Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Diana Cviková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413010389
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4413010389.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného R. J. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, o
obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/406/2013 z 17.07.2013, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 17.03.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný R. J., nar. XX.XX.XXXX E. Ž., bytom C.P.
B., K. Č.. X,

je v i n n ý , ž e

napriek tomu, že v blokovom konaní na Obvodnom oddelení PZ Levice bol dňa 17. júla 2012 blokom
na pokutu nezaplatenú na mieste č. AB693532 postihnutý pre priestupok proti majetku podľa § 50 odsek
1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. z 28. augusta 1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskoršie vydaných všeobecne záväzných právnych predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške
30,- Eur, dňa 31. mája 2013 po predchádzajúcej dohode so svedkom R. J. na Železničnej stanici Nové

Zámky z voľnej skládky koľajníc odcudzili 2 koľajnice v dĺžke 2 a 3 metre a hmotnosti 246 kg, čím
spôsobili poškodeným Železniciam Slovenskej republiky Bratislava škodu vo výške 49,20 Eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§212odsek2Trestnéhozákonaspoužitím§38odsek2,odsek4Trestnéhozákona(zanezistenia
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 17.07.2013 pod sp.zn. 1Pv/406/2013 obžalobu
na obvineného R. J. pre hore uvedený skutok, právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212

odsek 2 písmeno f) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nepodal žiadne z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 Trestného
poriadku s tým, že žiadal vo veci vykonať dokazovanie z dôvodu, že trestný čin nespáchal sám, ale s
komplicom.

Súd uskutočnil hlavné pojednávanie dňa 12.02.2014 za účasti obžalovaného a dňa 17.03.2014 v
neprítomnosti obžalovaného za podmienok podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku.

Obžalovaný sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní k spáchaniu skutku priznal v plnom rozsahu
a jeho okolnosti popísal zhodne s jeho popisom v obžalobe. Tvrdil tiež, že v čase spáchania skutku bol

pod vplyvom alkoholu, ale vedel, čo robí a vypovedal, že do Nových Zámkov išli s R. J. kradnúť preto,
že v Leviciach ich už predtým chytili v zberných surovinách a majú tam spolu prípady. Obžalovaný na
hlavnom pojednávaní v podstate namietal iba to, že súčasne s ním nie je stíhaný i R. J., s ktorým sa
krádeže koľajníc dopustil.

Spáchanie skutku bolo obžalovanému okrem jeho vlastného priznania preukázané i výpoveďou svedka
R. J. z prípravného konania, zápisnicu o ktorej súd na hlavnom pojednávaní prečítal za podmienok podľa
§ 263 odsek 1 Trestného poriadku a ktorý potvrdil, že spoločne s obžalovaným zo skládky koľajníc pri
objekte Správy miestnej údržby v Nových Zámkoch odcudzili 2 koľajnice, pričom následne boli zastavení
hliadkou železničnej polície.

Zo zápisnice o výsluchu svedka C.. C. Š. z prípravného konania, prečítanej na hlavnom pojednávaní
za splnenia podmienok podľa § 263 odsek 1, odsek Trestného poriadku a § 252 odsek 5 Trestného
poriadku, súd zistil, že odcudzené koľajnice boli poškodenej právnickej osobe Železnice SR Bratislava
v nepoškodenom stave vrátené.

Z bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AB 693532 mal súd preukázané, že obžalovaný bol
Obvodným oddelením Levice dňa 17.07.2012 postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek
1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (drobná krádež, spáchaná dňa
17.07.2012 o 12.10. hod. v Leviciach na ul. Pivničnej), a to uložením pokuty vo výške 30,- Eur.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na odborné vyjadrenie, ktorým bola hodnota odcudzených koľajníc
vyčíslená na sumu 49,20 Eur a zápisnicu o ohliadke miesta činu.

Vyššie popísaným vykonaným dokazovaním a hodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich

vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku a týmto
protiprávnym konaním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212
odsek 2 písmeno f) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej
stránky, pretože úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do objektu chráneného
Trestným zákonom, ktorým je v konkrétnom prípade záujem na ochrane majetku fyzických a právnických

osôb, tým, že si prisvojil cudziu vec jej zmocnením sa a bol za obdobný čin (priestupok proti majetku)
v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii
priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho
činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky uvedeného prečinu
naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej, pretože závažnosť jeho činu rozhodne nie je nepatrná (§

10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená spôsobom vykonania a okolnosťami
činu (spáchaním činu po predchádzajúcom jeho naplánovaní a zámerne mimo okresu Levice, práve z
dôvodu, že tam sa už podobnej krádeže dopustil), jeho následkom (v podobe spôsobenia škody nie
v celkom nepatrnej výške, ale vo výške takmer 50,- Eur) a mierou zavinenia obžalovaného, ktorý tak
ako vyplýva z vykonaného dokazovania (predovšetkým z jeho vlastnej výpovede) konal jednoznačne zozištným motívom. Súd preto uznal obžalovaného vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

S poukazom na obhajobu obžalovaného na hlavnom pojednávaní, spočívajúcu výlučne v namietaní
skutočnosti, že spoločne s ním nie je súčasne v konaní pred súdom stíhaný i R. J., s ktorým sa skutku
dopustil, súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že tieto námietky obžalovaného nemajú
a ani nemôžu mať žiadny vplyv na záver súdu o tom, že sa stal skutok, uvedený v obžalobe, že tento
spáchal obžalovaný, že týmto naplnil všetky formálne i materiálne znaky žalovaného prečinu, o trestnej

zodpovednosti obžalovaného zaň a že trestnosť jeho skutku nezanikla (§ 169 odsek 1 písmeno a) až
f) Trestného poriadku). Trestné stíhanie voči určitej osobe sa totiž pred súdom koná len na podklade
obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor (237
odsek 1 Trestného poriadku). Súd pri posudzovaní otázky viny obžalovaného nie je v zmysle Trestného
poriadku oprávnený riešiť ani zisťovať, z akého dôvodu prokurátor obžalobu nepodal i na inú osobu,
prípadne účastnú na žalovanom skutku, ako ani viesť z podnetu obžalovaného trestné konanie proti

takej osobe, ale je viazaný skutkom, pre ktorý bola na konkrétneho obžalovaného podaná obžaloba. Z
týchto dôvodov súd na uvedené námietky obžalovaného ako právne irelevantné neprihliadal.

Z odpisu z registra trestov, správ a charakteristík k osobe obžalovaného a pripojených spisov k
predchádzajúcim odsúdeniam obžalovaného súd zistil, že tento je nezamestnaný, v mieste trvalého

bydliska sa s družkou a deťmi nezdržiava, neustále sa sťahujú, sú neprispôsobiví a v súčasnej dobe sa
zdržiava v Obci B.. Obžalovaný bol v minulosti opakovane odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia
slobody, a to prevažne za majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol obžalovaný uznaný vinným trestným
rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/11/2006 z 28.09.2006, právoplatným dňa 07.11.2006, z
trestného činu krádeže podľa § 247 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona č. 140/1961

Zb. v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne
prospešného zariadenia podľa § 182 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona č.
140/1961 Zb. a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody 2 roky v II. nápravnovýchovnej skupine,
ktorý trest vykonal dňa 09.05.2009. Z výpisu z evidencie priestupkov súd zistil, že okrem priestupku
proti majetku, ktorý je súčasťou popisu skutku v prejednávanej veci, sa obžalovaný dosiaľ v období

od 28.05.2010 do rozhodnutia súdu v prejednávanej veci dopustil celkom 44 ďalších priestupkov na
rôznych úsekoch života spoločnosti, chránených právnych poriadkom (vzbudenie verejného pohoršenia,
proti občianskemu spolunažívaniu, znečisťovanie verejného priestranstva, porušovanie pravidiel cestnej
premávky, neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa), pričom do času spáchania žalovaného skutku
to bolo 28 priestupkov a po spáchaní žalovaného skutku do času rozhodnutia súdu 14 priestupkov.

Obžalovaný je tak nielen špeciálnym recidivistom, ale z popísaných skutočností je zrejmý jeho arogantný
postoj k spoločnosťou, ako aj právnym poriadkom regulovaným normám správania sa.

Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 Trestného zákona (obžalovaný sa síce k spáchaniu skutku priznal, avšak neprejavil
žiadnu ľútosť, naopak, z jeho správania sa na hlavnom pojednávaní mal súd preukázaný jeho ľahostajný
postoj k vlastnej trestnej činnosti), ale zistil u neho priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m)
Trestného zákona (t.j. že už bol za trestný čin odsúdený). Trestný zákon ustanovuje za prečin podľa

§ 212 odsek 2 písmeno f) základnú sadzbu trestu odňatia slobody 0 až 2 roky. Súd podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona posúdil pomer a mieru závažnosti zistenej priťažujúcej okolnosti pri absencii
poľahčujúcich okolností a pri prevahe priťažujúcich okolností postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného
zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest tak ukladal v rámci sadzby trestu
odňatia slobody 8 mesiacov až 2 roky. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej

hranici takto určenej trestnej sadzby, a to vo výmere 8 mesiacov, ktorú výmeru trestu aj s poukazom
na určený spôsob jeho výkonu, okolnosti prípadu a súčasné pomery obžalovaného, súd považuje
na jeho nápravu a ochranu spoločnosti za dostatočnú a súčasne majúc za to, že iný druh trestu
než trest odňatia slobody na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti, nie je dostatočný, a to
vzhľadom na špeciálnu recidívu obžalovaného a zrejmú absenciu pozitívneho vplyvu už vykonaných

predchádzajúcich nepodmienečných trestov odňatia slobody na jeho osobu. Obžalovaný síce posledný
nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal dňa 09.05.2009 a až do spáchania skutku v prejednávanej
veci sa iného trestného činu nedopustil, súd však mal za vylúčené splnenie podmienok podľa § 49
odsek 1 Trestného zákona na podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody práve spoukazom na sústavné ignorovanie právnym poriadkom určených noriem správania sa obžalovaným a
ktoré podľa názoru súdu vylučuje u neho splnenie účelu trestu z hľadiska jeho individuálnej a generálnej
represívnej funkcie. Súd preto obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil v súlade s ust. § 48

odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody
uloženého mu za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.