Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113206379
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113206379.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky Z. O.I.,

štátnej občianky Slovenskej republiky, živnostníčky, bytom O. J. I., J. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Máriou
Baranovou, advokátkou so sídlom Stará Ľubovňa, Továrenská 43, pracovisko Spišská Nová Ves, Zimná
58 proti odporcovi I. O., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, živnostníkovi, bytom O. J. I., J. XXX/
XX, zastúpeného Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II 88
o návrhu na určenie príspevku na rozvedenú manželku takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti platiť príspevok na jej výživu vo výške

400,- Eur. Uviedla, že nie je schopná samostatne sa živiť, nakoľko má zdravotné problémy spojené s
prekonaním srdcového infarktu v minulosti. Poukázala na to, že dôvodom jej rozvodu s odporcom bola
skutočnosť spočívajúca v zlých vzájomných vzťahoch a najmä v okolnosti, že odporca jej spôsoboval
tlaknapsychiku,vdôsledkučohosajejstav zdravotnezhoršoval.Žiadala,abysúdzohľadnil,žeodporca
má dostatok finančných prostriedkov na to, aby jej mohol finančne prispievať na výživu a na náklady
spojené s kupovaním liekov a starostlivosťou o zdravotný stav.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal predovšetkým na to, že navrhovateľka je schopná sama
sa živiť, ale toto odmieta. Uviedol, že sám sa jej pokúsil zabezpečiť prácu, ktorú však navrhovateľka

odmietla. Dal súdu do pozornosti, že navrhovateľka vedie na svoje pomery neprimerane nákladný život
a vzhľadom na svoj zdravotný stav aj neprimeraný spôsob hospodárenia tým, že fajčí, pije kávu v
neprimeraných množstvách a nakupuje veci, ktoré nepotrebuje.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov,
listinnými dôkazmi, oboznámením pripojených spisov. Dôkazy vyhodnotil (v zmysle § 132 O.s.p.) každý
jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázaný tento
skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS TN dňa 10.1.2013
pod č.k. 31P/242/2012-39,ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 12.2.2013. Ohľadne práv a povinností

k maloletým deťom uzavreli ich rodičia - účastníci konania dohodu, podľa ktorej bola maloletá dcéra S.
zverená do ich striedavej starostlivosti. Sporné nebolo ani to, že navrhovateľka býva v rodinnom dome,ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a za bývanie, či náklady spojené s týmto
bývaním (energie a pod.) neplatí nič, všetky hradí odporca. K majetkovému vyporiadaniu zatiaľ nedošlo,
hoci takýto návrh podala navrhovateľka. Konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/331/2013.

Okrem nehnuteľností, ktoré má navrhovateľka v bezpodielovom spoluvlastníctve s odporcom, je
výlučnou vlastníčkou domu - budovy súp. č. 57, ktorá je zapísaná v LV č. XXXX kat. úz. O. J. I.,
ktorý má charakter nebytových priestorov a ktorý slúži na ich prenajímanie, čo navrhovateľka vo svojej
podnikateľskej činnosti realizuje.

V zmysle § 120 ods. 3 O.s.p si súd tieto skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov
osvojil.

Z výsluchu navrhovateľky mal súd za preukázané, že táto nikde nepracuje, je od 10.2.2013 poberateľkou
čiastočného invalidného dôchodku a zároveň je držiteľkou podnikateľského oprávnenia. Sama doznala,
že jej bola ponúknutá práca, ale odmietla ju, lebo jej nevyhovovala. Navrhovateľka vo svojej výpovedi
doznala, že býva v rodinnom dome bez akýchkoľvek nákladov, pretože tieto výlučne hradí odporca, ako
aj to, že je držiteľkou oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj

výpis zo živnostenského registra č. 351-9936, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľka má ako miesto
podnikania uvedenú adresu v O. J. I., J. XXX/XX. Podľa tohto registra má oprávnenie vykonávať
podnikateľskú činnosť s obchodným názvom Z. O. - Z.. V predmete podnikania má uvedené viaceré
činnosti ako maloobchod, veľkoobchod, reklamné činnosti, vedenie účtovníctva, poriadanie kultúrnych a
spoločenských podujatí, ale aj prenájom nehnuteľností, či krajčírske práce, alebo aranžovanie výkladov,

viazanie kytíc a vencov.

Z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky S.. S. A. je zrejmé, že náklady na nevyhnutnú liečbu spojenú so
zdravotnými problémami navrhovateľky predstavujú mesačne sumu 12,16 Eur, ktoré vynakladá na lieky.
Ambulanciu navštevuje 1x za mesiac.

S.. F. A. potvrdil, že navrhovateľka sa podrobuje raz do mesiaca vyšetreniam v jeho ambulancii a náklady

na jej liečbu predstavujú doplatky na liekoch 2,65 Eur.

Z výsluchu svedkyne J. N., ale aj z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že jej bola ponúknutá práca v
akciovej spoločnosti Nina fashion a.s.. Navrhovateľka sa zúčastnila tohto pohovoru, pri ktorom si kládla
podmienky na výkon ponúkanej práce. Napriek ponúknutiu možnosti zo strany uvedenej obchodnej
spoločnosti, že dôjde k splneniu navrhovateľkou určených požiadaviek (napr. že nebude jazdiť autom),

navrhovateľka túto prácu odmietla.

Z dokazovania v predmetnej veci je zrejmé, že navrhovateľka trpí zdravotnými problémami, ktoré mali za
následok priznanie čiastočného invalidného dôchodku. Stalo sa tak od 10.12 2013, kedy jej bol priznaný
takýto typ dôchodku vo výške 120,- Eur mesačne, a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava
č. 695 610 9347 0. V tomto rozhodnutí sa konštatuje, že navrhovateľkina pracovná schopnosť je

obmedzená o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. To znamená, že podľa posudkového lekára
navrhovateľka je spôsobilá vykonávať pracovnú činnosť, aj keď v obmedzenom rozsahu. Navrhovateľka
však neprejavila ani pred priznaním invalidného dôchodku, ani po ňom záujem o akúkoľvek prácu.
Skôr naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že takúto prácu odmietala a vyhýbala sa jej. Tomu
nasvedčuje aj skutočnosť, že nevyužíva ani jedno z oprávnení priznaných v živnostenskom liste. I keď

trpí zdravotnými problémami, živnosť si z tohto dôvodu nezrušila a má aj naďalej oprávnenie na činnosti,
ktoré by mohla vykonávať z domáceho prostredia v kľudovom režime (napr. účtovnícke práce, ale i
krajčírske práce). Sú to činnosti, o ktoré je stále na „trhu“ záujem a pri ktorých by si mohla zabezpečiť
príjem pre svoje potreby okrem invalidného dôchodku a príjmov z prenájmu nehnuteľností. Vzhľadom
k tomu, že jej bol invalidný dôchodok priznaný (napriek ňou uvádzaného zdravotného stavu) až od

decembra 2013, treba mať za to, že do tejto doby nemala zdravotnú spôsobilosť obmedzenú. Žiaden z
ošetrujúcichlekárovtonepotvrdil.Mohlatedapodnikateľskéaktivityrealizovaťvplnomrozsahu,alebosariadne zamestnať. Navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že v tomto smere
vyvinula aktivity a napriek tomu si príjem nemohla zabezpečiť, lebo to nebolo možné z objektívnych, nie
subjektívnych dôvodov. To, že tak nerobila, nesnažila sa postarať o seba sama zabezpečením vlastného

príjmu, nemôže byť na ujmu odporcovi.

Podľa § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi.

Z uvedeného vyplýva, že ako základnú hmotnoprávnu podmienku existencie a trvania nároku na
výživné rozvedeného manžela určuje citované zákonné ustanovenie § 72 Zákona o rodine stav potrieb
rozvedeného manžela, ktorý je však charakterizovaný tým, že manžel n i e je schopný sám sa živiť.
Je to podmienka vzniku nároku, ktorý prichádza do úvahy iba vtedy, ak je splnená.

Z vykonaného dokazovania v danej veci je však zrejmé, že navrhovateľka túto podmienku nespĺňa.
Do priznania čiastočného invalidného dôchodku mala plnú spôsobilosť sama sa živiť, ktorú však
nevyužívala v rozsahu, v ktorom ju využívať mohla. Mala a má živnostenské oprávnenie na činnosti,
ktoré mohla realizovať, a to nielen prenájmom nehnuteľností. O mnohé z činností, na ktoré mala
oprávnenie, je spoločensky záujem. Preto treba mať za to, že do priznania invalidného dôchodku bola

schopná sa sama živiť, len túto príležitosť nevyužívala. Od priznania čiastočného invalidného dôchodku
sa táto jej schopnosť obmedzila, ale naďalej existuje. Navrhovateľka okrem priznaného čiastočného
invalidného dôchodku má možnosť pracovať, aj keď v obmedzenom režime, avšak navrhovateľka to
opäť nevyužíva. Je poberateľkou invalidného dôchodku, poberateľkou nájomného, býva v rodinnom
dome bez akýchkoľvek nákladov a bez určenej vyživovacej povinnosti k inej osobe. Preto, ak jej tieto

príjmy nepostačujú na krytie jej potrieb, nič jej nebráni získať si finančné prostriedky na svoju výživu
využívaním činností, na ktoré má živnostenské oprávnenie.

Za takto zisteného skutkového stavu by bolo v rozpore s dobrými mravmi zaviazať odporcu k plateniu
príspevku na výživu navrhovateľky, ktorá sama iniciovala rozvod manželstva a odmietala pracovať,
či sama sa živiť, hoci takúto príležitosť aj schopnosť mala. Súčasná neschopnosť navrhovateľky

samostatne sa živiť, je stav iba čiastočne objektívny, pretože navrhovateľka sa okrem poberania
invalidného dôchodku a nájomného má schopnosť živiť aj samostatne. Túto možnosť však nevyužíva.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky zamietol. Ďalšie ňou navrhované dôkazy
nevykonával preto, lebo tieto mali smerovať k zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu.
Keďže však súd za dôvod zamietnutia považoval nenaplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky nároku

(neschopnosť samostatne sa živiť), tak považoval ďalšie dokazovanie za nadbytočné.

Súčasťou súdneho rozhodnutia je aj výrok o náhrade trov konania.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Za takéto dôvody súd v tomto prípade považoval podstatne
vyšší príjem odporcu oproti navrhovateľke.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Trenčíne do 15 dní od jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).