Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210216826
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2210216826.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu

JUDr.KatarínyBenczovejaJUDr.PavlaLaczavprávnejvecižalobcu:GMELEKTRO,s.r.o.,Vojtechovce
536, Nový Život 930 38, IČO: 31 440 665 proti žalovanému: JORVIK, s.r.o., Nová 19, Šamorín 931
01, IČO: 31 418 724, zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, Krajinská 30, Bratislava, o
zaplatenie 6 791 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 11Cb/92/2011-387 zo dňa 27.2.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 791 eur, predstavujúcu

žalobcom vyúčtované úroky z omeškania za obdobie od septembra 2006 do júla 2007, vzniknuté v
súvislosti s včasným nezaplatením kúpnej ceny zo strany žalovaného za ním prevzatý elektroinštalačný
materiál od žalobcu. Súčasne v konaní úspešnému žalobcovi súd prvého stupňa postupom podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podaný návrh vo
výške 407 eur. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania a predložených listinných dokladov
(prehľadu o uhradených pohľadávkach, predložených jednotlivých faktúr ako aj výpisov z účtov), ktoré
odôvodňovali priznanie žalobcom uplatneného nároku. V tejto súvislosti konštatoval, že povinnosť platiť
úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Poukázal na

to, že nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Uviedol, že ide o
objektívnu zodpovednosť, pričom nárok na úroky z omeškania vzniká priamo zo zákona. Ďalej mal za
to, že v danom prípade nebola preukázaná existencia dohody, z ktorej by vyplývalo, že by uplatnený
nárok zanikol odpustením dlhu. Z hľadiska právneho posúdenia žaloby súd poukázal na ust. § 369 ods.
1 Obch. zákonníka, pričom nárok žalobcu posúdil ako v celom rozsahu dôvodný.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa jednak

nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a okrem toho postupom súdu
prvého stupňa mu bolo odňaté právo konať pred súdom. V tejto súvislosti namietal, že súd prvého
stupňa na pojednávaní dňa 27.2.2013 vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti štatutárneho zástupcu
žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že tento svoju neúčasť vopred na pojednávaní
riadne ospravedlnili. Ďalej tvrdil, že prvostupňový súd riadne nevykonal dokazovanie, nakoľko na
pojednávaní nevypočul konateľa žalobcu ako aj konateľa žalovaného, čím neboli odstránené rozporymedzi sporovými stranami týkajúce sa dohody o zaplatení, resp. nezaplatení úroku z omeškania z včas
neuhradených faktúr.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne

správne potvrdiť, odvolanie označil za neopodstatnené a účelové v snahe oddialiť zaplatenie jeho
zákonného nároku.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa správne považoval podmienky na prejednanie a

rozhodnutie veci v neprítomnosti žalovaného za splnené, keď tento účastník mal na pojednávanie
nariadené na deň 27.2.2013 doručenie predvolania riadne vykázané dňom 31.1.2013, včas nepožiadal
súd o odročenie pojednávania (ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní bolo súdu zo strany právneho
zástupcu žalovaného doručené až dňa 28.2.2013), a teda boli splnené zákonné podmienky na
prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. . Postup

súdu prvého stupňa vo veci preto odvolací súd nepovažoval za taký, ktorým by odvolateľovi bola
odňatá možnosť v konaní pred súdom uplatňovať a brániť jeho práva. Na doplnenie správnosti
rozhodnutia prvostupňového súdu v súvislosti s námietkou žalovaného, ktorý poukazuje na to, že v
konaní neboli vypočutí konatelia sporových strán, odvolací súd dáva do pozornosti platnú judikatúru,
podľa ktorej výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov, nevykonanie ktorého

nie je postupom, ktorým by si súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (NS SR sp.zn. 2Cdo
96/1999)aObčianskysúdnyporiadokvžiadnomustanoveníneukladásúdupovinnosťvkaždomprípade
vypočuť účastníka konania. Výsluch účastníka konania je hodnotený ako každý iný dôkaz a súd je
oprávnený zvážiť, či nevykonanie výsluchu nie je na ujmu riadneho zistenia skutkového stavu veci.
Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že prípadné vykonanie ďalšieho dokazovania v

súvislosti s tvrdením žalovaného, že medzi účastníkmi konania bola dohoda o tom, že k zániku záväzku
došloodpustením,bybolonadbytočné,nakoľkodohoda,ktorousaniektovzdápráv,ktorémôžuvzniknúť
až v budúcnosti je neplatná a naviac podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s
dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo, že dlh odpúšťa len písomne, k čomu v danom
prípade nedošlo. Za tohto stavu preto požiadavka žalovaného vypočuť svedkov, ktorí mali potvrdiť

existenciu ústnej dohody o odpustení dlhu by bola irelevantná. Naviac súd považuje za potrebné k veci
ešteuviesť,ževočižalobcomuplatnenémuúrokuzomeškania,pokiaľideojehovýškuakoajpredloženú
špecifikáciu žalovaný žiadne námietky neuviedol.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný
žalobca si nárok na ich náhradu voči žalovanému v zmysle § 151 O.s.p. neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.