Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 2T/163/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611010349
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4611010349.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v trestnej veci obžalovaného T. X. ,

nar. XX.XX.XXXX, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 09.04.2014, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

T. X. , nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom P. X.,
R. č. XXX/XX, ženatý, nezamestnaný, t.č. E.
I.,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

v presne nezistený čas a deň v mesiaci máj roku 2008 v rodinnom dome na R. ulici XXX/XX vo P.
X. prisľúbil poškodenému K. B., že mu dovezie ojazdené motorové vozidlo zn. Škoda Oktávia 1,9
TDI, pričom následne v priebehu mesiacov máj až júl 2008 prevzal od poškodeného za týmto účelom

zálohuvcelkovejvýške2.655,51eur(80.000,-Sk),hocivedel,žepoškodenémuvzmysledohodyvozidlo
nedovezie, a do dnešného dňa pre poškodeného vozidlo nezabezpečil ani poškodenému nevrátil za
týmtoúčelomprevzatépeniazeatýmtosvojimkonanímspôsobilpoškodenémuK.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom O., R. 1578/8 škodu vo výške 2.655,51 eur,

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom

majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l :

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona,
za nezistenej poľahčujúcej okolnosti, zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h), m) Trestného

zákona, postupom podľa § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona ukladá sa trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Krajským

súdom v Nitre sp.zn. 4To/72/2013 zo dňa 28.11.2013 a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.
1T/207/2010 zo dňa 02.05.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.01.2014
sp.zn. 3To/70/2013, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
V ostatných častiach pôvodný rozsudok zostáva nezmenený.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá sa obž. T. X. povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodenému K. B., nar. XX.XX.XXXX v U., bytom O., Ul. R. č. XXXX/X, vo výške 2.655,51
eur (dvetisícšesťstopäťdesiatpäť eur päťdesiatjeden centov).

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra v Topoľčanoch podala na obž. T. X. obžalobu pre prečin podvodu podľa § 221 ods.

1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že v presne nezistený čas a deň v mesiaci máj roku 2008
a v rodinnom dome na R. ulici XXX/XX vo P. X. prisľúbil poškodenému K. B., že mu dovezie ojazdené
motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI, pričom následne v priebehu mesiacov máj až júl roku 2008
prevzal od poškodeného za týmto účelom zálohu v celkovej výške 2655,51 Eur (80.000,-Sk), hoci vedel,
že poškodenému v zmysle dohody vozidlo nedovezie, a do dnešného dňa pre poškodeného vozidla

nezabezpečil ani poškodenému nevrátil za týmto účelom prevzaté peniaze a týmto svojim konaním
spôsobil poškodenému K. B., nar. 3. 7. XXXX, trvale bytom O., R. XXXX/X škodu vo výške 2655,51 Eur.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania, na ktorom obžalovaný v súlade s § 257 ods.1
písm. a) Trestného zákona vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní, výsluchom obžalovaného T. X., vypočutím
poškodeného K. B., svedkov T. P., Z. X., P. P., Q. W., I. L., T. O., oboznámením sa rozhodnutí
Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/207/2010 (čl. 364-366), uznesením Krajského súdu Trenčín (čl.
367-369) , uznesením OR PZ ÚJKP Prievidza (čl. 379-380, 397-398), doručenkami ku uzneseniu (čl.

381, 398),uznesením OR PZ ÚKJP OJP Prievidza (čl. 382), doručenka (čl. 383), ako aj oboznámením
sa ostatného spisovaného materiálu, súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaný uviedol, že peniaze, ktoré prevzal od poškodeného boli i reálne vrátené za účasti viacerých

svedkov. Peniaze vrátil poškodenému na čerpacej stanici Oktán, pri prítomnosti asi 12 až 15 ľudí. Tvrdil,
že poškodený u neho bol montovať kuchynskú linku a oslovil ho s tým, keďže mal viacej áut doma, aby
mu zabezpečil auto. Poškodený nemal toľko peňazí na auto, a preto mu peniaze vrátil. Konkrétne malo
ísť o vozidlo škoda Octávia, ale poškodený nemal dosť peňazí. Nevedel uviesť mená osôb, ktoré mali
byť prítomné pri vrátení finančných prostriedkov poškodenému. Potvrdil, že peniaze od poškodeného

mohli byť v sume okolo 80 000,-Sk. Takú istú sumu, alebo aj niečo navyše, presne si už nepamätal,
poškodenému vyvrátil v zime v roku 2008. Peniaze vrátil poškodenému vonku pri aute, pričom vo vozidle
bol svedok P., N. a Y.. Všetci boli vonku, keď odovzdával peniaze vo vzdialenosti asi 1 až 5 metrov.
Tvrdil, že peniaze, ktoré vracal poškodenému mal od manželky.

Poškodený K. B. uviedol, že montoval obžalovanému kuchynskú linku, pričom sa bavili o autách. Uviedol
obžalovanému, či mu nemôže doviesť nejaké vozidlo. Obžalovaný mu výslovne uviedol, že vozí vozidlá.
Dohoda bola, že mu dovezie vozidlo Škoda Octávia v cene okolo 160 000,-Sk. Peniaze odovzdal
obžalovanému na 3 krát v hotovosti. Spísali doklad o prevzatí peňazí. Trvalo asi rok, čoho to bolo
sľúbené. Obžalovanému odovzdal 80 000Sk. Jeden krát za ním poslal obžalovaný svedka P., ktorý

žiadal ešte 20 000 slovenských korún, ktoré nedal.Svedok T. P. v prípravnom konaní uviedol, že mu obžalovaný hovoril, že ide poškodenému vrátiť zálohu,
ktorú mu dal. Za čo bola záloha nevedel uviesť, ani v akej výške. Tvrdil, že bol svedkom, ako na čerpacej

stanicu Oktán v Topoľčanoch prišiel poškodený za obžalovaným a tento mu vrátil nejakú hotovosť. Videl,
ako poškodený berie od obžalovaného peniaze, pričom on stáli trochu ďalej od nich, preto nepočul, o
čom sa obž. s poškodeným bavia. Vyjadril sa, že ich tam bolo viacej, boli na káve, mohol tam byť P.
P. a Q. W..
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol na benzínovom čerpadle Oktán, kde robil šoféra obžalovanému,

nakoľko tento nemal vodičské oprávnenie. Obžalovaný mu uviedol, že ide zaniesť poškodenému B.
peniaze, ktorému mu mal vrátiť. Obžalovaný mu i ukázal peniaze, bolo to nejakých 3000 eur. Nevedel
uviesť, kedy to bolo. Obžalovaný mu uviedol, že mal pre poškodeného doniesť nejaké vozidlo, ale nič z
toho nebolo a preto mu peniaze vráti. K odovzdávaniu peňazí sa nevedel podrobnejšie vyjadriť, nakoľko
sedel v aute a poriadne ani nevidel tej osobe do tváre. Tvrdil, že bol vo vzdialenosti od poškodeného
a obžalovaného asi 20 metrov.

K rozporom vo svojej výpovedi z prípravného konania a hlavného pojednávania uviedol, že na
benzínovom čerpadle ich bolo asi 15, boli viacerí na autách. Tvrdil, že išli na kávu, nešli na poľovačku,
ale iba na kávu. Niektorí z nich sedeli v autách, niektorí boli na pumpe. Vyjadril sa, že nestáli okolo
poškodeného. V motorovom vozidle okrem obžalovaného bol s nimi P. P. a Q. W..

Svedkyňa Z. X. uviedla, že v roku 2008 podnikala, pričom prevádzkovala záložňu. V záložni vypomáhal i
obžalovaný. V rámci svojho podnikania nikdy nedovážala a ani nezaobstarávala motorové vozidlá iným
osobám. V roku 2008, keď menili kuchynskú linku, montoval ju poškodený, ktorého osobne nepoznala.
Chcel po obžalovanom, aby mu vybavil nejaké vozidlo. V roku 2009 jej obžalovaný spomínal, že zobral
od poškodeného na vybavenie auta zálohu a že mu ju musí vrátiť. Či mu ju vrátil, toho svedkom ona

nebola a ani nevedela o tom, že to bola záloha vo výške 80 000 SK. Tvrdila, že zobral obžalovaný
rodinné peniaze, ktoré mali doma, že ich ide poškodenému vrátiť. Na hlavnom pojednávaní dodala, že
obžalovaný zobral z domu 3000 euro s tým, že sa mal stretnúť s poškodeným na
benzínovom čerpadle Oktán.

Svedok P. P. uviedol, že poškodeného nepoznal a mal vedomosť o ňom iba z rozprávania obžalovaného,
ktorý mal poškodenému doviesť nejaké vozidlo. Pamätal si iba to, že bol s obžalovaným na čerpacej
stanici Oktán asi v roku 2009, kde bol svedkom toho, ako obžalovaný vracia nejaké peniaze
poškodenému. Uviedol, že vtedy vedel, že je to poškodený, lebo mu obžalovaný povedal, že mu ide
vrátiť zálohu, lebo sa mu nepodarilo vybaviť auto. Koľko peňazí obžalovaný vrátil, k tomu sa vyjadriť

nevedel, ale bol to väčší obnos. Tvrdil, že nestál celkom pri obžalovanom a poškodenom, ale opodiaľ,
takženemalvedomosťočomsapoškodenýsobžalovanýmrozprávali.Videlibaakoobžalovanývyplácal
peniaze a počítali ich. Nepamätal si, kto zo známych tam ešte bol, ale boli tam kamaráti. Na hlavnom
pojednávaní dodal, že obžalovaný išiel vrátiť peniaze, ktoré počítal v aute, čo videl a bolo to asi 100
000 Sk, pričom videl ako ich podáva poškodenému, ktorého predtým videl 1 krát. Tvrdil, že vo vozidle

boli štyria, nepamätal si kto šoféroval a boli tam iba na jednom aute. Obžalovaný vyšiel z auta, bol vo
vzdialenosti asi 3 metre od auta, keď odovzdával peniaze, pričom on zostal sedieť v aute.
K rozporom vo svojej výpovedi z prípravného konania a hlavného pojednávania uviedol, že v čase
výpovede z prípravného konania si to presne nepamätal, lebo mal psychické problémy na čo má papiere,
pričom psychické problémy má i v súčasnej dobe a taktiež si to už tak nepamätal.

Svedok Q. W. uviedol, že bol niekoľkokrát s obžalovaným a jeho kamarátmi na čerpacej stanici Oktán v
Topoľčanoch na káve, pričom si nespomínal, že by tam obžalovaný niekomu vracal peniaze. Na hlavnom
pojednávaní tvrdil, že mali v ten deň isť na ryby, zastavili sa na benzínovom čerpadle. Obžalovaný mal
vrátiť peniaze poškodenému, pričom malo ísť o väčšiu sumu, čo vedel z dôvodu, že obžalovaný dával

viac peňazí. Uviedol, že má vedomosť o tom, že obžalovaný vracal peniaze poškodenému. Nevedel
uviesť akú sumu, ale tvrdil, že to boli slovenské koruny asi v roku 2009.
K rozporom vo svojej výpovedi z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní uviedol, že na polícii,
keď sa ho spýtali, či obžalovaný vracal peniaze pánovi B., on nevedel kto to je, a preto neuviedol, že bol
tohto svedkom. Potom mu to obžalovaný pripomenul a on si nato spomenul.

Svedok I. L. uviedol, že pozná obžalovaného asi rok a pol, poškodeného nepoznal. Nevedel sa vyjadriť
ku vzťahu medzi nimi s tým, že on s obžalovaným na benzínovej stanici Oktan v Topoľčanoch nebol.
Tvrdil, že v roku 2008 sa s obžalovaným nepoznal a mohol sa s ním spoznať koncom roku 2011.Jednoznačne potvrdil, že s obžalovaným nikdy nebol na benzínovej stanici Oktán a na ryby boli spolu 1
krát v roku 2012. Nič mu nehovorilo meno P. P., T. P. a Q.d W. s tým, že tieto osoby nepozná.

Svedok T. Trník uviedol, že obžalovaného pozná niekoľko rokov, často sa však nestretávali. Tvrdil,
že nemá vedomosť o žiadnych peniazoch a K. B. nepozná. Potvrdil, že na benzínke Oktán sa stretol
s obžalovaným, ktorý tam bol s osobou N. z Trnavy, ktorého meno nevedel a tento N. šoféroval.
Obžalovaný ho pozval na rybačku, na ktorú potom išlo poobede okolo štvrtej a stalo sa to v letných
mesiacoch roku 2012. Iná osoba okrem obžalovaného, jeho a Igora tam nebola.

Z dokladu na čl. 100 vyplýva, že obžalovaný podpísal prevzatie zálohy za auto škoda Octavia v sume
80 000 SK ktorému odovzdal poškodený.

Podľa príjmového pokladničného dokladu a dokladu č. 68845 6 na čl. 101 vyplýva, že obžalovaný
prevzal od poškodeného sumu 30.000Sk a zálohu vo výške 20.000Sk za auto.

Podľa úradného záznamu čl. 102 zo dňa 20.11.2009 sa dostavil svedok T. P. na ORPZ UJKP, OSV
Topoľčany a podpísal záznam, že nepozná žiadnu osobu pod menom K. B., T. X., P. P., Q. W. alebo O.
D. a nebol svedkom žiadneho odovzdávania peňazí na čerpacej stanici Oktán v Topoľčanoch.

Súd ďalej vykonal dokazovanie v zmysle § 269 Tr. por. čítaním listinných dôkazov, a na základe takto
vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov a to ako jednotlivo tak i v ich súhrne,
mal súd vinu obžalovaného za nepochybne preukázanú.

Obžalovaný nepoprel prevzatie finančných prostriedkov od poškodeného, bránil sa tým, že mu peniaze

vrátil.Tútoobranusúdvzhľadomnavykonanédokazovanievyhodnotilakoúčelovú.Zospáchaniaskutku
je obžalovaný usvedčený jednak výpoveďou poškodeného, ktorý jednoznačne uviedol, že odovzdal
obžalovanému sumu 80.000Sk, čo bolo preukázané i listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa na čl.
100-101, na ktorých vlastnoručným podpisom obžalovaný potvrdil, že uvedenú sumu prevzal ako zálohu
na motorové vozidlo od poškodeného. Vo svojej výpovedi obžalovaný tvrdil, že tieto peniaze mu vrátil

na čerpacej stanici Oktán a to za účasti asi 12 až 15 ľudí. Tvrdil, že poškodenému ich vrátil v zime
v roku 2008, pri motorovom vozidle na čerpacej stanici, pričom tohto mali byť svedkovia P., N. a Y.,
ktorý boli vonku z vozidla, keď odovzdával peniaze vo vzdialenosti asi 1 až 5 metrov. Na preukázanie
svojho tvrdenia navrhol vo veci vypočuť svedkov P., X., P., W., L. a O.. Pokiaľ ide o výpovede týchto
svedkov, súd poukazuje nato, že sú v nich značné rozpory, či už vo výpovedi samotných svedkov

z prípravného konania ako i hlavného pojednávania, ako i vo výpovediach v tvrdení obžalovaného,
ako i svedkov vzájomne. U. P. podpísal úradný záznam dňa 20. 11. 2009 čl. 102, podľa ktorého nebol
svedkom žiadneho odovzdávania finančných prostriedkov na čerpacej stanici Oktán v Topoľčanoch. Vo
svojej výpovedi po vznesení obvinenia dňa 12. 7. 2011 už uviedol, že bol svedkom ako na čerpacej
stanici poškodený prevzal finančné prostriedky od obžalovaného s tým, že ich tam bolo viac osôb

a boli na káve. Mal stáť trochu ďalej od nich. Na hlavnom pojednávaní však uviedol, že robil šoféra
obžalovanému, ktorý nemal vodičské oprávnenie a obžalovaný mu ukázal sumu 3000 Eur, pričom sa
nevedel vyjadriť k odovzdaniu peňazí, lebo mal sedieť v motorovom vozidle a bol vo vzdialenosti asi
20 metrov od obžalovaného a poškodeného. Súd túto výpoveď vyhodnotil ako nepravdivú, v snahe
napomôcť obžalovanému a to vzhľadom na značné rozpory jednak v mene finančných prostriedkov,

kde obžalovaný tvrdil, že vracal peniaze v slovenských korunách, svedok, že v euro, najskôr svedok
tvrdil, že nebol ničoho svedkom, potom mal byť svedkom odovzdávania peňazí, pričom mal stať pri
motorovom vozidle a nakoniec tvrdil, že počas odovzdávania finančných prostriedkov sedel vo vozidle
vo vzdialenosti 20 metrov. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne X., manželky obžalovaného, táto tvrdila, že
obžalovaný zobral z domu finančné prostriedky a to vo výške 3000 Eur v roku 2009, pričom nebola

svedkom odovzdávania týchto peňazí poškodenému. Tato výpovede taktiež je rozporná s výpoveďou
obžalovaného, ktorý tvrdil, že peniaze vráti v zime 2008 v slovenských korunách. Výpoveď tejto
svedkyne súd vyhodnotil ako nevierohodnú, v snahe napomôcť obžalovanému ako svojmu manželovi.
Pokiaľ ide o svedka P. P., z jeho výpovede vyplynulo, že si viacej toho pamätá na hlavnom pojednávaní 5
rokov po skutku, ako vo výpovedi v prípravnom konaní, čo zdôvodnil tým, že v čase výpovede na polície

mal mať psychické problémy, k čomu tvrdil, že má na to papiere. Uviedol, že obžalovaný prepočítaval
peniaze v motorovom vozidle a videl, že išlo o sumu asi 100 000 Sk, pričom on v čase odovzdania
peňazí sedel v motorovom vozidle, ktoré bolo vo vzdialenosti obžalovanému 3 metre. Súd výpoveď
tohto svedka vyhodnotil ako nevierohodnú v snahe napomôcť obžalovanému a to vzhľadom na značnérozpory, ako i jeho samotné vyjadrenie, že mal psychické problémy, načo má papiere a preto si to dobre
nepamätal. Výpoveď svedka W. bola taktiež rozporná, keďže najskôr tvrdil v prípravnom konaní, že si
nespomína, že by obžalovaný niekomu vracal finančné prostriedky, avšak už na hlavnom pojednávaní

uviedol, že mali ísť na ryby, zastavili sa na benzínovom čerpadle, kde mal vrátiť peniaze obžalovaný
poškodenému pričom tvrdil, že išlo o slovenské koruny asi v roku 2009. Na odstránenie rozporov
vo svojej výpovedi uviedol, že si spomenul na to, že obžalovaný odovzdával finančné prostriedky
poškodenému až potom, ako mu to obžalovaný pripomenul. Pokiaľ ide o túto výpoveď súd poukazuje
nato,ževroku2009naSlovenskuužnebolamenaSk,aleEur,vzhľadomkučomu,jenepravdepodobné,

že by boli vrátené finančné prostriedky v Sk a výpoveď vyhodnotil súd ako nepravdivú s poukazom i na
to, že na podrobnosti si spomenul svedok až potom, ako mu ich pripomenul sám obžalovaný. Pokiaľ ide
o svedkov L. a O., ktorých navrhol vypočuť obžalovaný za účelom potvrdenia, že boli svedkami vrátenia
finančnýchprostriedkovpoškodenému,títosvedkoviasajednoznačnevyjadrilivtom,ženebolisvedkami
vrátenia finančných prostriedkov poškodenému, pričom svedok L. uviedol, že spoznal obžalovaného až
koncom roku 2011 a svedok O. uviedol, že síce poznal obžalovaného niekoľko rokov, avšak často sa s

ním nestretával. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol obžalovaný vypočuť v konaní svedkov Y. X. a
Q. X.. Tento dôkaz súd zamietol a to už s poukazom aj na výpovede ostatných svedkov, ktorých v konaní
navrhol vypočuť obžalovaný a vzhľadom na ich rozporné výpovede, ako aj vzhľadom na tú skutočnosť,
že po podaní takéhoto návrhu na dokazovanie, súd predvolával týchto svedkov na hlavné pojednávanie.
Svedkyňa X. prevzala predvolanie na 8 pojednávaní, ani na jedno sa nedostavila a svedok X. prevzal

predvolanie na 2 hlavné pojednávanie nedostavil sa, neprevzal predvolanie na 4 hlavné pojednávania.
Vzhľadom k čomu súd oznámil obžalovaného, že pokiaľ trvá na výsluchu týchto svedkov, aby zabezpečil
ich účasť na hlavnom pojednávaní a keďže ich nezabezpečil, súd tento návrh na dokazovanie zamietol.

Na základe všetkých opísaných skutočností, mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný v

presne nezistený čas a deň v mesiaci máj roku 2008 a v rodinnom dome na R. ulici XXX/XX vo P. X.
prisľúbil poškodenému, že mu dovezie ojazdené motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI, pričom
následne v priebehu mesiacov máj až júl roku 2008 prevzal od poškodeného za týmto účelom zálohu
v celkovej výške 2655,51 Eur (80.000,-Sk), hoci vedel, že poškodenému v zmysle dohody vozidlo
nedovezie, a pre poškodeného vozidlo nezabezpečil, ani poškodenému nevrátil za týmto účelom

prevzaté peniaze vo výške 2655,51 Eur.

Jetedanesporné,ženaškoducudziehomajetkusebaobžalovanýobohatiltým,žeuviedolpoškodeného
do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.

Po právnej stránke súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221
ods. 1 Trestného zákona .

Jeho zavinenie k tomuto skutku je dané priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Trestného zákona,
pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom,

čomu nasvedčuje i skutočnosť, že úmyselne uviedol poškodeného do omylu predstieraním okolnosti,
ktorá nebola v súlade so skutočným stavom veci.

Pri hodnotení osoby bolo zistené, že z miesta bydliska nie obžalovaný bližšie hodnotení, má tri záznamy
v registri priestupkov z roku 2010 a 2011. V registri trestov má žalovaný 5 záznamov pričom v dvoch

prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, v jednom prípade bol osvedčený po podmienečnom
prepustení. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 02.05.2013 spisová značka 1T/207/2010
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15. januára 2014 sp. zn. 3To/70/2013 bol
uznaný vinným za dva skutky, prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona a prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Bol mu uložený úhrnný

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov, na výkon trestu bol zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený i
trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 roky. V predmetnej veci bolo
vznesené obvinenie obžalovanému za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona dňa 20.09.2010, uznesenie prevzal 12.10.2010. a za prečin podvodu podľa

§ 221 ods. 1, 2 Trestného zákona mu bolo vznesené obvinenie dňa 01.02.2010, doručené uznesenie
dňa 10.02.2010. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 2T/38/2008 bolo zistené, že rozsudkom
Krajského súdu Nitra zo dňa 28. 11. 2011 bol zrušený napadnutý rozsudok Okresného súdu Topoľčany
sp.zn. 2T/38/2008 zo dňa 23.05.2013 a obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221ods.2Trestnéhozákona, bolmuuloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere18mesiacovspodmienečným
odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Obžalovanému bolo vznesené obvinenie za tento skutok
dňa 2.11.2007 a uznesenie prevzal dňa 8.11.2007.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovala konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest

je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Obžalovanému ukladal súd trest za nezistenej poľahčujúcej okolnosti, zistených priťažujúcich okolnosti
uvedených v § 37 písm. h), m) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov, bol už za trestný čin
odsúdený) a preto podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona za použitia ustanovení § 41 ods. 1,§ 42 ods. 1
§ 38 ods. 2,4 Trestného zákona, ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vychádzajúc zo

zvýšenej trestnej sadzby (základná trestná sadzba jeden rok až päť rokov) vo výmere 2 roky 4 mesiace
až 5 rokov, s poukazom na uloženie súhrnného trestu za štyri skutky, mu bol uložený trest vo výmere
3 (tri) roky, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody ho
súd zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred
spáchanímtrestnéhočinubolvovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýzaúmyselnýtrestný

čin. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona bol zároveň zrušený výrok o treste uložený obžalovanému
rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/72/2013 zo dňa od 28. 11. 2013 a rozsudkom Okresného
súduPrievidzasp.zn.1T/207/2010zodňa02.05.2013vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvTrenčíne
zo dňa 15.01.2014 sp. zn. 3To/70/2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad. Vzhľadom ku tomu

mu bol tak, ako i v zrušenom výroku o treste Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/207/2010 zo dňa
02.05.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.01.2014 sp. zn. 3To/70/2013,
muuloženýtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhuvovýmere4(štyri)roky.Obž.
bol uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody s poukazom na ust. § 42 ods. 1 Trestného
zákona, nakoľko mu nemohol byť uložéný miernejší trest, ako trest uložený skorším rozhodnutím

(Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/207/2010 zo dňa 02.05.2013 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 15.01.2014 sp. zn. 3To/70/2013).

Pokiaľ ide o náhradu škody, poškodený B. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody 2.655,51Eur,
keďže súd o tejto nemal žiadnych pochýb, pričom obžalovaný za spôsobenú škodu v súlade s

ustanovením § 420 a násl. Občianskeho zákonníka aj zodpovedá, súd uložil obž. Belanovi povinnosť
túto škodu poškodenému aj v celom rozsahu uhradiť.

Súd má za to, že takto uložený trest je primeraný a splní svoj účel z hľadiska individuálnej i generálnej
prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho ozná-
menia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.