Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112214230
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112214230.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu v 1. rade: U.. P.

I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., G. X a žalobkyne v 2. rade: A.. A.É. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
D., E. XX, obaja zastúpení JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská
1, proti žalovanému: U.. B.W. U., S. Ú. X. B. Z. G., so sídlom v A., O.. Š. X, zastúpeného JUDr.
Emíliou Hambalekovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 7, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Konanie ohľadne určenia, že žalovaný nie je a nebol vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX,
katastrálne územie D., vedený ako pozemok registra „C“, parcela č. XXX, druh zastavané plochy a

nádvoria s výmerou 376 m2, nadobudnutý nejasným a nedoloženým právnym titulom z a s t a v u j e .

U r č u j e, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 časti nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXX registra „C“ ako parcela č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
376 m2 v katastrálnom území D., okres D. U., a to v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne
vyhotoviteľa U.. Z. Ž. zo dňa 28.11.2013 úradne overeného dňa 06.12.2013 pod č. XXXX/XXXX, ktorý
tvorí súčasť tohto rozsudku, ako novovytvorená parcela č. XXX/X o výmere 12 m2, druh pozemku:
zastavané plochy.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobcovia s ú p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy konania spolu vo výške 336,75 EUR ako
trovy právneho zastúpenia, a to na účet právnej zástupkyne žalovaného, v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku s tým, že plnením čo i len jedného zo žalobcov v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalobcu
zaniká.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 28.05.2012 domáhal, aby súd určil,
že žalovaný nie je a nebol vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie D.,
vedený ako pozemok registra „C“, parcela č. XXX, druh zastavané plochy a nádvoria s výmerou 376
m2, nadobudnutý nejasným a nedoloženým právnym titulom. Ďalej žiadal aby súd určil, že nehnuteľnosť
pôvodne zapísaná ako pozemok registra „C“ parcelné číslo XXX/XX, kat. úz. D. vedený na LV č. XXX,

druh zastavané plochy a nádvoria s výmerou 391 m2 dodatočne nejasným právnym titulom rozdelený
na pozemok registra „C“ parcela č. XXX vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky na LV č. XXX, kat.
úz. D. s výmerou 379 m2 a pozemok registra „C“ parcela č. XXX zapísanú na LV č. XXX, kat. úz.
D. vo výmere 376 m2 patrí v časti parcely č. XXX registra „C“ vo výmere 12 m2 žalobcovi a jehomanželke v spoluvlastníckom podiely 1/1 k celku so zápisom na LV č. XXX, kat. úz. D. titulom skutočného
vlastníctva a v časti parcely registra „C“ č. XXX registra „C“ vo výmere 364 m2, druh záhrady v celosti
žalobcovi a jeho manželke v spoluvlastníckom podiely 1/1 k celku so zápisom na LV č. XXX, kat. úz. D.

titulomoprávnenéhoadobromyseľnéhovydržanianehnuteľnosti.Žalobcasazároveňdomáhalpriznania
náhrady trov konania.

V priebehu konania na stranu žalobcu vstúpila ako žalobkyňa v 2. rade manželka žalobcu.

Žalovaný, s výnimkou časti nehnuteľnosti vo výmere 12 m2, nárok žalobcov považoval za nedôvodný.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Z listu Obvodného národného výboru D. - D. č. XXX/XX zo dňa 31.12.1980 adresovaného žalobkyni

v 2. rade vo veci pridelenia stavebného pozemku č. par. XXX/XX súd zistil, že obsahom tohto listu je
oznámenie, že Rada Obvodného národného výboru D. - D. na uznesení Rady dňa 12.09.1980 č. XX/XX
pridelila I. A. stavebnú parcelu na výstavbu rodinného domu v katastrálnom území D. - D. v časti „D.“ toho
času ako pasienok bývalý urbarilialisti, ktoré je teraz vo vyvlastňovacom konaní s tým, že po prevedení
vyvlastňovacieho konania menovaná vyplatí za túto stavebnú parcelu sumu podľa platných predpisov.

Z Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania z 21.01.1983 súd zistil, že Mestský národný
výbor, finančný odbor v D. č.j. X.-XXXX/XXXX-D. dňa 21.01.1983 vydal rozhodnutie pre U.. P. I. a
manželku, ktorým na základe žiadosti zo dňa 12.09.1980 bol U.. P. I. a manželke A.. A. rod. D.
pridelený pozemok parc. č. XXX/XX kat. úz. D. vo výmere 391 m2, ktorý je vo vlastníctve čs. štátu a
v správe Obvodného národného výboru D. U.. do osobného užívania k výstavbe rodinného domčeku

s tým, že pozemok musí byť zastavený najneskôr do konca r. 1985. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.02.1983.

Z výpisu z evidencie nehnuteľností LV č. XXX (č. l. 7 spisu, poznámka súdu) súd zistil, že na predmetnom
liste vlastníctva obec D., okres D. - A. žalobcovia v 1. a 2. rade boli zapísaní vo vzťahu k parcele č. XXX/
XX, kat. úz. D. ako osobní užívatelia výmery 391 m2 s titulom nadobudnutia X. XX/XX.

Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX (č. l. 9 spisu, poznámka súdu) z 21.03.2011 pre kat.
územie D., okres D. U. v časti parc. registra „C“ vyplýva, že parcelné číslo XXX vo výmere 379 m2 ako
zastavané plochy a nádvoria sú vo vlastníctve žalobcov v podiele 1/1 titulom nadobudnutia „Dohoda
OSU R II 28/83 v.z. 15/83“.

Z listinného dokladu (č. l. 66 spisu, poznámka súdu) - Dohoda o zriadení práva osobného užívania

pozemku z 23.03.1983 súd zistil, že Obvodný národný výbor D. U.. zriadil pre U.. P. I. a manželku
A.. A. rod. D. právo osobného užívania pozemku parc. č. XXX/XX kat. úz. D. vo výmere 391 m2
na výstavbu rodinného domčeku patriaceho vlastnícky čs. štátu, ktorý im bol pridelený do osobného
užívania právoplatným rozhodnutím MsNV v D. zo dňa 08.02.1983 za úhradu 4.301,- Kčs. Predmetná
dohoda bola registrovaná Štátnym notárstvom v D. dňa 24.03.1983 pod č. R II/28/83, ktorým dňom

nastali právne účinky registrácie.

Žalobkyňa v 2. rade k listinnému dokladu - list z 31.12.1980 vo veci „Pridelenie stavebného pozemku č.
parc. XXX/XX“ uviedla, že v súvislosti s výstavbou rodinného domu podala národnému výboru žiadosť
o pridelenie stavebnej parcely č. XXX/XX v kat. území D.-D., ktorá v tom čase mala výmeru 797 m2, na
základečohomalazato,žepokiaľnárodnývýborjejzaslalohľadnepredmetnejžiadostilistz31.12.1980,

v ktorom potvrdil pridelenie stavebnej parcely na výstavbu, na základe čoho mala za to, že jej bola
pridelená parcela o výmere 797 m2. Súčasne potvrdila, že uznesenie č. XX/XX, ktorým jej mala byť
predmetná parcela pridelená, nikdy nevidela a ani nemá k dispozícií.Z výsluchu žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade súd zistil, že im z neznámych dôvodov v roku 1983
v súvislosti s výstavbou rodinného domčeka národný výbor pridelil do osobného užívania pozemok iba
vo výmere 391 m2 s tým, že oni naďalej mali záujem aj o druhú časť pozemku, preto už v tej dobe si

ohradili celý pozemok, na ktorom v časti postavili rodinný dom a vo zvyšnej časti pozemok užívali ako
záhradu, pričom tento užívací stav do dnešného dňa zostal nezmenený. Žalobca v 1. rade vo výpovedi
uviedol, že tak ako sa striedali starostovia, tak stále sa informoval o tom, akým spôsobom by zvyšnú
časť pozemku mohol odkúpiť, avšak stále mu bolo povedané, že nie je známy vlastník pozemku. Až
následne sa dozvedel, že na zvyšnú časť pozemku existuje list vlastníctva č. XXX, a že pozemok patrí

nejakému poľnohospodárskemu družstvu. Okrem toho v roku 2001, keď skolaudoval dom, na zvyšok
pozemku, ktorý užíval ako záhradu mu súčasne bola vyrubená daň, pričom daňovú povinnosť si vo
vzťahu k celému pozemku vždycky riadne plnil. Prakticky po 27. alebo 30. rokoch sa mu zrazu ozval
nejaký vlastník a ponúkol mu prednostné odkúpenie tohto pozemku, ktorý dovtedy využíval v dobrej
viere, že pozemok získa vydržaním, pretože nikto za celých 30 rokov sa o pozemok nezaujímal ani čo
sa týka obhospodarovania, ani čo sa týka úhrady dane a podobne. Stále žil v tom vedomí, že tú druhú

časť pozemku si odkúpi až keď to bude možné. Súčasne poukázal na vtedajšiu dobu a na spôsob,
akým sa vtedy takéto veci vybavovali. K stanoveniu dátumu odkedy začal dobromyseľne užívať sporný
pozemok uviedol, že to bolo od roku 1980, kedy mu bol daný pozemok do osobného užívania národným
výborom. Žalobcovia súčasne potvrdili, že v súvislosti s pridelením pozemku v roku 1983 zaplatili cenu
za pridelenie pozemku za výmeru 391 m2.

Zo žaloby a tiež z výpovedi žalobcov vyplýva, že im z neznámeho dôvodu nehnuteľnosť im pridelená
vo výmere 391 m2 bola ponížená o výmeru pozemku o 12 m2, na základe čoho pôvodná parcela č.
XXX/XX bola rozdelená na parcelu č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 379 m2 zapísaná
na LV č. XXX kat. územie D., o čom svedčí tiež predmetné LV č. XXX kat. územie D. a ďalej na parcelu
žalovaného uvedenú na LV č. XXX kat. územie D., kde sa dokladuje, že pozemok parc. č. XXX o výmere

376 m2 vedený ako zastavané plochy a nádvoria je vo vlastníctve Roľníckeho družstva B. Z. G..

Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX (č. l. 10 spisu, poznámka súdu) súd zistil, že na predmetnom
liste vlastníctva je vo vzťahu k pozemku - zastavané plochy parc. č. XXX vo výmere 376 m2 zapísaný
ako vlastník JRD B. Z. G.B. bez uvedeného IČA v podiely 0/0 s titulom nadobudnutia „Žiadosť o zápis
FIN 72/1988-Fa-17/89“. (pozn. zo 17.10.1995)

Z pripojeného titulu nadobudnutia k LV č. XXX kat. územie D., okres D. vo veci Žiadosti o zápis FIN
72/1988-Fa-17/89 vyplýva, že Obvodný národný výbor dňa 28.09.1988 požiadal Stredisko geodézie D.
- A. o vykonanie zápisu z EN s tým, že v prílohe odstupuje HZ č. 73/1988-Fa s geometrickým plánom
a výkazom plôch č. 243-3601-138-87 so žiadosťou o vykonanie zápisu v EN s JRD B. Z. G. na ObNV
D.U. U. a HZ č. 72/88-Fa z ObNV D. U. na JRD B. (č. l. 76 a nasl. spisu).

Z Hospodárskej zmluvy č. 73/1988-Sa vyplýva, že odovzdávajúcou organizáciou je Jednotné roľnícke
družstvo B. Z. G., IČO: XXXXXX a preberajúcou organizáciou je Československý štát - ObNV D. U.,
a že predmetom tejto zmluvy je odovzdanie pozemkov podľa geometrického plánu s výkazom plôch č.
243-3601-138-87akoparc.č.XXXX/Xvovýmere398m2aparc.č.XXXX/Xvovýmere398m2vytvorená
z parcely č. XXXX/X vedené v EN na JRD B. Z. G. v kat. území D. na stavebné parcely k výstavbe

rodinného domu. Ako dôvod prevodu vlastníctva v predmetnej hospodárskej zmluve je uvedené, že
ObNV Košice I namiesto odovzdaných pozemkov previedol do vlastníctva JRD B. pozemky vedené v
tej istej lokalite kat. územie Kavečany parc. č. XXX a XXX celkom o výmere 750 m2.

Z Hospodárskej zmluvy č. FIN 72/1988-Fa vyplýva, že odovzdávajúcou organizáciou je čs. štát -
ObNV D. U. a preberajúcou organizáciou je Jednotné roľnícke družstvo B. Z. G., IČO: XXXXXX, a

že predmetom zmluvy je odovzdanie pozemkov parc. č. XXX vo výmere 376 m2 a parc. č. XXX vo
výmere 374 m2 kat. územie D. vedené v EN na LV č. XXX na ObNV D. U.. Súčasne ako dôvod prevodu
vlastníctva je v zmluve uvedené, že ide o zámenu pozemkov, ktoré nemôžu byť použité na stavbu
rodinných domov. Namiesto týchto JRD B. odovzdá ObNV parc. č. XXXX/X a XXXX/X v tej istej lokalite
kat. územia D..Žalovanýkpredmetnejžalobepoukázalnato,žepokiaľžalobcoviatvrdia,žemalinadobudnúťvlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania, musia preukázať a splniť štyri podmienky na
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a to kumulatívne, ktorých splnenie musia žalobcovia v

konaní preukázať. V ďalšom poukázal na to, že pokiaľ žalobcovia uviedli, že vydržacia lehota mala začať
plynúť od roku 1980, poukázal na to, že Občiansky zákonník v tej dobe vydržanie ako nadobúdací titul
nepoznal a je na žalobcoch, aby po celú dobu vydržania preukázali dobromyseľný vstup do tvrdenej
držby ohľadne sporného pozemku, ktorá nebola v konaní preukázaná, keďže sám žalobca vo svojej
výpovedi uviedol, že mienil si odkúpiť aj zvyšnú časť parcely pokiaľ by mu to bolo umožnené, a že stále

chodil za starostami sa pýtať, kedy to bude možné. Samotné tvrdenie, hoci aj preukázané, o platení
dane aj na túto spornú časť pozemku považovala za irelevantnú, a to aj z dôvodu, že ide o doklad z
roku 2001 a nasledujúce roky, ktoré nekorešpondujú so začiatkom plynutia vydržacej lehoty, keďže dane
sa začali vyberať v roku 1993 a predtým to bola domová daň. Časť uplatňovaného sporného pozemku
predmetnou žalobou vo výmere 12 m2 považoval za odôvodnenú a vlastnícke právo k tejto výmere
žalovaný nespochybňoval.

Z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX, obec: D. - D., kat. územie D. (z 13.11.2013)
súd zistil, že v časti parcely registra C parcelné číslo XXX vo výmere 376 m2 ako zastavané plochy a
nádvoria uvedený ako vlastník Roľnícke družstvo B. Z. G. v podiely 1/1 bez uvedeného IČA s titulom
nadobudnutia „Žiadosť o zápis FIN 72/1988-Fa, v.z. 17/89“.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu D. U., oddiel Dr, vložka č. 454/V vyplýva, že

Poľnohospodárske družstvo v B. Z. G. so sídlom B. Z. G. s IČOM: XX XXX XXX, ktoré bolo zapísané
13.11.1970 s dňom výmazu 15.03.1993 a dôvodom výmazu: zrušenie rozdelením. Z ďalších právnych
skutočností vyplýva, že predmetné družstvo bolo zrušené rozdelením na tri družstvá s tým, že všetky
práva a záväzky zrušeného družstva preberajú Poľnohospodárske družstvo B.Á. Z. G. so sídlom v B. Z.
G., Poľnohospodárske družstvo I. so sídlom v I.U.A. a Poľnohospodárske družstvo X. so sídlom v A. P.

podľa kritérií dohodnutých v transformačnom projekte (č. l. 74 spisu, poznámka súdu).

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu D. U., oddiel Dr, vložka č. 809/V súd zistil, že dňom
15.03.1993 bolo zapísané Poľnohospodárske družstvo B. Z. G. so sídlom B. Z. G. s IČOM: XX XXX
XXX a s dňom výmazu 12.09.1996, s dôvodom výmazu: zrušenie rozdelením. V ďalších právnych
skutočnostiach bolo uvedené, že predmetné družstvo bolo zrušené rozdelením na: Roľnícke družstvo

B. Z. G. so sídlom B. Z. G. a Poľnohospodárske obchodné družstvo B.S. Z. G. so sídlom B. Z. G. (č.
l. 11 spisu, poznámka súdu).

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu D. U., oddiel Dr, vložka č. 1213/V vyplýva, že dňa
12.09.1996 bolo zapísané Roľnícke družstvo B. Z. G. so sídlom B. Z. G. s IČOM: XX XXX XXX s dňom
zápisu 12.09.1996 s tým, že družstvo bolo založené na ustanovujúcej členskej schôdzi dňa 19.07.1996

na základe zrušenia PD B. Z. G. rozdelením na Roľnícke družstvo B.Á. Z. G. a Poľnohospodárske
obchodnédružstvoB.Z.G..Zďalšíchprávnychskutočnostíďalejvyplýva,žeKrajskýsúdvD.uznesením
č. k. 4K/60/01-13 zo dňa 10.05.2001 vyhlásil konkurz na majetok tohto podnikateľského subjektu ako
dlžníka a ustanovil správcu konkurznej podstaty U.. B. U. so sídlom v A..

Z uznesenia Krajského súdu v D. č. k. 4K/60/2001-231 zo dňa 08.10.2008 vyplýva, že Krajský súd v D.

v konkurznej veci úpadcu Roľnícke B. B. Z. G., B. Z. G., IČO: XX XXX XXX, o uplatnenom nároku na
vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty uložil U.. P. I., aby v lehote do 15 dní podal na Krajský súd
v D. proti U.. B. U., správcovi konkurznej podstaty úpadcu žalobu na vylúčenie nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXX, kat. územie D., a to parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 376 m2, zo
zápisu konkurznej podstaty.

Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení z 27.03.2013 v súvislosti s predmetnou žalobou poukázali
na to, že vydržanie ako jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva k veci predstavuje
nadobudnutie vlastníckeho práva k určitej veci osobou, ktorá nie je jej vlastníkom a to na základepokojnej, oprávnenej a dobromyseľnej držby, ktorá trvala zákonom stanovenú dobu pre vydržanie, tak
ako je upravené v § 134 Občianskeho zákonníka musia byť splnené súčasne existencia dobromyseľnej
oprávnenej držby, nepretržité trvanie dobromyseľnej oprávnenej držby a spôsobilý predmet vydržania.

Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu žalobcov do držby pozemku č. 660/42 prideleného
žalobcom dňa 31.12.1980, nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č.
131/1982Zb.účinnouod01.04.1983.Rozsahsubjektovvydržaniabolobmedzenýnaobčanovarovnako
bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k

pozemkom. Novelou OZ vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 01.01.1992 boli obmedzenia
pôvodného znenia zákona odstránené. V súvislosti s vydržaním predmetná novela umožnila započítanie
nepretržitej držby vykonávanej aj pred 01.01.1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s
predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku spĺňa k 01.01.1992 podmienku nepretržitej
držby trvajúcej po dobu 10 rokov, a zároveň bol držiteľom oprávnení, nadobudol k tomuto dňu vlastnícke
právo k pozemku vydržaním. Žalobcovia tak nerušene užívali predmetný pozemok do prevzatia listiny

žalovaného zo dňa 24.04.2008 sp. zn. 4K/60/01, ktorým oznamuje vyhlásenie verejnej ponuky na
predaj majetku úpadcu mimo dražby, a ktorým ponúka dotknutý pozemok parc. č. XXX vo výmere
376 m2 v hodnote 13.838,84 Eur. Takto ponúkal na predaj aj časť pozemku vo výmere 12 m2,
ktorá na základe právnych skutočnosti bola aj vo vlastníctve žalobcov, a ktorú v zásade žalovaný ani
nenamieta.Uvedenýmzostávapozemokvovýmere364m2akopozemok,ktorýjepredmetomvydržania

žalovaných v 1. a v 2. rade. V zmysle ustanovení upravujúcich vydržanie, vydržanie vlastníckeho práva
a jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu.
Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej
viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so
zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak

rieši najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vady,
o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul
vôbec nie a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa
nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom, a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania
je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. V zmysle ustanovení § 129 ods. 1 a

130 ods. 1 OZ oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne
existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť
vždy objektívne, a ani iba zo subjektívneho hľadiska účastníka a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od

každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, keď držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide
pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Vzhľadom na všeobecne uznanú

zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje“, vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva, právny omyl
držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka
platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto
omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. Žalobcovia
predložili v konaní listiny, ktoré podľa ich názoru sú vo veci relevantné, preukazujú nadobudnutie

pozemku parc. č. XXX/XX pzv. pridelením, a ktorého veľkosť a tvar bola dokladovaná kópiou z
pozemkovej mapy, v tejto viere žalobcovia pozemok nerušene a dobromyseľne užívali viac ako 27
rokov. Pridelením pozemku žalobcovia vykonali právny úkon nadobudnutia pozemku č. XXX/XX a jeho
nerušeného a dobromyseľného užívania s dôverou v určitý a druhou stranou prezentovaný skutkový
stav, ktorý bol aj prezentovaný údajmi z verejnej a štátom garantovej evidencie pozemkov a teda majú

za to, že im musí byť v právnom štáte poskytovaná ochrana. Nedostatočná kvalita evidencie v katastri
nehnuteľností v tomto a neskoršom období nemôže byť na ťarchu žalobcov, ktorí vychádzali z toho, že
údaje prezentované pri pridelení pozemku č. XXX/XX, sú v údajoch evidencie katastra nehnuteľností
správne. Aj v ďalšom období svoju dobromyseľnosť a nerušenosť držby a užívania pozemku dokladovali
úhradami daňových a poplatkových povinností, ktoré im opätovne preukazovali ich oprávnenú držbu,

pretože tieto povinnosti museli vychádzať z evidencie vedenej štátnou inštitúciou.Na základe dispozitívneho návrhu zástupcu žalobcov súd uznesením zo dňa 08.03.2013 č. k.
19C/136/2012-86 pripustil, aby do konania vstúpila ako žalobkyňa v 2. rade A.. A. I.. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2013 (č. l. 86 spisu).

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov, ktorých vzali žalobu čiastočne späť a súhlas žalovaného s
týmto čiastočným späťvzatím, súd konanie v časti o určenie, že žalovaný nie je a nebol vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie D., vedený ako pozemok registra „C“, parcela
č. XXX, druh zastavané plochy a nádvoria s výmerou 376 m2, nadobudnutý nejasným a nedoloženým
právnym titulom, zastavil v súlade s ust. § 96 ods. 1, ods. 2 OSP.

Podľa ust. § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 872 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.3.1983, rozhodnutím o pridelení pozemku do
osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku.
Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.

Podľa ust. § 872 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.3.1983, na podklade pridelenia pozemku do

osobného užívania uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo
organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda
musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania
pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

Podľaust.§872ods.1OZvznenízákonač.509/1991Zb.,právoosobnéhoužívaniapozemkuvzniknuté

podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom
účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o
úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.

Podľa ust. § 872 ods. 4 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., ak právo osobného užívania k
zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto

zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak
zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.

Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Je nepochybné, že predmetom tohto konania je žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v

žalobe bližšie vyšpecifikovanej.

Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem. Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca
sa určenia podľa § 80 písm. c) O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o
splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný

právnyzákladpreprávnevzťahymedziúčastníkmiapredídesatakprípadnýmďalšímžalobámoplnenie
alebo ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného
právneho vzťahu alebo práva.V danom prípade aj s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby, pokiaľ ide o prvú časť petitu žaloby,
súd má preukázaný naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe. Žalobcovia sa považujú
za skutočných vlastníkov sporného pozemku, fakticky ho aj užívajú, čo však nezodpovedá zápisu v

katastri nehnuteľností, t.j. právnemu stavu, pričom súčasne je sporná nehnuteľnosť predmetom súpisu
konkurznej podstaty subjektu odlišného od žalobcov.

Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má
naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže
byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (Rozsudok NS SR, sp. zn.

1Cdo/56/2003).

V konaní bolo nepochybne preukázané, že časť spornej nehnuteľnosti - pozemok vo výmere 12 m2 bol
žalobcompridelenývroku1983doosobnéhoužívania(sďalšímpozemkomspoluvovýmere391m2)na
základe Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania z 21.1.1983 a že následne s národným
výborom uzavreli Dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 23.3.1983, ktorá bola
zaregistrovaná príslušným štátnym notárstvom dňom 24.3.1983, čím im podľa vtedy platnej právnej

úpravy vzniklo k pozemku právo osobného užívania. S účinnosťou novely OZ k 1.1.2002 sa v zmysle
prechodných ustanovení § 872 OZ predmetné právo osobného užívania žalobcov, ktorým manželstvo
právne trvá (resp. ktorým BSM trvá), zmenilo na vlastnícke právo, v tomto prípade bezpodielové
spoluvlastníctvo. Je tiež nepochybné, že zápis v katastri, pokiaľ ide o zápis tejto nehnuteľnosti do
vlastníctva, nezodpovedá vyššie popísanému stavu. Preto ani samotný žalovaný vlastnícke právo

žalobcov vo vzťahu k tejto časti nároku nespochybňuje.

V konaní sa súd ďalej zaoberal spornou otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov k časti
spornej nehnuteľnosti - pozemok vo výmere 364 m2, a to titulom vydržania.

Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3 rokov, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ust. § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených
právnických osôb (§ 125).

Podľa ust. § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa ust. § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej lehoty.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia, ktoré v Občianskom zákonníku nadobudlo účinnosť od
01.01.1992, je vydržanie jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho obsah nadväzuje
na právnu úpravu držby (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Ideooriginálnyspôsobnadobudnutiavlastníckehoprávazozákona,prisplnenízákonompožadovaných
predpokladov, ktoré spočívajú v tom, že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť
nepretržitá a oprávnená počas celej zákonom stanovenej doby.

Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby sú významné aj prechodné ustanovenia
a to konkrétne ustanovenie § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (v znení zákona č. 509/1991

Zb.) umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas po ktorý jej
právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01.01.1992. Výsledkom splnenia všetkýchzákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom
a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Keďže tento právny následok nastáva priamo zo zákona,
nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Preto rozhodnutie súdu vydané na

základe určovacej žaloby vydržiteľa podľa § 80 písm. c/ O.s.p. o tom, že niekto nadobudol vlastnícke
právo vydržaním má povahu deklaratórneho rozhodnutia.

Súdna prax vyriešila aj otázku započítania držby za obdobie pred 01.01.1992 a to tak, že vlastníkom
nehnuteľností sa počínajúc 01.01.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe
nepretržite po dobu 10 rokov a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 01.01.1992; do

doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom (Rozsudok NS SR R
83/2002).

Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo
vykonávanie práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu
vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať

po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú
spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti
nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby).

Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný aj domnelý
právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,

že mu taký právny dôvod svedčí.

Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,
ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať,
mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa
držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že vec mu podľa

práva patrí.

Podľa názoru súdu žalobcovia v konaní nepreukázali, že sa uchopili držby tejto časti spornej
nehnuteľnosti v dobrej viere minimálne od roku 1983, a ani kedykoľvek neskôr. Vyplýva to jednak z ich
účastníckych výpovedí, z ich prednesov a jednak tomu nasvedčujú tiež pripojené doklady.

Súd predovšetkým vychádza zo skutočnosti, že v roku 1980, ktorý rok považujú žalobcovia za vstup

do oprávnenej držby, žalobcom bolo písomne oznámené, že im bola pridelená stavebná parcela ( resp.
žalobkyni v 2. rade ). Napriek tomu, že konkrétne uznesenie príslušného orgánu NV súdu nevedeli
zdokladovať, ani v predmetnom oznámení nevyplýva žiaden údaj o výmere pridelenej parcely, boli
presvedčení o tom, že im bola pridelená parcela vo výmere 797 m2, t.j. výmere, ktorá sa zhodovala s
výmerou, akú mala požadovaná parcela č. XXX/XX.

Ďalej súd vychádza zo skutočnosti, že v roku 1983 sa zrealizoval proces vzniku užívacieho práva
žalobcov k pozemku patriaceho štátu, a to najprv vo forme rozhodnutia o pridelení pozemku do
osobného užívania a následne vo forme uzatvorenia Dohody o zriadení práva osobného užívania
pozemku, a to v oboch prípadoch v súlade s vtedy platnou legislatívou. To znamená, že žalobcom
musel byť známy legislatívny postup nevyhnutný na to, aby mohli začať určitý pozemok oprávnene

užívať. Uvedeným procesom získali právo osobného užívania iba v časti pozemku vo výmere 391 m2,
t.j. výmere nepochybne nižšej než mala parcela č. XXX/XX, čo ale samo osobe neznamená, že pri tomto
procese zo strany národného výboru došlo k nejakému pochybeniu (nesprávnemu rozhodnutiu). Preto
treba vychádzať z prejavenej vôle štátu reprezentovaného národným výborom prideliť žalobcom do
užívania a následne s nimi uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku iba vo výmere

391 m2. Pokiaľ teda žalobcovia napriek existencii týchto právnych úkonov, ktoré im boli od začiatku
známe (nehovoriac o tom, že na uzatvorení Dohody súčasne žalobcovia participovali minimálne svojimipodpismi) začali užívať pozemok vo väčšej výmere (asi raz tak veľkej), teda tento si aj ohradili, na ich
strane nemožno hovoriť ani o omyle o existencií svojho práva. Tomu nasvedčujú tiež výpovede žalobcu
v 1. rade, ktorý najneskôr od konca roku 1983, t.j. od uzatvorenia Dohody tým, že poznal jej obsah a teda

bol si aj s manželkou - žalobkyňou v 2. rade vedomý toho, že mu nevzniklo právo osobného užívania aj
k zvyšku pozemku, zaujímal sa o to, ako, resp. od koho by mohol sporný pozemok odkúpiť. Súčasne žil
vo vedomí, že tu druhú časť pozemku si odkúpi, až to bude možné. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením
žalobcov, že títo boli v tom, že užívajú to, čo im zrejme patrí. Samotná skutočnosť, že od určitého obdobia
začal platiť na celý pozemok daň je v tomto smere bez právnej relevancie.

Zhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti a úvahy súdu jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach
súd neuveril tvrdeniu žalobcov o ich dobromyseľnom užívaní sporného pozemku počas celej doby
vydržania (a to minimálne od konca roka 1983), čím nesplnili jeden zo základných predpokladov pre
vznik (nadobudnutie) vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti vydržaním.

Vzhľadom na takéto právne posúdenie veci (súčasne predbežne vyslovené v súlade s § 100 ods. 1
O.s.p. na pojednávaní konanom dňa 15.11.2013), žalobcovia doplnili dokazovanie o geometrický plán na

oddelenie parcely č. XXX/X vyhotoviteľa U.. Z. Ž. z 28.11.2013, úradne overeného dňa 06.12.2013 pod
číslom XXXX/XXXX, ktorého súčasťou je výkaz zmien, a ktorý sa mohol stať podkladom pre určovací
rozsudok, pokiaľ ide o časť nároku - pozemku vo výmere 12 m2, ktorý v tomto konaní nebol ako nárok
žalobcov spochybňovaný.

Na základe uvedeného súd vyhovel žalobe v časti, keď určil, že žalobcovia sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi v podiele 1/1 časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX registra C ako parcela č.
XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 376 m2 v katastrálnom území D., okres
D. U., a to v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne vyhotoviteľa U.. Z. Ž. zo dňa 28.11.2013,
úradne overeného dňa 06.12.2013 pod číslom XXXX/XXXX, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, ako
novovytvorená parcela č. XXX/X o výmere 12 m2, druh pozemku - zastavané plochy a súčasne žalobu

v prevyšujúcej časti (s prihliadnutím na zastavujúcu časť konania, pokiaľ ide o prvú časť petitu žaloby)
zamietol ako nedôvodnú.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého súd žalovanému, ktorý mal v
konaní nepatrný neúspech, priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcom, a to solidárnym spôsobom,
t.j. vyjadrením, že plnením čo i len jedného zo žalobcov v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalobcu

zaniká.

Žalovaný si trovy konania vyčíslil v zákonnej lehote podaním došlým súdu dňa 26.3.2014 ako trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 270,43 Eur (5 úkonov: prevzatie a príprava, vyjadrenie k žalobe,
účasť na pojednávaní dňa 19.12.2012,15.11.2013 a 25.3.2014, pri hodnote úkonu 1/13 výpočtového
základu za rok 2012: 58,69 Eur, za rok 2013: 60,07 Eur a za rok 2014: 61,67 Eur a hodnote režijného

paušálu za rok 2012: 7,63 Eur, za rok 2013: 7,81 Eur a za rok 2014: 8,04 Eur; vypočítané ako: 2x58,69
Eur, 1x 60,07 Eur, 1x 61,87 Eur, 2x 7,63 Eur, 1x 7,81 Eur a 1x 8,04 Eur).

Súd posúdil vyčíslené trovy konania ako súladné s vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a
predpisov s tým, že PZ žalovaného napriek tomu, že si uplatnila 5 úkonov právnej služby, pri výpočte si
nesprávne započítala iba 4 úkony a 4 režijné paušály. Preto súd napriek tejto chybe v počítaní, priznal

žalovanému trovy konania ako trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 336,75 Eur, t.j. prihliadnuc
aj na uplatnený ďalší úkon za rok 2012 a k nemu patriaci režijný paušál, t.j. 3x58,69 Eur, 1x 60,07 Eur,
1x 61,87 Eur, 3x 7,63 Eur, 1x 7,81 Eur a 1x 8,04 Eur.

Pretože žalovaný je v konaní zastúpený advokátkou, žalobcovia sú povinní trovy konania zaplatiť na jej
účet podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.V súlade s ust. §151 ods. 8 OSP vo výroku o trovách konania súd vyjadril, že ide o trovy právneho
zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do

15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona

(§ 251 O.s.p.).