Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212669
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813212669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár
s.r.o., Sládovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanému: X. S., S.. XX.X.XXXX, M. W.
S. N., G. XXX/XX o zaplatenie 312,28 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 220,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,025 % denne z dlžnej sumy od 15.12.2011 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 12,21 eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 51,81 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 312,28 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 250,79 eur od 21.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou
sa zaviazal poskytnúť žalovanému dohodnutý úver vo výške 299 eur za účelom kúpy veci alebo úhrady
za službu s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté
úroky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa
žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti
je určený v zmluve s tým, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok
za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaný

nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil,
porušil dohodnuté Úverové podmienky. Dňa 29.11.2011 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo
výške 267,07 eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade neuhradenia do
požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného sumu 312,28 eur a z toho
istina sumu 176,29 eur, úrok 18,72 eur, zosplatnená istina 54,38 eur, pokuta ( ušlý úrok ) 1,40 eur, úrok
sankčný z omeškania 44,90 eur a dopočet k žalobe sumu 0,31 eur a upomienka II. sumu 12 eur a
upomienka I. sumu 4 eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, písomným vyjadrením žalobcu a
zistil nasledovný skutkový stav:Podaním doručeným súdu 24.3.2014 žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a bližšie
špecifikoval uplatnený nárok. Opätovne uviedol, že žalovaný a žalobca uzatvorili dňa 5.1.2011
úverovú zmluvu, žalobca sa zaviazal poskytnúť dohodnutý úver 299 eur za účelom kúpy tovaru

uvedeného v zmluve, súčasťou úverovej zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Žalovaný sa
zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach, no ako vyplýva z
predloženého splátkového kalendára žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním a tak sa v zmysle
úverových podmienok stal splatným celý dlh, splatnosť nastala ku dňu 29.11.2011, keďže žalobca vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej čiastky v lehote 15 dní. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, žalobca

si uplatňuje voči žalovanému sumu 312,28 eur. Istina - výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru
do času zosplatnenia v sume 176,29 eur, časť poskytnutého úveru obsiahnutá v splátkach do času
zosplatnenia.Zosplatnenáistina-zvyšnýčasťposkytnutéhoúveruobsiahnutávsplátkachnasledujúcich
po zosplatnení v sume 54,38 eur. Ďalšou sumou je suma 18,72 eur predstavujúca úrok, t.j. úrok z istiny
do času zosplatnenia a suma 1,40 eur predstavujúca pokutu ( ušlý úrok ), t.j. úrok, ktorý mal žalovaný
uhradiť v prípade riadneho splácania. Poplatok za upomienky predstavuje spolu 16 eur a to za prvú

upomienku vo výške 4 eur a za druhú vo výške 12 eur uplatňovaný v zmysle hlavy Úverových podmienok
s názvom Záverečné ustanovenia. Čo sa týka sankčného úroku z omeškania 44,90 eur a 0,31 eur ako
dopočet k aktuálnemu dňu ( podanie žaloby ), ide o úrok v zákonnej úrokovej sadzbe 0,025% denne
zo sumy 250,79 eur ( suma pozostávajúca z istiny, zosplatnenej istiny, úroku a ušlého úroku ), ktorá
výška je určená v zmysle OZ v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a zároveň si uplatňuje

nárok na úrok z omeškania v určenej výške od 21.11.2013 ( odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby )
do zaplatenia.

Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 5.1.2011 úverovú zmluvu č. 4101008130500, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 299 eur na nákup tovaru určeného v zmluve, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 27,89 eur a to v 12 mesačných splátkach, pričom

dojednaná úroková sadzba predstavovala 20,37% ročne.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito
podmienkami.

Podľa hlavy 1 § 1 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle
§ 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ )

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a
klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( §

2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 3, § 4 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi
z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta.

V zmysle hlavy 3 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytuje klientovi za účelom kúpy
veci alebo úhrady ceny za službu. Konkrétny účel je špecifikovaný v úverovej zmluve. Klient je povinný
použiť úver len na dohodnutý účel.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej

zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu
vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu jezahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný
platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky ( ak bola v úverovej zmluve

dohodnutá ), ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti
určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na
záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,

na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy ( § 7 hlavy 5 Úverových podmienok ).

V zmysle § 3 hlavy 17 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je
povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur v
prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená
poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.

Podľa hlavy 17 § 9 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, metodická príručka a

zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov
sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil sumu 91,89 eur a dňa 29.11.2011
došlo k zosplatneniu úveru.

Listom zo dňa 26.5.2011 označeným výzva k splateniu celého úveru žalobca žalovanému oznámil, že z
dôvodu omeškania záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy ho vyzýva k splateniu celého čerpaného
úveru s tým, že dlžná čiastka činí 267,07 eur a vyzval ho na splatenie do 15 dní odo dňa odoslania výzvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavnéhopredmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazala vrátiť za

stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 29.11.2011 zospatnil celý
úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľskýchzmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral

právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj
obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,

ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodnéhozákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V

rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné

ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
230,67 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 299 eur a žalovaný uhradil

sumu 91,89 eur, pričom súd všetky žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle
citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a takto suma dlžnej istiny predstavuje sumu 207,11
eur.

Ďalšou žalobcom uplatnenou sumou je suma za upomienky, ktoré si žalobca uplatňuje v zmysle
zmluvy a úverových podmienok s tým, že žalovanej účtoval poplatok za prvú upomienku v sume 4

eurá a za druhú v sume 12 eur, ktoré mal byť žalobca oprávnený účtovať v zmysle citovaného § 3
hlavy 17 úverových podmienok. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je
konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho
dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou

zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného
bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má
ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)
stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Tu však ešte súd uvádza, že aj v prípade

preukázania vykonania takého úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli
splnené, pretože žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za
neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípadejej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne
predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná
niektorým z ďalších spôsobov tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s

takýmto spôsobom by boli ešte nižšie. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku
za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a
preveriť výšky pohľadávky, ktorú si uplatňuje a za súčasného zhodnotenia predmetného dojednania ako
takého, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, v tejto časti žalobu zamietol.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 20,37% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( január 2011, spotrebiteľský úver
do 1 roka ) činila úrok 14,04 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi

v danom prípade bol o 6,33% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto
období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov nad 14,04% ročne za absolútne neplatnú.

Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie konštatoval,
že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 14,04% ročne. Žalobca si na úroku z
úveru uplatňoval celkovo sumu 20,12 eur ( položky úrok a ušlý úrok ), no žalobca mal nárok len na 69%

uplatňovaného úroku ( 14,04% x 100 / 20,37% = 69 % ), teda 69% zo sumy 20,12 eur, čo predstavuje
sumu 13,88 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku sankčného z omeškania
a dopočtu a to z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok. Táto suma bola žalobcom
kapitalizovaná, vyčíslená, no keďže súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy spolu

220,99 eur a to z istiny 207,11 eur a úroku z úveru vyčíslený súdom v sume 13,88 eur, zo súčtu ktorých
položiek bol úrok z omeškania uplatňovaný aj žalobcom a zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 0,025% denne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády, od 15.12.2011, teda dňom po uplynutí lehoty poskytnutej
žalovanému vo výzve na splatenie ( 29.11.2011 + 15 dní ) do zaplatenia a čo do zvyšku nárok v časti

úrokov z omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny 220,99

eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný. Súd
vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje
za obdobie od 15.12.2011 do 20.11.2013 pri úroku 0,025% denne, t.j. 9,125 % ročne sumu 39,08 eur,
čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 260,07 eur,
čo predstavuje 83% apo odpočítaní úspechu žalovaného 17% mu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 66 %.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len

„vyhlášky“ ) predstavuje sumu 24,90 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za dva úkony - prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd, tak ako si ich uplatnil v písomnom vyjadrení zo dňa 21.3.2014 podľa § 13a ods.
1 písm. a), c) cit. vyhl. spolu v sume 49,80 eur. Trovy právneho zastúpenia teda pozostávajú z odmeny
v sume 49,80 eur a z režijného paušálu za dva úkony v sume 15,62 eur - 7,81 eur za jeden úkon podľa
§ 16 ods. 3 cit. vyhl. a DPH vo výške 20% v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 65,42 eur,

t.j. 13,08 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 78,50 eur.

Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 66%, preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 51,81 eur

( 66% zo sumy 78,50 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania,
pričom žalobca uhradil poplatok v sume 18,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume

12,21 eur ( 66% zo sumy 18,50 eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.