojich veriteľov, si voči nemu
svoje práva na zaplatenie pomerne vysokých finančných čiastok na súde neuplatnil.

Odporca na otázky súdu nevedel presne uviesť, koľko jednotlivým osobám dlhuje, pričom odkazoval na
to, že jeho dlh sa spláca z predaja zdedených nehnuteľností. Dlhy odporcu vo vzťahu k svojim príbuzným
nepreukazovali ani listiny, v ktorých odporca svojím súrodencom v priebehu roka 2008
potvrdzoval výšku svojich údajných dlhov, keďže v čase, keď mali byť tieto listiny podpísané, už bolivzťahymedzipôvodnounavrhovateľkuaodporcomvážnenarušené.Vychádzajúczuvedenýchrozporov
v dôkazoch vykonaných na návrh odporcu na preukázanie jeho tvrdení o dlhoch patriacich do
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovokresnýsúddospelkzáveru,žetietotvrdenianiesúpravdivé

asúvýsledkomodporcomajehopríbuznýmivytvorenoulegendoupotvrdenouvýlučnenimipodpísanými
listinami a ich tendenčnými výpoveďami bez toho, aby bolo vôbec preukázané, že údajne požičané
peniaze sa použili v majetkovom spoločenstve pôvodnej navrhovateľky a odporcu. Vzhľadom na to, že
tvrdenia odporcu o jeho údajných dlhoch sa po vykonanom dokazovaní javili ako celkom vymyslené,
súd nepovažoval za potrebné vypočuť odporcom navrhnutého svedka brata A. N., keďže

nebol predpoklad, že by z jeho výsluchu bolo možné dospieť, čo i len čiastočne, k pravdivosti odporcom
tvrdených skutočností. Okresný súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých odporcom
na zistenie odporcom tvrdených investícií do rodinného domu navrhovateľa 1/, keďže z vykonaného
dokazovaniavyplynulo,žeideoinvestície,ktorémalibyťvykonanéodporcomodroku1995najneskôrdo
konca roka 2007, ktoré odporca vykonal dobrovoľne na základe rodinného vzťahu otca a syna bez toho,
aby bolo z tejto jeho činnosti možné vyvodiť akýkoľvek právny záväzok navrhovateľa 1/, či už vo vzťahu k

odporcovi alebo bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov. Ak by aj bola potvrdená pravdivosť tvrdení
odporcuotýchtoinvestíciách,bolobymožnéznichvyvodiťlenprípadnýnárokodporcu,resp.pôvodných
účastníkov konania voči navrhovateľovi 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takýto nárok odporcu
voči navrhovateľovi 1/ by však bol podľa § 107 Občianskeho zákonníka premlčaný, a teda
celkom bez hodnoty, a preto by ho ani nebolo možné vyporiadať v konaní o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Rovnako takýto dlh by nebolo možné vyporiadať v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže odporca tvrdil, že investície do domu navrhovateľa 1/
bolizpôžičiek,ktorésibralodsvojhopríbuzenstva.Tedamaloísťvýlučne oinvestícieodporcu,
jeho výlučný majetok vo vzťahu k navrhovateľovi 1/, ktorý v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nemožno vyporiadať. Preto by bolo aj nadbytočné vykonávať navrhované

dokazovanie o týchto skutočnostiach, keďže ich zistenie by nemalo pre rozhodnutie žiaden význam.
Okresný súd z vykonaného dokazovania ďalej zistil, že navrhovateľka 2/ trpí duševnou poruchou, pre
ktorú nie je spôsobilá samostatne užívať nehnuteľnosť. Vzťahy medzi navrhovateľom 1/ ako synom a
odporcom ako otcom sú vážne narušené bez možnosti akéhokoľvek racionálneho kompromisu zo strany
odporcu, ktorý okrem svojho podielu na nevyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

má len majetok v podieloch na rôznych ťažko likvidných nehnuteľnostiach a jeho jediným príjmom
je v súčasnosti invalidný dôchodok vo výške 280 Eur. Na základe takto vykonaného dokazovania
okresný súd ustálil, že počas trvania manželstva pôvodná navrhovateľka Z. N. a odporca nadobudli do
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovnehnuteľnéveci,ktorýchhodnotapredstavujecelkom97.300
Eur. Neboli preukázané žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť to, že do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov pôvodných účastníkov konania patrili dlhy tvrdené odporcom, resp. záväzky
navrhovateľa1/vovzťahuktomutonevyporiadanémubezpodielovémuspoluvlastníctvumanželov,preto
súd v rámci vyporiadania vychádzal z toho, že súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sú len nehnuteľnosti v katastrálnom území N. F. a z toho, že namiesto pôvodnej navrhovateľky môžu
vzniknúť práva len jej presne nezisteným dedičom, keďže nie je právoplatne skončené súdne konanie,

v ktorom sa odporca domáha neplatnosti závetu pôvodnej navrhovateľky. Relatívne nejasný okruh
dedičov pôvodnej navrhovateľky však nie je prekážkou rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, keďže práva dedičov, vyplývajúce z takéhoto rozhodnutia, budú nevyhnutne
predmetom neskončeného dedičského konania po pôvodnej navrhovateľke a
účastníci dedičského konania budú zhodní s účastníkmi tohto konania o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Vychádzajúc z návrhov účastníkov, keď navrhovatelia 1/ a 2/ nemali záujem
na nadobudnutí nehnuteľností, ktoré tvorili bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a o tieto
nehnuteľnosti mal záujem odporca a zo zistených skutočností, že nehnuteľnosti po
zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov užíval výlučne odporca, súd rozhodol tak, že tieto
nehnuteľnosti sa prikážu do výlučného vlastníctva odporcu, a to aj napriek tomu, že

u odporcu možno ťažko predpokladať dostatok hotovosti na výplatu dedičov pôvodnej poručiteľky bez
toho, aby si hotovosť zabezpečil z cudzích zdrojov. Vyporiadanie nehnuteľností tak, že by boli prikázané
do podielového spoluvlastníctva odporcu a dedičov pôvodnej navrhovateľky, by bolo len odložením
vyššie uvedeného ekonomického problému vyplývajúceho z nezáujmu navrhovateľov na nadobudnutí
nehnuteľností a hotovostnej nedostatočnosti odporcu. V ďalšom vzťahu odporcu a dedičov

pôvodnej navrhovateľky dôjde buď k uvedomeniu si odporcu toho, že bude povinný vyplatiť dedičov
pôvodnej navrhovateľky, alebo k tomu, že si dedičia pôvodnej navrhovateľky po skončení dedičského
konania uplatnia svoje právo na výplatu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov
v exekučnom konaní. Na základe uvedeného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželovnadobudne odporca do svojho vlastníctva majetok v hodnote 97.300 Eur, pričom do dedičstva
po pôvodnej navrhovateľke z bezpodielového spoluvlastníctva manželov nenapadne žiaden majetok.
Vychádzajúc z rovnosti podielov pôvodnej navrhovateľky a odporcu preto súd rozhodol tak, že odporca

je povinný právnym dôvodom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť dedičom
pôvodnej navrhovateľky čiastku 48.650 Eur, a to do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Takto
určená lehota na splnenie povinnosti odporcu s ohľadom na to, že o tomto práve bude nevyhnutne
musieť prebehnúť dedičské konanie, je primeraná, keďže odporcovi umožní obstarať si peniaze
na výplatu dedičov pôvodnej navrhovateľky. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 149 ods. 1, ods.

3, § 150, § 143 Občianskeho zákonníka. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré
platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Pôvodná navrhovateľka a
rovnako aj navrhovatelia 1/ a 2/ v priebehu konania navrhovali, aby bolo bezpodielové spoluvlastníctvo
vyporiadané tak, že podstatná hodnota tohto spoluvlastníctva pripadne do vlastníctva odporcu s tým, že
odporca vyplatí čiastku 50.000 Eur. Konanie až na nepatrné odchýlky v podobe nevyporiadania

hnuteľných vecí aj takto skončilo, keďže odporca bol zaviazaný na výplatu čiastky 48.650 Eur, čo
treba posúdiť ako výsledok rovnajúci sa takmer úplnému procesnému neúspechu odporcu. Preto na
náhradu trov konania štátu súd zaviazal takto procesne neúspešného odporcu. O náhrade trov konania
účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal pôvodnej navrhovateľke a navrhovateľovi 1/
plnú náhradu trov konania. V priebehu konania vznikli trovy konania právnym zastúpením pôvodnej

navrhovateľky a právnym zastúpením navrhovateľa 1/, pričom súd na strane jednej samostatne rozhodol
o náhrade trov konania pôvodnej navrhovateľky, keďže tento nárok jej smrťou prešiel na jej dedičov
a v dedičskom konaní sa bude musieť aj samostatne vyporiadať, a na strane druhej samostatne o
nároku navrhovateľa 1/ na náhradu trov jeho konania. Pôvodnej navrhovateľke priznal trovy právneho
zastúpenia vo výške 2.105,76 Eur a navrhovateľovi 1/ vo výške 2.106,77 Eur, ktoré podľa

§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal odporcu zaplatiť advokátke navrhovateľa 1/. O
povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch, položky 6 písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov vo výške 3 % z 97.300 Eur, čo je 2.919 Eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť
Okresnému súdu Prievidza, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieodporcaadomáhalsa,abyodvolací
súd podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., keď v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm.
b/, c/, rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, alebo sám po zrušení prvostupňového rozhodnutia konanie prerušil, alternatívne

navrhol, aby odvolací súd podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že po doplnení dokazovania podľa § 213 ods. 4 O.s.p. bezpodielové spoluvlastníctvo
pôvodnej navrhovateľky Z.E. a odporcu vyporiada tak, že nehnuteľnosti v k. ú. N. F. -
rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XX, hospodárska budova postavená na parc. č. XX
a pozemky parc. č. XX o výmere 369 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX o výmere 328

m2 - záhrady prikáže do vlastníctva odporcu, ktorý je povinný právnym dôvodom vyporiadania zaplatiť
dedičom Z. N. sumu 10.560 Eur, do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľ 1/
bude povinný zaplatiť v prospech odporcu sumu 19.916,35 Eur a v prospech navrhovateľky 2/ sumu
9.958,17 Eur, do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že navrhovateľovi 1/ bude uložená
povinnosť nahradiť trovy konania štátu, trovy konania odporcu, ako i povinnosť zaplatiť súdny poplatok

z vyporiadania BSM. Uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za predčasné, nakoľko
rozsudok bol vynesený v čase, keď neboli splnené pre jeho vynesenie podmienky, nakoľko nebolo
nepochybne ustálené právne nástupníctvo po zomrelej navrhovateľke. Do rozhodnutia súdu prvého
stupňa nebolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti závetu v konaní vedenom na Okresnom súde
Prievidza pod sp. zn. 7C/16/2010 a v dedičskej veci preto vznikla prekážka postupu konania. Bol toho

názoru, že výsledok dedičského konania môže podstatným spôsobom ovplyvniť predmet tohto konania.
Z tohto dôvodu navrhoval rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na nové
konanie, vyčkať na právoplatnosť rozhodnutia vo veci 7C/16/2010 a dedičského konania po neb.
Z. N. a po navrhovanom zrušení rozsudku konanie prerušiť. Pre prípad, že sa odvolací súd
s jeho návrhom nestotožní, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

v zmysle jeho návrhu. Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa videl v tom, že súd neúplne zistil
skutkový stav, keď nevykonal ním navrhované dôkazy, nevypočul ako svedka jeho brata A. N. ohľadne
finančnej pôžičky, ktorú mu poskytol, ako aj ďalších navrhovaných svedkov - T., C., U., E., C., F., ku
skutočnosti ohľadne výstavby rodinného domu navrhovateľa 1/. Tvrdil tiež, že súd prvého stupňa dospelna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď do masy BSM nezahrnul aj
dlhy z pôžičiek poskytnutých jeho súrodencami a matkou, ktoré sa použili na výstavbu predmetného
rodinného domu. Podľa jeho názoru z listinných dôkazov, ktoré v konaní predložil, je

nepochybné, že na stavbu rodinného domu, ktorý je predmetom vyporiadania za trvania manželstva s
nebohou Z. N. s jej vedomím a súhlasom v 70. až 80. rokoch minulého storočia si postupne požičiaval
finančné prostriedky. Od rodičov si postupne požičali čiastku 785.000,- Sk, ktorú skutočnosť potvrdila pri
výsluchu jeho matka, brat A. N. im požičal postupne až do roku 2006 sumu 60.000,- Sk a sumu
460.000,- Sk, rovnako jeho sestra A. C. mu požičala sumu 480.000,- Sk a A. N. sumu 510.000,- Sk,

ktoré finančné prostriedky postupne, ako potreboval, mu boli poskytnuté a investoval ich do dokončenia
rodinnéhodomu,ktorýjepredmetomvyporiadania.Poukázalnaskutočnosť,žeZ.N.počasichspolužitia
nepracovala, pokiaľ bola krátkodobo zamestnaná, do spoločného rozpočtu prispela len zanedbateľnou
čiastkou a pri zabezpečení potrieb troch detí, ktoré z ich vzťahu pochádzali,
by bez vysokých pôžičiek neboli schopní zabezpečiť výstavbu rodinného domu. Pre úplnosť uviedol,
že so súrodencami majú navzájom dobré vzťahy, dôverujú si, a preto nemali potrebu túto skutočnosť

potvrdzovať písomne a táto potreba vznikla až neskôr, keď Z.E. začala otvorene hovoriť o vyporiadaní
ich majetku. Pokiaľ ide o investíciu vo výške 1.200.000,- Sk, t. j. 40.000 Eur do výstavby rodinného domu
jeho syna - navrhovateľa 1/, túto si voči nemu uplatnil z dôvodu, že mu túto sumu skutočne poskytol,
keď zakupoval rôzny stavebný materiál a vyplácal robotníkov a navrhovateľ 1/ by bez tejto finančnej
pomoci rodinný dom nikdy nepostavil, nakoľko nemal dostatok finančných prostriedkov. Za týmto účelom

s vedomím a súhlasom nebohej manželky si požičal od svojej rodiny ďalšie finančné prostriedky 4 x po
200.000,- Sk od F. N. a Z. N., pričom navrhovateľ 1/ mu tvrdil, že mu peniaze vráti. Pokiaľ by súd jeho
pohľadávku vo výške 40.000 Eur považoval za súčasť BSM, mal by navrhovateľ z tohto dôvodu vyplatiť
v jeho prospech sumu 19.916,35 Eur a v prospech navrhovateľky 2/ 9.958,17 Eur.

Odporca podaním zo dňa 23.01.2012 opravil a doplnil svoje odvolanie v tom smere, že žiadal, aby
okrem vyporiadania podielového spoluvlastníctva manželov súd určil, že pôžičku vo výške 26.057,22
Eur (785.000,- Sk) a pôžičku vo výške 26.555,13 Eur (800.000,- Sk), poskytnutú Z. N., pôžičku vo
výške 17.260,83 Eur (520.000,- Sk), poskytnutú A. N., pôžičku vo výške 15.933,08 Eur (480.000,-
Sk), poskytnutú A. C., pôžičku vo výške 16.928,89 Eur (510.000,- Sk), poskytnutú A. N. a povinnosť

splácať tieto pôžičky až do úplného zaplatenia prikazuje odporcovi, navrhovatelia 1/, 2/ sú
povinní právnym dôvodom vyporiadania zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.717,57 Eur,
do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ 1/ preberá do svojho výlučného vlastníctva
investíciu vo výške 39.832,70 Eur, titulom ktorej je právnym dôvodom vyrovnania zaplatiť v prospech
odporcu sumu 19.916,35 Eur a v prospech navrhovateľky 2/ sumu 9.958,17 Eur, do troch mesiacov

od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ 1/ je povinný zaplatiť náhradu konania štátu, náhradu trov
odporcovi, ako i súdny poplatok za vyporiadanie BSM. Uviedol, že doplnil navrhovaný výrok o prikázaní
a určení povinnosti odporcu prevziať a splácať pôžičky z dôvodu, že chybne započítal čiastky pôžičiek.

Navrhovatelia 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že vo svojom odvolaní odporca poukazuje najmä na pôžičky,
ktoré si vzal od svojich súrodencov a matky, ktoré údajne vynaložil na stavbu rodinného domu, pričom
o vierohodnosti dokladov o pôžičkách od matky odporcu a od jeho súrodencov a ich výpoveďami ako
svedkov v danej veci sa súd v rozsudku podrobne vyporiadal a navrhovatelia s tým plne súhlasia. Nie
je možné, aby do predmetného rodinného domu bolo vložené toľko peňazí, ako uviedli títo

svedkovia, keď jeho hodnota nie je ani 100.000 Eur. Mali za to, že pôžičky v tak vysokých čiastkach nie je
možné pokladať za bežné veci, ktoré môže robiť každý z manželov sám, a keďže zomrelá navrhovateľka
nie je podpísaná na žiadnom doklade o pôžičke, tieto úkony považujú navrhovatelia v zmysle § 145
ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné. Ďalej uviedli, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne
a nie predčasné, nakoľko, i keď nebolo rozhodnuté o neplatnosti závetu, súdu uvádza v rozhodnutí

iba termín dedičia a nie konkrétne mená. Uvádzané investície do rodinného domu navrhovateľa 1/, na
ktoré si mal požičiavať odporca od svojich súrodencov v 70. a 80. rokoch ťažko mohli byť určené pre
tento účel, keď navrhovateľ 1/ rodinný dom kúpil až v roku 1997. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho
konania. K žiadosti odporcu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov uviedli, že má príjmy z
predaja zdedených pozemkov, takže invalidný dôchodok nie je jeho jediným príjmom.

Uznesením zo dňa 02.02.2012, č.k. 17C/130/2009-289 okresný súd odporcovi oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odporca žiadosťou,
doručenou súdu dňa 19.01.2012, požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,pričom tvrdil že je vdovec, invalidný dôchodca, s príjmom z dôchodku vo výške 350,80 Eur mesačne
a má výdavky za plyn, elektrinu a vodu vo výške 193,25 Eur mesačne, na telefón platí 13 Eur
mesačne a mesačné výdavky na nevyhnutné lieky predstavujú 40 Eur. K svojim majetkovým pomerom

uviedol, že vlastní rodinný dom a má voči A. N. dlh vo výške 270.000,- Sk (8.962,36 Eur), voči A.
N. dlh vo výške 310.000,- Sk (10.290,11 Eur), voči A. C. dlh vo výške 280.000,- Sk (9.294,30 Eur)
a voči Z. N. dlh vo výške 785.000,- Sk (26.057,23 Eur). Okresný súd konštatoval, že v konaní bolo
súdom prvého stupňa rozhodnuté odporcom odvolaním napadnutým rozsudkom tak, že bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov pôvodnej navrhovateľky a odporcu, sa vyporiadava tak, že nehnuteľnosti v

katastrálnom území N. F. sa prikazujú do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý je povinný
právnym dôvodom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť dedičom pôvodnej
navrhovateľky 48.650 Eur, a to do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd zdôraznil, že
predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom v tomto konaní
zákon o súdnych poplatkoch vytvára osobitný režim, ktorý účastníkovi bez ohľadu na to, či zaplatí
alebo nezaplatí súdny poplatok za vyporiadanie a za odvolanie, umožní domôcť sa svojho práva na

prejednanie takéhoto návrhu alebo odvolania, keďže samotný návrh je spoplatnený sumou, ktoré nemá
vzťah k hodnote prejednávaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva sa platí až po vyporiadaní, a to s ohľadom na hodnotu majetku, ktorý
bolpredmetomvyporiadania.Odporcapretovlastnezaplatísúdnypoplatoklenzmajetku,ktorýskutočne
nadobudne do svojho výlučného vlastníctva, resp. z ktorého bude druhým účastníkom vyplatený. Preto

pri oslobodení od tohto súdneho poplatku nemožno prihliadnuť na súčasné príjmové a výdavkové
pomery odporcu, keďže majetok nadobudnutý odporcom do jeho vylúčeného vlastníctva mu umožní
zaplatiť súdny poplatok v zákonom stanovenej výške. Preto rozhodol tak, že odporcovi oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov nepriznal a mal za to, že nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
rovnako odporcovi neznemožní uplatnenie jeho práva na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého

stupňa,keďžeprejednaniejehoodvolanianiejepodmienenézaplatenímsúdnehopoplatkuzaodvolanie,
ktorý sa vypočíta z hodnoty aktív a pasív, ktoré odporca žiada zahrnúť do vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva. Vychádzajúc z uvedeného, vzhľadom na rozsah zistených osobných, majetkových a
zárobkových pomerov odporcu z predložených listín a skutočnosť, že odporca má dostatok majetku na
to, aby tento majetok speňažil tak, aby nadobudol peňažné prostriedky, ktoré mu umožnia zaplatenie

súdneho poplatku v tomto konaní, s poukázaním na to, že zaplatenie súdneho poplatku
je jednorazovým a nie pravidelne mesačne sa opakujúcim výdavkom odporcu, okresný súd dospel k
záveru, že na strane odporcu nie sú také pomery, ktoré by odôvodňovali priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov, a preto odporcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že mu prizná oslobodenie od súdnych poplatkov
v celom rozsahu. Uviedol, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 289,50 Eur a
vdovecký dôchodok vo výške 61,30 Eur, pričom z dôchodku uhrádza poplatky s dodávkou elektriny vo
výške 94 Eur, 19,25 Eur za odber vody, inkaso celkovo vo výške 193,25 Eur, poplatok za telefón vo výške

13 Eur, za lieky 40 Eur, pričom je invalidným dôchodcom. Na svoje nevyhnutné náklady vynaloží
mesačne okrem stravy sumu 246 Eur. Nemá žiadne úspory a nie je schopný zaplatiť súdne poplatky.

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 02.02.2012, č.k. 17C/130/2009-290 uložil odporcovi
povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil príkazom na úhradu na účet tamojšieho

súdu súdny poplatok za podanie odvolania vo výške 3.082 Eur podľa § 7 ods. 8 (dlh vo výške 102.735,15
Eur) a podľa položky 6 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch. Poučil odporcu, že ak poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby

odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a
na svoje osobné a zárobkové pomery, z dôvodu ktorých požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Konštatoval, že mu síce súd prvého stupňa oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal, v zákonnej
lehote však podal odvolanie a s ohľadom na svoje pomery žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmenil a priznal mu oslobodenie od poplatkovej povinnosti. Zdôraznil, že si zo svojho

príjmu nedokázal vytvoriť žiadne úspory a nie je schopný zaplatiť poplatky, ktoré sa od neho požadujú.Krajský súd preskúmal rozsudok vo veci samej podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania
a jeho dôvodov, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého
stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli

preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z
daného titulu si odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p.

odôvodniť iba okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a/ až f/.
V prejednávanej veci odporca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/
O.s.p. s tým, že došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p., čiže tvrdí, že v konaní došlo k
vadám, nakoľko ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
a účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený.

Naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu odporca zdôvodnil tým, že súd prvého stupňa pochybil, keď
v danej veci rozhodol a nevyčkal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza v právnej veci o neplatnosť
závetu poručiteľky Z. N. vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 7C/16/2010 a nevyčkal
na skončenie dedičského konania po neb. Z. N..

Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva,
že pokiaľ bol návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podaný za života
účastníkov konania ako bezpodielových spoluvlastníkov v takomto konaní, je aj po smrti jedného z nich
daná právomoc súdu, ktorý konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dokončí s dedičmi

zomrelého bezpodielového spoluvlastníka (RC 4/80, 2Cdo/76/2008).

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR tiež vyplýva, že predpokladom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v dedičskom konaní je jednak existencia majetku, ktorý tvoril bezpodielové
spoluvlastníctvo poručiteľa a pozostalého manžela a jednak skutočnosť, že počas života poručiteľa sa

nezačalo konanie na súde o vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak sa
takéto konanie začalo, súdny komisár počká na záverečné rozhodnutie v danom konaní a do dedičstva
zahrnie majetok, prípadne dlhy v súlade s daným rozhodnutím, ktorým je viazaný. (4NcDo/19/2012).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd môže len konštatovať, že odvolací dôvod podľa § 205 ods.

2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. v danej veci bol uplatnený nedôvodne, okresný
súd správne v danej veci konal ďalej s dedičmi poručiteľky a vo veci rozhodol v zmysle ustálenej súdnej
praxe a judikatúry Najvyššieho súdu SR.

Odporca ďalej uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. spočíva v takej skutočnosti, že
ak účastník alebo jeho zástupca navrhol vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé preukázať právne
významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká nedostatok skutkových
zistení, ktorý treba odstrániť.

Odporca v danej veci vytýka súdu prvého stupňa, že nevypočul ním navrhovaných svedkov - jeho brata
A. N. k finančnej pôžičke, ktorú mu mal poskytnúť a svedkov T., C., U., E., C. a F. ku skutočnosti ohľadne
výstavby rodinného domu navrhovateľa 1/.

Odvolací súd zdôrazňuje, že zo znenia ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností) vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého
opomenutia vykonania navrhnutých dôkazov, ale len v prípade, pokiaľ súd prvého stupňa nevykonaldôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať
právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa s dôvodmi, prečo nevykonal navrhované dôkazy,
vysporiadal dôsledne, svoje rozhodnutie o nevykonaní týchto dôkazov riadne odôvodnil a s týmto
odôvodnenímsúduprvéhostupňasaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňuje.Zhodnesosúdomprvého
stupňa je toho názoru, že výsluch svedkov navrhovaných odporcom nemohol za žiadnych okolností byť
takým dôkazom, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie v danej

veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto daný nebol.

Odporca uplatnil vo svojom odvolaní aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), ktorého naplnenie

odporca videl v nesprávnom hodnotení dôkazov - svedeckých výpovedí jeho matky a súrodencov a
listinných dôkazov v súvislosti s peňažnými pôžičkami, ktoré mu mali byť týmito osobami poskytnuté.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý

nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd
dôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričom
prihliadanavšetko,čovyšlozakonanianajavo,včítanetoho, čouviedliúčastníci.Nesprávnehodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,

prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 132 až § 135 O.s.p.

Preskúmaním napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že okresný súd vo veci vykonal všetky
účastníkmi navrhnuté dôkazy (s výnimkou tých dôkazov, ktoré považoval za

nadbytočné), ako aj tie, ktoré sám považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.)
a tieto dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. Postupu súdu prvého
stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov nie je možné nič vytknúť a skutkový stav danej veci zistený z
vykonanéhodokazovaniapovažujeajodvolacísúd zasprávny.Odvolacísúdjepodľa§213ods.
1 O.s.p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, neboli dôvody na opakovanie

už vykonaného dokazovania (§ 213 ods. 3 O.s.p.), ale ani na jeho doplnenie (§ 213 ods. 4 O.s.p.).

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.,
uplatnený odporcom, nie je daný. Skutkové závery, uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého
stupňa, odvolací súd považuje za správne a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje a v zmysle § 219

ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej, vrátane rozhodnutia o
náhrade trov konania štátu, náhrade trov prvostupňového konania a poplatkovej povinnosti (uvedené
výroky odporca podaným odvolaním vecne nespochybnil) ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd sa ďalej zaoberal odvolaním odporcu proti uzneseniu okresného súdu, č.k.
17C/130/2009-289 zo dňa 02.02.2012, ktorým mu nebolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov. Dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je vecne správne, a preto ho podľa § 219
ods. 1 O.s.p. je potrebné ho potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje saoslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení
sa však nevracajú.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje vyhovieť návrhu účastníka občianskeho súdneho konania na
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak sú splnené predpoklady na oslobodenie. Ide
predovšetkým o pomery účastníka, ktoré nie sú len dočasnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník
celkom alebo sčasti (v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť
poplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať, ako i okolnosti, či

nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, prihliada i na výšku
súdneho poplatku.

Okresný súd zistil pomery na strane odporcu, a to nielen príjmové ale aj majetkové, sociálne,
zdravotné a z týchto zistení vyvodil správne závery. Pomery na strane odporcu neodôvodňujú
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to ani čiastočné. Odporca síce na jednej strane

deklaruje svoj pravidelný príjem vo výške 350,80 Eur a výdavky vo výške 246 Eur mesačne, na druhej
vlastní nehnuteľný majetok uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia (len rozhodnutím v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov získal výlučné vlastníctvo nehnuteľností
v hodnote 97.300 Eur s povinnosťou vyplatiť dedičom Z. N. sumu 48.650 Eur), ktorú skutočnosť
prvostupňový súd dôvodne zohľadnil pri rozhodovaní o návrhu odporcu na oslobodenie od súdnych

poplatkov. Zaplatenie súdneho poplatku, ktorý sa platí jednorazovo, neohrozí výživu odporcu,
resp. nespôsobí mu stav hmotnej núdze a ani nemôže viesť k neschopnosti odporcu chrániť si
svoje práva, nakoľko konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodnutím
odvolacieho súdu právoplatne skončené. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho
názoru, že odporca sa vzhľadom na svoje majetkové pomery nenachádza v ťaživej finančnej situácii a

nebola zistená žiadna objektívna skutočnosť, ktorá by podmienila jeho neschopnosť splniť poplatkovú
povinnosť.

Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie okresného, ktorým nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych
poplatkov, ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd ďalej preskúmal na základe odvolania odporcu uznesenie okresného súdu, č.k.
17C/130/2009-290 zo dňa 02.02.2012, ktorým bol odporcovi vyrubený súdny poplatok z odvolania
a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Citovaným uznesením okresný súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie
odporcovi vo výške 3.082 Eur, na účet tamojšieho súdu, v lehote 10 dní podľa § 7 ods. 8 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov s tým, že ak sa poplatok
v stanovenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Za jednotlivé konania, úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh, sa podľa zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
vyberajú súdne poplatky.

Poplatková povinnosť vzniká okamihom, v ktorom nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája

vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti značí vznik povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) vzniká podaním odvolania.

Podľa § 2 ods. 4 prvá veta citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 6 ods. 1, 2 druhá veta citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníka percentom
zo základu poplatku (ďalej len percentná sadzba) alebo pevnou sumou. Poplatok podľa rovnakej sadzby
sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej.

V danej veci je nesporné, že odporca podal odvolanie voči rozsudku okresného súdu zo dňa 12.12.2011,
č.k. 17C/130/2009-273 svojím podaním zo dňa 19.01.2012, doplneným podaním zo dňa 24.01.2012.Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd postup súdu prvého stupňa pri vyrubení
súdneho poplatku z odvolania v danej veci odporcovi, ktorému nebolo priznané oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov, za správny.

Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu o vyrubení súdneho poplatku z odvolania ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1

O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi 1/ priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 526,85 Eur,
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vo výške 519,49 Eur a 1
x režijný paušál vo výške 7,36 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .