Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/124/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913210483
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913210483.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa W. P., nar.

XX.XX.XXXX bytom U. XXX, B. zast. JUDr. Ľubica Višňovská, advokátka proti odporcovi RAPID life
životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 zast. Advokátska kancelária
JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o. v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 521,37 Eur, všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 08.07.2013 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský
rozsudokvydanýArbitrážnymsúdomKošicepodč.3C/2597/2012zodňa19.01.2012azaviazalodporcu

na náhradu trov konania. Zároveň v súlade s §40 ods. 2 zák. č. 244/2002 žiadala, aby súd vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložil.

Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila poistnú zmluvu č. 4480090004 dňa 30.08.2008.
Súčasťou tejto zmluvy boli poistné podmienky. V poistnej zmluve boli aj všeobecné podmienky, v rámci
ktorých je uvedená aj časť XV. rozhodcovské konanie, podľa ktorého si poisťovňa sama uviedla, že
prípadné spory sa budú riešiť rozhodcovským súdom v súlade so zák. č. 244/2002 Z.z.. Predmetnú
poistnú zmluvu mala uzatvorenú na dobu 44 rokov. Zároveň bola dohodnutá mesačná poistná suma
v hodnote 336 Sk. Navrhovateľka si neskôr uvedomila, že vlastne uzatvorila nevýhodnú zmluvu a

preto ju zrušila a táto ku dňu 30.10.2008 bola ukončená. Po ukončení zmluvného vzťahu odporca jej
zaslal oznámenie o zániku poistenia a to 29.10.2008. Odporca dňa 04.01.2012 podal návrh na začatie
konania o 72,03 Eur a to na Arbitrážny súd v Košiciach a predmetná suma je odôvodnená tým, že
podľa všeobecných poistných podmienok pri podpísaní zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka
voči poistencovi, ktorá predstavuje vynaloženie nákladov na uzatvorenie poistnej zmluvy s odkazom
na článok XVII. ods. 7a, ktorý nárok si voči navrhovateľke prostredníctvom tohto konania uplatnil.
Arbitrážny súd v Košiciach vydal rozhodcovský rozsudok pod č. 3C/2597/2012 zo dňa 19.01.2012,

ktorý bol doručený navrhovateľke dňa 24.06.2013. Navrhovateľka svoju žalobu podala v súlade s ust.
§40 ods. 1 písm. a) - j) v spojení s §41 zák. č. 244/2002 Z.z. a to konkrétne ako dôvod uvádza ust.
§40 ods. 1 písm. a), že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania. Podľa ust. §53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré okrem iného vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadomna zákonnú úpravu, teda došlo k porušeniu zákona a rozhodcovský súd jednoznačne nebol príslušný
na konanie vo veci akýchkoľvek sporov týkajúcich sa tejto poistnej zmluvy. Zároveň poukazuje na ust.
všeobecných podmienok tejto zmluvy článok XVII. ods. 7a, kde je presne uvedené, že poisťovňa má

pri uzatvorení zmluvy náklady vo forme sprostredkovania uzatvorenia príslušnej zmluvy, tieto poisťovňa
nesie na svoje náklady až do ukončenia poistnej zmluvy. Pri zániku poistnej zmluvy, keď sa vytvorí
odkupná hodnota, táto sa má započítať do pohľadávky poisťovne. Len v prípade, keď by sa nevytvorila
odkupná hodnota, stáva sa pohľadávka splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je
oprávnená si túto pohľadávku voči poistníkovi uplatniť. Ako je zrejmé z listu zo dňa 29.10.2008 odporca

evidoval na poistení dlh vo výške 73 Sk ako bežné poistné, ktorú sumu navrhovateľka uhradila.

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 23.10.2013 súd zistil, že nesúhlasí s podaným návrhom a
žiada, aby súd návrh zamietol a to z dôvodu, že na strane navrhovateľa vystupuje fyzická osoba,
ktorá v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala ako živnostník v predmete činnosti sprostredkovanie
uzatvárania poistných zmlúv. Navrhovateľ dokonca túto činnosť vykonával ako sprostredkovateľ
poistenia pre odporcu na základe osobitnej obchodnoprávnej zmluvy pod evidenčným číslom 44601 od

31.10.2007 do 30.09.2010. Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom podnikania navrhovateľa, ktoré
mal navrhovateľ zapísané v živnostenskom registri ako predmet podnikateľskej činnosti. Za túto činnosť
dostával od odporcu vo vymedzenom období odmenu dojednanú v tejto zmluve. Sprostredkovanie
poistenia je osobitná licencovaná odborná činnosť podliehajúca registrácii, vykonávaná pod dohľadom
Národnej banky Slovenska. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že navrhovateľ mal postavenie

profesionálavoblastiuzatváraniapoistnýchzmlúv,ktoréodporcapredáva,čísloregistrácienavrhovateľa
v NBS ako sprostredkovateľa poistenia a poradcu v danej oblasti je VSP 063287. Účelom
spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných a iných značných nerovnováh medzi
dodávateľom u ktorého je predpoklad, že je v predmete zmluvy profesionál a spotrebiteľom u ktorého je
predpoklad, že je v danom predmete zmluvy neprofesionál - laik. V uvedenom prípade zjavne a to nad

všetku pochybnosť o takúto situáciu vyžadujúcu zásah spotrebiteľského práva do zmluvnej autonómie
nejde. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie číslo C-464,39,4 z 20.01.2005.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Súd sa oboznámil s poistnou zmluvou zo dňa 30.08.2008 uzatvorenou medzi právnym predchodcom
odporcu Prvou československou poisťovňou Rapid, a.s. a navrhovateľkou.

Z písomného oznámenia o zániku poistenia zo dňa 29.10.2008 súd zistil, že odporca oznámil zrušenie
poistnej zmluvy, na základe žiadosti, ktorá bola doručená odporcovi 21.10.2008. Oznámil navrhovateľke,
že na základe tejto žiadosti dôjde 30.10.2008 k zániku poistenia v zmysle §800 Občianskeho zákonníka.
Konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku dňu zániku poistenia je nasledovný: zaplatené
poistné CBPP 588 Eur, AKHBP (akumulovaná kapitalizovaná hodnota bežne plateného poistného) 73

Eur, ALFA (neumorené obstarávacie náklady) 0 Eur, daň zrazená z účtu CBPP (19% sadzba) 0 Eur, k
výplate(-)/k úhrade(+) z účtu CBPP 73 Eur, zostatok na účte mimoriadneho poistného (AKHMP) 0 Eur,
zaplatené mimoriadne poistné spolu 0 Eur, daň zrazená z účtu mimoriadneho poistného 0 Eur, k výplate
z účtu mimoriadneho poistného 0 Eur, zostatok (- preplatok/+nedoplatok) 73 Eur.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu rozhodcovského súdu Arbitrážny súd Košice č. 3C/2597/2012

a to nasledovnými listinami: návrh na začatie konania zo dňa 02.01.2012, časť uzatvorenej poistnej
zmluvy zo dňa 30.08.2008, výňatok všeobecných poistných podmienok obsahujúci článok XVI. a XVII.
a osobitné zmluvné dojednania, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 29.10.2008, príručka obchodnej
služby, potvrdenie o prijatí návrhu, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo
dňa 09.01.2012, rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Košice - výňatok, rozhodcovským rozsudkom, z

ktorého zistil, že bol vydaný dňa 19.01.2012, rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke dňa
19.06.2013, čo vyplynulo z kópie doručenky doporučene do vlastných rúk.

Súd sa oboznámil so Zmluvou o sprostredkovaní poistenia č. 44601 uzatvorenou medzi
právnym predchodcom odporcu a navrhovateľkou dňa 15.10.2007, predmetom ktorej bolo
sprostredkovanie poistenia. Na základe osvedčenia o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia

a sprostredkovateľov zaistenia zo dňa 31.10.2007 bola dňa 31.10.2007 navrhovateľka zapísanádo zoznamu výlučných sprostredkovateľov poistenia v registri sprostredkovateľov poistenia a
sprostredkovateľov zaistenia vedenom Národnou bankou Slovenska pod registračným číslom VSP
063287.

V písomnom podaní zo dňa 10.12.2013 doručenom súdu 16.12.2013 odporca poukázal na splnenie
poplatkovej povinnosti zo strany navrhovateľky s tým, že v predmetnom prípade sa oslobodenie
navrhovateľa netýka, pretože nejde o spotrebiteľský spor, ale predmetom konania je len prieskum toho,
či sú alebo nie sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu.

V písomnom vyjadrení zo dňa 27.01.2014 doručenom súdu dňa 30.01.2014 odporca poukázal opätovne

na splnenie poplatkovej povinnosti zo strany navrhovateľa. Zároveň poukázal na neurčitosť návrhu na
začatie konania, nakoľko samotný zákon výslovne a taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné
rozhodcovský rozsudok zrušiť, resp. domáhať sa jeho zrušenia a petit návrhu na začatie konania
je neurčitý a nezrozumiteľný, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný, keďže tento dôvod neobsahuje.
Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj
nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné

a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním návrhu sledoval. Takto formulovaný petit je
nevyhnutným predpokladom na to, aby súd vôbec mohol návrh prejednať a vecne, meritórne o ňom
rozhodnúť. V petite podanej žaloby nie je presne uvedené, z ktorého právneho dôvodu navrhovateľ
žiada zrušiť rozsudok, čo môže podľa názoru odporcu mať za následok vznik právnej neistoty, keďže
po skončení tohto konania nebude daná jednoznačná odpoveď na otázku, ktorý orgán bude ďalej po

zrušení rozhodcovského rozsudku konať vo veci samej. Ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru nie
je naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §40 ods. 1 písm. a), pretože predmetom
rozhodcovského konania bolo zaplatenie peňažnej pohľadávky a tá bezpochyby patrí medzi konania,
ktoré je možné skončiť súdnym zmierom a zároveň tento nepatrí medzi žiadne negatívne vymedzené
konania v ust. § 1 ods. 3 písm. a) - d) zák. o rozhodcovskom konaní a preto nárok na zaplatenie peňažnej

pohľadávky nepochybne je predmetom spôsobilým na prejednanie v rozhodcovskom konaní. Poukázal
na to, že navrhovateľ v návrhu spochybnil odôvodnenosť uplatnenej pohľadávky a taktiež vzniesol
námietku premlčania v rozhodcovskom konaní. V prípade, ak navrhovateľ s pohľadávkou uplatnenou
odporcom v rozhodcovskom konaní nesúhlasil, tak mal a mohol podať odpor. Odôvodnenosť uplatnenej
pohľadávky bola predmetom rozhodcovského konania a nie je a ani nemôže byť predmetom konania

o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej poukázal na aplikáciu noriem Európskej únie a správneho
prekladu smernice 93/13/EHS na prejednávaný prípad. Poukázal na to, že navrhovateľ poukázal na
ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle uvedeného ustanovenia sa za neprijateľné
podmienky považujú ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa
vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vynechaná je už však veta,

ktorá by túto normu uvádzala do súladu so zámerom smernice, a to na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia
právnych predpisov. Samotná transpozícia smernice 93/13/EHS do Občianskeho zákonníka bola
zaťažená hrubou prekladovou chybou pri preklade tejto smernice do slovenského jazyka. Na ilustráciu
uviedol znenie prílohy smernice článok I, bod q, z ktorej vzniklo doplnenie bodu r do nášho Občianskeho
zákonníka z českého jazyka. Z uvedeného je zrejmé, že keďže je v právnom poriadku Slovenskej

republiky rozhodcovské konanie upravené v zákone o rozhodcovskom konaní, tak nie je ani možná
aplikácia prílohy č. 1, bod q smernice v tom zmysle, že samotné dojednanie rozhodcovskej doložky je
neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských vzťahoch. Slovenské znenie totiž nesprávnym prekladom
smernice a nadväzujúc na to jej nesprávnou implementáciou medzi tzv. neprijateľné podmienky, s
čím súvisí následný nesprávny výklad tejto normy v rozpore s pôvodným znením a teda aj účelom

smernice takmer vylúčilo použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských zmluvách; a to napriek
tomu, že rozhodcovské konanie je v slovenskom právnom poriadku jednoznačne upravené právnym
predpisom, ktorým je zák. č. 244/2002 Z.z., pričom aj Občiansky súdny poriadok s rozhodcovským
konaním výslovne počíta a tak ako je aj ďalej uvedené rozhodcovské konanie v spotrebiteľských
vzťahoch nie je len dovoleným, ale aj želaným stavom. Preto aj z toho dôvodu samotné dojednanie

rozhodcovskej doložky nemôže ani spôsobiť hrubý nepomer v právach zmluvných strán, nakoľko ide o
aplikáciu zákonom upravených práv a pravidiel a to aj v prípade rozhodcovského konania. Odporca sa v
zmysle ZFEÚ a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ napr. vo veci Ratti C-148/78 (bezprostredný
účinok smernice slúži len k uplatneniu subjektívneho práva jednotlivca) dovoláva priameho účinku
smernice z hľadiska správneho znenia, účelu a teda aj aplikácie bodu q, článok I prílohy smernice

a to pre nesprávnu implementáciu smernice do právneho poriadku SR. V následnom článku VII.
podania rozsiahlym spôsobom argumentoval na zohľadnenie 19 odôvodnenia smernice 93/13/EHS vposudzovanom prípade. V článku VIII. podania poukázal na to, že medzi navrhovateľom a odporcom
bola uzatvorená poistná zmluva dňa 30.08.2008, ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky
odporcu zo dňa 21.05.2007 osobne a vlastnoručne podpísané navrhovateľom. Rovnako súčasťou

poistného vzťahu sú aj osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve, s ktorými navrhovateľ
prejavil súhlas a teda uzavrel s odporcom tiež dňa 30.08.2008. Poukázal na to, že rozhodcovská
doložka bola uvedená a dojednaná v rámci osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 obsahujúcich
len dva body, pričom bod 2 týchto dojednaní obsahuje rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na
XV. časť VPP. Táto XV. časť sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka

s osobitnými zmluvnými dojednaniami, pričom tento súhlas preukazuje vlastnoručný osobitný podpis
poistníka hneď za textom týchto dojednaní. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ podľa vlastnej
vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných
dojednaniach. Pokiaľ by navrhovateľ rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na
zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. Poistník síce podpisuje celý súvislý text VPP, je však individuálne
viazaný len tými ustanoveniami VPP, na ktoré poukazuje poistná zmluva. V článku IX. podania sa

rozsiahlym spôsobom venoval otázke individuálneho dojednania zmluvnej podmienky. Poukázal na
to, že rozhodcovská doložka dojednaná s navrhovateľom nevyvoláva hrubý nepomer v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v
dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán. Navrhovateľ súhlasil so znením rozhodcovskej doložky a

teda aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
nebol by súd oprávnený ju skúmať a to v súlade s ust. §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Záver o
rozhodcovskej doložke ako neprimeranej zmluvnej podmienke nevyplýva zo samotnej jej existencie,
ale musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu
spôsobiť jej procesné postavenie spotrebiteľa, môže byť v hrubom nepomere ku procesnému postaveniu

dodávateľa. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal na náhradu
trov konania. Prílohou podania bola poistná matematika teórie a praxe autora Tomáš Cipra.

Súd sa oboznámil s úplným znením všeobecných poistných podmienok, ktoré boli prílohou zmluvy,
pričom v časti XV. rozhodcovské konanie bod 1 je uvedené, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským

súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom,
štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. V bode 2 uvedenej časti je uvedené,
pokiaľpoisťovňanepoveríosobitnúprávnickúosobuzriadenímalebovýberomŠpecializovanéhostáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi Stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa

potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v
plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu, musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá
štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.

Ak Stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá
táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa §12 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
obchodnom vestníku.

Z osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 k poistnej zmluve bod 1 súd zistil, že zmluvné strany sa v
súlade s článkom IX. ods. 1 prvá veta druhej časti VPP dohodli, že poistenie zanikne aj tak, ak poistné

za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti. Túto lehotu možno
písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty, to isté platí, ak bola zaplatená len
časť poistného. V bode 2 sa dohodli zmluvné strany, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú
obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a

rýchlosti, podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu
zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 05.02.2014 súd zistil, že návrh na začatie konania
okrem výslovne stanoveného dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku §40 ods. 1 písm. a) zák.
o rozhodcovskom konaní obsahoval aj ďalšie dôvody, a to písmeno c), že žalobkyňa ako účastník

tejto rozhodcovskej zmluvy popiera jej platnosť, pretože je v rozpore s ust. §53 ods. 4 písm. r) OZ.Okrem toho tu je aj ďalší dôvod podľa písm. g) pri tomto prípade bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania. S poukazom na vyššie uvedené, preto námietka odporcu je právne
irelevantná, pretože v prípade, že súd vysloví neplatnosť rozhodcovského rozsudku, tento sa stáva

neplatným. Čo sa týka námietky, že návrh nebol podaný v lehote, tá preukázateľne neobstojí, pretože
bola splnená táto podmienka. Čo sa týka dôvodu podľa písm. a) uviedla, že rozhodcovský súd môže
rozhodovať len tie spory, ktoré by mohli byť v zmysle §99 OSP skončené súdnym zmierom, pričom
jedným z predpokladov uzatvorenia súdneho zmieru je skutočnosť, že uzatvorenie zmieru pripúšťa
povaha veci. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom bolo vyslovenie platnosti určitých častí

poistných podmienok oprávnenej. Určenie platnosti práva oprávneného na vyberanie poplatkov podľa
všeobecnýchpodmienok platnostipristúpeniapovinnejkpoistnýmpodmienkamrozhodcovskýsúd,teda
prejednával vo veci, ktorej predmetom bolo vo svojej podstate určenie platnosti právneho úkonu, resp.
platnostizmluvy,keďmedziúčastníkmijesporné,čidošlokplatnémupristúpeniupovinnejkvšeobecným
podmienkam a či je teda týmito podmienkami zmluvne viazaná a či špecifikované časti týchto podmienok
nepredstavujú neprijateľné podmienky, resp. či sú platné. Z uvedeného dôvodu, teda rozhodcovské

konanie, resp. rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.
Poukázala na to, že orgán, ktorý rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, bol nesprávne označený,
rozsudok má formálne nedostatky a preto ani takéto rozhodnutie by nemalo byť podkladom pre
vykonanie exekúcie. Uviedla, že nikto nevysvetlil navrhovateľke, čo znamená rozhodcovská doložka a
podľa ust. Občianskeho zákonníka, ak chýba vôľa na uzavretie takejto zmluvy, jedná sa o absolútnu

neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ účastník zmluvného vzťahu nedostal kvalifikované vysvetlenie vo
veci možnosti uplatnenia rozhodcovskej doložky, tento nemal možnosť súhlasiť alebo nesúhlasiť s
touto časťou zmluvy a navyše ani nebol poučený o tom, že môže túto časť všeobecných podmienok
vylúčiť, teda chýba tu vôľa na uzatvorenie zmluvy v tejto časti, pretože tieto všeobecné podmienky boli
predkladané navrhovateľke bez osobitného poukázania na túto časť podmienok.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že nesúhlasí s arbitrážnym súdom a so sumou, ktorú má poisťovni
zaplatiť. Návrh podala z dôvodu, že arbitrážny súd rozhodol bez jej prítomnosti s tým, že určil sumu,
ktorú je poisťovni dlžná a pritom jej prišlo vyrozumenie, že jej podlžnosť voči poisťovni je nulová.
Rozhodcovský rozsudok jej bol doručený 24.06.2013, žaloba bola písaná prostredníctvom právnika.
Poistná zmluva bola uzatvorená 30.08.2008, čo bolo potrebné podpísala. Uviedla, že si myslí, že

ju oboznamovali aj s poistnými podmienkami, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podpísala
zmluvu preto, že chcela mať zábezpeku o tom, aby bola poistená do budúcna a takisto daná zmluva
bola nevýhodná. Zmluva bola pre ňu nevýhodná, pretože zo zmluvy sa dal vyňať odsek, o ktorom
nevedela a takisto sa dozvedela, že poisťovňa má nejaké finančné problémy, nevyplácala peniaze
poistencom. Pri podpise zmluvy nevedela, že niečo v budúcnosti také sa môže udiať a že bude konať

arbitrážny súd bez jej vedomia. Nemala vedomosť o tom, že rozhodcovská doložka je zakomponovaná
vo všeobecných poistných podmienkach a čo vlastne znamená. Uviedla, že poistnú zmluvu uzatvárala
doma s obchodníčkou, pri uzatváraní nikto iný prítomný nebol. Čo sa týka vzťahu ku sprostredkovateľovi
poistenia uviedla, že bola to obchodníčka rovnako ako ona a uzatvorila tú poistnú zmluvu kvôli tomu, aby
ešte raz bola zabezpečená ona aj jej rodina. Uviedla, že so sprostredkovateľom poistenia boli kolegovia.

Vtomčasebolaajonasprostredkovateľompoisteniaauzatváralarovnakézmluvyakobolauzatvorenás
ňou a keďže sama so sebou poistnú zmluvu uzatvoriť nemohla a chcela byť zabezpečená, tak kolegyňa
jej tú zmluvu spravila na jej požiadanie. Kolegyňa pôsobila kratšie ako sprostredkovateľ poistenia, ako
navrhovateľka. Pôsobila od roku 2007 ako sprostredkovateľ poistenia. Uviedla, že sprostredkovateľ
poistenia jej vysvetlil to, čo požadovala o vysvetlenie ohľadne zmluvy, ale keďže tam pracovala, vedela

to aj ona, boli vyškolení v Košiciach. Poukázala na to, že nie je právnik a klient mal úplný servis, keď
potreboval riešiť nejaké veci, tak to riešili. To, že sa tam nachádza odsek, ktorý hovorí o tom, že bude
prebiehať arbitrážny súd, to nevedela, ani to nebolo povedané na školení. Keďže nemala vedomosť
sama, nemohla túto informáciu poskytnúť svojim klientom. Za uzatváranie poistných zmlúv dostávala
odmenu. Za uzatvorenie predmetnej poistnej zmluvy sprostredkovateľka rovnako dostala odmenu. Čo

sa týka priebežného doplnenia vzdelania ohľadne poskytovania poistenia uviedla, že to, čo ich učili na
školeniach vedela, medzitým mali porady, nič viac ich nenaučili nové. Keďže pracovala pre odporcu mala
vedomosť o tom, čo sa nachádza v poistných zmluvách, nemusela ich opätovne čítať a s tým dodatkom
ohľadne arbitrážneho súdu o tom nemal nikto vedomosti ani jeden obchodník, ani vedúca obchodnej
skupiny, povedala by im, aby sa tomu vyhli a aby do toho nezaťahovali klientov a ani svoju rodinu. Čo

sa týka podpisu svojej zmluvy uviedla, že keďže pracovala pre odporcu vedela, čo zmluva zahŕňa.Z prednesu právneho zástupcu odporcu súd zistil, že navrhovateľka v čase uzatvorenia predmetnej
poistnej zmluvy vystupovala ako sprostredkovateľ poistenia pre odporcu, kedy sama sprostredkovávala
uzatvorenie totožných zmlúv a s odporcom mala uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní poistenia. Zo

zmluvy vyplýva, že od októbra r. 2007 vykonávala pre odporcu činnosť sprostredkovateľa poistenia,
pričom predmetná zmluva bola uzatvorená v auguste r. 2008 a teda všetky listiny, informácie ako aj
ďalšie skutočnosti podstatné pre uzatvorenie zmluvy mala dlho pred uzatvorením poistnej zmluvy a
aj v zmysle jej zákonných povinností ako sprostredkovateľa poistenia, bola povinná tieto povinnosti
ovládať v prípade uzatvárania poistných zmlúv s klientmi a ich o týchto informáciách informovať.

Jednalo sa o zákonnú povinnosť a navrhovateľka nie je vyňatá spod prezumpcie neznalosti právnych
predpisov. V danom prípade navrhovateľka vystupovala ako dobre informovaný poistník, resp. záujemca
o uzatvorenie poistného a v zmysle judikatúry Súdneho dvora a to konkrétne v právnej veci C 464/01,
na ktorú poukazuje aj v bode 12 svojho vyjadrenia, za spotrebiteľa možno považovať iba osobu, ktorá pri
uzatváraní poistnej zmluvy, jej vzťah k predmetu poistnej zmluvy má len zanedbateľný vzťah k predmetu
činnosti v kontexte tejto zmluvy. V danom prípade uzatvorenie predmetnej poistnej zmluvy a činnosti

navrhovateľky ako sprostredkovateľa poistenia v rovnakom čase ako uzatvárala poistnú zmluvu ako
poistník mal podstatný vplyv a súvis s okolnosťami uzavretia tejto poistnej zmluvy. V takom prípade sa
jedná o domnelého spotrebiteľa a v takom prípade, ak má za to, že vystupoval ako spotrebiteľ, je jeho
povinnosťou preukázať postavenie ako spotrebiteľa, teda nemôže sa domáhať ochrany práv z pohľadu
spotrebiteľského práva. Právny zástupca odporcu poukázal na zák. č. 340/2005, v zmysle ktorého je

sprostredkovanie poistenia podnikateľskou činnosťou a odporkyňa v čase uzavretia zmluvy 10 mesiacov
pracovala pre odporcu ako výhradný sprostredkovateľ poistenia, teda bolo obsahom jej podnikateľskej
činnosti. Zmluvu teda uzatvárala nie v pozícii spotrebiteľa, ale v pozícii profesionála pôsobiaceho v
oblasti uzatvárania poistných zmlúv a to konkrétne poistných zmlúv s rovnakým identickým obsahom aj
rozhodcovskými doložkami, nakoľko pracovala pre odporcu. Nemožno opomenúť, že zák. č. 340/2005

ukladal navrhovateľke výslovnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, poučovať iných klientov
o mimosúdnom spôsobe riešenia sporov a to aj v rámci rozhodcovského konania, povinnosť dopĺňať
a prehlbovať si vzdelanie v tejto oblasti, ako aj množstvo iných povinností, čo všetko znamená, že v
danom prípade navrhovateľku nie je možné považovať ani za spotrebiteľa. Poukázal na listiny a to
zoznam poistných zmlúv, ktoré v predmetnom období boli uzatvorené zo strany navrhovateľky ako

sprostredkovateľa poistenia, adaptačný plán vzdelávania navrhovateľky, z ktorého vyplýva, že sa mala
vzdelávať. Poukázal na osobnú kartu VSP, z ktorej vyplýva, kedy sa zúčastnila preskúšania, teda
testu všeobecných poistných podmienok pripoistenia a záverečných testovaní. Uviedol, že právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa sú určené na vyrovnanie informačnej asymetrie, kedy je spotrebiteľ
slabšou stranou a nemá možno také informácie ako má na strane druhej dodávateľ. V danom prípade

žiadna informačná asymetria nebola, pretože z titulu výkonu svojej podnikateľskej činnosti a zákonných
povinností navrhovateľka mala a musela plne byť informovaná o všetkých aspektoch poistných zmlúv,
lebo bola povinná ich s odbornou starostlivosťou ďalej uzatvárať, čo sa aj dialo a poberala za to odmenu
a zo zákona musela byť schopná klientom vysvetliť všetky tieto záležitosti a výslovne musela klientov
poučiť o mimosúdnom riešení sporov ako to vyžaduje §10 zák. č. 340/2005 platného a účinného v čase

uzatvorenia zmluvy.

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľka síce mala uzatvorenú zmluvu
o sprostredkovaní poistenia a bolo jej vydané osvedčenie o zápise do registra sprostredkovateľov
poistenia a zaistenia, avšak tieto zmluvy sú písané všeobecne, nenachádza sa v nich žiadna zmienka
o tom, v akom podrobnom rozsahu má byť zaškolený alebo tento sprostredkovateľ poznať jednotlivé

poistné zmluvy. Z listín predložených odporcom nevyplýva, čo a v akom rozsahu boli pracovníci
zaškoľovaní. Navrhovateľka uviedla, že boli zaškoľovaní len k produktom poistenia poisťovne, nikdy
neboli zaškoľovaní na všeobecné podmienky, ktoré boli súčasťou týchto poistných zmlúv. Poukázala na
to, že sprostredkovateľ ako taký nemal povinnosť a ani podľa tejto zmluvy otázkou vedľajších dohovorov
sa možnosť zaoberať, boli školení len k tomu, čo budú poisťovať, v akom rozsahu budú poisťovať, na akú

dobu je potrebné uzatvárať poistné zmluvy a na sankcie, ktoré sú uvedené, na to absolútne zaškolení
neboli, nehovoriac o tom, že tam má byť nejaká rozhodcovská doložka.

Súd sa oboznámil s nasledovnými listinami: rozsudok Okresného súdu Prešov č. 29C/90/2013 zo dňa
06.12.2013 s osobnou kartou VSP navrhovateľky, s adaptačným plánom VSP odporkyne, so zoznamom
poistných zmlúv urobených zo strany navrhovateľky a dodatkom k zmluve o sprostredkovanie poistenia

zo dňa 27.01.2009.Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. §41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Zz o rozhodcovskom konaní /ďalej ZRK/, Žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku

účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastníkrozhodcovskéhokonaniapožiadaloopravurozhodcovskéhorozsudkupodľa§36,lehotazačína
plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. §41 ods. 2 ZRK, Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h)
možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu,
dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však

do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Z pripojeného spisu Arbitrážneho súdu Košice súd zistil, že rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa
19.06.2013. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol súdu doručený dňa 08.07.2013, z čoho
vyplýva, že návrh bol podaný včas.

Navrhovateľ namietal zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v ust. §40 ods. 1 písm.

a,c, g, j, ZRK.

Podľa ust. §40 ods. 1 písm. a, c, g, j, ZRK, Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa ust. §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. §52 ods 2,3,4 OZ, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
aleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.(3)Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. §53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. §53 ods. 2 OZ, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. §53 ods. 3 OZ, Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. §10 ods. 1 zák. č. 340/2005 Zz o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (30.08.2008), Sprostredkovateľ poistenia je povinný vykonávaťsprostredkovanie poistenia s odbornou starostlivosťou, v záujme ochrany záujmov klienta a nesmie
zamlčovať informácie súvisiace so sprostredkúvaným poistením.

Podľa ust. §4 ods. 1,2 zák. č. 340/2005 Zz, Výlučný sprostredkovateľ poistenia vykonáva

sprostredkovanie poistenia na základe zmluvy s jednou poisťovňou. (2)Výlučný sprostredkovateľ
poistenia, ktorý je fyzickou osobou, štatutárny orgán alebo aspoň jeden člen štatutárneho orgánu
výlučného sprostredkovateľa poistenia, ktorý je právnickou osobou, a každý ich zamestnanec
vykonávajúci činnosť, ktorej obsahom je sprostredkovanie poistenia, musia spĺňať požiadavky pre
základný stupeň odbornej spôsobilosti podľa § 17 a musia byť dôveryhodnými osobami.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nespĺňala

definíciu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. §52 OZ, nakoľko navrhovateľka pri jej uzatváraní nemala
postavenie spotrebiteľa.

Zo Zmluvy o sprostredkovaní poistenia 44601 zo dňa 15.10.2007 mal súd za preukázané, že
navrhovateľka v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (30.08.2008) pôsobila u odporcu ako výlučný
sprostredkovateľ poistenia, teda bola sama sprostredkovateľom poistenia a s informáciami o poistnom

vzťahu nakladala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dávno pred uzavretím poistnej zmluvy mala
k dispozícii všetky informácie ohľadne poistných zmlúv a s tým súvisiacich listín a bolo jej zákonnou
povinnosťou informácie ohľadne poistného vzťahu ovládať. Predmetnú zmluvu síce podpísala na strane
poistníka ako fyzická osoba, avšak sama vo svojej výpovedi uviedla, že tak urobila z dôvodu, že sama so
sebou poistnú zmluvu uzatvoriť nemohla a chcela byť zabezpečená, tak kolegyňa jej tú zmluvu spravila

na jej požiadanie.

Navrhovateľka v čase uzatvorenia poistnej zmluvy bola živnostníčkou v predmete činnosti
sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv, ktorú od 31.10.2007 do 30.09.2010 realizovala v
prospech odporcu. Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom jej podnikania a zároveň išlo o osobitnú
licencovanú odbornú činnosť podliehajúcu registrácii vykonávanej pod dohľadom Národnej banky

Slovenska. Navrhovateľka túto činnosť vykonávala podľa zák. č. 340/2005 Zz, z čoho nepochybne
vyplýva, že mala postavenie profesionála v oblasti uzatvárania zmlúv, ktoré odporca ponúkal a bola v
NBS registrovaná ako sprostredkovateľ poistenia poradcu v danej oblasti pod č. VSP 063287 a za túto
činnosť dostávala od odporcu v rozhodnom období odmenu dojednanú v zmluve. Navrhovateľka dňa
15.10.2007 uzatvorila s odporcom zmluvu o sprostredkovaní poistenia ako výlučná sprostredkovateľka

poistenia, ktorou sa zaviazala dôsledne dodržiavať ustanovenia zák. č. 340/2005 Zz, pred uzatvorením
poistnej zmluvy oznámiť klientovi všetky informácie a údaje, ktoré vyžaduje zákon o sprostredkovaní
poistenia, t.j. okrem svojich generálií aj majetkovú účasť a hlasovacie právo na základnom imaní
poisťovateľa, postup pri podávaní sťažností a či iné povinnosti špecifikované v čl. 4.4 zmluvy o
sprostredkovaní.

Z ponímania znakov, ktoré je potrebné naplniť, aby bola fyzická osoba považovaná za spotrebiteľa
vyplýva, že pojem „v rámci svojej podnikateľskej činnosti“ je potrebné vykladať za pomoci
eurokonformnéhovýkladuvintenciáchrozhodnutiaC-464,39,4z20.01.2005atoakovymedzeniehraníc
tej oblasti činnosti fyzickej osoby, v ktorej je dotknutá fyzická osoba odborníkom a profesionálom a teda
v rámci ktorej nie je možné dotknutú fyzickú osobu kvalifikovať ako spotrebiteľa. Z Rozsudku Súdneho

dvora zo dňa 20.januára 2005 vo veci C-464/01 Johann Gruber v. Bay Wa AG z bodu 39 vyplýva,
že na ustanovenia čl. 13 až 15 Bruselského dohovoru, ktorých cieľom je riadne chrániť osobu, ktorá
sa považuje za slabšiu v porovnaní s druhým účastníkom zmluvy sa nemôže zásadne odvolať osoba,
ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu sa čiastočne obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorá teda len
čiastočne koná mimo obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. K inému záveru by bolo možné dospieť

lenvprípade,akbyspojeniemedzizmluvouaobchodnoualeboinoupodnikateľskoučinnosťoudotknutej
osoby bolo tak slabé, že by bolo len okrajové a z toho dôvodu by v rámci plnenia, pre ktoré bola zmluva
uzavretá malo posudzujúc ju v jej celosti len zanedbateľnú úlohu.

Z bodu 41 cit. rozsudku vyplýva, že na tejto úvahe nič nemení skutočnosť, že predmetná zmluva sa
vzťahuje aj na súkromný účel a platí nezávisle od pomeru medzi súkromným a podnikateľským účelom

využitia dotknutého tovaru alebo služby a to dokonca aj vtedy, ak by prevládalo súkromné využitie, pokiaľ
by využitie na podnikateľské účely nebolo zanedbateľné. Okrem iného je vždy na strane, ktorá ochranu
požaduje a to spotrebiteľ, aby túto skutočnosť preukázal.Na strane navrhovateľky je teda dôkazné bremeno, že spojenie medzi predmetnou poistnou zmluvou
a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda a výkonom jej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v
predaji identických poistných zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne a odplatne

distribuovala, je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy. Nakoľko navrhovateľka
v čase uzatvárania predmetnej zmluvy vystupovala ako profesionál v predmete zmluvy, bola resp. mala
byť plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, čo vyplýva zo samotného
záznamu o informáciách, ktoré sama poskytovala ako sprostredkovateľ poistenia klientom a ktorý jej
bol pred podpisom zmluvy poskytnutý a musela si byť vedomá, že ak ju prijme, aký má rozhodcovská

doložka vplyv a význam pre jej poistný vzťah.

Navrhovateľka v čase uzatvorenia zmluvy 10 mesiacov pôsobila ako sprostredkovateľ poistenia, ktorú
činnosť vykonávala v predmete svojej obchodnej (podnikateľskej) činnosti, teda bola resp. očakávalo
sa od nej, že je v plnom rozsahu oboznámená so znením všeobecných ako aj osobitných poistných
podmienok vrátane rozhodcovskej doložky, za uzatvorenie ktorej okrem iného inkasovala osobitnú
províziu, preto tejto súd ako informovanému spotrebiteľovi nemohol poskytnúť ochranu ako slabšej

zmluvnej strane v zmysle ust. §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bolo by totiž v rozpore s účelom
inštitútu ochrany spotrebiteľa, ak by súd priznal ochranu osobe, ktorá sa dovoláva neznalosti obsahu
listín, ktoré sama ako podnikateľ distribuuje klientom, pričom mala klientom poskytovať plný servis
vrátane všetkých potrebných informácií, za čo dostávala adekvátnu odplatu.

Podľa názoru súdu navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že v priebehu svojho

pôsobeniaakosprostredkovateľkypoistenianebolaodbornezaškolenákrozhodcovskejdoložkevrátane
vysvetlenia podstaty rozhodcovského konania, zároveň však súd poukazuje na jej zákonnú povinnosť
dopĺňať si odborné vedomosti potrebné pre výkon sprostredkovateľa poistenia (§17 ods. 7 zák. o
sprostredkovaní poistenia), pričom táto povinnosť jej vyplývala aj priamo z uzatvorenej zmluvy (čl. 4.4
bod x), preto súd jej návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku vrátane odkladu jeho vykonateľnosti

ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej OSP/, v
zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto
konaní bol úspešný navrhovateľ.

Trovy navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 521,37 Eur, ktoré boli vyčíslené
v zmysle vyhl. č. 655/2004 Zz /ďalej vyhláška/, nasledovne:

I, odmena za právne zastúpenie v zmysle §11 ods. 1 písm. a, vyhlášky vo výške 326,65 Eur vrátane
DPH za právne úkony: prevzatie a príprava zastúpenia 03.09.2013, písomné vyjadrenie 27.01.2014,
účasť na pojednávaní 04.02.2014, účasť na pojednávaní 08.04.2014, odmena za 1 úkon bola priznaná

vo výške 60,07 Eur a režijný paušál 1x7,81 Eur, 3x8,04 Eur;

II, náhradu za stratu času v zmysle §17 ods. 1,3 vyhlášky v celkovej výške 128,64 Eur vrátane DPH

a) za zastupovanie na pojednávaní dňa 04.02.2014 za 4 začaté polhodiny po 13,40 Eur z AK P. do Q.
a späť;

b) za zastupovanie na pojednávaní dňa 08.04.2014 za 4 začaté polhodiny po 13,40 Eur z AK P. do Q.

a späť;

III, cestovné v zmysle §15 písm. a, v spojení s §16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Zz v celkovej výške 66,08
Eur vrátane DPH,

a) za účasť na pojednávaní dňa 04.02.2014 vo výške 27,61 Eur, pozostávajúce zo základnej náhrady za
každý km jazdy 0,183 Eur, počet km 2x48=96km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného

motorového vozidla zn. BMW, ev. č. P. XXX U. spotreba na 100 km je 7,7l, cena 1 l PHM(NM) 1,358
Eur (cena zistená z internetovej stránky štatistického úradu),

b) za účasť na pojednávaní dňa 08.04.2014 vo výške 27,46 Eur, pozostávajúce zo základnej náhrady za
každý km jazdy 0,183 Eur, počet km 2x48=96km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestnéhomotorového vozidla zn. BMW, ev. č. KE 375 HY, spotreba na 100 km je 7,7l, cena 1 l PHM(NM) 1,338
Eur (cena zistená z internetovej stránky štatistického úradu).

V zmysle §149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi, v danom prípade trovy právneho zastúpenia na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Daniela
Blyšťana, s.r.o., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX v.edený v Q. a.s.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.