Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. apríl 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4P/42/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201045
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513201045.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci starostlivosti súdu

o mal. L. F. W., nar. XX.X.XXXX trvale bytom Y. XXX, okr. U. O., zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa rodičov P. L., nar. X.X.XXXX, R. XX, X.,
právne zastúpený advocatius s. r. o., IČO: 36 868 752 so sídlom Palackého 12, Bratislava a T. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, okr. U. O., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. dieťaťu a určenie rozsahu vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e mal. L. F. W., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke T. W., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec mal. dieťaťa P. L., nar. X.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. L. F. W., nar. XX.X.XXXX
mesačne sumou 240,- eur, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom 8.3.2013.

Dlžné výživné za obdobie od 08.03.2013 do 30.04.2013 vo výške 86 eur je otec povinný uhradiť v lehote
do 30.04.2014.

V časti zaplatenia dlžného výživného k 28.2.2013 uplatneného vo výške 563,52 eur súd konanie z a
s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 8.3.2013 domáhala, aby súd zveril mal. L. nar.

XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a uložil otcovi mal. L., nar. XX.X.XXXX, povinnosť prispievať na
jeho výživu sumou 350,- eur mesačne k rukám matky od 01.03.2013 vždy do 10-teho dňa v mesiaci za
bežný aktuálny mesiac. Ďalej žiadala, aby odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť dlžné výživné za
obdobie od 1.3.2011 do 1.3.2013 vo výške 4 650,80 eur. Tiež povinnosť zaplatiť dlžné výživné vo výške
563,52 eur k 28.2.2013. Ďalej náklady spojené s obstaraním dokladov mal. L. vo výške 329,94 eur a
náklady spojené s vybavením slovenského rodného listu, cestovného pasu a cestovného zo Spojených
štátov amerických na Slovensko vo výške 229,48 eur, ďalej polovicu nákladov spojených s konaním

o zapretie otcovstva a náklady na vydanie pasu Spojených štátov amerických vo výške 92,92 eur a
nahradiť trovy konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že v júli 2006 bola Rodinným súdom New York otcovi mal. L. uložená
povinnosť prispievať na jeho výživu 55 USD týždenne k rukám matky mal. L.. Ešte počas pobytu vSpojených štátoch amerických na jar v roku 2008, otec mal. L. prestal prispievať na jeho výživu. V
decembri roku 2009 podala na tunajšom súde návrh na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti. Toto
konanie bolo vedené pod sp. zn. 4P/345/2009, však tento návrh na úpravu vyživovacej povinnosti vzala

späť z dôvodu nesúladu slovenského rodného listu mal. L., na ktorom bol uvedený ako otec P. W. /bývalý
manžel navrhovateľky/ a amerického rodného listu mal. L., na ktorom bol uvedený ako otec P. L..
Rozsudkom sp. zn. 4P/179/2012 zo dňa 24.10.2012 súd rozhodol o zapretí otcovstva k mal. L.. Následne
spolu s otcom mal. L. na matrike súhlasne uznal otcovstvo k mal. L.. Keďže medzi nimi nedošlo k dohode
vo vzťahu k vyživovacej povinnosti zo strany otca matka mal. L. podala tento návrh na súde.

Ďalej uviedla, že od mája 2012 je nezamestnaná a prácu si hľadá. Nepoberá dávku v nezamestnanosti.
Stará sa o dve mal. deti, a to o mal. L. a o mal. W.. Ich príjmom je sirotský dôchodok po zosnulom
otcovi staršieho syna W. vo výške 121,60 eur a prídavky na dieťa vo výške 46,20 eur a tiež výživné
od otca. Spôsob platenia výživného od otca mal. L. je nedostatočný, časovo komplikovaný a finančne
nevýhodný pre mal. L., keďže presun peňazí zo Spojených štátov amerických na Slovensko podlieha

poplatkom, nevýhodným prevodným kurzom a ďalším finančným stratám a zároveň veľkým časovým
sklzom. So svojim synmi býva u rodičov v Y., ktorý jej finančne pomáhajú. Výdavky na výživu, výchovu
a starostlivosť o deti sú vo výške 600 - 700 eur mesačne. Náklady na domácnosť vo výške 240,- eur,
ktoré však platia rodičia matky mal. dieťaťa.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 4P/42/2013-14 zo dňa 13.3.2013 bol mal L. F. W. ustanovený kolízny
opatrovník, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni a zároveň doručil účastníkom
poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, otcovi spolu s návrhom na vyjadrenie.

Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2013 matka doplnila svoj návrh a žiadala, aby súd zaviazal

otca k zaplateniu rozdielu výživného za posledné tri roky od podania návrhu, t.j. od 1.3.2010 do
1.3.2013, do sumy 350,- eur mesačne, za dané obdobie v súhrne je to suma 12 600,- eur a odporcom
uhradenými platbami so Spojených štátov amerických súhrne vo výške 6 057,69 eur, pričom výška
rozdielu predstavuje sumu 6542,31 eur.
Uviedla, že v pôvodnom návrhu žiadala priznať spätne výživné za obdobie dvoch rokov, pretože sa

domnievala, že otcov mesačný príjem je v hrubom 1400 - 1500 eur mesačne a zohľadňovala jeho
vyživovaciu povinnosť voči jeho druhému synovi. Avšak po nahliadnutí do spisu zistila, že odporca
zarába 2500,- eur mesačne, a preto otec mal. L. nemal dôvod meškať s platbami výživného v
požadovanom období, čím im spôsobil nemalé problémy. Taktiež žiadala priznať dlžné výživné za
obdobie od 1.3.2013 do 31.10.2013 medzi sumou 350,- eur, za dané obdobie v súhrne suma 2 800,-

eur a odporcom uhradenými platbami. Odporca v tomto období uhradil dňa 18.3.2013 sumu 800,- USD
na účet S. U. D. v Spojených štátoch amerických, čo je v prepočte 618,72 eura dňa 30.4.2013 uhradil
pozdĺžnosti na výživnom platbou vo výške 314,06 eur, a to na účet na Slovensku. Od 1.5.2013 odporca
prispieval na výživu mal. L. sumou 240,- eur na účet na Slovensku. Rozdiel tak podľa jej výpočtov
predstavoval sumu 427,22 eur.

V tomto podaní matka mal. L. tiež uviedla, že upúšťa od bodu 4 pôvodného návrhu, keďže v prepočte
k uzavretiu účtu v spojených štátoch amerických k 30.4.2013 boli zohľadnené aj kurzové rozdiely od
6.5.2010 a otec mal. L. tieto pozdĺžnosti uhradil dňa 24.5.2013.

Súd doručil účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, otcovi spolu s návrhom
na vyjadrenie.

Otec mal. dieťaťa vo svojom vyjadrení k podanému návrhu doručenom súdu dňa 10.1.2014 poukázal
na rozhodnutie vydané dňa 19.7.2006 Rodinným súdom New York, okres Kings, ktorým bolo určené

výživné pre mal. L. a bola mu uložená povinnosť platiť výživné vo výške 55,- USD týždenne. V októbri
2008 sa vrátil späť na územie Slovenska a od tohto momentu až do apríla 2013 platil výživné spôsobom
uloženým rozhodnutím Rodinného súdu New York, a to na účet „the U. S. D.“. S týmito prostriedkami
na tomto účte, má oprávnenie nakladať matka mal. dieťaťa ako zákonná zástupkyňa. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že matka mal. L. podala na súd návrh zvýšenie výživného, ktoré bolo vedené pod sp

zn. 4P/345/2009. Toto konanie bolo zastavené z dôvodu, že na rodnom liste mal. L. nebol zapísaný ako
otec dieťaťa on, ale bývalý manžel matky P. W., pričom o tomto nesúlade medzi zápisom v slovenskom
rodnom liste mal. L. a zápisom v jeho americkom rodnom liste nemal on vedomosť a výživné na dieťa
platil. K zmene v označení otca v rodnom liste došlo od 14.1.2013.Ďalej otec mal. L. uviedol, že v čase rozhodovania Rodinného súdu v New Yorku o výške výživného pre
mal. L. bol jeho príjem vo výške 330,- USD týždenne (čo bolo približne 957,16 eur mesačne. Do mája
roku 2008 uhrádzal takto určené výživné riadne a včas. V máji 2008 bol nútený zmeniť zamestnanie v

dôsledku čoho sa mu znížil príjem, preto nebol schopný platiť výživné v určenej výške. Taktiež z toho
dôvodu sa vrátil späť na Slovensko. Po návrate na Slovensko si po štyroch mesiacoch našiel prácu a
dlžné výživné vyrovnal v celom rozsahu ku dňu 4.1.2010.
Taktiež poukázal na svoje súčasné zárobkové pomery, ktoré sú iné ako boli v čase rozhodovania
Rodinného súdu New York. V tom čase bol slobodný a okrem mal. L. nemal žiadne deti. V súčasnosti

má založenú rodinu dve mal. deti vo veku 2 roky a 10 mesiacov a ďalšie vo veku 3 mesiace a manželku,
ktorá je na materskej dovolenke. Manželka
od 16.3.2014 poberá dávky vo výške 15,87 eur denne, čo je mesačne 476,10 eur. od 16.3.2014 však
bude poberať už len rodičovský príspevok vo výške 195,- eur.
Jeho čistý mesačný príjem vrátane odmien bol za rok 2012 vo výške 1 332,- eur, za rok 2013 vo
výške 1471,- eur. Z dôvodu, že pre svoju rodinu potreboval zaobstarať primerané bývanie požiadal o

hypotekárny úver na zakúpenie trojizbového bytu v L., a to vo výške 84 000,- eur, s dobou splácania 25
rokov a výškou mesačnej splátky 397,90 eur.

Od apríla 2013 jeho starší syn začal chodiť do súkromnej škôlky, kde výška školného je 375,-
eur. Vzhľadom na výšku výdavkov s tým súvisiacich hľadajú štátnu škôlku, kde ho zatiaľ z dôvodu

obmedzeného počtu voľných miest nemohli prijať. Ak syna neprijmú do štátnej škôlky bude ju musieť
najneskôr v marci zrušiť, keďže suma úhrady za školné je vysoká. Svoje mesačné výdavky vyčíslil na
sumu 2078,- eur (nájom 154,- eur, hypotekárny úver 398,- eur, voda, kúrenie, elektrina vo výške 29,- eur,
plyn a koncesionárske poplatky 8,- eur, strava 4 členná rodina 350,- eur, mobil 70,- eur, TV a internet 24,-
eur, lieky 4 členná rodina 15,- eur, auto - pohonné hmoty 120,- eur, auto oprava údržby 30,- eur, poistenie

domácnosti 10,- eur, školné škôlka 275,- eur, výživné mal. L. 161,- eur, hygienické potreby 4 členná
rodina 50,- eur, darčeky narodeniny, meniny, Vianoce - eur, iné výdavky - opravy, údržba domácnosť
-100,- eur). Vzhľadom na tieto výdavky otec mal. L. uviedol, že sa nachádza v situácii, kde jeho výdavky
ďaleko prevyšujú jeho príjmy. Od marca 2014 bude manželka poberať už iba rodičovský príspevok, preto
ich reálny spoločný príjem bude iba vo výške 1666,- eur, pričom ich výdavky aj po zrušení súkromnej

škôlky budú vo výške 1773,- eur. V tejto sume je zarátaný aj príspevok na štátnu škôlku približne vo
výške 70,- eur.

Ďalej uviedol, že uhrádzal výživné na mal. L. na slovenský účet matky vo výške 200,- eur plus 40,- eur
v závislosti od jeho finančných možností, a to aj napriek skutočnosti, že Rodinným súdom New York mu

bola určená nižšia výška výživného. Avšak s poukazom na jeho príjem 1 471,- eur a výdavky vo výške
2078,- eur nie je schopný prispievať na maloletého výživným v navrhovanej výške 350,- eur ani vo výške
200,- eur, na výške ktorej mal záujem sa s matkou dohodnúť, nakoľko sa jeho pomery vzhľadom vyššie
uvedené skutočnosti zmenili. Vo vzťahu k ďalším nárokom uplatneným matkou mal. L., a to k dlžnému
výživnému za posledné tri roky, čiže od 1.3.2010 do 1.3.2013 vo výške 6 542,13 eur a rozdielu dlžného

výživného za obdobie od 1.3.2013 do 31.10.2013 vo výške 427,22 eur, uviedol, že na mal. L. uhrádzal
do mája 2013 výživné v sume 220 USD v zmysle rozhodnutia Rodinného súdu New York, okres Kings
a od mája 2013 uhrádzal výživné vo výške 240,- eur i napriek neprimeranosti tejto sumy vzhľadom na
jeho príjmy a výdavky. Výživné v uvedených sumách pre mal. L., ktorý ma 7 rokov podľa jeho názoru
nie je nízke, práve naopak a s poukazom na jeho príjem a skutočnosť, že je živiteľom 4 člennej rodiny.

V lete 2013 synovi dal sumu 100 eur na letný tábor, na ktorý nakoniec nebol.

Vo vzťahu k spätnému priznaniu výživného, ktoré by malo byť rozdielom medzi sumou 350,- eur a
ním plateným výživným, na to nevidí dôvod nakoľko vyživovaciu povinnosť plnil v stanovenej výške a
aj nad jej rámec. Taktiež matka neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý toto výživné požaduje. K dlžnému

výživnému vo výške 563,52 uviedol, že mu nie je zrejmé z čoho vyplýva požadovaná suma, keďže
výživné má uhradené a v pravidelných platbách pokračuje. Poukázal aj na skutočnosť, že aj samotná
matka vo svojich vyjadreniach uviedla, že dlžné výživné má uhradené. K ostatným nárokom uviedol, že
jednorazové uhrádzanie nákladov požadované matkou. mal. L. nemá oporu v zákone ani v konštantnej
judikatúre. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že vzhľadom na všetky skutočnosti je schopný mal.

L. prispievať na jeho výživu sumou 161,- eur mesačne. Súhlasil so zverením mal. L. do osobnej
starostlivosti jeho matky.Matka na poslednom pojednávaní žiadala, aby súd zaviazal otca dieťaťa platiť výživné v plnej výške
nákladov, ktoré má na dieťa a to v sume 617,12 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca mal. L., kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s
návrhom na začatie konania, vyjadrením matky mal. L. zo dňa 12.9.2013, zmenou/doplnením návrhu na
úpravu rodičovských práv a povinností podaného na tunajšom súde dňa 8.3.2013 zo dňa 23.10.2013,
vyjadrením otca mal. L. zo dňa 7.1.2014, listinnými dôkazmi doloženými do spisu, obsahom pripojených
spisovsp.zn.4P/345/2009,sp.zn4P/153/2011,sp.zn.4P/338/2011asp.zn.4P/179/2011akoajďalším

spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

Mal. L. F. W., nar. XX.X.XXXX pochádza zo vzťahu T. W., nar. XX.XX.XXXX a P. L., nar. X.X.XXXX.
Rozhodnutím Rodinného súdu New York, okres Kings zo dňa 19.6.2009 bolo otcovi mal. L. uložená
povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 55,- USD týždenne. Otec mal. L. si svoju vyživovaciu
povinnosť, v zmysle tohto rozhodnutia plnil až do konca apríla 2013, keď zasielal určené výživné na účet

na účet „the U. S. D.“. Zo zhodných tvrdení oboch rodičov vyplýva, že k máju 2013 mal otec mal. L. všetky
záväzky z vyživovacej povinnosti určenej Rodinným súdom New York, okres Kings uhradené. Od mája
2013 otec mal. L. pravidelne prispieval na jeho výživu matke mal. L. sumou 240,- eur mesačne, ktorú
zasielal na slovenský účet matky mal. L.. Matka mal. L. mu doteraz zabezpečovala osobnú starostlivosť.
Podaným návrhom žiadala, aby súd zveril mal. L. do jej osobnej starostlivosti, ktorá ho bude zastupovať

a zároveň spravovať jeho majetok. Otec mal. L. s týmto návrhom súhlasil.
Nesúhlasil však s výškou výživného, ktorú požaduje matka určiť v sume 350,- eur mesačne a na
poslednom pojednávaní v sume 617,12 eur mesačne a žiadal, aby súd určil výšku jeho vyživovacej
povinnosti k mal. L. na sumu 180,- eur. Taktiež nesúhlasil s uplatneným dlžným výživným a náhradami
jednorazových nákladov v zmysle podaného návrhu.

Matka mal. L. je nezamestnaná. Od 16.5.2012 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
nepoberá žiadne dávky, nakoľko nepreukázala príslušnú dobu odpracovaných rokov. Uviedla, že žije v
regióne, kde má problém nájsť si prácu adekvátnu svojmu vzdelaniu. Od 8.6.2009 do 21.4.2012 bola
vedená ako občan zabezpečujúci starostlivosť o dieťa do veku 6 rokov. Dňa 23.7.2008 sa vrátila z USA

kde dovtedy žila, späť na Slovensko. Maloletý K. sa narodil v USA, je občanom SR.
Má vyživovaciu povinnosť okrem mal. L. aj k staršiemu synovi W., nar. XX.X.XXXX, ktorého otcom nie
je odporca ale nebohý K. B., nar. X.X.XXXX a zomr. X.X.XXXX. Spoločne so svojimi deťmi býva v
rodinnom dome v Y., ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Okrem nej v tomto rodinnom dome býva aj jej
brat s manželkou. Náklady na bývanie podľa vyjadrení navrhovateľky uhrádzajú jej rodičia. Náklady

súvisiace so stravovaním mal. L. matka určila na sumu 210,- eur. Nakoľko mal. L., tak ako aj jeho matka
súvegetariánmi, mal.L.satakstravujedoma.Matkamal.L.stanovilacenujehodennejstravnejjednotky
vo výške 7,58 - 8 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že mal.

L. ako aj jeho matka a brat sú vegetariánmi musí niektoré vitamíny a minerály prijímať vo forme
vitamínových doplnkov, s čím sú mesačné výdavky vo výške 8,- eur. Taktiež ako vyplýva z vyjadrení
matky značnú časť potravín si dopestujú v záhradke.
Okrem týchto nákladov matka uhrádza aj mimoškolské aktivity mal. L., a to rôzne krúžky ako tanečnú
v Kežmarku 2x týždenne, kde syna vozí autom - 15 eur mesačne + výdaje na tanečné ošatenie, tenis

1x týždenne 6 eur, lyžovanie 2xtýždenne - 5 eur či počítačový krúžok 1x týždenne s čím má výdavky
približnevovýške89,-euratiežúhradaškolskejdružinyvovýške2,-eurmesačne.Dieťatrpísyndrómom
ADHD, a preto je potrebné zabezpečiť mu aktivitu. /č.l. 254/ Taktiež sú náklady súvisiace so zakúpením
školských potrieb vo výške 13,- eur mesačne, lekárskymi vyšetreniami a dentálnou hygienou vo výške
7,- eur mesačne a tiež náklady na rôzne darčeky, súťaže rekreácie a prázdninové programy. Celkovo

priame platby na mal. L. matka vyčíslila na sumu 349,- eur.
Náklady domácnosti matka mal. L. podaním doručeným súdu dňa 20.1.2014 vyčíslila na sumu 1049,37
eur, v čom je zahrnutý benzín vo výške 250,- eur, strava pre matku mal. L. a pre mal. W. vo výške
350,- eur a výživové doplnky pre nich vo výške 20,- eur. Ďalej sú v týchto nákladoch na domácnosť
zahrnuté náklady na elektrinu, plyn, vodu, koncesionárske poplatky, hygienické potreby, telefón, opravy

a poistenie auta a výlety v celkovej výške 429,37 eur. Priemerné mesačné celkove výdaje na mal. L.
matka vyčíslila teda sumou 617 eur.Otec mal. L. je zamestnaný v spoločnosti Dell, s.r.o. Jeho priemerný mesačný príjem vyplývajúci z
predložených listinných dôkazov za rok 2103 bol vo výške 1467,76 eur. Okrem mal. L. má vyživovaciu
povinnosť aj k dvom deťom vo veku 3 rokov a vo veku 6 mesiacov, ktoré má so súčasnou manželkou.

Žijú v spoločnej domácnosti v 3 izbovom byte v X. - L.. Na kúpu bytu otec mal. L. spolu s manželkou si
zobrali hypotekárny úver vo výške 84 000,- eur s mesačnou anuitnou splátkou vo výške 397,- eur
a dobou splácania 25 rokov.
Náklady na bývanie ako vyplýva z predložených listinných dôkazov má za služby spojené s užívaním
bytu vo výške 157,85 eur mesačne (fond opráv, vývoz komunálneho odpadu, voda, teplo, teplá úžitková

voda), elektrina vo výške 29,05 eur a telefón vo výške 24,97 eur mesačne a vo výške 35,98 eur mesačne.
Okremtohouhrádzaživotnépoistenievovýške110,99eur mesačneapoisteniezodpovednostizaškodu
spôsobnú prevádzkou motorového vozidla vo výške 118,30 eur ročne. Náklady na stravu pre štvorčlennú
rodinu vyčíslil vo výške 350,- eur mesačne. Okrem toho má výdavky na benzín v súvislosti s cestovaním
do práce vo výške 120,- eur mesačne a opravu a údržbu auta vo výške 30,- eur. Ďalšie výdavky súvisia
zo zakupovaním liekov pre štvorčlennú domácnosť vo výške 15,- eur mesačne a zo zakupovaním

hygienických potrieb vo výške 50,- eur mesačne. Staršie dieťa navštevuje súkromnú materskú škôlky /
do štátnej je problém umiestniť dieťa/ za ktorú uhrádza 170 eur a sumu 220 eur dopláca štát.
V mesiacoch marec a apríl 2013 otec uhradil na výživnom sumu po 220 USD mesačne t.j. po 169 eur /
v prepočte na kurz dolára k 15.3.2013 a 15.4.2013 1,308/ a od 1.5.2013 uhrádzal na výživnom sumu
240 eur mesačne.

Manželka je od augusta 2013 na materskej dovolenke . Jej príjem je t.č. od 15.3.2014 rodičovský
príspevok vo výške 203,20 eur. Dovtedy poberala dávky v materstve 460 eur, zároveň pracuje na dohodu
o vykonaní práce s odmenou 10 eur na hodinu. V decembri 2013 mala vyplatené vianočné prémie vo
výške 1.555,- eur

Mal. L. je žiakom 1. ročníka základnej školy, ktorú navštevuje v Starej Ľubovni. Má zdravotné problémy
- syndróm ADHD v súvislosti s čím navštevuje rôzne odborné ambulancie. Tiež navštevuje rôzne krúžky
2 x týždenne tanečný, 2 x týždenne lyžiarsky klub, 1 x týždenne tenis a 1 x týždenne počítačový krúžok.
Tieto záujmové aktivity mu odporúčala aj psychologička.

Kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. L. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko tá doposiaľ
zabezpečoval jeho osobnú starostlivosť a má záujem túto starostlivosť aj naďalej zabezpečovať. Výšku
výživného pre mal. L. navrhol určiť na sumu 270,- eur mesačne. Taktiež navrhol, aby súd určil výživné
aj 3 roky spätne odo dňa podania návrhu, nakoľko matka mal. L. nemohla požiadať, nakoľko nemala
potrebné doklady na podanie návrhu na určenie vyživovacej povinnosti.

Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností a určenie rozsahu vyživovacej
povinnosti k mal. L. F. W., nar. XX.X.XXXX.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26

sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletomdieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., môže navrhovateľ vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na skutočnosť, že mal. L., ale aj jeho rodičia majú obvyklý pobyt na území Slovenskej
republiky, má slovenský súd pravomoc konať vo veci podania návrhu o zverenie dieťaťa a určeni
výživného, a to podia ust. § 38a ZMPS, podľa ktorého pravomoc slovenského súdu na konanie o
výživnom je daná ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej

republiky.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky mal. dieťaťa je čiastočne dôvodný.
Rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a mal. dieťaťu prakticky od narodenia zabezpečuje
osobnú starostlivosť jeho matka . Otec súhlasil s návrhom matky na zverenie mal. L. do jej osobnej

starostlivosti, avšak nesúhlasil s požadovanou výškou výživného pre mal. dieťa.

Určenie výšky výživného jednak závisí od výšky pravidelných ako aj nepravidelných mesačných platieb
na dieťa ako aj od posúdenia zárobkových schopností a možností povinného, tak subjektívnych ako aj
objektívnych,tiežmajetkovýchpomerov,životnejúrovnepovinného,počtuinýchvyživovacíchpovinností

povinného a ich výšky, plnenie vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou o dieťa, starostlivosťou o
domácnosť, v ktorej dieťa je členom, plnenie vyživovacej povinnosti aj iný vecnými plneniami nad rámec
výživného určeného súdom.Z toho vyplýva, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná aj životná úroveň každého z
rodičov, nakoľko platí, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov.
V § 62 ods. 2 Zákona o rodine je stanovený základný princíp na určenie výšky vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom. Určenie výšky vyživovacej povinností sa odvodzuje od možností, schopností a
majetkových pomerov povinného subjektu, ktorým je v tomto prípade otec mal. L.. Pokiaľ je životná
úroveň povinného nízka a nemá objektívne možnosť ju zvyšovať je potom nevyhnutné aj obmedziť
nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje povinnosť zvyšovať
životnú úroveň dieťaťa.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žeživotnáúroveň,majetkovépomeryotcamal.dieťaťa
a jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom z manželstva, nedovoľujú určiť súdu vyživovaciu
povinnosť v matkou požadovanej pôvodnej výške 350,- eur mesačne a na poslednom pojednávaní v
požadovanej výške 617,12 eur mesačne.

Súd preto určil vyživovaciu povinnosť odporcu k mal. synovi vo výške 240,- eur mesačne od podania
návrhu na začatie tohto konania t.j. od 8.3.2013 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný.
Vzhľadom na vek mal. dieťaťa 8 rokov, opodstatnené a dôvodné potreby mal. dieťaťa, ako aj príjmy
a výdaje na strane otca mal. dieťaťa je súd toho názoru, že táto výška výživného je postačujúca,
poukazujúc aj na to, že aj matka je povinná podieľať sa na výžive dieťaťa.

Súd poukazuje na príjmy ale aj na výdaje otca mal. dieťaťa, ktorý má okrem mal. L. aj ďalšie dve
vyživovacie povinnosti k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva, spolu teda tri vyživovacie povinnosti
a jeho príjem činí 1471 eur. Nezanedbateľné sú aj výdaje otca mal. dieťaťa, súvisiace s bežným chodom
domácnosti tak, ako sú uvedené vyššie a tiež výdaje na hypotekárny úver, ktorý spláca z dôvodu riešenia

bytovej otázky jeho rodiny.
V tejto rovine ani nie je tak podstatné v akom podiele je vlastníkom bytu, ale podstatné je to, že ako
otec si plnil svoju povinnosť t.j. riešil zabezpečenie bývania pre rodinu v danom prípade prostredníctvom
hypotekárneho úveru.
Manželka otca mal. dieťaťa je t.č. na materskej dovolenke jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku

a zároveň pracuje na dohodu o vykonaní práce s odmenou 10 eur na hodinu. V decembri 2013 mala
vyplatené vianočné prémie vo výške 1.555,- eur
To, že jeho manželka čiastočne pracuje aj napriek tomu, že je na materskej a tým zabezpečuje príjem
pre rodinu je chvályhodné, pretože ako žena starajúca sa o mal. detí na riadnej materskej dovolenke
by toto robiť nemusela.

Na druhej strane matka mal. L. nemá žiaden príjem, nie je ani na materskej dovolenke ale ani
nepreukázala, že zabezpečuje príjem svojou pracovnou činnosťou na pokrytie potrieb mal. dieťaťa. /
napr. aj na dohodu o vykonaní práce/. Aj napriek tomu životnú úroveň na strane mal. dieťaťa je možné
hodnotiť ako „vyššiu“. Je pravdou, že aj matka má značné výdaje na mal. detí, avšak vzhľadom na to,

že matka je bez akéhokoľvek

príjmu a je v evidencii na úrade práce, ide o dosť vysoké platby, ktoré by mal problém financovať aj rodič
pracovne činný a zarábajúci. Len na pohonné hmoty /benzín/ matka dáva podľa jej vyjadrenia mesačne

cca 220 eur a najazdí 2400 km mesačne. Náklady na prevádzkovanie a opravy auta vyčíslila sumou
595 eur ročne./č.l. 252/

Je treba dať matke za pravdu, že v regióne kde žije je značná nezamestnanosť, avšak vzhľadom na
uvádzané potreby mal. dieťaťa by si matka mohla nájsť akékoľvek zamestnanie, z ktorého by mala

príjem potrebný na zabezpečenie výdajov na dieťa.
Tiež je potrebné uviesť aj to, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť
pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon
o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa, takže nemôže obstáť argumentácia,
podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii,

adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo
v doterajšej miere. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne
- najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča. Ani túto však nemožno absolutizovať, pretože
ak rodič má dostatočné majetkové pomery na to, aby dieťaťu zabezpečil vyššiu životnú úroveň, avšaksám svoje potreby obmedzuje, odopiera si a šetrí, potom treba pri hodnotení dôkazov vychádzať z
možností životnej úrovne rodiča a nie jej reálneho stavu.

Súd poznamenáva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to tak na začiatku niektorým
jedincom môže zdať. V skutočnosti týmto budúci rodičia berú na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá
ich bude sprevádzať po celý ďalší život, mnohokrát až do ich vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa
správali tak, že si svoje záväzky a povinnosti dokážu vždy a za každých okolností plniť.

Súd z predložených dokladov a vyjadrenia otca zistil, že otec za marec a apríl 2013 uhradil na výživnom
sumu po 220 USD mesačne t.j. po 169 eur mesačne /pri kurze 1,30 eur/ /podľa rozsudku štátu New
York/ a od mája 2013 uhrádzal na výživu sumu 240 eur mesačne Pri výške určeného výživného po 240
eur mesačne ma otec na výživnom dlh za mesiac marec 2013 vo výške 15 eur a apríl 2013 vo výške
71 eur, spolu 86 eur.

Súd ďalej v časti týkajúcej sa matkou mal. L. uplatneného dlžného výživného konanie zastavil v súlade
s § 96 ods. 1 O.s.p., pretože matka vzala návrh v tejto časti späť, a to podaním doručeným súdu dňa
23.10.2013 a tiež na pojednávaní zo dňa 21.1.2014.

Matka mal. L. tiež žiadala, aby vyživovacia povinnosť otca mal. L. bola určená spätne aj za posledné

tri roky od podania návrhu, t.j. od 1.3.2010 do 1.3.2013, a to ako rozdiel medzi platbami výživného
uhrádzanými otcom mal. L. vo výške 220,- USD mesačne a ňou uplatňovanou výškou výživného za toto
obdobie vo výške 350,- eur a neskôr upravených na sumu 617,12 eur.

V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, je

možné právo na výživné priznať aj za dobu 3 rokov spätne pred začatím súdneho konania, avšak iba
v prípade, ak sú tu preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Takáto sprísnená zákonná úprava
smeruje k tomu, aby oprávnené osoby podávali návrhy bez
zbytočnéhoodkladuprinaplnenízákonnýchpodmienok,pričomexistenciudôvodovhodnýchosobitného
zreteľa súd posudzuje podľa konkrétnych okolností jednotlivých prípadov (napr. za takýto relevantný

dôvod môže považovať zlý zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas podať návrh) a
dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažuje navrhovateľa, ktorý žiada určenie výživného spätne.

V tomto konkrétnom prípade má súd jednoznačne za to, že matka mal. L. v konaní nepreukázala
existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Matka mal. L. síce podala na tunajšom súde dňa 14.12.2009 návrh na úpravu výživného pre mal. L.,
avšak konanie ktoré sa viedlo na súde pod sp. zn. 4P/345/2009 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia
návrhu na úpravu vyživovacej povinnosti k mal. L. samotnou matkou mal. L.. Dôvodom späťvzatia tohto
návrhu bola skutočnosť, že v rodnom liste mal. L. nebol uvedený skutočný biologický otec mal. dieťaťa
ale bývalý manžel matky mal. dieťaťa. Tejto skutočnosti si musela matka byť vedomá, keďže disponovala

predmetným rodným listom a aj napriek tomu taký doklad predložila do súdneho spisu. Vyživovacou
povinnosťou nebolo teda v tom čase možné zaviazať označeného odporcu - P. L., ktorý nebol v rodnom
liste uvedené ako jeho otec.
Táto skutočnosť, by mohla byť relevantným dôvodom, pre ktoré matka mal. L. nepodala návrh na
určenie vyživovacej povinnosti bezprostredne po tom, čo sa s mal. L. vrátila na Slovensko a otec mal.

L. im v tom čase neprispieval na jeho výživu. Súd však chce poukázať na skutočnosť, že matka mal.
L. mala dostatočný časový priestor na to, aby túto situáciu vyriešila, nakoľko si musela byť vedomá,
že sa jej dieťa narodilo za trvania manželstva so P. W., ktorý bol uvedený ako otec mal. L. v jeho
rodnom liste až do ukončenia konania o zapretie otcovstva vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
49/179/2012 a následného určenia otcovstva súhlasným vyhlásením oboch súčasných rodičov, čo však

matka neurobila bez zbytočného odkladu a tento rozpor neodstránila včas. Až 03.06.2011 bol na
súd podaný prvý riadny návrh, a to na ustanovenie opatrovníka na podanie návrhu na rozhodnutie o
prípustnosti zapretia otcovstva k mal. L., pričom matka sa s dieťaťom vrátila na Slovensku ešte v roku
2008. Od tohto obdobia mala dostatok času /cca 3 roky/ na realizovanie úkonov, ktoré by umožnili to,
aby v rodnom liste bol uvedený biologický otec mal. dieťaťa.

Taktiež súd poukazuje na tú skutočnosť, že počas tohto obdobia, teda od 1.3.2010 do apríla 2013 si
otec mal. dieťaťa svoju vyživovaciu povinnosť plnil tak, ako mu bolo uložené rozhodnutím Rodinného
súdu New York, okres Kings zo dňa 19.6.2009. Od mája 2013 uhrádza sám vyššie výživné a to v sume240 eur mesačne. Dlžné výživné pred týmto obdobím ma už úplne vyrovnané, čo potvrdila aj samotná
matka dieťaťa.

Súd preto v tomto konkrétnom prípade bol toho názoru, že neboli splnené podmienky na určenie
výživného 3 roky spätne t.j. pred dňom 8.3.2013 a vyživovaciu povinnosť otca určil od podania
predmetného návrhu na súd. Súd poznamenáva, že matka dôvodnosť určenia výživného 3 roky spätne
oprela o zistenie, že otec zarába nie 1500 eur ale podľa jej vedomosti až 2500 eur, čo však v konaní
nebolo preukázané.

Súd ďalej zamietol návrh v časti uplatnených jednorazových nákladov spojených s obstaraním dokladov
mal. L. vo výške 329,94 eur a náklady spojené s vybavením slovenského rodného listu, cestovného
pasu a cestovného zo Spojených štátov amerických na
Slovensko vo výške 229,48 eur, ďalej polovicu nákladov spojených s konaním o zapretie otcovstva a
náklady na vydanie pasu Spojených štátov amerických vo výške 92,92 eur.

Takéto jednorazové výdavky sa považujú za nepravidelné platby, ktoré sa prirátajú k pravidelným
mesačným nákladom mal. dieťaťa ako 1/12 z celkovej sumy jednorazových výdavkov a posudzujú sa
pri výpočte spolu s pravidelnými mesačnými nákladmi súvisiacimi napríklad s bývaním, stravovaním,
výdavkami na lieky a pod. Súd preto v tejto časti nárok matky ako nedôvodný zamietol. Tieto nároky
vznikli ešte pred podaním samotného návrhu na úpravu vyživovacej povinnosti k mal. L.. Keďže súd

zamietol návrh matky mal. L. v časti výživného za obdobie troch rokov spätne od podania súd sa už
nezaoberal skutočnosťou, akoby tieto nároky ovplyvnili výšku nákladov na mal. L. v tomto období. Aj
na tomto mieste však súd musí poukázať na tú skutočnosť, že aj v tomto období, kedy vznikli tieto
jednorazové náklady si otec mal. L. plnil svoju vyživovaciu povinnosť.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a cit. zák. ust. súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti
tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré

možno v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.