Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7P/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614201672
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614201672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom vo veci starostlivosti o maloletého I. H., J.

XX.XX.XXXX, t. č. bytom H. N. „. O. Ž., I. XX, X., zastúpeného Úradom práve, sociálnych vecí a rodiny
X., syna rodičov matky H. N., J. XX.XX.XXXX, Y. G. S. X., štátna občianka SR a I. H., J. XX.XX.XXXX,
Y. G. X., štátny občan SR, o nariadení ústavnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť nad maloletým I. H., J. XX.XX.XXXX I. O. O. S., I. XX, X..

Matka H. N., J. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého I. H. sumou 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy mesačne vopred

do 25. dňa toho ktorého mesiaca na adresu Detského domova S., I. XX, X. počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku.

Otec I. H., J. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. H. sumou 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy mesačne vopred
do 25. dňa toho ktorého mesiaca na adresu Detského domova S., I. XX, X. počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým I. H., J. XX.XX.XXXX.

Podľa § 54 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona č. 36/2005 z. Z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „Zákon o rodine“) náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť
pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či
maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej, osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.

Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená
alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do
náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne
narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové
pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56 sú
rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže

výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné
opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd
v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má
byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujemmaloletého dieťaťa najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Z
dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje výkon ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát
do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a
príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných sa opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 157 ods. 3 O. s. p, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov

alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

So zreteľom na to, že na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, ktorí
sa vzdali odvolania, súd v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona,

podľa ktorých rozhodol.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu, ako v tomto prípade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti tomuto rozsudku právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa odvolania vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh a vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.