Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/452/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305220085
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1305220085.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek

senátu JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľky: G.. C. G.,
A. D., R. F.Á. XX, R., zast. advokátom JUDr. Pavlom Torňošom, Tomášikova 50/D, Bratislava proti
odporcovi: C.. N. G., R. F. XX, R., v konaní o vyporiadanie BSM, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 11. júla 2011, č.k. 18C 130/2005-211, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 11. júla 2011, č.k.
18C 130/2005-211 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v konaní o vyporiadanie BSM súd prvého stupňa do výlučného vlastníctva

odporcu prikázal byt č. XX na X. D. na F. Z. Č.. XX, R., spolu so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 7816/231232-in a do výlučného
vlastníctva navrhovateľky G.. C. G. prikázal krištáľový luster. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke
42.183,60 eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku súd návrh zamietol. O
trováchkonaniarozhodoltak,ženavrhovateľkeichnáhradunepriznal.Zároveňnavrhovateľkuaodporcu
spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 2.533,- eur v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v priebehu konania mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci

uzavreli manželstvo dňa 01.10.1983, ktoré bolo právoplatne rozvedené dňom 13.10.2003. Počas trvania
manželstva účastníci konania nadobudli vlastníctvo k štvorizbovému bytu v R. na F. Z.. Č.. XX, a to
na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu podľa zák.č. 42/1992 Zb. dňa 18.01.2002.
Zároveň nadobudli počas trvania manželstva krištáľový luster, pričom sa jednalo o jedinú hnuteľnú vec
z bytového zariadenia, ktorú navrhovateľka žiadala zahrnúť do masy BSM a túto vyporiadať. Hodnotu
ocenila sumou 1.500,- Sk. Odporca hodnotu lustra nenamietal, takisto nenamietal nadobudnutie
spoluvlastníctva k uvedenému lustru a ani skutočnosť, že by táto vec mala byť prikázaná do výlučného

vlastníctva navrhovateľke. Zároveň mal za preukázané, že v čase zániku BSM existovalo motorové
vozidlo, a to Škoda XXXL, pričom bolo v evidencií motorových vozidiel zapísané na odporcu. Z výpovede
svedka G. mal súd za preukázané, že motorové vozidlo odporca po rozvode previedol na B. Č., a to
niekedy v roku 2004 alebo 2005. Navrhovateľka skutočnosti tvrdené svedkom nenamietala a nežiadala
ani, aby uvedené motorové vozidlo bolo vyporiadané, ani nežiadala, aby odporca bol zaviazaný na
finančnú náhradu. Tiež súd prvého stupňa nezahrnul do BSM osobný automobil Felícia combi, keď
z dokazovania bolo preukázané, že vozidlo nadobudol odporca do vlastníctva až po právoplatnostirozvodu, keď predtým toto vozidlo bolo užívané leasingove zmluvy. Ku kúpe vozidla došlo až dňa
27.04.2005. Navrhovateľka nežiada, aby súd zahrnul toto osobné motorové vozidlo do masy BSM.

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadával so vznesenou námietkou

zaujatosti zo strany odporcu, ktorú vzniesol do zápisnice na pojednávaní dňa 30.05.2011 voči
zákonnému sudcovi. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že v tejto námietke odporca neuviedol,
kedy sa dozvedel o dôvode vylúčenia zákonného sudcu, a keďže takáto námietka nespĺňala zákonné
náležitosti, súd na ňu neprihliadol a vec nepredložil nadriadenému súdu. Zároveň doplnil, že vec bola
zákonnému sudcovi JUDr. Tomášovi Michálkovi pridelená dňom 31.07.2007 (č.l. 65), a to na základe

Dodatku rozvrhu práce č. 3 pre rok 2007 Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.07.2007. Uviedol, že
táto skutočnosť bola odporcovi známa najneskôr od 06.11.2007, kedy odporca napísal vo veci sťažnosť
na zákonného sudcu JUDr. Tomáša Michálka. Následne počas stáže zákonného sudcu na Krajskom
súde v Bratislave od 01.04.2010 do 30.09.2010 bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Daniele
Linettovej a po ukončení stáže sudcu JUDr. Tomáša Michálka vec bola tomuto opätovne pridelená dňom
11.10.2010.

Súd prvého stupňa poukázal okrem iného na ust. § 149 ods. 4 a ust. § 150 Obč. zák. a uviedol, že v
konaní nezohľadnil náklady, ktoré podľa odporcu mali byť vynaložené na vzdelanie navrhovateľky počas
trvania manželstva, keďže vzdelanie jedného z manželov nemôže byť predmetom vlastníckeho práva.
K námietke premlčania zo strany odporcu uviedol, že vyporiadanie BSM nepodlieha premlčaniu ako
takému, ale ak by nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie do troch rokov od právoplatnosti rozvodu

manželstva, do úvahy by pripadla nevyvrátiteľná domnienka uvedená v ust. § 149 ods. 4 Obč. zák.
(k vyporiadaniu BSM by došlo zo zákona). Súd mal za to, že návrh na vyporiadanie BSM bol podaný
na súd dňa 22.12.2005, a teda v trojročnej lehote od právoplatnosti rozvodu, keď rozvod nadobudol
právoplatnosť dňa 13.10.2003.

K námietke odporcu, že odporca, tak ako je označený v návrhu neexistuje, keď sa nenarodil dňa

XX.XX.XXXX, ale dňa XX.XX.XXXX a nebýva na Z.. F. Č.. X, ale na ulici F. Č.. XX uviedol, že z
obsahu návrhu je zrejmé, že tento je podávaný proti fyzickej osobe C.. N.K. G., ako bývalému manželovi
navrhovateľky G.. C. G., keďže ide o návrh na vyporiadanie BSM. V návrhu navrhovateľka a jej
právny zástupca nesprávne označili dátum narodenia odporcu a jeho bydlisko, a takáto vada je vadou
odstrániteľnou, pričom bola zároveň i odstránená v priebehu konania na základe podania navrhovateľky

zo dňa 07.02.2007. Uviedol, že zo spisu nevyplýva, že v danom prípade by mohlo ísť o také nesprávne
označenie odporcu, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k zámene s inou osobou. Zároveň poukázal i
na uznesenie odvolacieho súdu 2Co 76/2007, zo dňa 30.03.2007, ktorý sa zaoberal touto námietkou
odporcu a vytkol súdu prvého stupňa, že nepostupoval správne, keď konštatoval, že označený odporca
neexistuje, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a uznesením uložil súdu prvého stupňa ďalej

konať s odporcom C.. N. G., R. F. Č.. XX, R..

Súd stanovil hodnotu nehnuteľnosti na základe znaleckého posudku znalca Ing. Romana Štalmašeka
na sumu 84.396,99 eur a túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Neakceptoval
návrh navrhovateľky byt prikázať do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov, keď súd mal za to,
že i s poukazom na rozhodnutie NS SR R 76/1970, v ktorom konaní bol do podielového spoluvlastníctva

manželov prikázaný rodinný domček, najvyšší súd v tomto prípade konštatoval, že sa jedná o výnimočný
prípad. Poukázal na tú skutočnosť, že byt výlučne užíva odporca, a to od rozvodu manželstva spolu
so spoločným synom účastníkov konania. Nie sú predpoklady na to, že by účastníci spoločne užívali
predmetný byt i vzhľadom na rozpor ich vzťahov. Navrhovateľka nemala námietky, aby predmetný byt
bol prikázaný do výlučného spoluvlastníctva odporcovi, a preto súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z

účelného využitia predmetnej veci - bytu. Luster súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky,
pričom cenu súd prvého stupňa ustálil na 49,79 eur. Na vyrovnanie podielov súd prikázal povinnosť
odporcovizaplatiťnavrhovateľke42.173,60eur,keďmasahodnotyBSMbolaustálenásumou84.446,76
eur (84.396,99 + 49,79 eur). Jeden podiel predstavujúci hodnotu polovice masy BSM ustálil na sumu
42.223,39 eur (84.446,78 : 2). Súd prikázal odporcovi vyplatiť navrhovateľke sumu 42.173,66 eur po

zohľadnený hodnoty krištáľového lustra (42.223,39 - 49,79 = 42.173,60).V časti, ktorá prevyšovala sumu, ktorú súd zaviazal zaplatiť odporcovi na vyrovnanie podielov návrh
zamietol, keď navrhovateľka žiadala priznať na vyrovnanie podielov sumu 47.135,70 eur.

Súd prvého stupňa navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, a to napriek jej úspechu z dôvodu,

že si náhradu trov prvostupňového konania neuplatnila.

Zároveň účastníci konania boli zaviazaný na zaplatenie spoločného poplatku vo výške 2.533,- eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a žiadal, aby rozsudok
súdu prvého stupňa bol zrušený a konanie ako vedené proti nejestvujúcej osobe odporcu, aby bolo
zastavené. V prípade, že odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa žiadal, aby odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí, že dovolanie je prípustné z dôvodu, že ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

Odporca v prvom rade namietal, že súd bez vysvetlenia postupoval proti osobe, voči ktorej návrh
nesmeroval, a to aj potom, čo navrhovateľka bola vyzvaná, aby nesprávne údaje o odporcovi opravila.
Takáto oprava však nebola vykonaná v požadovanom rozsahu, keď v samotnom návrhu na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je v označení strán ako odporca C.. N. G., F. X, R.B., U..

XX.XX.XXXX. Následne súd prvého stupňa v priebehu konania zistil, že v návrhu označený odporca
neexistuje. Pokiaľ dňa 07.02.2007 došlo na súd podanie, ako upresnenie označenia odporcu, v tomto až
po uplynutí lehoty na podanie návrhu na súdne rozhodnutie o vyporiadaní BSM došlo k oprave adresy,
nie však pokiaľ sa týka dátumu narodenia odporcu a návrh naďalej smeruje proti nejestvujúcej osobe
s dátumom narodenia XX.XX.XXXX.

Zároveň odporca namietal nesprávny postup súdu v súvislosti so zmenou konajúceho sudcu, pričom
každý má právo na zákonného sudcu a nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Napriek
doručeniu sťažnosti na bezdôvodné neprimerané obťažovanie zo strany sudcu Micháleka, zo strany
súdu nedostal žiadnu odpoveď. Namietal postup sudcu Micháleka, ktorý v predvolávaniach na
pojednávanie uvádzal na obálke údaj ročník narodenia XXXX, pričom takáto zmena nevyplývala

zo žiadneho podania navrhovateľky. Navyše v predvolaní bolo značený ako odporca C.. G., t.j.
bez písmena „M.. Namietal nestranné rozhodovanie sudcu, keď mu nebolo umožnené sa vyjadriť
a klásť v priebehu konania otázky. Poukázal na nevhodné konanie sudcu v priebehu pojednávania,
keď po jeho legitimovaní prehlásil, že si môže sadnúť kam chce, či ako verejnosť, či ako účastník
konania. Počas jeho výsluchu sudca po vstupe právneho zástupcu navrhovateľky do pojednávacej

miestnosti prerušil výpoveď odporcu bez možnosti dokončenia a začal protokolovať príchod advokáta.
Namietal nesprávnu protokoláciu, sudca neakceptoval návrh odporcu, aby bolo vykonané dokazovanie
predložením dokladov o zmene označenia odporcu, pričom poukázal na tú skutočnosť, že termín
zmeny označenia odporcu je podstatný pre posúdenie dodržania trojročnej lehoty na návrh na
vyporiadanie BSM. Z celého konania sudcu mal odporca za to, že už od začiatku bolo zrejmé, sudca je

rozhodnutý rozhodnúť v prospech navrhovateľky. Sudca sa žiadosťami a návrhmi odporcu nezaoberal,
do protokolu neprotokoloval žiadne z jeho návrhov. Sudca viedol pojednávanie nie nestranne, keď sa
iba navrhovateľky opýtal, či ma návrhy na doplnenie dokazovania a po jej vyjadrení pristúpil ihneď
k prečítaniu rozsudku. Sudca nereagoval na zmeny protokolácie v zápisnici. Namietal, že v tomto
konaní nie je odporcom vzhľadom na označenú adresu odporcu a dátum narodenia. Mal za to, že jeho

prítomnosť na súde nie je dôkazom o oprave údajov.

Zároveň odporca uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci označili a
tiež neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, nakoľko sa nepreukázalo, že by došlo k zmene
označenia účastníka konania, nebol zisťovaný rozsah BSM v užívaní navrhovateľky a neprihliadlo sa na
možnosti zaväzovacej osoby splniť prikázané povinnosti.

Odporcazároveňopätovnepoukázalnatúskutočnosť,žesudcaMichálekvykonávalúkonyvpredmetnej
veci už 23.05.2007, a preto neobstojí tvrdenie, že mu bola vec pridelená 31.07.2007, nie je zrejmé, prečodošlo k zmene zákonného sudcu. Nemal vedomosť o sudkyni Linettovej a chýba mu ozrejmenie, prečo
vec bola odňatá JUDr. Sádovskému.

Zároveň uviedol, že i keď nemá doklad a dôkaz o možnosti dôvodov ovplyvnenia sudcu jedno zo strán

a i napriek jeho vyjadreniu k veci vznáša svoje námietky v odvolacom konaní. Uviedol, že v priebehu
prvostupňového konania podaním navrhovateľkinho advokáta dňa 07.02.2007 bola opravená iba adresa
odporcu, ale nie jeho údaj o narodení a preto mal za to, že žaloba smeruje proti nejestvujúcej osobe.

K odvolaniu sa navrhovateľka nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie odporcu v súlade
s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, s poukazom na ust. § 214 ods. 2

O.s.p., v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 149 ods. 4 Obč. zák., ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov

nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov

sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 150 Obč. zák., pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,

a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva zaniká definitívne BSM. Účinky vyporiadania nastanú
až dňom, keď sa stane právny úkon o vyporiadaní platný, resp. keď nadobudne rozhodnutie súdu o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva právoplatnosť.

Správne súd prvého stupňa postupoval, keď k vznesenej námietke premlčania odporcu konštatoval,
že právo na vyporiadanie BSM sa síce nepremlčuje, pretože ide o výkon vlastníckeho práva, ak
však do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nedôjde k jeho vyporiadaniu, nastúpi
nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v ust. § 149 ods. 4 Obč. zák. Ak návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva bol podaný na súd, tak ako to vyplýva z prezentačnej pečiatky súdu

na č.l. 2 súdneho spisu, dňa 22.12.2005 takýto návrh bol podaný v trojročnej lehote od právoplatnosti
rozvodu, keď z obsahu priložených listinných dôkazov vyplýva, že rozvod účastníkov konania nadobudol
právoplatnosť dňa 13.10.2003. Pokiaľ odporca v odvolacom konaní uviedol, že nenamietal premlčanie
BSM, ale namieta nedodržanie lehoty na podanie návrhu proti druhému z bývalých manželov a že
návrh bol podaný proti nejestvujúcej osobe, keď k oprave v zákonom stanovenej lehote dodnes nedošlo,

odvolací súd v tejto súvislosti uvádza nasledovné:

Námietka premlčania je nepochybne úkonom hmotnoprávnej povahy, nakoľko je spojená s
hmotnoprávnymi účinkami - v prípade vznesenia námietky premlčania nemožno premlčané právo
priznať.Opodstatnenosť samotnej vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu v súvislosti s nedodržaním
lehoty na podanie návrhu proti druhému z bývalých manželov v súvislosti s neprávnym označením
odporcu je nedôvodná. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v priebehu prvostupňového

konania súd prvého stupňa uznesením zo dňa 22. januára 2007 zastavil konanie o vyporiadanie BSM,
keďmalzato,ževnávrhuoznačenýodporcaneexistuje,atedanemáspôsobilosťmaťprávaapovinnosti
podľa hmotného práva, a teda ani byť účastníkom konania. Toto rozhodnutie súdu prvého stupňa
nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka a
odvolací súd uznesením zo dňa 30. marca 2007, pod č.k. 2Co 76/2007-60 bez nariadenia pojednávania

zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že
súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď konštatoval, že označený odporca neexistuje, nemá
spôsobilosť byť účastníkom konania. Už z návrhu na začatie konania je uvedené, že odporca užíva a
býva v byte na F. Č.. XX H. R., tiež jednak z predmetu konania, ako aj z pripojených listinných dôkazov,
ako je sobášny list, rodný list detí a i výpis z katastra nehnuteľností je zrejmý dátum narodenia odporcu
XX.XX.XXXX. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že je nepochybné, kto je

odporcom v konaní, čo však nezbavuje navrhovateľku povinnosti označiť odporcu v súlade s príslušnými
ustanoveniami O.s.p. Mal za to, že dátum narodenia nie je obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie
konania. I keď odporca bol v samotnom návrhu nesprávne označený, čo sa týka čísla domu, i dátumu
narodenia, ide v danom prípade o odstrániteľnú chybu v písaní návrhu na začatie konania. Vytkol súdu
prvého stupňa jeho postup s tým, že ak súd prvého stupňa aj po doručení oznámenia o trvalom pobyte

odporcu a vyjadrenie odporcu mal za to, že označenie odporcu v návrhu na začatie konania nie je
správne a je ho potrebné opraviť, mal súd prvého stupňa postupovať s poukazom na ust. § 43 ods. 1
O.s.p. V závere zrušujúceho uznesenia odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa konať s odporcom C..
N. G., R. F. XX.

Vzhľadomnanespochybniteľnosťodporcuvtomtokonaní,takakojeuvedenévodôvodnenízrušujúceho

uznesenia odvolacieho súdu, správne súd prvého stupňa konal s odporcom, ktorý síce v predmetnom
návrhu bol nesprávne označený, avšak navrhovateľka opravila nesprávnosť v označení odporcu
spočívajúcu v uvedení správneho čísla domu. Pokiaľ odporca naďalej namieta nesprávny dátum
narodenia, táto skutočnosť nie je obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie konania, avšak z obsahu
spisu nesporne vyplýva, že návrh na vyporiadanie BSM je podávaný voči C.. N. G., bývalému manželovi

navrhovateľky G.. C. G., ktorý bol označený ako odporca už v návrhu na vyporiadanie BSM, len v
priebehu prvostupňového konania bolo označenie odporcu upresňované a opravené. Konanie síce
súd prvého stupňa zastavil, ale uznesenie súdu prvého stupňa nenadobudlo právoplatnosť lebo bolo
odvolacím súdom zrušené, a súd o pôvodnom návrhu s pôvodnými účastníkmi ďalej konal.

K ďalšej námietke odporcu uvedenej v odvolaní, že o veci rozhodoval iný sudca než ten, ktorému vec

bola pridelená, súd prvého stupňa správne s poukazom na ust. § 15a ods. 3 O.s.p. neprihliadol na
takto vznesenú námietku zo strany odporcu v priebehu prvostupňového konania, súd v tomto smere v
dostatočnom rozsahu odôvodnil vznesenú námietku. Tvrdenie odporcu v odvolaní, že sudca Michálek
mal vykonávať úkony v predmetnej veci už 23.05.2007 je nesprávne, nakoľko z obsahu spisu vyplýva,
že vo veci uznesenie o zastavení konania pod sp.zn. 18C 130/05-51, zo dňa 22. januára 2007 bolo

vydané sudcom JUDr. Ľubošom Sádovským, následne na základe odvolania odporcu podaním zo dňa
07.02.2007 vec bola dňa 14.02.2007 predložená na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu súdu, ktorý
vo veci rozhodol dňa 30. marca 2007, spis na súd prvého stupňa došiel dňa 23.04.2007, pričom z č.l.
65 vyplýva, že predmetná vec bola až dňa 31.07.2007 pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi
súdu prvého stupňa JUDr. Tomášovi Michálekovi.

Odvolací súd sa zároveň zaoberal i ďalšou námietkou odporcu, ktorú vzniesol v písomne podanom
odvolaní, a to opätovne vznesenou námietkou voči sudcovi súdu prvého stupňa. K tejto námietke je
potrebné uviesť nasledovné:

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na
súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.

Podľa § 14 ods. 3 O.s.p., dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15a ods. 5 O.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd
na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Z obsahu námietok uvedených v písomne podanom odvolaní zo strany odporcu jednoznačne vyplýva,
že sú to námietky, ktoré sa týkajú postupu sudcu v konaní v prejednávanej veci a preto odvolací súd na
takto vznesené námietky v odvolaní s poukazom na ust. § 15a ods. 5 O.s.p. neprihliadol.

Správne súd prvého stupňa pri vyporiadaní predmetného BSM vychádzal zo zákona a z ust. § 150
Obč. zák., určil a ustálil masu hodnoty BSM na sumu 84.446,78 eur. Odporca v odvolaní neuviedol
žiaden vážny dôvod, prečo by súd mal prikázať sporný byt do podielového spoluvlastníctva. Súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie o prikázaní predmetného bytu do výlučného vlastníctva odporcu odôvodnil
skutočnosťou, že predmetný byt výlučne od rozvodu manželstva užíva odporca spolu so spoločným

synom účastníkov konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ust. §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

K návrhu odporcu, aby odvolací súd pripustil dovolanie, je potrebné uviesť, odvolací súd nepripustil
dovolanie, nakoľko má za to, že nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods.

3 O.s.p.), ani o riešenie takej otázky, ktorá by bola z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov významná.
Právna otázka v predmetnej veci už v minulosti bola judikatúrou vyšších súdov riešená.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. Odporca nebol v odvolacom konaní úspešný, navrhovateľka si trovy odvolacieho
konania neuplatnila, a preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že navrhovateľke

sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.