Rozhodnutie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/347/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711212500
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3711212500.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Ing. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/
XX, U. Q., zastúpený: JUDr. Tibor Bicko, advokát so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, proti
odporcovi: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, zastúpený: T.. Róbert Fatura, advokát so sídlom
Centrum 18/23, Považská Bystrica, v konaní o určenie, že darovacia zmluva je voči navrhovateľovi
právne neúčinná, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k.

6C/162/2011 - 83 zo dňa 15. apríla 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie v napadnutom výroku rozsudku súdu prvého stupňa čo do veci samej
o zamietnutí návrhu z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania odporcu
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 81,46

Eur, advokátovi JUDr. Róbertovi Faturovi, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o určenie,
že darovacia zmluva zo dňa 01.08.2011, uzavretá medzi Viliamom Šištíkom, rod. Šištíkom, nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX a odporcom, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k parcelám
v k.ú. R., č. KNC 1749/5 o výmere 3.409 m2 „zastavané plochy a nádvoria“, č. 1749/6 o výmere
1.030 m2 „zastavané plochy a nádvoria“, č. 1749/7 o výmere 790 m2 „zastavané plochy a nádvoria“,

č. 1749/8 o výmere 175 m2 „zastavané plochy a nádvoria“, č. 1749/9 o výmere 561 m2 „zastavané
plochy a nádvoria“, č. 1749/10 o výmere 1.677 m2 „zastavané plochy a nádvoria“, č. 1749/11 o výmere
478 m2 „zastavané plochy a nádvoria“, č. 1749/12 o výmere 226 m2 „ostatné plochy“, zapísané na
LV 1472 k.ú. R., ktorej vklad povolil Katastrálny úrad, Správa katastra Považská Bystrica, pod č. V
1844/11dňa05.09.2011,jevočinemuprávneneúčinná.Rozhodnutie,ktorépoprávnejstránkeodôvodnil
poukázaním na ust. § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a), § 42b ods. 2 a § 116 Občianskeho zákonníka,

založil na tom skutkovom základe, že vymáhateľná pohľadávka navrhovateľa vo vzťahu k Ing. F. F.
ukrátená nebola, hoci odporca si svoju povinnosť určenú rozhodnutím súdu nesplnil v zákonnej lehote.
V exekučnom konaní zaplatil navrhovateľovi celý dlh, úrok z omeškania a náhradu trov konania, preto
nevidel dôvod na určenie, že darovacia zmluva zo dňa 01.08.2011, ktorú uzatvorili otec Ing. F. F. so
synom F. F. ml. (odporcom) a ktorou Ing. F. F. na svojho syna previedol nehnuteľnosti v obci R., je voči
navrhovateľovi právne neúčinná. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom

návrhnavrhovateľazamietol.Otrováchkonaniarozhodolvzmysleust.§142ods.1O.s.p.,keďprocesne
úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 448,56 Eur. Priznaná náhrada trov
konania pozostávala z odmeny za úkony právnej služby: 2 úkony po 58,69 Eur (prevzatia veci a príprava
zastupovania, napísanie odvolania dňa 03.01.2012), 1 úkon po 14,67 Eur (účasť na pojednávaní dňa14.02.2013), 2 úkony po 60,07 Eur (účasť na pojednávaniach v dňoch 07.03.2013 a 15.04.2013), 2 x
režijný paušál vo výške 7,63 Eur, 3 x režijný paušál vo výške 7,81 Eur, k tomu 20 % DPH zo sumy 290,88
Eur, čo predstavuje 58,18 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a prikázať súdu prvého stupňa vo veci
znovu konať a rozhodnúť. Napadnuté rozhodnutie považoval v oboch výrokoch za nesprávne,
keďže súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy a na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne

posúdil. Poukázal na to, že bol nútený domáhať sa splnenia povinnosti uloženej súdom otcovi
odporcu v zmenkovom platobnom rozkaze sp. zn. 56Zm 32/11 zo dňa 29.07.2011 prostredníctvom
exekútorky JUDr. Adriany Steinerovej. V priebehu exekučného konania zistil, že jeho pohľadávka nie je
uspokojiteľná, pretože dlžník nemal majetok, z ktorého by bolo možné túto uspokojiť, vzhľadom k čomu
súd prvého stupňa pôvodným rozsudkom č.k. 6C/162/2011 - 37 zo dňa 01.12.2011 určil neúčinnosť
predmetnej darovacej zmluvy voči navrhovateľovi. Mal za to, že súd prvého stupňa splnil pokyn

odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení sp. zn. 17Co/40/2012 zo dňa 12.12.2012 len čiastočne,
pričom na dôkaz toho, že dlžník F.I. starší nemá ďalší majetok, z ktorého by bolo možné efektívne
uspokojiť pohľadávku, navrhovateľ navrhol vykonať znalecké dokazovanie a o tomto návrhu nebolo zo
strany súdu prvého stupňa vôbec rozhodnuté, čo považuje za závažné pochybenie. Zdôraznil, že právo
domáhať sa určenia neúčinnosti právnych úkonov dlžníka má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi

z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Predmetom
odporovateľnostijetedaprávnyúkon,nievymáhateľnápohľadávka,anijejvýška.Vdôsledkuuvedeného
návrhsmerovalvočitomu,ktomázdlžníkovhoprávnehoúkonuprospechatátoosobaniejezodpovedná
za vymáhateľnú pohľadávku, ani jej výšku. Podľa jeho názoru sa v danom prípade súd prvého stupňa
nesprávne zaoberal výškou pohľadávky, ktorá sa síce postupne znižovala, avšak toto bolo aj pričinením

súdu, ktorý účelovo odročoval pojednávania preto, aby dlžník mohol vymáhanú pohľadávku splniť.
Nesprávne právne posúdenie súdu prvého stupňa videl najmä v tom, že návrh zamietol so strohým
odôvodnením, že dlžník pohľadávku zaplatil a to aj napriek ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vyjadril presvedčenie, že napadnutá darovacia zmluva je a ostane voči nemu neúčinná, nakoľko v čase
podania návrhu na začatie konania ukracovala uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a nič na tom

nemení skutočnosť, že jeho nárok už bol uspokojený. Za nezákonný považoval aj výrok napadnutého
rozsudkuonáhradetrovkonania,pretoženávrhnazačatiekonaniapodaldôvodneavčasejehopodania
mal neuspokojenú pohľadávku voči dlžníkovi - otcovi odporcu. V danej súvislosti dôvodil, že odporca v
konaní plný úspech nemal, pretože až v priebehu konania na súde došlo k uspokojeniu jeho pohľadávky
a náhrada trov konania mu nepatrí z dôvodu, že odporovateľný právny úkon bol urobený úmyselne na

škodu navrhovateľa a v úmysle zmariť uspokojenie jeho oprávnenej pohľadávky.

K odvolaniu navrhovateľa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril odporca, ktorý
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne a právne správny, v dôsledku čoho
ho navrhol potvrdiť a zaviazať navrhovateľa povinnosťou zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 81,46 Eur. Mal za to, že predpokladom úspešnej odporovateľnosti je existencia

vymáhanej pohľadávky, pričom navrhovateľ už v čase rozhodovania vo veci nemal voči dlžníkovi žiadnu
pohľadávku a napriek tomu trval na podanom návrhu. Za ďalší predpoklad označil skutočnosť, že právne
úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, pričom zo skutkového stavu vyplýva, že dlžník F. F.
zaplatil celú pohľadávku navrhovateľa, pričom túto splácal postupne od začatie exekúcie, preto nebol
dôvod na podanie návrhu na začatie konania. Dôvodil, že návrh na začatie konania bol nedôvodný aj

vzhľadom k tomu, že dlžník disponoval a disponuje aj iným majetkom, ktorý by mohol byť v prípade
potreby speňažený a následne použitý na uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky, preto nemožno
súhlasiť s tvrdením, že darovacou zmluvou zo dňa 01.08.2011 bolo ukrátené uspokojenie pohľadávky
navrhovateľa. Zároveň zdôraznil, že navrhovateľ napriek tomu, že súd prvého stupňa mu v rámci
hospodárnosti konania poskytol možnosť zvážiť po oznámení o úplnom uspokojení jeho pohľadávky

späťvzatie návrhu, tento na návrhu naďalej trval. Vyjadril presvedčenie, že z predložených dôkazov
bez nutnosti znaleckého dokazovania nepochybne vyplýva, že dlžník navrhovateľa disponoval aj iným
majetkom okrem predmetných pozemkov, z ktorého mohol pohľadávku uhradiť a zároveň poukázal na
nedostatočnú činnosť konajúcej súdnej exekútorky, ktorá sa pri zisťovaní majetkových pomerov dlžníka
zamerala výlučne na nehnuteľnosti a hnuteľné veci značnej hodnoty nespísala do zoznamu majetku

povinného.Podaním zo dňa 04.02.2014, doručeným odvolaciemu súdu dňa 06.02.2014, vzal navrhovateľ svoje
odvolanie zo dňa 31.05.2013 proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6C/162/2011 - 83
zo dňa 15. apríla 2013 čo do výroku o zamietnutí návrhu späť. V tejto súvislosti zdôraznil, že vzhľadom

k skutočnostiam preukázaným v konaní, že proti odporcovmu otcovi mal pohľadávku, ktorú mu dlžník
nechcel zaplatiť a v úmysle zmariť alebo sťažiť jej uspokojenie daroval jedinú bonitnú časť svojho
majetku odporcovi, bol nútený podľa návrh na súd. Počas konania vo veci samej, keď sa otec odporcu
dozvedel, že návrh môže byť zamietnutý ak vymáhanú sumu uhradí, na viackrát exekútorke vymáhanú
sumu zaplatil a z toho je zrejmé, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne. Poukázal na to, že ak

by odporca neuzavrel s otcom účelovú darovaciu zmluvu, exekútorka by dotknutú nehnuteľnosť, ktorá
jediná z otcovho majetku nebola zaťažená záložnými právami, v priebehu exekúcie predala, z výťažku
by bol uspokojený a nemusel by podávať na súd odporovaciu žalobu, s čím boli spojené trovy súvisiace
sozaplatenímsúdnehopoplatkuaprávnymzastupovaním.Pokiaľideoodvolaniečodovýrokuotrovách
konania, zdôraznil, že na podanom odvolaní v tejto časti trvá a vychádzajúc z uvedeného navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v predmetnej časti zmenil a priznal mu náhradu trov prvostupňového

i odvolacieho konania v celkovej výške 980,59 Eur.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania a
proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ust. §
212 ods. 1 O.s.p. a prejednal ju bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a bez
vecného preskúmania napadnutého rozhodnutia v jeho meritórnej časti, keďže odvolateľ vzal v tejto

časti odvolanie späť, a dospel k záveru, že odvolacie konanie v časti napadnutého výroku rozsudku
súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu je potrebné zastaviť.

Podľa ust. § 207 ods. 2, 3 O.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť,
odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Právo podať odvolanie je dispozičným právom účastníka konania. Toto dispozičné právo mu ostáva až
do rozhodnutia o tomto odvolaní a jeho súčasťou je aj možnosť vziať odvolanie späť až dovtedy, kým
o ňom nebolo rozhodnuté. Odvolanie môže vziať späť ten, kto ho podal, pričom ide o dispozitívny úkon
účastníka, na ktorý nepotrebuje súhlas súdu. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť,
odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Vec sa tým dostane do štádia a účastníci do postavenia, ako

keby odvolanie nebolo podané. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Vzhľadom k dispozitívnemu úkonu navrhovateľa v podobe späťvzatia odvolania čo do výroku o
zamietnutí návrhu odvolací súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia odvolacie konanie v časti
napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu zastavil.

Odvolací súd následne preskúmal vec v časti napadnutého rozhodnutia o trovách konania, na

preskúmaní ktorej navrhovateľ trval a v tejto časti nedošlo k späťvzatiu odvolania, v zmysle ust. §
212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti rozhodnutia
o trovách konania je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom
v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. O odvolaní navrhovateľa odvolací súd rozhodol

v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho
súdu.

V danej súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ
vzal späť odvolanie v časti napádajúcej výrok rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, kedy je
povinnosťou odvolacieho súdu s prihliadnutím na dispozičné právo účastníka konania odvolacie konanie

v dotknutej časti bez ďalšieho zastaviť (čím sa vec v meritórnej časti dostane do štádia, ako keby
odvolanie nebolo podané), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o náhrade trov
konaniazvecnéhohľadiskanepreskúmaval.Pripreskúmavanítejtočastirozhodnutiajetotižnevyhnutné
vychádzať z toho, že návrh navrhovateľa bol súdom prvého stupňa v celom rozsahu zamietnutý, pričomriešenie tejto otázky sa po späťvzatí odvolania zo strany navrhovateľa v tejto časti a márnom uplynutí
lehotynapodanieodvolanianastraneodporcuužnemôžestaťpredmetomriadnehoopravnéhokonania,
pretozaprocesneúspešnéhoúčastníkatrebapovažovaťodporcu.Odvolaciemusúdutaksprihliadnutím

na vyššie uvedené neostalo iné, než rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom o náhrade trov
konania správne rozhodol s prihliadnutím na mieru procesnej úspešnosti v konaní podľa ust. § 142 ods.
1 O.s.p., keďže tento spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania korešponduje so znením výroku vo
veci samej, t.j. vyjadrením procesného (ne)úspechu účastníkov v konaní, pričom iné okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ktoré by v prejednávanej veci zakladali dôvod na prípadné nepriznanie náhrady trov

konania odporcovi, odvolacím súdom zistené neboli.

Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania ako vecne
správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdený.

Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľaust.§224ods.1O.s.p.vspojenísust.§146
ods. 2 prvá veta O.s.p., v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy. K zastaveniu odvolacieho konania došlo v dôsledku späťvzatia odvolania

navrhovateľom bez toho, aby ho k takémuto úkonu viedlo správanie odporcu ako to má na mysli ust.
§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., v nadväznosti na čo v zmysle zásady zavinenia prislúcha odporcovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd zaviazal navrhovateľa ako účastníka,
ktorý procesne zavinil zastavenie odvolacieho konania, k povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.06.2013, vo výške

60,07 Eur, spolu s režijným paušálom vo výške 7,81 Eur a 20 % DPH, v celkovej výške 81,46 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .