Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 23C/168/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213918
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Rigáňová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412213918.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, Bratislava, IČO.: 36864421 proti odporcovi: Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava
o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým na súd dňa 27.9.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu
náhrady majetkovej škody vo výške 125,- EUR a nemajetkovej ujmy v sume 330,- EUR všetko titulom

nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava IV, ktorý ako súd miestne a vecne príslušný
v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 16Er 27/2009 vo veci pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi
T. F., N.. X.X.XXXX ktorý nesplnil záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. 1860052, nerozhodol
v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
v danom prípade okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty, neexistovala.

Navrhovateľ návrh v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia majetkovej škody odôvodnil tým, že

majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanej exekúcie a rozhodnutím o nej vznikla vo
výške 70,- EUR na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému, vo výške 40,- EUR na udržiavanie a správu informačného systému a vo
výške 15,- EUR na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné

výdaje ako aj kontrolu stavu konania na exekučnom súde.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 330,- EUR, navrhovateľ nárok uplatnil z dôvodu,
že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi v zákonnej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nie je dostatočným zadosťučinením s
poukazom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním došlým na súd dňa 22.7.2013 a návrh navrhol v celom
rozsahu zamietnuť z dôvodu neexistencie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. , navrhovateľ ničím nepreukázal, že by boli základné predpoklady

potrebné pre priznanie náhrady škody splnené, zároveň vzniesol námietku premlčania.

Na nariadené pojednávanie vo veci sa právny zástupca navrhovateľa nedostavil, doručenie predvolania
mal riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravednil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie, súd podľa ust. §-u 101 ods. 2 O.s .p. vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu
navrhovateľa. Odporca neprítomnosť písomne ospravedlnil, súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v
jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn., 16Er 27/2009 a zistil nasledovný skutkový stav
podstatný pre rozhodnutie vo veci:

Na návrh oprávneného navrhovateľa a žiadosť doručenú súdu dňa 9.1.2009 požiadal súdny exekútor
Q..T. K. so sídlom Exekútorského úradu, D.Í. XX, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 07642/08 zo
dňa 18.8.2008 právoplatného dňa 22.9.2008 a vykonateľného dňa 25.9.2008 vo veci oprávneného
navrhovateľa voči povinnému: T. F., N.. X.X.XXXX.

Tunajší súd následne dňa 28.1.2009 vydal súdnemu exekútorovi Q..T. K. so sídlom Exektútorského
úradu, D. XX, Bratislava poverenie č. 5104046889 na vymoženie uloženej povinnosti 693,09 EUR s

príslušenstvom v prospech oprávneného navrhovateľa.

Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa ust. §-u 3 ods. 1, písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

Podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) bod 1 cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu,

Podľa ust. §-u 9, ods. 1, 2 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti naprieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa ust. §-u 17 ods. 1, 2 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ust. §-u 44 ods. 2 exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o

exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa ust. §-u 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Súd vyhodnotil listinné dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že
návrhu nie je možné priznať úspech.

V prejednávanej právnej veci navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 125,-
EUR a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 330,- EUR z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia žiadosti, teda z dôvodu nečinnosti
exekučného súdu v období od podania žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia doručenej
súdu 9.1.2009 po vydanie poverenia. Nakoľko ale v danej právnej veci exekučný súd poverenie na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR
07642/08 zo dňa 18.8.2008 vydal dňa 28.1.2009, t.j. 19 dní odo dňa doručenia žiadosti súdneho

exekútora, o vydaní poverenia nerozhodol síce v zákonom stanovenej lehote 15 dní, rozhodol po
uplynutí tejto lehoty (po 19 dňoch od podania návrhu), avšak nie je zrejmé , aké omeškanie v rozsahu
viac ako 6 mesiacov, tak ako uvádza v návrhu na začatie konanie navrhovateľ, má na mysli.

Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pričom všetky tri podmienky musia byť splnené
súčasne.

Možno konštatovať, že o návrhu navrhovateľa rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15
dní, avšak nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s poukazom na platnú judikatúru Ústavného súdu

Slovenskejrepubliky(II.ÚS57/01,I.ÚS46/01,I.ÚS66/02),pričomsúddávadopozornostijednakpasívnyprístup navrhovateľa v exekučnom konaní ako aj konkrétne okolnosti v danej veci s dôrazom na to,
že v predmetnej veci sa jednalo prakticky len o 4 dni po uplynutí zákonnej lehoty, kedy súd o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol.

Navrhovateľ v exekučnom konaní na porušenie svojho práva žiadnym spôsobom neupozornil predsedu
príslušného okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy v konaní, taktiež nepodal ústavnú sťažnosť na
Ústavný súd SR, pritom je nepochybné, že sa jedná o účinné prostriedky nápravy v prípade prieťahov
v konaní. Súd poukazuje na právnu úpravu účinnú ku dňu rozhodovania súdu a to konkrétne na ust. §-
u 9 ods. 2 zák č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu, ktorý

spočíva v porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, možno vychádzať len z
tam uvedených výsledkov šetrení, resp. rozhodnutí, tieto však navrhovateľ v konaní nepredložil.

Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti v danej veci. Pojem „ zbytočné prieťahy“

obsiahnutývčl.48ods.2ústavy jepojemautonómny,ktorýnemožnovykladaťaaplikovaťlensohľadom
na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vo veci existencie majetkovej škody vyčíslenej navrhovateľom vo výške 125,- EUR , ktorá pozostáva

z účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom vo výške 70,- EUR na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovnýchvýkonovzamestnancovpomocouinformačnéhosystému, vovýške40,-EURnaudržiavanie
a správu informačného systému a vo výške 15,- EUR na administratívne spracovanie textov urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje ako aj kontrolu stavu konania na exekučnom súde,
navrhovateľ návrh žiadnym spôsobom nepreukázal, nešpecifikoval, či sa jedná o skutočnú škodu
prípadne ušlý zisk, dôkazy na preukázanie každej individuálnej pohľadávky nenavrhol ani neoznačil, v
uvedenom smere dôkazné bremeno neuniesol.

Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a materiálnou škodou,
ktorá navrhovateľovi údajne v jeho dôsledku vznikla, dospel súd k rovnakému záveru. Následkom
nepreukázanej existencie škody a nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý by bol
nesporný a ustálený, absentuje aj príčinná súvislosť, pričom ako už bolo vyššie uvedené, jedná sa o
podmienky nevyhnutné pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri jej

výkone, ktoré musia byť splnené súčasne.

Pri označení navrhovateľom vynaložených nákladov vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
spornom období nie sú špecifikované konkrétne úkony, jedná sa len o všeobecnú činnosť a nie je zrejmá
akákoľvek súvislosť s predmetným exekučným konaním s poukazom na tvrdené prieťahy spôsobené
súdom.

Vo veci náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ navrhol priznať vo výške 330,- EUR dospel súd
k nasledovnému záveru:

Podmienkou pre priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na ust. §-u 17 ods. 2
zák.č. 514/2003 Z.z. je skutočnosť, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd ale v danej veci

v rozhodnutí nielenže nekonštatuje , že by došlo k porušeniu práva navrhovateľa nesprávnym úradným
postupom, ale v konaní navrhovateľ dôvodnosť pre priznanie nemajetkovej ujmy nijakým spôsobomnepreukázal, z jeho strany sa jednalo len o ničím nepodložené tvrdenia bez konkrétnych argumentov
majúcich vzťah k predmetnému exekučnému konaniu.

Je síce potrebné priznať, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch má základ v požiadavke

na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy, ako aj primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu, vždy je ale potrebné vychádzať z konkrétnych
okolností prípadu, ktoré v danej veci absentujú. Navyše súd je názoru, že obdobie od podania návrhu
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 9.1.2009 až do rozhodnutia súdu o návrhu dňa
28.1.2009 nie je neprimeraným a extrémne dlhým časovým priestorom, následkom čoho by boli záujmy

navrhovateľa tak výrazne ohrozené, ako navrhovateľ v návrhu tvrdí.

Z uvedených dôvodov, nakoľko navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok
potrebných pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a taktiež
nepreukázal dôvodnosť nároku pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak odporcovi, ktorý bol v konaní síce
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p.(ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýka,čosleduje,musíbyťpodpísané,datované,

v dostatočnom počte rovnopisu a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.,( proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.