Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/46/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313202058
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313202058.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcov 1/ J.. V. B.Á., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, S., 2/ P. Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, S.,
obaja zast. JUDr. Petrom Gdovinom, Námestie slobody 12, Humenné proti odporcom 1/ W. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 2/ Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, S.É., 3/ V.. F. H., rod. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, S., všetci traja zastúpení JUDr. Miroslavom Korchom, Kukorelliho
1505/50, Humenné, o vrátenie kúpnej ceny o zapl. 13.500 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobcom sumu 6750 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť žalobcom sumu 3375 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaná v 3.rade je povinná zaplatiť žalobcom sumu 3375 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobcovia v 1. a 2.rade sú povinní vydať žalovaným v 1. až 3.rade nehnuteľnosti a to parcely CKN č.
XXXX/X záhradu o výmere 1207 m2, parcelu CKN č. XXXX/X záhradu o výmere 1131 m2, zapísané
v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Humenné na LV č. XXX k. ú. S. N. E. v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobcom trovy konania v sume 406 eur a trovy právneho
zastúpenia 1404,73 eur na adresu právneho zástupcu žalobcov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť žalobcom trovy konania v sume 202,50 eur a trovy právneho
zastúpenia 702,36 eur na adresu právneho zástupcu žalobcov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaná v 3.rade je povinná zaplatiť žalobcom trovy konania v sume 202,50 eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 702,37 eur na adresu právneho zástupcu žalobcov v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2.rade žalobou podanou dňa 18.02.2013, upresnenou podaním zo dňa 19.08.2013
žiadali, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3.rade zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne kúpnu
cenu, ktorú prijali na základe uzavretej kúpnej zmluvy od žalobcov a to z dôvodu, že žalobcovia platne
odstúpili od tejto kúpnej zmluvy a preto sa zmluva zrušila od počiatku, kedy sú tak žalobcovia, ako aj
žalovaní povinní si vydať vzájomné plnenie.

Súd uznesením č. k. 5C/46/2013-56 zo dňa 01.10.2013 pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle návrhu
žalobcov v 1. a 2.rade.

Žalovaní v 1. až 3.rade so žalobou nesúhlasili a žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť. Prostredníctvom
právneho zástupcu poukazovali na to, že nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu od zmluvy, keďže
neuznávali dôvod odstúpenia od zmluvy.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinných dôkazov zistil súd tento
skutkový stav:

Žalobcovia v 1. a 2.rade uzavreli so žalovanými v 1. až 3.rade dňa 21.02.2012 kúpnu zmluvu, na
základe ktorej žalovaní ako predávajúci odpredali žalobcom v 1. a 2.rade ako kupujúcim svoje podiely v
nehnuteľnostiach a to v parcelách č. XXXX/X záhrady o výmere 1207 m2 a parcele č. XXXX/X záhrady
o výmere 1131 m2 zapísaných na LV č. XXX ako pozemky registra C evidované na katastrálnej mape.
Žalovaný v 1.rade W. Š. predal touto kúpnou zmluvou svoj podiel vo veľkosti 2/4 k celku, žalovaný
v 2.rade Y. Š. predal žalobcom svoj podiel vo veľkosti 1/4 k celku a žalovaná v 3.rade V.. F. A.,
C..Č.. H. predala žalobcom svoj podiel vo veľkosti 1/4 k celku. Predmetom kúpy bolo aj príslušenstvo
prevádzaných nehnuteľnosti a to vodovodná prípojka so samostatným vodomerom, betónový skruž
s dreveným poklopom a drevený sklad na náradie a nízkokmenné ovocné stromy. Účastníci kúpnej
zmluvy si dohodli kúpnu cenu vo výške 13.500 eur s tým, že žalobcovia v 1. a 2.rade sa zaviazali
zaplatiť žalovaným kúpnu cenu podľa výšky ich podielov žalovanému v 1.rade 6750 eur, žalovanému
v 2.rade 3375 eur a žalovanej v 3.rade 3375 eur. Táto zmluva bola podkladom pre zápis vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobcov a rozhodnutím Správy Katastra Humenné
pod č. M. zo dňa 09.03.2012 bol povolený aj vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v
prospech žalobcov. Z kúpnej zmluvy, ktorá tvorí listinný dôkaz v spise súd ďalej zistil, že pri uzavretí
kúpnej zmluvy predávajúci prehlásili v záverečných ustanoveniach, že na predmete prevodu neviaznu
žiadne dlhy, vecné bremená a iné ťarchy v prospech tretích osôb. Zároveň prehlásili, že k prevádzaným
nehnuteľnostiam nie sú uzavreté žiadne nájomné zmluvy, darovacie zmluvy, budúce kúpne zmluvy,
kúpne zmluvy, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, alebo iné scudzovacie a
zabezpečovacie zmluvy. Súčasťou vyhlásenia bolo aj vyhlásenie žalovaných, že s predmetom prevodu
nie sú spojené žiadne obmedzenia, ani konania v prospech tretích osôb, ktoré by mohli mať za
následok obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov vrátanie exekučného, konkurzného konania a pod.
Uzavretie tejto kúpno-predajnej zmluvy sprostredkovala spoločnosť EURESK s.r.o. so sídlom J. Hollého,
Michalovce.

Z odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorá tvorí listinný dôkaz na č.l. 93 spisu bolo zistené, že po uzavretí
kúpnej zmluvy a povolení vkladu do Katastra nehnuteľnosti žalobcovia v 1. a 2.rade odstúpili od kúpnej
zmluvy písomne listom zo dňa 20.09.2012. Dôvodom odstúpenia bola tá skutočnosť, že sa dozvedeli,
že nehnuteľnosti, ktoré kúpili, majú obmedzenie, ktoré možno považovať aj za vecné bremeno s tým, že
na pozemkoch sa nachádza prívodné vodovodné potrubie LTHDN 300, ktoré je v správe a prevádzkovej
údržbe Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti závod Humenné, a.s. a toto znehodnocuje pozemok
v značnej miere. Žalobcovia poukázali v tomto odstúpení na to, že pri uzavretí kúpnej zmluvy mali
vymienené vlastnosti pre pozemky, ktoré boli predmetom kúpy a mali požiadavku, aby pozemky boli
bez obmedzenia, bez vecných bremien, bez tiarch v prospech cudzích tretích osôb a táto okolnosť

nebola splnená, preto odstupujú od zmluvy a požadovali od žalovaných vrátenie kúpnej ceny. Spolu s
odstúpením od zmluvy žalobcovia v konaní predložili aj listinné dôkazy svedčiace o doručovaní tohto
odstúpenia žalovaným, pričom bolo zistené, že odstúpenie od zmluvy bolo doručené F. A., C..Č.. H. dňa
01.10.2012, W. Š. dňa 01.10.2012 a pokiaľ ide o Y. Š., podací lístok osvedčil tvrdenie žalobcov, že aj
jemu bolo doručované odstúpenie od zmluvy, zásielku však neprevzal. Neprevzatú zásielku predložili
žalobcovia do konania ako dôkaz (č.l. 96), čo sám žalovaný na pojednávaní potvrdil. Následne na
pojednávaní konanom dňa 17.10.2012 krátkou cestou zástupca žalobcov doručil aj túto nevyzdvihnutú
zásielku v odbernej lehote žalovanému W. Š..

Žalovaní v 1. až 3.rade prostredníctvom právneho zástupcu poukazovali najmä na to, že žalobcovia sa s
predmetom kúpy oboznámili na mieste samom aj ohliadkou nehnuteľnosti. Ďalej uvádzali, že žalovaní v
1. až 3.rade nezatajili nič žalobcom. Nevedeli o tom, že vodovodné potrubie vedie cez pozemok, keďže
tieto podiely nadobudli v dedičskom konaní po svojom otcovi. Nevedeli sa vyjadriť ani k tomu, či ich
právny predchodca o tomto obmedzení vedel. Napriek tomu považovali toto obmedzenie za také, ktoré
nebráni v užívaní nehnuteľností žalobcom, keďže ide o záhrady. Poukazovali tiež na to, že vodovodné
potrubie a verejný vodovod nie je považovaný za vecné bremeno, o čom svedčí tá skutočnosť, že Správa
Katastra nemá zaznamenané toto vecné bremeno vo svojom liste vlastníctva a z tohto dôvodu mali za
to, že žiadne zákonné vecné bremeno v danom prípade neexistuje a nebol teda ani dôvod na odstúpenie
od zmluvy, ktoré nie je platné a z tohto dôvodu žiadali aj žalobu o vrátenie kúpnej ceny v celom rozsahu
zamietnuť. Žalovaní v 1. a 3.rade poukazovali tiež na to, že žalobcovia na túto okolnosť, že chcú odstúpiť
od zmluvy a vytýkajú vady pozemku, neupozornili žalovaných pred zaslaním odstúpenia od zmluvy a
teda žalovaní majú za to, že žalobcovia mali tieto vady vytknúť v zákonnej lehote a to podľa § 504 O. z.,
čo neučinili, preto došlo aj k zániku ich prípadného práva na odstúpenie od zmluvy.

Z výsluchu žalobcu v 1.rade V. B. súd zistil, že pred uzavretím kúpnej zmluvy žalobca osobne jednal
s pracovníčkou EURESKU s.r.o., ktorý mal realizovať a pripraviť predaj týchto pozemkov. Žalobca v
konaní uviedol, že pracovník EURESKU ho ubezpečoval, že na pozemku nie sú žiadne ťarchy, žiadne
vecné bremená, nie je nijako zaťažený, pretože takúto podmienku mal spolu s manželkou pred uzavretím
kúpnej zmluvy. Nepopieral to, že vykonal aj ohliadku pozemku, na ktorom zaregistroval, že je tam
vodovodná prípojka, voči čomu však nemal námietky, pretože vodovodnú prípojku nepovažoval za
vecné bremeno a mal za to, že mu môže slúžiť na zavlažovanie záhrady. Na základe ubezpečenia,
že pozemok nijako inak nie je obmedzený zaťažením, uzavrel spolu s manželkou aj kúpnu zmluvu a
vyplatil dohodnutú kúpnu cenu priamo spostredkovateľovi, t.j. EURESKU a následne bol podaný návrh
na vklad vlastníckeho práva aj v Správe Katastra nehnuteľnosti. Niekedy na jar, na presný dátum sa
však žalobca nepamätal, prišiel na pozemok so svojim otcom s tým, že išiel kosiť záhradu, pričom ho
susedia upozornili, že cez tieto pozemky vedie vodovodné potrubie, ktorým je vlastne verejný vodovod
zásobujúci Mesto Humenné pitnou vodou z Kamienky. Keď sa žalobcovia o týchto okolnostiach dozvedeli
a zistili, že vodovodné potrubie uhlopriečkou vedie cez celý pozemok, mali za to, že boli uvedení do
omylu. Pozemok má obmedzenie, ktoré znížilo jeho hodnotu a následne realizovali aj odstúpenie od
zmluvy. Žalobca tvrdí, že pred odstúpením od zmluvy nekomunikovali so žalovanými. Žalobca poukázal
na to, že ak by išlo len o samotnú prípojku, tá je preložiteľná, avšak je potrebné zistiť, o aké obmedzenie
ide z hľadiska uloženia vodovodného potrubia cez celý pozemok. Zašiel aj na Vodárenskú spoločnosť
pre informáciu, kde mu bolo oznámené, že toto potrubie je staré, na každých 7 metroch je zvar, je tam
viac, ako 15 zvarov. V prípade, ak by jeden praskol, tak by mohla vzniknúť veľká škoda na pozemku.
Žalobcovia odstúpili od zmluvy a požadujú vrátenie kúpnej ceny.

Žalovaní v 1. až 3.rade so žalobou nesúhlasili. Uviedli, že nehnuteľnosť predávali ako záhradu za
prijateľnú sumu. Túto nehnuteľnosť kúpil ich nebohý otec. Podiely nadobudli dedičským rozhodnutím
a rozhodli sa ich predať cez realitnú kanceláriu. Poukazovali aj na to, že nehnuteľnosti predávali ako
záhradu, na ktorej boli ovocné stromy a takto je aj využiteľný tento pozemok. Žalovaný v 1.rade však
zároveň uviedol, že z neoficiálnych informácii má aj takú informáciu, že tento pozemok by v budúcnosti
mohol mať charakter aj stavebného pozemku. Tvrdili, že aj s týmto obmedzením je pozemok využiteľný
a je možné na ňom postaviť aj eventuálne dom, keďže vodovodné potrubia nejde cez celý pozemok.

Súd vypočul ako svedka starostu Obce Hažín nad Cirochou H. A. a z jeho výpovede zistil, že starosta
potvrdil tú okolnosť, že pod pozemkami, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy vedie vodovodné potrubie,
tzv. verejný vodovod, avšak s presnosťou sa nevedel vyjadriť v akej časti a v akej miere je toto
obmedzenie na týchto pozemkoch. Nevedel sa presne vyjadriť ani k tomu, do akej miery by toto
vodovodné potrubie mohlo obmedzovať žalobcov a uviedol, že vodovod bol postavený niekedy v 50.
rokoch a preto je pomerne starý. Taktiež potvrdil to, že vie, v ktorej časti prechádza tento verejný vodovod
obcou pokiaľ ide o verejné priestranstvá, avšak s presnosťou nevie uviesť, pokiaľ ide o súkromné
pozemky. Potvrdil taktiež tú skutočnosť, že na tomto verejnom vodovode sú poruchy, ktoré sa priebežne
odstraňujú a tieto poruchy sú v poslednej dobe pomerne časté.

Súd predvolal k výsluchu aj informovanú zástupkyňu spoločnosti EURESK s.r.o., ktorá uviedla, že je
konateľkou spoločnosti a pripravovala osobne kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobcovia kúpili od
žalovaných nehnuteľnosti a to záhrady. Pred vypracovaním kúpnej zmluvy kontaktovala žalovaných za
účelom zistenia, čo sa na pozemku nachádza a tak podľa vyjadrenia žalovaných všetko zakomponovala
aj do kúpnopredajnej zmluvy. Zadovážila si aj snímok z katastrálnej mapy, kde nebolo nič iné
znázornené. Pracovníčka tejto spoločnosti nevedela o tom, že pod pozemkom vedie vodovodné potrubie
a zároveň uviedla, že pokiaľ by túto okolnosť vedela, tak by neodporúčala uzavretie takejto zmluvy z
dôvodu, že už má aj vlastné skúsenosti s predajom takých pozemkov, ktoré sa predávajú a vo väčšine
prípadov sa časť, kadiaľ prechádza vodovodné potrubie, vyčleňuje geometrickým plánom a predáva sa
už očistená a nezaťažená časť pozemku. Z výsluchu tejto svedkyne súd ďalej zisťuje, že aj z jej pohľadu
takéto obmedzenie znižuje hodnotu nehnuteľnosti bez ohľadu na zámer a typ využitia, aký by žalobcovia
s týmto pozemkom mali.

Súd predvolal na pojednávanie aj informovanú zástupkyňu Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti
a.s., Košice V.. V. E.. Z jej výsluchu súd zistil, že cez pozemky, ktoré boli predmetom predaja skutočne
vedie, alebo prechádza verejný vodovod. Pracovníci Vodárenskej spoločnosti vyhotovili aj náčrt a trasu
tohto verejného vodovodu znázornenú zelenou čiarou. Má za to, že právny predchodca žalovaných,
alebo nadobúdateľ tohto pozemku musel mať vedomosť o tomto potrubí, resp. musel to vedieť vlastník
nehnuteľnosti v čase, keď bolo vydané rozhodnutie o stavbe tohto vodovodu, pretože tento je súčasťou
vodohospodárskej stavby postavenej ešte za čias socializmu, na ktorý sa vzťahoval aj právny režim
podľa zákona 138/1973 Zákona o vodách účinného od 01.04.1975. Podľa tohto zákona sa považovalo
takéto obmedzenie za zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo v čase vydania buď stavebného povolenia,
alebo kolaudačného rozhodnutia. Podľa tohto zákona si mohli vlastníci pozemkov v tom čase uplatniť
aj peňažnú náhradu za toto obmedzenie v prípade, ak by nedošlo k dohode, o náhrade rozhodoval
vodohospodársky orgán. V danom prípade si podľa tejto pracovníčky Východoslovenskej vodárenskej
spoločnosti nikto z právnych predchodcov, ani zo žalovaných takýto nárok neuplatňoval. Zároveň však
uviedla, že v prípade, ak dôjde k prechodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tak nový
nadobúdateľ nemá nárok na vyplatenie tejto náhrady, táto mu nepatrí. Podľa súčasného platného zákona
č. 442/2002 Zbierky o vodách sa toto obmedzenie nepovažuje a neoznačuje ako vecné bremeno, aj
keď obsah tohto obmedzenia je vlastne obsahom vecného bremena. Zástupkyňa spoločnosti ďalej
uviedla, že toto vodohospodárske dielo bolo vystavané v rokoch 1960 - 1970, teda za socializmu a nárok
bolo potrebné uplatniť do 6 mesiacov, najneskôr do jedného roka na súde, pričom išlo o prekluzívnu
lehotu. V archívoch našla rozhodnutie Okresného národného výboru, odboru PLVH v Humennom zo
dňa 15.01.1982, ktoré je rozhodnutím o povolení k užívaniu stavby vodovodu Humenné I., II. stavba. V
tomto roku bol teda daný tento vodovod do užívania, aj rozhodnutie o povolení k užívaniu práve tohto
vodovodu, ktorý prechádza cez pozemok žalobcov. Kópiu rozhodnutia predložila na pojednávaní, ktorá
jej tvrdenia potvrdila. Podľa informovanej zástupkyne Vodárenskej spoločnosti takýto verejný vodovod
je obmedzením vlastníka nehnuteľnosti, ktorý si dnes už nemôže uplatniť žiadne odškodnenie, pretože
pri tomto vodovode je trojmetrové ochranné pásmo, ktoré musí byť zachované, nesmú sa tam vysádzať
stromy, stavby by nemali zasahovať do tohto ochranného pásma a pod. Keďže podľa platného zákona
č. 442/2002 sa tento vodovod považuje za obmedzenie, avšak nenesie pomenovanie „vecné bremeno“,
nebolo zapísané toto obmedzenie ani v Katastri nehnuteľnosti.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu
povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti,
najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže
nepravdivým.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia mali záujem kúpiť
nehnuteľnosti a to záhrady s tým, že mali vopred vymienené vlastnosti, aby tieto záhrady nemali
žiadne obmedzenia, vecné bremená, ťarchy a ubezpečovaní žalovanými prostredníctvom realitnej
kancelárie uzavreli následne aj kúpno-predajnú zmluvu. Následne zistili, že nehnuteľnosti sú zaťažené a
to verejným vodovodom - potrubím, ktoré prechádza cez obidve parcely uhlopriečkou, ktorú znázorňoval
aj náčrt predložený zástupkyňou vodárenskej spoločnosti pri jej výsluchu. Neboli nikým upozornení na
toto obmedzenie, hoci mali pred kúpou vymienené vlastnosti, ktoré by mal mať predmet kúpy, teda
nehnuteľnosť. Následne zistili, že takéto vlastnosti tento pozemok nemá, preto realizovali odstúpenie
od zmluvy. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že sami nevedeli o tom, že cez tieto pozemky prechádza
verejný vodovod, pretože pozemky nadobudli dedením. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že § 597
sa nevťahuje len na prípady, keď predávajúci neupozorní kupujúceho na vady, o ktorých vie, ale aj na
prípady, keď ide o vady, ktoré vyšli dodatočne najavo nielen pre kupujúceho, ale aj pre predávajúceho
a na ktoré predávajúci kupujúceho ani nemohol upozorniť, pretože o nich nevedel. Aj keď vodovodné
potrubie, tzv. verejný vodovod, ktorý prechádza pod záhradami žalobcov nadobudnutý kúpnou zmluvou
nie je označený ako vecné bremeno, súd na základe vykonaného dokazovania ma za tá, že vodovodné
potrubie, ktoré vedie cez pozemky žalobcov, je verejným vodovodom, pretože to dokumentuje písomné
stanovisko Východoslovenskej vodárenskej spoločností, ale aj prezentované informovanou zástupkyňou
priamo na pojednávaní a tak isto starostom obce. Rozhodnutie o povolení užívania verejného vodovodu
predpokladá, že bolo vydané aj stavebné povolenie, ktoré však v archíve vodárenskej spoločnosti sa
dnes nenachádza. Tento verejný vodovod má v zákone č. 442/2002 vymedzené osobitné postavenie
a v zmysle tohto zákona mal byť aj chránený pásmami ochrany, ktoré je vlastník pozemku povinný
akceptovať a ktoré mu neumožňujú v tomto pásme vykonávať konkrétne činnosti. Rovnako je povinný
trpieť prístup cudzích osôb na tieto nehnuteľnosti.

Žalobcovia v 1. a 2.rade platne odstúpili od kúpnej zmluvy a to v 3-ročnej premlčacej lehote, pretože
zákon výslovne neustanovuje dobu, v ktorej možno uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy, avšak
účastník môže toto právo uplatniť vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe počítanej odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Tvrdenie žalovaných o tom, že žalobca neuplatnil svoje právo zo
zodpovednosti za vady pozemku v 6-mesačnej lehote je irelevantné z hľadiska toho, že žalobcovia
neuplatňujú nárok na zľavu z kúpnej ceny, ale predmetom tohto konania je nárok žalobcov na vrátenie
kúpnej ceny v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy, teda ich jednostranného právneho úkonu, preto
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách rozhodol súd podľa §142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobcom náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú z týchto položiek: súdneho poplatku 810 eur a trov právneho zastúpenia 2809,46 eur (7krát
hlavný úkon po 303,74 eur = 2126,18 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na
súd, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 22. 7. 2013, 4. vyjadrenie vo veci samej dňa 23. 8. 2013, 5.
zastupovanie na pojednávaní dňa 10. 12. 2013, 6. zastupovanie na pojednávaní dňa 17. 2. 2014, 7.
zastupovanie na pojednávaní dňa 27. 2. 2014 +1krát 1 hlavného úkonu za zastupovanie na pojednávaní
dňa 20. 3. 2014 na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku vo výške 151,87 eur + 5krát paušál po 7,81
eur = 39,05 eur + 3krát paušál po 8,04 eur = 24,12 eur + 20% DPH 468,24 eur), vypočítaných podľa
Vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade si uplatnil zvýšenie odmeny o 50% pri zastupovaní viacerých
osôb. V súlade s ustanovením §13 ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. sa ale právnemu zástupcovi žalobcov
v 1. a 2. rade základná sadzba tarifnej odmeny znižuje o 50%, pretože vykonával spoločné úkony pri
zastupovaní dvoch osôb. Právnemu zástupcovi žalobcov v 1. a 2. rade teda patrí tarifná odmena za
zastupovanie dvoch účastníkov po znížení o 50%, t.j. 2krát 303,74 eur mínus 50% = 303,74 eur za jeden
úkon právnej pomoci za zastupovanie žalobcov v 1. a 2. rade (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 5. 2. 2008 sp. Zn. 1Sžo 105/2007).

Predmetom konania bola suma 13 500 eur, pričom súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy
6750 eur (50% žalovanej sumy), žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 3375 eur (25% žalovanej
sumy) a žalovaného v 3. rade na zaplatenie sumy 3375 eur (25% žalovanej sumy). V nadväznosti na
tento výsledok konania súd zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade aj na náhradu trov konania takto:

- žalovaného v 1. rade na zaplatenie 50% trov konania, tvoriacich súdny poplatok, t.j. 405 eur a 50%
priznaných trov právneho zastúpenia, t.j. 1404,73 eur;

- žalovaného v 2. rade na zaplatenie 25% trov konania, tvoriacich súdny poplatok, t.j. 202,50 eur a 25%
priznaných trov právneho zastúpenia, t.j. 702,36 eur;

- žalovaného v 3. rade na zaplatenie 25% trov konania, tvoriacich súdny poplatok, t.j. 202,50 eur a 25%
priznaných trov právneho zastúpenia, t.j. 702,37 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.