Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413203145
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4413203145.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Márie Nagyovej, v právnej veci navrhovateľky: J. P., nar.
X.X.XXXX, bytom Z. I., K. XXX, zastúpená advokátkou Mgr. Helenou Farkašovou, so sídlom Nové
Zámky, Žerotínova bašta 1 proti odporkyni: D.. O. O., V. L. so sídlom, L. XX, Z. I., D.: XXXXXXXX, o
určenie neplatnosti výpovede, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.

5Cpr/1/2013-78 zo dňa 19. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľky a určil, že skončenie
pracovného pomeru výpoveďou dané navrhovateľke listom odporkyne zo dňa 29.11.2012, doručené
navrhovateľke dňa 31.11.2012, je neplatné. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu
trov konania v sume 203,64 eura do rúk jej právnej zástupkyni Mgr. Heleny Farkašovej, do 3

dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľka bola
zamestnankyňou odporkyne na základe platne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 25.3.2009 ako
predavačka v novinovom stánku. Dňa 31.1.2012 odporkyňa doručila navrhovateľke na pracovisku list
zo dňa 29.11.2012 označený ako ukončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm.
d) bod 4 a e) Zákonníka práce s tým, že uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty končí jej pracovný
pomer. Ako dôvod výpovede je uvedené, že „navrhovateľka bola upozornená na závažné porušenie

pracovnejdisciplínyatotým,žesvojvoľnenastúpilanadovolenkuvtrvaníod13.-20.8.2012bezsúhlasu
zamestnávateľa. Zároveň bola upozornená na nedostatočné plnenie svojich pracovných povinností,
keďže v rámci predajných novinových stánkov dosiahla slabé výsledky“. Spolu s ukončením pracovného
pomeru výpoveďou odporkyňa navrhovateľke dňa 31.11.2012 doručila aj disciplinárne opatrenie vydané
odporkyňou dňa 23.11.2012 v ktorom navrhovateľku upozorňuje na závažné porušenie pracovnej
disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tým, že bez súhlasu zamestnávateľa nastúpila na dovolenku v
dňoch 13. - 20. 8. 2012, čím porušila základné povinnosti zamestnanca. Zároveň ju upozornila na slabé

pracovnévýkonyamožnosťskončeniapracovnéhopomeru zostranyzamestnávateľavýpoveďoupodľa
§ 63 ods. 1 písm. d) bod 4. , e) Zákonníka práce. Navrhovateľka prípisom zo dňa 2.1.2013 , doručeným
odporkyni dňa 28.1.2013 jej oznámila, že ukončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a
trvá na tom, aby ju odporkyňa naďalej zamestnávala. Odporkyňa reagovala tak, že navrhovateľku
vyzvala, aby jej oznámila, prečo považuje výpoveď za neplatnú. Následne odporkyňa listom zo dňa
11.3.2013 , doručeným navrhovateľke dňa 17.4.2013 jej oznámila, že po preskúmaní výpovede zo

dňa 29.11.2012 zistila, že obsahuje formálne nedostatky v tom, že je v nej nesprávne uvedený
dátum neospravedlnenej absencie v práci 13.-20.8.2012 namiesto správneho dátumu 16.-20.7.2012.
Zároveň uviedla, že napriek tomu, že navrhovateľka porušila pracovnú disciplínu, netrvá na výpovedizo dňa 29.11.2012. Z dochádzkového formulára zamestnancov súd zistil, že navrhovateľka v mesiaci
august 2012 žiadnu dovolenku nečerpala, ale si čerpala dovolenku v mesiaci júl 2012 a to v čase od
9.7.2012 do 20.7.2012, kedy bolo zabezpečené aj jej zastupovanie inou osobou. Z výplatnej pásky za

mesiac júl 2012 vystavenej odporkyňou vyplýva, že za mesiac júl odporkyňa vyplatila navrhovateľke
náhradu mzdy za dovolenku v rozsahu 80 hodín., čo nesporne vyplýva z dochádzkového formulára a
výplatnej pásky vystavenej odporkyňou. Súd mal za to, že výpovedný dôvod, ktorý uviedla odporkyňa
v ukončení pracovného pomeru výpoveďou nie je daný. I keď následne odporkyňa prípisom zo dňa
11.3.2013 zaslala navrhovateľke opravu zjavnej nesprávnosti dôvodu výpovede(dátum kedy sa mala

dopustiť porušenia pracovnej disciplíny) s tým, že na výpovedi netrvá, nemožno tento jej prejav
hodnotiť ako „ odvolanie výpovede“, pretože výpoveď mohla odvolať len so súhlasom navrhovateľky
a v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka takýto súhlas dala. Taktiež neobstojí výpovedný
dôvod uvedený vo výpovedi týkajúci sa neuspokojivých pracovných povinností zo strany navrhovateľky,
pretože takéto disciplinárne opatrenie bolo síce urobené dňa 23.11.2012 ale bolo doručené zároveň so
skončením pracovného pomeru, čo vylučuje, aby navrhovateľke bola poskytnutá primeraná lehota na

odstránenienedostatkov.Ažvprípade akbynavrhovateľkavprimeranejlehotenedostatkyneodstránila,
bolo by na mieste naplnenie skutkovej podstaty uvedeného výpovedného dôvodu. Súd prvého stupňa
svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 61 ods. 1, 4, § 63 ods. 1 písm. d),
bod 4 a), e) a § 77 Zákonníka práce a vzhľadom na vykonané dokazovanie prijal záver, že výpoveď
je neplatná z dôvodu nepreukázania porušenia pracovných povinností navrhovateľkou v dňoch 13. až

20.8.2012 tým, že čerpala dovolenku bez súhlasu zamestnávateľa. V konaní úspešnej navrhovateľke
súd podľa § 142 odsek 1 OSP priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
advokátkou podľa § 11 odsek 1, § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 3 úkony právnej služby ( prevzatie a príprava
zastúpenia , písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní dňa 19.12.2013), jeden úkon v hodnote

60,07 eura a k tomu režijný paušál v sume 7,81 eura, spolu 203,64 eura.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedla,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa pokladá za nesprávne z dôvodu, že súd sa nezaoberal skúmaním
naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na danom určení v súlade s § 80 písm. c) OSP

ako základnej podmienky konania, ktorého absenciu namietala už v konaní pred súdom prvého
stupňa a súd ho v rozsudku ani nespomenul. V tejto súvislosti poukázala na platnú judikatúru
týkajúcu sa otázky naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 80 písm. b), c) OSP. Uviedla, že
dochádzkový formulár, ktorý navrhovateľka predložila ako dôkaz je len papier, ktorý si sama vyplnila so
sledovaním vlastného záujmu a opečiatkovala firemnou pečiatkou, ktorú majú zamestnanci k dispozícii.

Podľa jej názoru tento dokument nemá žiadnu právnu relevanciu, neobsahuje žiaden podpis ani
potvrdenie vedúcou pracovníčkou o jeho správnosti. Pravda je taká, že navrhovateľka mala schválenú
a podpísanú dovolenku v trvaní 5 pracovných dní, ktorú si aj čerpala, ale pred jej skončením telefonicky
kontaktovala vedúcu pracovníčku a požiadala o ďalších 5 pracovných dní, ktoré jej po konzultácii s
odporkyňou ako so zamestnávateľom schválené neboli, nakoľko na dovolenku mala už nastúpiť iná

pracovníčka. To, že bolo počas neospravedlnenej neprítomnosti navrhovateľky v práci zabezpečené
zastupovanie inou zamestnankyňou, nie je žiaden dôkaz o schválení jej dovolenky. To, že vo výpovedi
bol nesprávne uvedený dátum bolo a je iba formálnou chybou v písaní, nespochybňuje to však
skutočnosť, že navrhovateľka závažne porušila pracovnú disciplínu neospravedlnenou absenciou na
pracovisku v mesiaci júl 2012. Vzhľadom na formálnu chybu v písaní výpovede a rigiditu Zákonníka

práce poslala list navrhovateľke, v ktorom opravila zjavnú chybu v písaní a zároveň uviedla, že na
ukončení pracovného pomeru netrvá. Je toho názoru, že v danom prípade bola splnená podmienka
predpokladaná ustanovením § 61 ods. 4 Zákonníka práce a prišlo k obojstrannému písomnému
konsenzu navrhovateľky a odporkyne o odvolaní výpovede. Neplatnosť výpovede nebola medzi
nimi sporná, preto považuje žalobu za nedôvodnú. Ku skončeniu pracovného pomeru nakoniec

prišlo následne na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré dala navrhovateľke dňa
30.4.2013.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Vo svojom vyjadrení uviedla, že počas celého
konania nedala písomný súhlas na odvolanie výpovede. Skutočnosť, že listom zo dňa 02.01.2013

odporkyni oznámila, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnávala, nie je písomným súhlasom na odvolanievýpovede, ako to predpokladá ust. § 61 ods. 4 Zákonníka práce. Odporkyňa sama si bola vedomá
chyby vo výpovedi z pracovného pomeru a preto na nej netrvala.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

odporkyne (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods.
1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným
vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav

a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že odporkyňa dala
navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru dňa 29.11.2012 doručenú navrhovateľke 31.11.2012
podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4. a písm. e) Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. (v tom čase účinnom).
Z uvedeného vyplýva, že išlo o kumuláciu dvoch výpovedných dôvodov súčasne, čo Zákonník práce
nevylučuje, ale každý z nich je potrebné skúmať osobitne. Prvým výpovedným dôvodom bolo závažné

porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mala navrhovateľka dopustiť absenciou na pracovisku
v dňoch 13. až 20.8.2012 tým, že svojvoľne nastúpila na dovolenku bez súhlasu zamestnávateľa
(výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP) a druhý dôvod výpovede spočíval v neuspokojivom
plnení pracovných povinnosti, hoci mala byť v posledných šiestich mesiacoch zamestnávateľom
písomne vyzvaná na odstránenie nedostatkov a navrhovateľka ich v primeranom čase neodstránila

(výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4. ZP). Po doručení výpovede písomným podaním zo
dňa2.1.2013 navrhovateľkaodporkynioznámila,ženesúhlasísvýpoveďouažetrvánatom,abyjuďalej
podľa pracovnej zmluvy zamestnávala. Následne dňa 14.2.2013 podala na súde žalobu o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru výpoveďou v súlade s § 77 Zákonníka práce, t.j. v lehote dvoch mesiacov
odo dňa keď sa pracovný pomer mal výpoveďou skončiť ( 31.1.2013).

Odporkyňa tvrdila, že odvolala výpoveď, ktorú dala navrhovateľke a preto na určení neplatnosti
výpovede nemôže mať navrhovateľka naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) OSP). Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že k platnému odvolaniu výpovede v zmysle ust. § 61 ods. 4
ZPnedošlo,pretožepodoručenívýpovedesanielennajejodvolaniealeinasúhlasstakýmtoodvolaním
vyžaduje písomná forma a tá v tomto prípade zo strany navrhovateľky nebola daná. Odporkyňa odvolala

svoju výpoveď písomne listom zo dňa 11.3.2013, čo je po doručení výpovede , na čo jej navrhovateľka
písomne neodpovedala a bolo to v čase, keď už prebiehal tento súdny spor, navrhovateľka totiž podala
návrh na súd o neplatnosť výpovede dňa 14.2.2013. Súhlas druhého účastníka s odvolaním výpovede
nie je potrebný iba vtedy, ak k odvolaniu výpovede dôjde ešte pred doručením výpovede, t.j. v čase, keď
ešte nenastanú účinky výpovede, čo nie je tento prípad.

Potom bolo potrebné zaoberať sa platnosťou výpovede, ktorú dala odporkyňa navrhovateľke a ktorej
neplatnosti sa navrhovateľka podanou žalobou domáhala. Výpoveď musí spĺňať formálne predpoklady,
ktorými je prejav vôle vyjadrený písomnou formou, doručenie druhému účastníkovi a skutkové
vymedzenie dôvodu výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, ktorý nemožno
dodatočne meniť. Nedodržanie týchto náležitostí má za následok neplatnosť právneho úkonu (§

61 ods. 1,2 ZP). V prejednávanej veci bola dodržaná písomná forma výpovede aj jej doručenie
druhému účastníkovi, no nebolo dodržané skutkové vymedzenie dôvodu výpovede, pretože vo výpovedi
bolo nesprávne uvedené obdobie, kedy malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny navrhovateľkou,
čo malo byť jedným z výpovedných dôvodov. V konaní bolo preukázané a nespochybňovala to ani
odporkyňa,ževmesiaciaugust2012navrhovateľkanečerpaladovolenku,pretonemohlodôjsťkuskutku

uvedenému vo výpovedi (tento skutok sa stal v mesiaci júl 2012), preto správne súd prvého stupňa určil,že výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou
čerpaním dovolenky bez súhlasu zamestnávateľa v dňoch 13. až 20.8.2012, je neplatná. Pokiaľ ide
o druhý dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 ZP, podľa ktorého môže zamestnávateľ

dať zamestnancovi výpoveď ak zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ
ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec
ich v primeranom čase neodstránil, tiež nebol dôvodný, pretože nebolo preukázané, že odporkyňa
navrhovateľku písomne v posledných šiestich mesiacoch vyzvala na odstránenie nedostatkov a že ich
navrhovateľka neodstránila, ako to konštatoval aj súd prvého stupňa.

K námietke odporkyni uvedenej v odvolaní, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem
podľa § 80 písm. c) OSP na žalobe o určení neplatnosti výpovede, čím sa súd prvého stupňa ani
nezaoberal, odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru,
neprichádza do úvahy skúmanie naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti právneho úkonu ,
ako je to inak podľa ust. § 80 písm. c) OSP, ak pracovný pomer rozviaže účastník pracovného pomeru.
Iba v prípade, ak by pracovný pomer rozviazal niekto, kto nebol účastníkom tohto právneho vzťahu,

môže sa zamestnanec žalobou podľa § 80 písm. c) OSP domáhať, určenia, že toto rozviazanie
pracovného pomeru je neplatné , ak má na takomto určení naliehavý právny záujem (viď Právní
rozhledy č. 10/1999 - rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 487/1999) . Odvolací súd zdôrazňuje, že ak
chce zamestnanec alebo zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali účinky vyplývajúce z rozviazania
pracovného pomeru , musí na súd podať v lehote dvoch mesiacov (§ 77 ZP) žalobu o určenie ,

že právny úkon o skončení pracovného pomeru je neplatný. Ak by takúto žalobu nepodal, pracovný
pomer by sa skončil podľa tohto právneho úkonu , aj keby išlo o neplatné skončenie pracovného
pomeru (viď R 75/1977). Keďže účastník môže neplatnosť výpovede uplatniť na súde v zmysle § 77
Zákonníka práce a toto oprávnenie vyplýva priamo zo zákona, súd už neskúma naliehavý právny záujem
v zmysle ust. § 80 písm.c) OSP ( k takémuto právnemu záveru dospel najvyšší súd v rozhodnutí sp.

zn. 4Cdo 306/2008, 1 Cdo/60/2012). Rozhodovacia prax súdov je jednotná aj v otázke nevyhnutnosti
súdneho rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Absencia kladného rozhodnutia vo
veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ku ktorému došlo niektorým zo spôsobov, vypočítaných
v ustanovení § 59 ods. 1 Zákonníka práce, spôsobuje, že aj neplatný právny úkon spôsobuje zánik
pracovného pomeru (porovnaj 1Cdo 193/2005, 3Cdo 147/2008). Ak by sa navrhovateľka nedomáhala

neplatnosti výpovede, jej pracovný pomer by skončil uplynutím výpovednej doby.

Z uvedeného je potom možné ustáliť záver, že navrhovateľka aj v prípade, ak by nebola prejavil záujem
naďalej u odporkyni pracovať (čo však nie je tento prípad, pretože trvala na ďalšom zamestnávaní) by
mala vždy naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede, pretože ku skočeniu jej pracovného
pomeru odvolaním výpovede nedošlo (chýbal písomný súhlas navrhovateľky) a tento právny záujem na

neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyplýva priamo z ust. § 77 ZP, preto ho súd nemusí skúmať
v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP. Námietka odporkyne uvedená v odvolaní týkajúca sa nepreukázania
naliehavéhoprávnehozáujmu naurčeníneplatnostivýpovede,jeztohtohľadiskaprávnebezvýznamná.

V odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 OSP, avšak odvolací súd jej náhradu trov nepriznal, pretože si ich v zmysle ust. § 151

ods. 1 veta prvá OSP neuplatnila .

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.