Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6P/3/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614200429
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614200429.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci starostlivosti súdu o
maloletého I. D., L.. XX. XX. XXXX S. C. D. D., L.. XX. XX. XXXX, bytom pri matke, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov G. D., L.. XX. XX.
XXXX, J. D., V. T. XXX/XX, zastúpeného Mgr. Róbertom Liškom, advokátom, Advokátska kancelária,
Štefánikova 882/39, Poprad a C. D., L.. XX. XX. XXXX, J. Ž. XXX/X, B. C., zastúpenej Centrom právnej
pomoci, kancelária Liptovský Mikuláš, Kollárova 2, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 21. 01. 2014 otec detí žiadal, aby súd znížil výživné počnúc dňom 01.
01. 2014 na maloletého I. zo sumy 120,-eur na 80,-eur mesačne a maloletú D. zo sumy 120,-eur na
70,-eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že sa u neho zmenili podstatne pomery v dôsledku toho, že z
organizačných dôvodov bol s ním skončený pracovný pomer ku dňu 31. 03. 2013. Od 01. 04. 2013 bol
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom od 01. 04. 2013 do 30. 09. 2013 mu bola
vyplácaná dávka v nezamestnanosti mesačne 446,90 eur. Z dôvodu, aby dokázal zabezpečiť výživu
svojej rodiny a detí, dňom 01. 11. 2013 si otvoril živnosť, ale do podanie návrhu príjem zo živnosti nemal.
Podaním bez dátumu, doručeným súdu dňa 24. 02. 2014 otec detí, zastúpený advokátom oznámil, že v
predmete podnikania „diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel a maloobchod/veľkoobchod“
si živnosť založiť v predstihu z dôvodu, aby mohol následne pokračovať vo vybavovaní prevádzky
autoservisu a riadne tak konať s mestom a príslušným stavebným úradom, hygienou, odborom životného
prostredia na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš. Na pojednávaní dňa 27. 02. 2014 otec žiadal znížiť
výživné na každé z detí na čiastku 70,-eur mesačne a na pojednávaní dňa 01. 04. 2014 výživné žiadal
znížiť od podania návrhu na čiastku 180,-eur mesačne spolu pre obidve deti. Uviedol, že v priestoroch
patriacich jeho otcovi S. D. - väčšia garáž, chcel začať podnikať. Povolenie na podnikanie v týchto
priestoroch však mohol vybavovať až po tom, keď mal živnostenské oprávnenie. Vtedy mu bolo z
hygieny oznámené, že v priestoroch musí byť určitý typ podlahy, musí tam byť voda, a preto bolo
treba ešte urobiť ďalšie stavebné práce, v dôsledku čoho sa stavebné konanie predĺžilo. Stavba bola
skolaudovaná až dňa 05. 03. 2014. Dňa 15. 03. 2014 mu do prevádzky bola nainštalovaná registračná
pokladnica, ktorú otec kúpil za 360,-eur z finančných prostriedkov poskytnutých jeho otcom a oficiálne
od 17. 03. 2014 prevádzkuje živnosť v priestoroch vlastnícky patriacich jeho otcovi, ktorá sa nachádza v
Podtúrni pri Liptovskom Hrádku. Zatiaľ mal príjem z podnikania iba 50,-eur, ktorú skutočnosť dokladoval
knihou uzávierok elektronickej registračnej pokladnice a za predaj ojazdených pneumatík na diskoch
mal príjem 239,- eur. Zatiaľ nenakupoval žiadne zariadenie v súvislosti s výkonom živnosti, nakoľko
používa zariadenie, ktoré mal už predtým jeho otec. Bude musieť kúpiť ešte diagnostické zariadenie na
diagnostiku motorových vozidiel s tým, že najlacnejší typ stojí okolo 140,-eur. Otec detí uviedol, že je

ženatý, vyživovaciu povinnosť má však iba voči mal. I. a mal. D., ktoré deti pochádzajú z jeho prvého
manželstva. Býva striedavo vo Svite v byte svojej manželky a u svojich rodičov v Lipt. Hrádku. Výživné
na mal. deti I. S. D. D. vyrovnal do konca januára 2014 v pôvodne určenej výške po 120,-eur mesačne
na každé z detí, za mesiace február a marec 2014 výživné nezaplatil, nakoľko nemal žiadne finančné
prostriedky. Otec detí poukázal aj na svoje zdravotné problémy, keď na chrbticu nosí ortézu.

Matka detí so znížením výživného nesúhlasila, naopak uviedla, že sú dôvody na zvýšenie výživného,
nakoľko detí sú staršie a náklady sa zvýšili. Maloletý I. chodí do 4. ročníka ZŠ v Závažnej Porube maloletá
D. od septembra 2013 začala chodiť do 1. ročníka tej istej základnej školy. V súvislosti s návštevou školy
mesačne vynakladá na cestovné pre každé dieťa po 17,-eur a za obedy po 24,-eur. S deťmi býva v 3-
izbovom byte, ktorý patrí jej otcovi s tým, že za byt platí mesačne 220,-eur aj s elektrinou. Žije sama s
deťmi. Pracuje ako predavačka, kde má veľmi nízky príjem. Aj túto prácu má však len do 30. 06. 2014,
kedy jej končí pracovná zmluva a nevie, či bude zamestnaná aj potom. Matka detí uviedla, že návrh otca
je len účelový, jeho sociálna situácia je podstatne lepšia. Konanie o zníženie výživného vnímala ako
reakciu otca na konflikt, ktorý mali dňa 04. 08. 2013. Odvtedy otec riadne výživné neplatil, nestretával
sa s deťmi a to ani na Vianoce, teraz na meniny dcére ani nezagratuloval. Keďže neplatil riadne výživné,
v októbri 2013 dala podnet na trestné stíhanie; pod hrozbou trestného stíhania otec vyrovnal dlžné
výživné a reakciou na to bolo podanie návrhu na zníženie výživného. Matka uviedla, že obidve deti majú
zdravotné problémy, I. nosí okuliare, za ktoré v auguste zaplatila 86,-eur. D. trpí na skoliózu, má ploché
nohy, vybočené kolená, z toho dôvodu jej musela kúpiť ortopedický matrac za 37,90 eur a s dcérou musí
chodiť pravidelne na plaváreň.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine

(1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné na mal. I. D. S. C.. D. D. bolo určené naposledy rozsudkom tunajšieho súdu 4P/108/2012-19 zo
dňa 05. 09. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 14. 09. 2012. Týmto rozsudkom bolo rozvedené
manželstvo rodičov detí a súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej deti boli zverené do osobnej
starostlivosti matke, otec sa zaviazal prispievať na výživu každého z detí po 120,-eur mesačne a súčasne
bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi. V čase tohto rozhodovania bol otec detí zamestnaný s
príjmom 698,-eur a matka detí bola nezamestnaná a poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 220,-
eur mesačne. Otázka výživného bola následne posudzovaná v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 5P/11/2013, kedy otec požiadal o zníženie výživného na každé z detí na sumu 60,-eur mesačne
návrhom, doručeným súdu dňa 26. 03. 2013. Rozsudkom 5P/11/2013-59 zo dňa 03. 06. 2013 súd návrh
zamietol z dôvodu, že aj keď otec detí bol prepustený zo zamestnania z organizačných dôvodov ku dňu
31. 03. 2013, bolo mu v mesiaci apríl 2013 vyplatené odstupné asi 3 600-eur netto a poberal ešte dávku
v nezamestnanosti vo výške 446,90 eur. V čase tohto rozhodovania bol otec detí ženatý, jeho manželka
mala príjem 422,-eur mesačne, starala sa o dve deti, keď výživné platil ich otec iba na jedno dieťa vo
výške 50,-eur. Otec detí býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou v byte, za ktorý sa platila
zálohová úhrada vo výške 220,-eur mesačne. V čase tohto rozhodovania matka detí bola zamestnaná
s príjmom 465,-eur mesačne, bývala spolu s maloletými deťmi v byte patriacom jej otcovi.

Nakoľko otec podal opäť návrh na zníženie výživného, súd skúmal, či od posledného rozhodnutia
súdu nastala taká podstatná zmena v jeho pomeroch, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec detí u svojho ostatného zamestnávateľa odmietol
robotnícku pozíciu, ktorú mu ponúkol jeho zamestnávateľ Technická obnova a ochrana železníc, a. s.
Žilina po tom, ako došlo k zrušeniu jeho pracovného miesta strojníka. Podľa tvrdenia otca detí toto miesto
odmietol zo zdravotných dôvodov, nakoľko sa jednalo o prácu vo výškach a on pre problémy s chrbticou
túto prácu vykonávať nemohol. Otec detí poberal v zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov dávku v
nezamestnanosti a po uplynutí tejto doby bol ku dňu 31. 10. 2013 vyradený z evidencie uchádzačov o
zamestnanie. Následne dňom 01. 11. 2013 otec detí získal živnostenské oprávnenie, keď v predmete
podnikania má uvedenú diagnostiku a opravu cestných motorových vozidiel a kúpu tovarov za účelom
jeho predaja konečnému spotrebiteľovi. Diagnostiku a opravu cestných motorových vozidiel otec detí
vykonáva v nebytových priestoroch, ktoré postavil jeho otec S. D. na pozemku, ktorý patrí otcovi
maloletých detí. Nebytové priestory boli skolaudované dňom 05. 03. 2014, pričom otec oficiálne podniká
v týchto priestoroch od 17. 03. 2014. Osobné pomery otca sa nezmenili, je ženatý, pričom vyživovaciu
povinnosť má stále iba k I. S. D. D.. Pomery matky detí sa od posledného rozhodovania o výživnom (o
návrhu otca na zníženie výživného) nezmenili.

Z uvedeného vyplýva, že otec detí od 01. 11. 2013 disponuje živnostenským oprávnením z čoho vyplýva,
že mal možnosť zabezpečovať si prostriedky na obživu zo živnosti. Podľa vlastného tvrdenia však
nemohol hneď začať vykonávať práce z dôvodu, že nebytové priestory nespĺňali zákonom predpísané
podmienky.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Otec podal návrh na zníženie výživného dňa 21. 01. 2014 s tým, že výživné žiadal znížiť najskôr
spätne od 01. 01. 2014 a na pojednávaní uskutočnenom dňa 27. 02. 2014 výživné žiadal znížiť od
podania návrhu. Potom predmetom konania bol návrh na zníženie výživného od 21. 01. 2014 (otec detí
ani neuviedol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mu neumožňovali podať návrh na zníženie
výživného dňa 01. 01. 2014). Za január 2014 otec zaplatil výživné v pôvodne určenej výške po 120,-
eur mesačne, a potom aj s prihliadnutím na ustanovenie § 78 ods. 2 Zákona o rodine, predmetom
bolo zníženie výživného za obdobie od 01. 02. 2014. Otec v priebehu konania opakovane zmenil výšku
zníženia výživného a to zo sumy 150,-eur mesačne na obidve deti najskôr na sumu 140,-eur na obidve
deti a nakoniec na sumu 180,-eur na obidve deti. Otec žiadal znížiť výživné s odôvodnením, že nemá
absolútne žiadne finančné prostriedky, pričom neodôvodnil z akých finančných zdrojov mieni platiť ním
navrhnuté znížené výživné. Naposledy otec detí odôvodňoval zníženie výživného na sumu 180,-eur pre
obidve deti (pravdepodobne po 90,-eur na každé z detí) tým, že po zaplatení takéhoto výživného mu

zostanú finančné prostriedky, ktoré bude môcť využívať na stretávanie sa s deťmi a príležitostné nákupy
pre deti. Už samotné toto tvrdenie je rozporné, pretože na jednej strane otec tvrdil, že nemá žiadne
peniaze, dokonca „nemá ani čo jesť“, ale na druhej strane predpokladal, že keď zaplatí výživné 180,-eur,
tak mu zostanú ešte finančné prostriedky aj na to, aby sa inou formou podieľal na úhrade potrieb detí.
Otec detí navyše neuviedol účel, na aký použil odstupné, ktoré mu bolo vyplatené v roku 2013 vo výške
3 600,-eur, keď do septembra 2013 poberal ešte dávku v nezamestnanosti v priemere vo výške 447,-
eur. Výživné má v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami,
takže bolo vecou otca, aby za situácie, keď sa rozhodol podnikať, mal vytvorené také zdroje finančných
prostriedkov (napr. z vyplateného odstupného), aby mohol dovtedy, kým začne mať zisk z podnikania,
plniť si vyživovaciu povinnosť voči deťom. Otec detí začal podnikať v priestoroch patriacich jeho otcovi,
pričom z výpovede otca vyplýva, že disponuje základným materiálnym vybavením opravárenskej dielne,
a preto nevyužil možnosť požiadať o príspevok od štátu na začiatok podnikania. Táto skutočnosť
potom nepriamo potvrdzuje výpoveď matky, že otec detí disponuje finančnými prostriedkami, ktoré súdu
nezdokladoval, ale ktoré mu umožňujú uhrádzať zvýšené výdavky súvisiace so začiatkom podnikania.
Priestory, v ktorých otec podniká, boli skolaudované dňa 05. 03. 2014, otec prevádzkuje živnosť od 17.
03. 2014, takže po tomto dátume dôvod na zníženie výživného už nie je daný.

Vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach mal súd preto preukázané,
že od 01. 02. 2014 nenastala u otca detí taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného. Súd prihliadol na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného (rozsudkom o rozvode
manželstva rodičov detí) sa zvýšili náklady na výživu detí, keď deti sú staršie, do základnej školy už
začala chodiť v septembri 2013 aj mal. D., takže stanovené výživné po 120,-eur mesačne sa v podstate
spotrebuje na úhradu fixných poplatkov do školy, cestovného, zdravotnej starostlivosti a pod. Vzhľadom
na vek detí matka osobnou starostlivosťou v prevažnej miere vyvažuje platenie výživného zo strany otca.
Matka, vzhľadom na svoj príjem, po zaplatení nákladov na bývanie, ktoré zabezpečuje nielen pre seba
ale aj pre maloleté deti, disponuje takou malou sumou, ktorú nevyhnutne potrebuje na svoju výživu. Otec
navyše s deťmi dlhodobo nie je vôbec v kontakte, a teda neprejavuje ozajstný záujem, ktorý by ako rodič
mal mať, pokiaľ ide o starostlivosť o jeho deti. Súd preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Súd nevykonal matkou navrhnuté dôkazy a to zistenie, či dávka v hmotnej núdzi bola otcovi vyplácaná
na účet a ak áno na aký, ani výpis z účtu manželky otca detí. Vypočutím otca detí bolo zistené, že
dávku v hmotnej núdzi si preberal osobne na pošte a účet, na ktorý mu zamestnávateľ poukazoval
výplatu a odstupné je účtom jeho manželky, ku ktorému on nemá dispozičné oprávnenie. Nakoľko súd
vyhodnotením dôkazov mal preukázané, že nie je daný dôvod na zníženie výživného, matkou navrhnuté
dôkazy boli nadbytočné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.