Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. marec 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913200002
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913200002.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: J.. X. T., nar.

XX.X.XXXX,bytomumatky,N.XX,U.,zast.ÚradomprávesociálnychvecíarodinyBratislava,VAzovova
7/A, za účasti matky G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX. U., u N. U., proti odporocovi: R. T., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom W., Š.N. XXXX/X, t.č. W., J. Č.. XX, o dlžné výživné a úhradu potrieb nevydatej
matky t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť z titulu výživného mal. X. T., nar. XX.X.XXXX sumu 2.191,45 Eur,
k rukám matky G. T., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Návrh navrhovateľky o úhrade osobných potrieb nevydatej matky

súd z a m i e t a.

III. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č-.k. 13C/91/2007-268 zo dňa 31.10.2012 rozhodol súd o určení otcovstva a určil, že otcom

mal. Kristiána Vereša je odporca R. T., mal. X. zveril do osobnej starostlivosti matky a odporcovi
určil vyživovaciu povinnosť vo výške zodpovedajúcej 30 % sumy životného minima do budúcna.
Rozsudkom súd vyslovil, že o dlžnom výživnom a úhrade osobných potrieb nevydatej matky rozhodne
v samostatnom konaní kde rozhodne aj o trovách celého konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 28.12.2012.

Predmetom tohto konania bolo určenie výšky dlžného výživného za obdobie od 26.8.2004 (narodenia
mal. X.) do 31.10.2013 (rozhodnutia o určenie otcovstva) a úhrada osobných potrieb nevydatej matky.

Súd zisťoval zárobkové, majetkové a sociálne pomery otca R. T. za rozhodné obdobie, a to jeho

výsluchom ale aj šetrením v Sociálnej poisťovni a u zistených zamestnávateľov odporcu v prípade ak
v určitom období pracoval.

Súd zistil, že v čase od 26.8.2004 do januára 2007 odporca v pracovnom pomere nebol. V období od
januára 2007 do februára 2008 pracoval v spoločnosti Start People s.r.o. Bratislava kde podľa mzdové
listu v priemere zarobil 214,75 Eur mesačne.V období od 12.2.2008 do 19.5.2008 pracoval v STAVAN Slovakia, s.r.o. Bardejov, kde dosahoval
priemerný plat vo výške 73,-- Eur mesačne.

Od 20.5.2008 do konca októbra 2008 v pracovnom pomere nebol.

Od novembra 2008 do septembra 2009 bol zamestnaný v spoločnosti CALIPSO Stanislav Voržáček
Veľké Leváre a zarobil v priemere 93 Eur mesačne.

V období od januára 2010 do februára 2010 pracoval v spoločnosti Catering International , s.r.o. Poprad,
kde dosahoval priemerný zárobok vo výške 126,32 Eur mesačne.

Od 11.11.2010 do 30.4.2011 bol zamestnaný v spoločnosti FIMI, s.r.o. Trebišov kde dosahoval priemerný
zárobok vo výške 248,49 Eur mesačne.

Od 2. 5.2011 do 3.8.2011 pracoval v spoločnosti MILO, s.r.o. Bratislava s priemerným zárobkom 80 Eur
mesačne.

Od 5.9.2011 do 31.10.2011 pracoval v spoločnosti KFŠ - DELTA, s.r.o. Bardejov kde dosahoval
priemerný zárobok vo výške 238,95 Eur mesačne.

Od 1.11.2011 do 30.4.2012 pracoval v spoločnosti Trenkwalder, a.s. Bratislava s priemerným zárobkom

254,75 Eur mesačne.

Od4.6.2012do2.7.2012bolzamestnanývspoločnostiSELYZ-Nábytok,s.r.o.Želiezovcespriemerným
zárobkom 81,96 Eur mesačne.

Od 27.8.2012 až do 31.10.2012 v pracovnom pomere nebol a žiaden príjem nemal.

Výsluchom matky mal. X. súd zistil, že od narodenia dieťaťa do októbra 2007 poberala rodičovský

príspevok vo výške 4400 Sk a prídavky na dieťa 540 Sk. Potom pracovala brigádnicky v Start People
s.r.o. do marca 2008 kde v priemere zarobila cca 1.200 Sk. 14.4.2008 dostala od Mestskej časti BA _
Ružinov jednorazový príspevok 3000 Sk a v tom čase žila s druhom v prenajatom byte, na ktorý platili
nájomné vo výške 6 700 Sk a SIPO 770 Sk mesačne. Z jej písomný podaní súd neskôr zistil, že v r.
2012 poberala na syna rodinné prídavky 22 €, nájomné uhrádzala v tom čase po 120 € mesačne spolu

s druhom, poplatok za družinu 15 €, obedy 20 € poistka synovi 20 €, cestovné MHD 18 €. Ona nemala
príjem z pracovnej činnosti.

Výsluchom odporcu pred dožiadaným súdom Okresný súd Revúca dňa 20.1.2014 súd zistil, že v
rozhodnom čase bol dlhodobo bez práce a nemal príjem z pracovnej činnosti, nepoberal ani dávky v
hmotnej núdzi. Žil v družobnom vzťahu s terajšou priateľskou a ich spoločnou dcérou. Životné náklady

hradili spolu z jej materského príspevku a on príležitostnými prácami si zarobil okolo 20 - 30 Eur. Jeho
mesačné výdavky v tom čase dosahovali približne 150,-- Eur. Viedli sa voči nemu 2 exekúcie z titulu
dlžôb, ktoré mal. Má ďalšie vyživovacie povinnosti voči synom X. G. D. ale aj k mal. Y. T., ktorú má s
terajšou družkou. Vyživovaciu povinnosť k mal. Kristiánovi si doposiaľ neplnil, lebo nemal žiaden príjem,
a preto sa nevedel vyjadriť k tomu, akým spôsobom by bol schopný zaplatiť dlžné výživné a uhrádzať

bežné výživné. Potvrdil, že bol v pracovnom pomere u tých zamestnávateľov, ktorých súd zistil ako aj
výšku mzdy, ktorú u nich dosahoval. V súvislosti s úhradou nákladov nevydatej matky uviedol, že nie
je ochotný matke mal. X. z tohto titulu zaplatiť 50,-- Eur. Tvrdil, že kočík, fusak a ďalšie veci osobnej
potreby pre maloletého kúpil ihneď po jeho narodení, a preto nesúhlasil s tvrdením matky maloletého,
že sa na ňom vôbec nepodieľal. Tvrdil, že v čase tehotenstva matku mal. X. finančne podporoval až do

času, kým ho nezačala podvádzať s jeho nadriadeným. Toto tvrdenie však v konaní preukázať nevedel.Podľa § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

V tomto konaní rozhodol súd o dlžného výživnom odo dňa narodenia dieťaťa až po rozhodnutie súdu
v predchádzajúcom konaní / od 26.8.20074 až 31.10.2013/. V rozhodnom období preto zisťoval súd

príjem povinného, teda otca mal. X. a zistil, že ani v prípade, keď bol zamestnaný nedosahoval taký
príjem, že by sa z neho mohol určiť výživné vyššie než minimálne výživné na základe zákona.

Súd konštatuje, že výška minimálneho výživného bola zákonom určená zákonom č. 372/2004 Z.z.,
ktorého výška predstavovala od 1.4.2005 do 30.6.2005 sumu 624,-- Sk (20,71 Eur). Od 1.7.2005 do
30.6.2006 bola výška minimálneho výživného v zmysle zákona č. 262/2005 Z.z. určená na 645-Sk

(21,41 Eur). Od 1.7.2006 do 30.6.2007 v zmysle zákona č. 415/2006 výška minimálneho výživného
predstavovala 681,-- Sk (22,61 Eur) od 1.7.2007 do 30.6.2008 v zmysle zákona č. 291/2007 Z.z. výška
minimálneho výživného predstavovala 702,-- Sk (23,30 Eur) od 1.7.2008 do 31.12.2008 v zmysle z.č.
225/2008 výška minimálneho výživného predstavovala 738, - Sk (24,50 Eur) od 1.1.2009 do 30.6.2009
(prechod euro bez zmeny výšky č. 554/2008) výška minimálneho výživného predstavovala 24,50 Eur.

Od 1.7.2009 do 30.6.2010 v zmysle zákona č. 252/2009 výška minimálneho predstavovala 25,36 Eur.
Od 1.7.2010 do 30.6.2011 v zmysle zákona č. 300/2010 výška minimálneho výživného predstavovala
25,38 Eur. Od 1.7.2011 do 30.6.2012 v zmysle zákona č. 194/2011 výška minimálneho výživného
predstavovala 26,-- Eur. Od 1.7.2012 do 30.6.2013 podľa zákona č. 181/2012 výška minimálneho
výživného predstavovala 26,65 Eur.

Na základe vyššie uvedeného súd výšku dlžného výživného určil takto:

Za obdobie od 26.8.2004 do 31.3.2005 súd neurčil odporcovi výživného, lebo zistil, že v tomto období
nebol zárobkovo činný, nedosahoval príjem z pracovnej činnosti a v tom období ani neexistoval zákon,
ktorý by ukladal povinnosť prispievať na výživu detí aspoň minimálnym výživným do výšky 30 %
životného minima.

Takáto zákonná povinnosť bola určená iba od 1.4.2005. Teda za obdobie od 1.4.2005 do 30.6.2005 určil
súd dlžné výživné vo výške 3 x 20,71 Eur = 62,13 Eur.

Od 1.7.2005 do 30.6.2006 určil súd 12 x 21,41 Eur = 256,92 Eur.

Od 1.7.2006 do 30.6.2007 súd určil 12 x 22,61 Eur = 271,32 Eur.

Od 1-.7.2007 do 30.6.2008 určil súd 12 x 23,30 Eur = 279,60 Eur.

Od 1.7.2008 do 30.6.2009 určil súd 12 x 24,50 Eur = 294 Eur.

Od 1.7.2009 do 30.6.2010 určil súd 12 x 25,36 Eur = 304,32 Eur.

Od 1.7.2010 do 30.6.2011 určil súd 12 x 25,38 Eur = 304,56 Eur.

Od 1.7.2011 do 30.6.2012 určil súd 12 x 26,-- Eur = 312,-- Eur.

Od 1.7.2012 do 31.10.2012 určil súd 4 x 26,65 Eur = 106,60 Eur.Spolu výška dlžného výživného predstavuje 2191,45 Eur, na zaplatenie ktorého súd zaviazal odporcu /
§ 62 v spojitosti s § 75 ods. 1 zákona o rodine/.

Navrhovateľka žiadala úhradu osobných potrieb nevydanej matky voči odporcovi vo výške 50,-- Eur.

Napriek výzve súdu svoj návrh v tomto smere nešpecifikovala. Nevedela preukázať súdu z čoho tieto
náklady pozostávajú ani ako vznikli. Odvolávala sa na to, že od narodenia dieťaťa ubehlo už 10 rokov,
ona nemá účtovné doklady, ktorými by preukázala výdavky v súvislosti s úhradou jej osobných potrieb
počas tehotenstva a pôrodu a obviňovala odporcu, že v tých časoch, keď bola odkázaná na jeho fyzickú
aj finančnú pomoc sa na úhrade týchto výdavkov nepodieľal.

Podľa § 74 ods. 1 zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný

najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Súd konštatuje, že nárok navrhovateľky v tomto smere bol zamietnutý pre neunesenie dôkazného
bremena lebo navrhovateľka v konaní nepreukázala z čoho pozostáva ňou požadovaná suma 50 €,
ako vznikla a v tomto smere nenavrhla žiadne dôkazy ani ich súdu nepredložila hoci na to bola vyzvaná.

Odporca jej nárok popieral, tvrdil, že na tieto náklady prispel čo však v konaní rovnako preukázať
nevedel. Bolo však povinnosťou navrhovateľky svoje tvrdenie v konaní preukázať a pokiaľ tak neurobila,
súd to vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena v tomto smere preto jej návrh o tomto nároku
zamietol

Navrhovateľka bola v konaní sčasti úspešná, trovy konania si voči odporcovi neuplatnila. Odporcovi

trovy nevznikli a tak súd účastníkom trovy konania nepriznal (§ 142 ods. 2 v spojitosti s § 151 ods. 1
OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.