Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/178/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913010733
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6913010733.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Antal a prísediacich
senátu Márie Trochovej a Mgr. Viliama Vidinského v trestnej veci obžalovaného T. T., nar. XX.XX.XXXX
v O. D., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 24. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: T. T. Á. O. Á. D. X. , nar. XX.XX.XXXX v O. D., trvale bytom G. X, prechodne bytom G.
XXX/X, okres O.Á. D., bez pracovného pomeru, t.č. vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody,

j e v i n n ý , ž e

od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2012 do 26.06.2013 v obci G. XXX, okres O. D., v sociálnom
byte tri až štyrikrát v nočných hodinách, keď už jeho dcéra maloletá J.K., nar. XX.XX.XXXX v O. D.,
bytom ako otec, ležala v posteli vo svojej izbe, opakovane prišiel ku nej, bez použitia slovných vyhrážok
ju začal vyzliekať a bozkávať po tvári, krku a bruchu, hladkal ju po celom tele, ako aj po genitáliách,
kde jej prstami vnikal do vagíny, v dôsledku čoho maloletá J.K. najmenej v jednom prípade aj krvácala,
pritom jej po celý čas zakrýval ústa, aby nekričala a využijúc svoju fyzickú prevahu ju pridržiaval na
posteli, pričom maloletá J.K. sa tomu bránila tak, že ho odstrkovala od seba voľnými rukami, v jednom
prípade od nej vyžadoval orálny sex a snažil sa jej vsunúť svoj pohlavný orgán do úst, ale maloletej J.K.
sa podarilo ho od seba odstrčiť, pričom na základe vykonaného gynekologického vyšetrenia MUDr. Jany
Štempelovej a podanej správy má maloletá J.K. narušenú panenskú blanu, ktorá je priechodná pre prst
a pravdepodobne k pohlavnému styku podľa menovanej lekárky nedošlo a poškodená bola zneužívaná
len prstom,

t e d a

násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k iným sexuálnym praktikám a uvedený čin
spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. využitím odkázanosti a na chránenej osobe, t.j. na dieťati,

t ý m s p á c h a l

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona v súvislosti s
ustanovením § 138 písm. g/ Tr. zákona, § 127 ods. 9 Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a
§ 127 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2,
ods. 4 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a
r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd u obžalovaného T. T. z r u š u j e výrok o úhrnnom nepodmienečnom
treste odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/20/2014 zo dňa 11.03.2014, právoplatný dňa
11.03.2014, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a súčasne r u š í aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podala na súd dňa 30.10.2013 obžalobu pod sp.zn.
2Pv/377/13-50 na obvineného T. T., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a/,
písm. b/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. g/ Tr. zákona, § 127 ods. 9 Tr. zákona, §
139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 127 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe ako je to v tejto
obžalobe uvedené.

Obhajkyňa obžalovaného v stanovisku k obžalobe uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v
obžalobe, navrhla vo veci vykonať dokazovanie a dodala, že obžalovaný sa necíti byť vinný zo spáchania
skutku kladeného mu za vinu.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný T. T. vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, že je nevinný.
Poprel, že by sa dopustil predmetného konania, čo odôvodňoval aj tým, že ani susedia o tom nič nevedia.
Podľa neho si všetko dcéra len vymyslela, lebo má priateľa a on nedovolil, aby sa vzali. Tvrdil tiež, že
narušiť panenskú blanu jej mohol práve priateľ, ktorý chodil ku ním domov, bývali spolu sami, či už doma
alebo v dedine a tiež pred ním mala dcéra nejakú známosť v O., tak sa to mohlo stať aj tam. Na otázky
uviedol, že dcéra má zdravotné problémy s ľadvinami, kvôli ktorým bola hospitalizovaná tri až štyrikrát,
prvýkrát niekedy v roku 2011, pričom pri hospitalizáciách bol stále s ňou. Vzájomný vzťah s dcérou
hodnotil ako dobrý, rozumeli si, tvrdil, že chodili spolu nakupovať, spoločne sa starali o domácnosť. Dcéra
aj do školy chodila pravidelne a on sa o jej výsledky v škole pravidelne zaujímal. Školu vynechávala len
v čase, keď bola chorá.

Na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný vypočutý aj v prítomnosti znalca MUDr. Ján Vongreja, ktorý v
predmetnej trestnej veci vyhotovil znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného.

Znalec MUDr. Ján Vongrej pri výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého
posudku a zodpovedal doplňujúce otázky obhajkyne, pričom zdôraznil, že znalci nezistili u obžalovaného
vo sfére pohlavného pudu poruchu sexuálnej identifikácie, orientácie, aktivity ani poruchu kombinovanú,
avšak v prípade preukázania jeho viny znalci nevylučujú u obžalovaného incestuózne správanie
náhražkového charakteru a nevylučujú, že by bol schopný popísanej sexuálnej aktivity. Ďalej znalec
uviedol, že k uvedenej sexuálnej aktivite sa mohol obžalovaný uchýliť aj z toho dôvodu, že v tom čase
už bol bez manželky, ktorá zomrela.

Obžalovaný sa k výpovedi znalca vyjadril v tom smere, že nie je pravdou, že keď už manželku nemal,
tak sa uchýlil k sexu s dcérou.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul ako svedkyňu aj poškodenú mal. J.K. - dcéru obžalovaného,
ktorej výsluch pred súdom znalkyňa Mgr. Iveta Snitková, ktorá vykonávala jej psychiatrické vyšetrenie, v
záveroch znaleckého posudku neodporučila. Z tohto dôvodu bola poškodená na hlavnom pojednávaní

vypočutá v neprítomnosti obžalovaného, ktorého súd podľa § 262 Tr. poriadku aj z dôvodu, že poškodená
mala z neho strach, vylúčil počas jej výsluchu z pojednávacej miestnosti.

Poškodená mal. J.K. bola vypočúvaná v prítomnosti znalkyne Mgr. Ivety Snitkovej, ako aj v prítomnosti
sociálneho kurátora. Aj napriek tomu, že je dcérou obžalovaného po poučení z tohto dôvodu neodoprela
výpoveď a na diskrétne kladené otázky uviedla, že otec sa voči nej správal násilne, prvýkrát ju začal
sexuálne obťažovať po tom, ako ju prvýkrát operovali. Uviedla, že v tom čase spávala v krátkych
nohaviciach a na posteli ležala väčšinou tvárou k oknu, pričom otec sedával v tej istej izbe vo foteli,
pozeral sa na ňu, potom prišiel ku nej, zakryl jej ústa a začal ju obchytkávať, bozkávať a inokedy ju
aj „vyprstoval“, uviedla, „vnikol do mňa prstom“. Keď mu povedala, že ak neprestane, tak to oznámi
súrodencom, tak sa jej začal vyhrážať, že zabije najskôr ju a potom aj seba, dodala, že raz keď ju
„prstoval“, tak aj trochu krvácala. Inokedy, keď ju opäť sexuálne obťažoval, tak sa ťahala od neho preč,
ale spadla a chcel aj kričať, avšak on ju chytil, položil na posteľ a keď ju prestal obťažovať, tak povedal,
že „odbavil som sa od desiatej do druhej“. Uviedla tiež, že nikde ju nechcel púšťať, chcel od nej, aby
stále zostávala doma, podľa nej nebol poriadny ako to sám o sebe tvrdí, pretože pil a obťažoval ju nielen
vtedy keď mal vypité, ale aj vtedy keď bol triezvy. Sexuálne ju mal obťažovať tri až štyrikrát do týždňa.

Na doplňujúce otázky uviedla, že pokiaľ sa dobre pamätá, tak otec ju prvýkrát sexuálne obťažoval v čase
keď mala 14 rokov a keď ju prvýkrát operovali a tento čas bližšie špecifikovala na apríl 2012. Naposledy
ju mal sexuálne obťažovať večer predtým, ako jeho obťažovanie oznámila na polícii.

Na ďalšie doplňujúce otázky poškodená uviedla, že otec jej prsty dával „odspodu do punduli“ , hladkal
ju aj po prsiach a viackrát od nej chcel, aby mu „vyfajčila vtáka“. Počas tejto časti výsluchu sa rozplakala
a slzy jej bolo vidno v očiach hlavne, keď jej boli kladené otázky intímneho charakteru. V tejto súvislosti
na otázky obhajkyne tiež upresnila, že otec večer predtým ako na neho podala trestné oznámenie, tak
ju obťažoval a stalo sa to tak, že išiel na záchod, potom si na ňu ľahol, zakryl jej ústa, roztiahol jej nohy
aj napriek tomu, že sa snažila brániť a vyprstoval ju troma alebo štyrmi prstami.

Na ďalšie otázky ešte uviedla, že už nevie presne kedy, ale kamarátke K. O. povedala, že sa otca bojí,
lebo ju obťažuje a bozkáva. S priateľom C. E. sa zoznámila v máji minulého roka, chodil aj k nim domov,
avšak nikdy s ním nebola sama, lebo stále bol doma buď otec, alebo jej sesternice alebo bratranci. Ich
vzťah popísala ako priateľský, pričom sex spolu nemali. Poprela tiež, že by s niekým iným mala nejaký
sex.

V neprítomnosti obžalovaného bola vypočutá aj svedkyňa mal. K. O., pričom aj na čas jej výsluchu súd
obžalovaného podľa § 262 Tr. poriadku vylúčil z pojednávacej miestnosti, pretože bola dôvodná obava,
že v prítomnosti obžalovaného svedkyňa nevypovie pravdu. Aj táto svedkyňa bola vypočutá za účasti
znalkyne Mgr. Ivety Snitkovej a sociálneho kurátora.

Táto svedkyňa na začiatku výsluchu uviedla, že poškodená jej o skutku nič nepovedala, preto na
odstránenie rozporov v jej výpovedi s výpoveďou z prípravného konania bola prečítaná podľa § 264 ods.
1 Tr. poriadku časť jej výpovedi z prípravného konania z čl. 93, a to prvé dva odseky, kde k veci uviedla:
„Ja o tejto veci čo I. urobil jej otec nič neviem, ona tvrdila také niečo, že ja som mala vedieť o tejto veci
a mala som zabudnúť, to nie je pravda, ja som na takú vec nezabudla. Voľakedy jej otec mi povedal, že
ma naučí bozkávať, že mi dá aj peniaze, ja som mu povedala, že nie a odišla som z domu...“.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa v tejto súvislosti uviedla, že to čo uviedla na polícii je pravda, že sa
stalo, že I. otec jej povedal, že ju naučí bozkávať a dá jej za to peniaze, stalo sa to u I. doma, keď ku nej
išla, avšak I. doma nebola a doma bol len I. otec. Ona však nechcela a odišla preč.
Na doplňujúce otázky obhajkyne svedkyňa uviedla, že poškodená ju nenahovárala akým spôsobom má
vypovedať na polícii a ani ju nenahovárala, aby vypovedala o tom, že I. mal zneužívať otec a na otázku
prokurátorky uviedla, že pred ňou I. otec škaredé slová nehovoril.

Po vykonaní výsluchu týchto svedkýň sa ďalej pojednávalo už v prítomnosti obžalovaného, ktorého
predseda senátu najprv oboznámil s podstatným obsahom oboch výpovedí. Obžalovaný uviedol len
toľko, že svedkyne klamú, nehovoria pravdu a dožadoval sa výsluchu na detektore lži.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa Mgr. Iveta Snitková, ktorá v predmetnej trestnej veci
vypracovala znalecký posudok č. 19/2013 na poškodenú maloletú J.K.. Znalkyňa pri výsluchu zotrvala
na záveroch svojho znaleckého posudku a na doplňujúce otázky obhajkyne uviedla, že u poškodenej
nie je pravdepodobný sklon k vedomému skresľovaniu výpovedí, poškodená má problém zorientovať sa
v čase, drží sa udalostí, ktoré sa stali a ktoré jej výrazným spôsobom utkveli v pamäti, ako napríklad prvá
operácia, deň, keď podala trestné oznámenie, teda udalosti, ktoré sú pre ňu emočne silne záťažové.
Znalkyňa v tejto súvislosti uviedla, že v časovom slede sa nedá presne spoliehať na jej výpoveď, avšak
z toho, ako prežívala svoju výpoveď jednak pri znaleckom vyšetrení, ako aj na hlavnom pojednávaní a
ako pre ňu o traumatizujúcich skutočnostiach vypovedala, je podľa znalkyne málo pravdepodobné, že
by si bola schopná vymyslieť skutočnosti, ktoré uvádzala.

Svedok X. T., syn obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným má veľmi dobrý
vzťah a že poškodená mu nehovorila, že by sa k nej otec zle správal. Na otázky obhajkyne uviedol, že s
otcom a poškodenou sa stretával každodenne, vzájomne sa navštevovali a nikdy si ani na poškodenej,
ani na otcovi nevšimol nič nezvyčajné. Podľa svedka sa otec o poškodenú vždy riadne staral, robil
všetky domáce práce, a to aj ženské, varil, z podpory kupoval potrebné veci pre domácnosť, ako aj
pre poškodenú. Podľa svedka si poškodená zvykla vymýšľať a uviedol, že raz tvrdila, že otec ju zavrel
doma a zbil ju, avšak zistili, že to nie je pravda, lebo poškodená mala v tom čase na sebe krátke čierne
nohavice, ktoré púšťali farbu a táto farba jej zanechala stopy aj na stehne, čiže to nebolo od bitky, ale
od farby nohavíc.

Obžalovaný k výpovedi svedka nemal námietky.

Ďalšie svedkyne, a to R. T. a T. T. - blízke príbuzné obžalovaného využili svoje zákonné právo a na
hlavnom pojednávaní odopreli výpoveď.

Súd vo veci vypočul aj priateľa poškodenej, svedka C. E., ktorý vypovedal odlišne ako v prípravnom
konaní a preto bola podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku na odstránenie rozporov svedkovi prečítaná časť
výpovede z prípravného konania, týkajúca sa skutočností, ako sa dozvedel čo sa poškodenej stalo. Po
prečítaní jeho výpovede svedok uviedol, že je pravdou, že na polícii vypovedal, avšak o tom, čo sa
poškodenej stalo sa prvýkrát dozvedel od jej súrodencov, ktorí mu povedali, že otec ju mal obťažovať
dlhší čas, následne mu o tom povedala aj samotná poškodená s tým, že sa mal rozhodnúť, či aj napriek
obťažovaniu sa chce s ňou ďalej priateliť. Na opakované otázky, svedok uviedol, že ani súrodenci
poškodenej, ani samotná poškodená mu nič konkrétne o obťažovaní nepovedali. Na ďalšie otázky
uviedol, že s poškodenou sa priatelí menej ako rok, chodieval aj k nim domov, keď boli spolu, nikdy neboli
sami, pretože stále boli doma buď súrodenci, alebo maloleté deti, vonku spolu chodievali zriedka. Poprel,
že by mal s poškodenou intímny styk, viackrát uviedol, že nemali spolu žiadny sex, len sa vzájomne
bozkávali na ústa a držali sa za ruky. Na priamu otázku predsedu senátu, či poškodenej vsunul svoje
prsty do jej pošvy, uviedol, že nie.

Svedkyňa T. Š., družka syna obžalovaného X. T. uviedla, že osobne nič nevie o tom, čo sa malo stať
medzi obžalovaným a poškodenou, uviedla len, že od švagrinej sa dozvedela, že obžalovaný „oňďal“ s
dcérou, že ju prstoval, že ho mala vyfajčiť a podobné škaredé veci. Na hlavnom pojednávaní tiež uviedla,
že poškodená jej osobne nič nepovedala, čo bolo odlišné ako v jej výpovedi z prípravného konania, preto
bola prečítaná podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku aj časť výpovede tejto svedkyne z prípravného konania,
týkajúca sa skutočností, od koho sa mala dozvedieť o obťažovaní poškodenej. Svedkyňa trvala na tom,
že o obťažovaní sa dozvedela od súrodencov jej druha, a to D. T. a K. T..

Na doplňujúce otázky obhajkyne uviedla, že v kritickom období sa stretávala s obžalovaným a
poškodenou skoro každý deň, tiež sa vzájomne navštevovali, avšak nič zvláštne si na ich správaní
nevšimla. Uviedla tiež, že určitý čas žil obžalovaný s jej matkou v spoločnej domácnosti, jeho správanie
popísala ako normálne a dodala, že ju osobne nikdy neobťažoval.

Okrem výsluchu obžalovaného, poškodenej, znalcov a uvedených svedkov, súd na hlavnom
pojednávaní podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom prokurátorky a obžalovaného vykonal
dokazovanie aj prečítaním znaleckých posudkov vyhotovených v predmetnej trestnej veci, a to: znalecký
posudok kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, č. PPZ-KEU-SL-EXP-2013/2483, znalecký

posudok Mgr. Ivety Snitkovej č. 19/2013 a znalecký posudok č. 61/2013, 32/2013, vyhotovený MUDr.
Jánom Vongrejom a MUDr. Martinom Somorom.

Zo znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ bolo zistené,
že predmetom tohto skúmania bola biologická stopa spod nechtov rúk obžalovaného, porovnávací
materiál, a to ster z bukálnej sliznice obžalovaného a ster z bukálnej sliznice poškodenej. Bolo zistené,
že z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že rovnaký DNA profil zo sterov spod nechtov pravej a ľavej
ruky obžalovaného je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky, a to z steru z bukálnej sliznice
obžalovaného a že prítomnosti biologického materiálu osoby, od ktorej bol na skúmanie predložený ster
z bukálnej sliznice poškodenej, v steroch spod nechtov pravej a ľavej ruky DNA analýzou zistená nebola.
Obžalovaný k tomuto posudku uviedol, že znalecké dokazovanie analýzou DNA potvrdzuje, že sa ničoho
nedopustil a že je nevinný.

Zo znaleckého posudku, ktorým bol vyšetrený duševný stav T. T. vyplýva, že znalci u neho nezistili
duševnú chorobu v pravom zmysle slova, t.j. psychózu. Podľa znalcov sa jedná o osobnosť s
rysmi nezdržanlivosti, psychosexuálne nezrelú, čo je z psychiatrického hľadiska považované za trvalú
poruchu osobnosti, ktorá nevedie ku zníženiu jeho ovládacích, ani rozpoznávacích schopností. Je
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zachovalé. Znalci mu neodporučili uložiť žiadnu formu
ochrannej psychiatrickej alebo sexuologickej liečby, nezistili u neho poruchu sexuálnej identifikácie,
orientácie, aktivity ani poruchu kombinovanú. Jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska znalci
nepovažovali za nebezpečný.

Zo záverov znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený psychológom na poškodenú súd zistil, že
jej osobnosť je vo vývine, v čase vyšetrenia boli u nej aktuálne prítomné neurotické mechanizmy
úzkostno-depresívneho charakteru, známky pôsobiaceho stresu, aj poruchy spánku, jej vnútorný život
je diferencovaný, prežívanie zvýšene citlivé, v popredí je strach, plachosť, opatrnosť, má sklon k
uzatváraniu sa vo vlastnom vnútri. Aj keď je podľa znaleckého posudku jej rozumová kapacita znížená
a má ťažkosti udržať si v pamäti následnosť dejov, nevyskytujú sa u nej také patologické osobnostné
charakteristiky, ktoré by mohli predpokladať skresľovanie výpovedí. Nevyskytuje sa u nej skon ku
konfabuláciám, prejavuje sa skôr predpoklad pravdivej výpovede, nemá tendenciu vypĺňať medzery v
pamäti novými skutočnosťami, ide u nej skôr o nepresnosti v dôsledku zmiešania si zapamätaného.

V ďalšom boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané listinné dôkazy, a to správy z gynekologického
vyšetrenia maloletej poškodenej z čl. 98, ďalej boli prečítané rodný list poškodenej, správy o hospitalizácii
poškodenej, správa sociálnej kurately o povesti na poškodenú, posudky školy na poškodenú, ako aj
správy o povesti na obžalovaného, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov a odpis z registra trestov
na obžalovaného.

Po zhodnotení vyššie vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym
záverom.

Prokurátorka kládla obžalovanému v obžalobe za vinu, že skutkom tam popísaným sa tento dopustil
zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona v súvislosti s
ustanovením § 138 písm. g/ Tr. zákona, § 127 ods. 9 Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a
§ 127 ods. 1 Tr. zákona.

Počas celého trestného stíhania obžalovaný od počiatku svoju vinu popieral a bránil sa tým, že
poškodená si všetky skutočnosti ohľadom jeho sexuálnych aktivít voči nej vymýšľa, poukazoval najmä
na to, že o ňou tvrdených skutočnostiach nikto nevedel, nič o tom nepočul a mal za to, že to o ňom tvrdí
preto, že jej bránil v stretávaní a chodení s priateľom a nechcel, aby sa zosobášili.

V tejto súvislosti je však nutné uviesť, že pri takomto druhu trestnej činnosti, aký je kladený
obžalovanému za vinu a rovnako aj v obdobných prípadoch sexuálnej trestnej činnosti len zriedkavo je
okrem páchateľa a poškodenej zainteresovaná do deja aj ďalšia osoba, napríklad v postavení svedka.
Z tohto dôvodu je preukázanie takejto trestnej činnosti páchateľovi zložitejšie.

V prejednávanej veci je tomu obdobne a okrem páchateľa a poškodenej niet žiadneho priameho svedka,
ktorý by na základe toho čo videl, vnímal, prípadne počul, mohol potvrdiť, prípadne vyvrátiť niektorú z
ich verzií.

Žiaden z vypočutých svedkov k podstate skutku tak v prípravnom konaní, ako ani na hlavnom
pojednávaní nič uviesť nevedel. Väčšina vypočutých svedkov sú blízki príbuzní, a to jednak
obžalovaného, ako aj poškodenej, ktorí si nič zvláštne na ich vzájomnom vzťahu nevšimli. Ani nestranní
svedkovia pri svojich výpovediach o správaní sa oboch si nič nezvyčajné nevšimli a o udalostiach, ktoré
sa mali stať sa dozvedeli až následne, a to sprostredkovane od poškodenej po tom, ako v predmetnej
trestnej veci podala trestné oznámenie.

V predmetnej trestnej veci súd uveril výpovedi maloletej poškodenej z hlavného pojednávania, pri ktorej
popísala akých sexuálnych aktivít sa voči nej obžalovaný otec dopúšťal. Aj keď v jej výpovedi boli určité
nepresnosti týkajúce sa časového sledu, kedy sa mali sexuálne aktivity obžalovaného uskutočniť, z jej
samotného výsluchu na hlavnom pojednávaní však súd nadobudol dojem, že skutočnosti, o ktorých
vypovedá sa skutočne aj stali. Na jej správaní sa počas výsluchu bolo zreteľné, že tieto sexuálne zážitky
na ňu pôsobia aj v súčasnosti traumatizujúco, čo sa prejavilo jej plačom počas toho, ako hovorila o
intímnostiach. Aj napriek tomu však podrobne popísala, že prvýkrát sa otec na nej dopustil sexuálneho
obťažovania v čase po prvej operácii v Košiciach, kedy si ku nej ľahol na posteľ, zakryl jej ústa a začal
ju obchytkávať a bozkávať po tele, inokedy ju okrem tohto nútil aj k orálnemu sexu a snažil sa jej vsunúť
svoj pohlavný orgán do úst. Poškodená aj keď s určitými nepresnosťami v porovnaní s jej výpoveďou z
prípravného konania uviedla tiež, že otec vnikal do jej vagíny aj prstami, pričom použila výraz „vyprstoval
ma“. Nevedela presne špecifikovať koľkými prstami tak obžalovaný spravil, podľa názoru súdu však táto
skutočnosť, či to bolo jedným, prípadne troma alebo štyrmi prstami nie je rozhodujúca. V tomto smere
súd jej výpoveď považoval za pravdivú aj s prihliadnutím k správe gynekologičky zo dňa 26.06.2013 (čl.
98), podľa ktorej sa poškodená dostavila na vyšetrenie v sprievode sestry, pričom uviedla, že asi rok ju
zneužíval vlastný otec, ktorý ju ohmatával a dotýkal sa prstom genitálu. V správe sa uvádza, že vonkajší
genitál vyšetrovanej je bez čerstvého poranenia, hymen - panenská blana je narušená na číslo 7 bez
čerstvého poranenia, je priechodná pre prst, pravdepodobne k pohlavnému styku nedošlo, podľa lekárky
bola zneužívaná len prstom. Súd poškodenej uveril aj s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania
Mgr. Ivety Snitkovej, ktorá nezistila sklon poškodenej ku konfabuláciám a aj podľa znalkyne poškodená
o skutočnostiach, ktoré prežila vypovedá pravdivo. Znalkyňa v jej výpovedi však pripúšťa vzhľadom k
jej intelektu problém zorientovať sa v čase. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa tiež zdôraznila, že mala
dostatočne dlhý čas na jej vyšetrenie a mala možnosť byť osobne prítomná aj pri jej výsluchu na hlavnom
pojednávaní, pričom poškodená svoje prežité sexuálne zážitky popisuje v podstatných súvislostiach
rovnako a nemá tendenciu vypĺňať medzery v pamäti novými skutočnosťami.

Poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala aj o tom, že sa otcovi snažila aj brániť, avšak tento,
keďže je fyzicky silnejší, tak ju priľahol, prípadne jej na silu roztiahol nohy a pokračoval v svojich
aktivitách. Podľa poškodenej sa mu podvolila a upustila od obrany aj preto, že jej hrozil, že ak o tom povie
súrodencom, alebo niekomu inému tak, že ju zabije a potom aj seba. Takéto správanie sa poškodenej
zodpovedá aj záverom znaleckého posudku Mgr. Ivety Snitkovej, kde o poškodenej znalkyňa uvádza,
že je zvýšene citlivá aj prispôsobivá a má tendenciu podvoliť sa a prispôsobiť sa, hlavne pokiaľ ide o
autoritu. Je u nej pravdepodobné, že sa vo svojom konaní podvolí požiadavkám inej osoby a koná podľa
nej. Vonkajšie okolnosti má preto tendenciu pasívne prijímať, aj keď sú sprevádzané nepríjemným a
negatívnym prežívaním, nedokáže sa zaktivizovať, vzoprieť.

Uvedené sexuálne správanie sa obžalovaného voči poškodenej nevylučujú ani znalci, ktorí vyšetrovali
jeho duševný stav a v záveroch svojho znaleckého posudku v tejto súvislosti uviedli, že pri dokázaní
trestného činu znalci konštatujú incestuózne správanie náražkového charakteru, teda nevylučujú, že by
bol takéhoto sexuálneho správania sa voči poškodenej schopný.

Súd hodnotil všetky vykonané dôkazy, a to tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a po ich
zhodnotení s prihliadnutím najmä na výpoveď poškodenej a závery znaleckých posudkov na vyšetrenie
duševného stavu obžalovaného, psychologického posudku poškodenej a lekárskej gynekologickej
správy dospel k názoru, že skutok, tak ako je popísaný v skutkovej vete obžaloby a tohto rozsudku sa
stal, má znaky trestného činu a že sa ho dopustil obžalovaný.

Konanie obžalovaného súd právne kvalifikoval ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,
ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, pretože bolo preukázané, že obžalovaný T. T. násilím, ako aj
hrozbou bezprostredného násilia donútil svoju maloletú dcéru J.K. k iným sexuálnym praktikám, bližšie
špecifikovaným v skutkovej vete tohto rozsudku, pričom uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom
konania v zmysle § 138 písm. b/ Tr. zákona, pretože využil dcérinu neskúsenosť a odkázanosť (§ 127
ods. 9 Tr. zákona) a zároveň sa ho dopustil aj na chránenej osobe (§ 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona) - na
svojom dieťati (§ 127 ods. 1 Tr. zákona), pretože poškodená J.K. v čase skutku ešte nedovŕšila 18 rokov.

Obžalovaný T. T. je bez pracovného pomeru. Z miesta bydliska je hodnotený kladne, podľa správy
je tichej povahy, správa sa dobre, doposiaľ s ním neboli žiadne problémy. Podľa výpisu z Ústrednej
evidencie priestupkov MV SR bol dvakrát priestupkovo stíhaný za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb., dvakrát za priestupok proti verejnému
poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a/, písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. a raz za porušenie pravidiel cestnej
premávky.

Podľa odpisu z registra trestov bol k 23.10.2013 osemkrát súdne trestaný, vo všetkých prípadoch sa však
na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn.
2T/57/2013 však bolo zistené, že v tejto trestnej veci bol T. T., nar. XX.XX.XXXX rozsudkom Okresného
súdu Rimavská Sobota zo dňa 24.10.2013, sp.zn. 2T/57/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
11.03.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 5To/20/2014 uznaný za
vinného zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Z tohto pripojeného spisu bolo zároveň zistené, že Krajským súdom v
Banskej Bystrici bol T. T. dňa 11.03.2014 nariadený výkon tohto trestu odňatia slobody. V prejednávanej
trestnej veci bol T. T. väzobne stíhaný od 26.06.2013, pričom uznesením Okresného súdu Rimavská
Sobota, sp.zn. 11T/178/2013 zo dňa 24.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa, bol
prepustený z väzby, keďže mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp.zn. 2T/57/2013 a zároveň bolo dňa 24.04.2014 prikázané, aby bol preradený
do výkonu trestu odňatia slobody v uvedenej trestnej veci Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn.
2T/57/2013.

Pri ukladaní trestu T. T. súd vychádzal zo základných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa
ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť nápravy.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, naproti tomu bola zistená jedna priťažujúca
okolnosť, a to podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov, pretože mu bol podľa § 42
ods. 1 Tr. zákona ukladaný súhrnný trest, a to aj pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Tr. zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, za ktoré trestné činy
bol uznaný vinným v trestnej veci Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 2T/57/2013.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil, že u obžalovaného prevažuje
pomer priťažujúcich okolností, preto sa podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-tinu. Za spáchaný zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 Tr.
zákona je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov až 15 rokov. Z dôvodu
prevahy priťažujúcich okolností mu bolo možné s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zákona
uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 9 rokov 8 mesiacov až do 15 rokov.

V súlade s ustanovením § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona bolo nutné obžalovanému ukladať súhrnný trest,
pretože bol odsúdený za trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona, ktorý spáchal
skôr, ako bol Okresným súdom Rimavská Sobota v konaní sp.zn. 2T/57/2013 vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný jeho trestný čin. Tento súhrnný trest však nesmie byť miernejší, ako trest uložený skorším
rozsudkom. Vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota bol obžalovanému právoplatne uložený trest
odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov a súhrnným trestom podľa vyššie uvedených zásad mu tak
nemohol byť uložený miernejší trest. Za súčasnej aplikácie ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona, kde došlo

k zvýšeniu dolnej hranice zákonnom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-tinu, pretože prevažoval u neho
pomer priťažujúcich okolností, mu však nemohol byť uložený trest kratší ako 9 rokov a 8 mesiacov. Súd
mal za to, že na zabránenie obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok
na jeho výchovu, aby v ďalšom viedol riadny život, postačí uložiť mu trest na dolnej hranici zákonom
zvýšenej trestnej sadzby.

Na uvedenom základe mu bol preto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, pre
výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

V súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň u obžalovaného T. T. zrušil výrok o úhrnnom
nepodmienečnom treste odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov, pre výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý
mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/20/2014 zo dňa 11.03.2014,
právoplatný dňa 11.03.2014, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a súčasne zrušil aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k iným sexuálnym praktikám a uvedený čin
spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. využitím odkázanosti a na chránenej osobe, t.j. na dieťati,
Najprv dal predseda senátu hlasovať o vine obžalovaného, prísediaca senátu Mária Trochová hlasovala
za vinu obžalovaného, prísediaci senátu Mgr. Viliam Vidinský za nevinu obžalovaného a predseda
senátu Mgr. Ivan Antal hlasoval za vinu obžalovaného. Rozhodnutie o vine tak bolo prijaté v pomere
hlasov 2:1.

Vzhľadom k tomu, že prísediaci Mgr. Viliam Vidinský hlasoval za nevinu obžalovaného, tento prísediaci
o treste nehlasoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.
poriadku).

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.