Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. marec 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14P/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213212627
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213212627.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou vo veci starostlivosti

súdu o malol. dieťa: K. H., R.. XX.V. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: zástupcom Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: matka - K.. X. H., W.. C., R.. XX.R.
XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX A. I., právne zastúpenej JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou so
sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, otec - K. H., R.. XX.I. XXXX, bytom U. XXX/
XX, XXX XX A. I., právne zastúpenému JUDr. Gejzom Sidóom, advokátom so sídlom Malá 13, 929 01
Dunajská Streda HH, o návrhu matky na priznanie výživného na čas do rozvodu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje výživné na obdobie do rozvodu na maloletého K. H., R.. XX.V. XXXX v sume 100 Eur

mesačne, počnúc od l.septembra 2011 do 31.januára 2013 a 200 Eur od l.februára 2013 do 6.mája 2013.

Za obdobie od l.septembra 2011 do 6.mája 2013 otec dlh na zročnom výživnom má vo výške 2.300 Eur,
ktoré mu súd povoľuje splácať po 50 Eur mesačne spolu s výživným určeným Rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda 9P/13/2013-49 zo 7.mája 2013, pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého podala dňa 20.júna 2013 na tunajší súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti
otca na čas do rozvodu. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda,
sp. zn.: 9P/13/2013 bolo ich manželstvo rozvedené, zároveň bol maloletý zverený matke do osobnej
starostlivosti a otcovi určil výživné vo výške 200 Eur mesačne. Otec maloletého sa odsťahoval zo

spoločnej domácnosti začiatkom septembra, od toho času ani neprispieval na maloletého. Toto tvrdenie
odporca sám potvrdil v konaní o rozvod. Od tohto obdobia odporca poberal aj rodinné prídavky na obe
deti, aj si uplatňoval na ne daňový bonus. Navrhovateľka zároveň požiadala súd, aby rozhodol okrem
určenia výživného na čas do rozvodu, aj o vrátenie finančných prostriedkov uplatňovaných odporcom na
maloleté deti. Ako odôvodnené potreby dieťaťa uviedla jeho základné potreby (strava, výživa, zdravotná
starostlivosť, zdravotné potreby, lieky, oblečenie, cestovné), náklady na jeho duševnú činnosť (učebnice,
školské potreby a pomôcky, školné, záujmové krúžky, športové aktivity vrátane športových potrieb

a tréningov, voľno - časové aktivity). Navrhovateľka pripomenula, že v konaní o rozvod navrhovala
výživné vo výške 300 Eur, avšak súd v rámci svojho rozhodovania, objektívneho posúdenia a tiež jeho
moderačného práva, prisúdil sumu 200 Eur mesačne, čo napokon v konečnom dôsledku nenamietala a
pristúpila k rodičovskej dohode o výživnom na čas po rozvode, pričom súd túto dohodu schválil. Má za
to, že táto suma je akceptovateľná aj z dôvodu, že druhý rodič by mal platiť takú sumu, ktorá by mala
vychádzať z príjmov oboch rodičov, zo životnej úrovne povinného rodiča a tiež ďalších faktorov.

Navrhovateľka svoj návrh doplnila podaním zo dňa 16.októbra 2013, pričom uviedla, že tvrdenie odporcu

vo vyjadrení je nepravdivé. Odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v septembri 2011, vrátil sav marci 2013, keď sa navrhovateľka aj s deťmi odsťahovala. Ich manželstvo bolo rozvedené právoplatne
24.mája 2013, keď bolo aj upravené výživné na maloletého na čas po rozvode, vo výške 200 eur, túto
povinnosť si odporca od rozvodu plní. Z ich manželstva pochádzajú dve deti. Staršia dcéra I. v čase, keď

prestali viesť spoločnú domácnosť a spoločne hospodáriť, mala 18 rokov, bola študentkou 4. ročníka
gymnázia. V máji 2013 maturovala, doteraz je nezamestnaná, poberá príspevok v hmotnej núdzi vo
výške 50 Eur. Maloletý K. mal v čase prerušenia spolužitia rodičov 12 rokov, bol žiakom Základnej
školy v A. I.. V čase rozvodu manželstva mal 13 rokov a chodil do 7. ročníka ZŠ v A. I.. Od času
keď sa odporca odsťahoval až do právoplatnosti rozvodu, tj. do 24.mája 2013, odporca na výživné

pre maloletého ničím neprispel. Vo februári 2013 dal 100 Eur maloletému na doučovanie anglického
jazyka. S odporcom bývali v jeho rodinnom dome, keď odišiel, boli dohodnutí, že naďalej bude platiť
réžiu bývania odporca. Zistila však, že odporca ani réžie bývania riadne neplatil, mal nedoplatky voči
Mestskému úradu za komunálne odpady, ako aj na dani z nehnuteľností, za káblovú televíziu, kde
je evidovaný nedoplatok vo výške 703,05 Eur. Mnohé z týchto nedoplatkov znášala navrhovateľka.
Odporca je zamestnaný s čistým mesačným príjmom 1.300 Eur. Navrhovateľka mala živnostenský list

na výrobu pekárskych a cukrárskych výrobkov do 30.novembra 2012. Od 20.apríla 2012 má živnosť na
administratívne služby. Toho času podniká už len v obchodnej činnosti pre D. N. P. - U. V.. Pracovala
tiež na dohodu v Detskej ambulancii od 2.novembra 2011 do 9.októbra 2012 s priemerným zárobkom
100 Eur mesačne. Práceneschopná bola od novembra 2011 do mája 2012 a ďalej od 1.augusta 2012
do konca mája 2013. Dostala nemocenské dávky celkom 3.430,50 Eur a úrazové poistenie vo výške

1.727 Eur 5.novembra 2012. Ako podnikateľka v rokoch 2010, 2011 a 2012 nebola zisková, v roku
2010 vykázala stratu 12.054 Eur, v roku 2011 vykázala stratu 10.758 Eur a v roku 2012 vykázala
stratu 10.369 Eur. Následkom nezhôd, ktoré mala s odporcom v posledných rokoch, sa aj zdravotne
cítila veľmi zle, najmä po psychickej stránke, následkom čoho sa liečila u psychiatra. Psychické traumy
spôsobili aj jej celkové zhoršenie zdravotného stavu, trpí na vysoký krvný tlak a na opakované myómy.

Následkom zlomenín absolvovala opakované chirurgické operácie, naposledy 18.septembra 2013.
Odporca prisľúbil, že rodinný dom, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve a kde boli dovtedy ako rodina,
daruje deťom, čo však neurobil, hoci už sám v tomto rodinnom dome nebýva, ale ho vydal do nájmu.
Po tom, čo odporca opustil spoločnú domácnosť sa vôbec s deťmi nestýkal. Po rozvode sa s maloletým
stretol trikrát a s dcérou iba raz. V čase, keď ešte bývali v rodinnom dome, odporca chodieval do domu,

ale na vedení spoločnej domácnosti sa nepodieľal. Na Vianoce a na narodeniny deťom kúpil darčeky,
prevažne športové potreby. V čase rozvodu dcéra bola už dospelá, avšak doposiaľ je nezamestnaná.
Maloletý bol v rozhodnom období žiakom základnej škody, okrem bežných výdavkov spojených s jeho
základnými životnými potrebami mu platila navrhovateľka 30 Eur ročne do školy; na koncoročné výlety
v roku 2011 a 2012 po 50 Eur. Vlani sa maloletý zúčastnil lyžiarskeho zájazdu so školou, čo stálo

cca 200 Eur vrátane poplatkov za pobyt, vreckového a lyžiarskeho ošatenia. Maloletý K. chodí na
anglický jazyk, kde sa ročne platí 180 Eur, taktiež chodí na doučovanie jazyka slovenského raz do
týždňa, za 10 Eur na hodinu, teda mesačne platí navrhovateľka v priemere za doučovanie 40 Eur.
Maloletý hrá futbal vo futbalovom klube vo C., v súvislosti s tým kupuje navrhovateľka asi trikrát do
roka kopačky s nákladmi cca 150 Eur, dvakrát do roka športové oblečenie s nákladmi cca do 100 Eur.

Okrem toho, keď sa maloletý zúčastňuje futbalových zápasov, dostáva vreckové 5 až 10 Eur. Maloletý
rád číta, na knihy ročne vynakladá asi 100 Eur. V roku 2012 dostal nový mobil za 100 Eur a mesačne
má hovorné cca 20 až 30 Eur. Z uvedených dôvodov požiadala súd o určenie výživného na čas do
rozvodu vo výške 200 Eur mesačne, ktoré pokladám za primeranú nielen vzhľadom na odôvodnené
potreby maloletého, ale aj vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca s prihliadnutím

na jej majetkové a sociálne pomery, ako aj vzhľadom na to, že počas celého tohto obdobia poskytovala
maloletému osobnú starostlivosť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedla, že právo na výživné
má charakter práva osobného i majetkového. Osobná zložka je nepremlčateľná. Majetková zložka
však spôsobuje, že sa premlčujú jednotlivé splátky výživného ako forma vyživovacej povinnosti. Pokiaľ
sa týka výživného na maloleté dieťa, súd môže priznať výživné spätne tri roky od podania návrhu z

dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je zrejmé, že odporca prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť
od času odsťahovania sa, kedy prestali viesť spoločnú domácnosť a celá starostlivosť sa presunula,
aj čo sa týka hradenia potrieb maloletého výlučne na navrhovateľku. V tomto čase však odporca mal
možnosti, schopnosti a aj jeho majetkové pomery dovoľovali, aby boli potreby maloletého hradené aj z
jeho strany tak, aby bola zachovaná jeho životná úroveň v rovnakej miere ako tomu bolo dovtedy, kým

viedli spoločnú domácnosť. Odporca neplatil výživné za toto obdobie. V čase od 1.októbra 2011, najmä
však v roku 2012 sa navrhovateľka, následkom osobného stavu a problémov, ktoré mala vo vzťahu s
odporcom, ako aj v súvislosti s podnikaním, dostala do veľmi zlého zdravotného stavu, ktorý si vyžadoval
psychiatrickú liečbu. Len s veľkými ťažkosťami zvládala starostlivosť o deti. Riešenie nakoniec našla vrozvode manželstva s otcom maloletého. Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadúva práve aj v tomto
jej zlom zdravotnom stave a v ostatných okolnostiach, ktoré jej nedovolili venovať sa tomuto konaniu.
Trvá preto v celom rozsahu na podanom návrhu.

Podaním zo dňa 16.decembra 2013 navrhovateľka opäť doplnila svoj návrh a uviedla, že odporca
sumu 556 Eur jej dal v hotovosti na splácanie lízingu. Išlo o lízing na nákladné motorové vozidlo,
ktoré patrilo do jej podnikateľskej činnosti a slúžilo na rozvoz pekárenských výrobkov. Navrhovateľka
1.decembra 2012 fakticky zrušila pekáreň, ale odporca naďalej prevádzkoval túto pekáreň bez jej
súhlasu, pod jej menom, príjmy z tohto podnikania si ponechával. Žiadala ho, aby nákladné auto, ktoré

mala v podnikaní na lízing, odovzdal jej, lebo následkom ukončenia prevádzky pekárne chcela lízingovú
zmluvu postúpiť na inú osobu. To sa stalo až v máji 2013. Navrhovateľka rozhodne popiera, že by jej
odporca dával peniaze v hotovosti na splácanie mesačných splátok lízingu. Je pravdou, že platobným
rozkazom Okresného súdu v Dunajskej Strede č. 9Rob 6/2012 z 25.apríla 2012 jej bola uložená
povinnosť ako podnikateľke zaplatiť dlh vo výške 5.031,24 Eur, táto položka nepatrí do prejednávanej
veci, lebo sa týka jej podnikateľskej činnosti. Odporca predložil aj napríklad pokladničný doklad pre

Západoslovenskú vodárenskú spoločnosť z 13.marca 2013, podľa ktorého mal tejto spoločnosti zaplatiť
63,11 Eur. Navrhovateľka nevie aký bol dôvod tejto platby, rozhodne sa však nemohla týkať rodinného
domu, lebo v marci 2013 už v rodinnom dome s deťmi nebývala. Odporca poberal rodinné prídavky v
rozhodnom období na mal. K., a to od 1.októbra 2011 do konca roku 2011 spolu vo výške 132,06 Eur,
celý rok 2012 spolu vo výške 405,72 Eur, v roku 2013 do rozvodu, t.j. do mája 2013 spolu vo výške

92,40 Eur. V rozhodnom období otec prevzal rodinné prídavky na mal. K. vo výške 630,18 Eur, ktoré
navrhovateľke nedal, hoci boli určené na mal. K., o ktorého sa osobne starala iba navrhovateľka, tieto
si ponechal pre seba. Otec taktiež poberal daňový bonus do marca 2013 na mal. K., čo potvrdil aj jeho
zamestnávateľ. Zdôraznila, že dôvodom rozvratu manželstva bola odporcova nevera, nadviazal vzťah
so zamestnankyňou navrhovateľky, s ktorou aj t.č. žije v spoločnej domácnosti a bývajú v nehnuteľnosti,

kde bola bývalá pekáreň, ktorú prevádzkovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka ani
raz spolu s odporcom a ani s deťmi v rozhodnom období nebola na žiadnych kultúrnych a spoločenských
aktivitách, otec finančne nepodporoval záľuby detí, v tomto období im dával iba vianočné a narodeninové
darčeky. Mal. K. a ani plnoletej dcére I. v tomto období neposkytoval žiadne vreckové. Maloletému
nekúpil snowboard, raz mu dal 100 Eur na vyučovanie anglického jazyka, ako darčeky na Vianoce a

narodeniny mu kúpil topánky - botasky a kabáty. Snowboard kúpil plnoletej dcére I. na Vianoce v roku
2012. Pre plnoletú dcéru I. rodičia odporcu dali peniaze na zaplatenie vodičského preukazu s tým, že
tieto peniaze dali do ruky otcovi, ktorý ich mal za vodičský preukaz pre dcéru uhradiť. Zistila však, že otec
nezaplatil celú výšku súvisiacu so získaním vodičského preukazu dospelej dcéry I., zostala tam dlžoba
100 Eur, ktorú doplatila navrhovateľka. Navrhovateľka rozhodne popiera, že by otec bol zabezpečoval

nákup potravín v rozhodnom období. Z jej vlastnej pekárne doniesol pre deti občas 4-5 rožkov. Chlieb
kupovali vždy v predajniach. Životné poistenie pre plnoletú dcéru I. po 50 Eur nikdy neplatil, toto platila
a platí navrhovateľka. Dohodli sa, že otec bude platiť životné poistenie pre mal. K., avšak ani tento sľub
otec nedodržal, lebo od januára 2013 životné poistenie pre mal. K. prestal platiť a zmluva bola zrušená.
Navrhovateľka znášala aj mimoriadne výdavky, ktoré súviseli s ošetrením oboch detí u zubných lekárov,

o výške týchto platieb na obe deti predložila potrebné písomné doklady.

Dňa 5.marca 2014 navrhovateľka doplnila vyčíslenie nákladov na maloletého v tom zmysle, že okrem
bežných nákladov na ošatenie a stravovanie maloletého v tomto období mala náklady na maloletého K.,
ktoré výlučne financovala navrhovateľka v súvislosti s tým, že v tomto čase bol mal. K. žiakom 7. a 8.
ročníka Základnej školy, ročné náklady na školné v oboch školských rokoch boli po 30 Eur, koncoročné

výlety dvakrát po 50 Eur, lyžiarsky zájazd v sume 200 Eur, vyučovanie anglického jazyka 180 Eur,
teda ročné náklady v rozhodnom období predstavovali 540 Eur. Okrem toho v súvislosti so športovými
aktivitami a záujmami maloletého mala náklady na športové potreby, najmä športovú obuv v rozhodnom
období cca 300 Eur, športové oblečenie cca 200 Eur, a knihy cca 200 Eur. Za telefón pre maloletého
mesačne platila 30 Eur. Za 20 mesiacov tieto náklady predstavovali 600 Eur. V súvislosti s tým, že

maloletý potrebuje pracovať s počítačom pre školské povinnosti, dokupovala súčiastky do počítača, a to
za vzduch do počítača 6,29 Eur, magnetický odv. 16,99 Eur, toner do tlačiarne 118,80 Eur, slúchadlá 9,99
Eur. Spolu tieto náklady v rozhodnom období predstavovali 152,07 Eur. Vzhľadom na vek maloletého a
jeho problémy s pleťou (akné), za ošetrenie v kozmetike platila 30 Eur mesačne a kozmetické výrobky
49 Eur, za kaderníka 5 Eur mesačne a za jeho stomatologické ošetrenia 133 Eur. Mesačné náklady

preto okrem bežných nákladov spojených s ošatením a stravovaním predstavovali u maloletého cca 108
Eur. Keď sa s deťmi odsťahovala z rodinného domu, zariadila pre maloletého novú vlastnú izbu, kdedokúpila posteľ za 689 Eur, komodu so skriňou za 546,55 Eur, rôzne bytové doplnky za 35,31 Eur, ďalej
bolo potrebné izbu vymaľovať, načo vydala na farby na maľovanie raz 24,97 Eur, druhýkrát 11,48 Eur,
ďalej na ďalšie potreby súvisiace s maľovaním na lepidlo raz 8,23 Eur, druhýkrát za lepidlo a filter 80,78

Eur a ešte raz na farbu na stenu 7,89 Eur, spolu minimálne 1.404,24 Eur.

K podanému návrhu sa vyjadril odporca, a má za to, že neexistujú dôvody na vydanie rozsudku,
ktorý navrhovateľka v návrhu na určenie výživného navrhuje vydať. Poukázal na zásadu vyjadrenú v
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine. Pre prípad určenia výživného k maloletému je preto rozhodujúci deň
začatia konania o rozvode, na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 4.februára 2013. K spätnému

priznaniu výživného k maloletému na obdobie pred dňom začatia konania by mohlo dôjsť iba v
prípade, ak by odporca prestal plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému pred dňom začatia konania a
existovali by dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného k maloletému, to znamená
dôvody, ktoré by bránili navrhovateľke uplatniť navrhovaný nárok ihneď po tom, ako by odporca prestal
plniť vyživovaciu povinnosť. Takéto dôvody u navrhovateľky neexistujú a ani neexistovali a podanie
návrhu o určenie výživného pokladá za špekuláciu a zneužitie možnosti podať takýto návrh na určenie

výživného v nadväznosti na rodičovskú dohodu schválenú súdom. Odporca tvrdí, že od opustenia
domácnosti až do marca 2013, neprestal plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému a naďalej ju plnil
tak, aby zabezpečil podľa vzájomnej dohody rodičov základné potreby pre riadny vývoj a rozvoj dieťaťa
zabezpečením bývania, vrátane úhrady nákladov spojených s bývaním a zabezpečením stravy, ako aj
potrieb rozvíjajúcich duševný vývoj dieťaťa zabezpečením športových potrieb a oblečenia. Z uvedených

dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Následne sa opätovne písomne vyjadril odporca, ktorý doplnil svoje podanie v tom znení, že matka
maloletého svoj návrh na určenie spätného výživného odôvodnila podstatnými zmenami pomerov nie
na strane maloletého, ale na strane matky. Odporca nikdy nepoprel, že na strane maloletého došlo k
zmene pomerov, nakoľko sa však aktívne podieľa na zabezpečení potrieb maloletého syna, takisto na

potreby plnoletej dcéry, má za to, že návrh matky nie je v daných intenciách dôvodný, o to viac, že matka
opomína uviesť fakt, že otec okrem toho, že si od rozvodu vždy riadne a včas plnil a plní vyživovaciu
povinnosť voči maloletému, podieľa sa na zabezpečení potrieb maloletého ako naturálnym plnením, tak
aj priamymi platbami za potreby maloletého. Z toho dôvodu nemôže súhlasiť s tvrdením matky, že za
predmetné obdobie od septembra 2011 do mája 2013 uhrádzala všetky náklady na jeho starostlivosť a

potreby sama. Dohodnuté výživné vo výške 200 Eur v plnom rozsahu reflektuje na matkou spomínané
výdavky. Otec sa podieľa aj na rozvíjaní zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého syna,
napr. návštevou rôznych kultúrnych a spoločenských aktivít, podporuje rozvíjanie synových záľub a
pod. V neposlednom rade sa otec v období od septembra 2011 do mája 2013 nezanedbateľnou mierou
podieľal aj na financovaní potrieb maloletého, na dennom poriadku chodil na nákupy a zabezpečoval

potraviny pre celú rodinu, doma sa nachádzal každodenne aspoň dve hodiny, so súhlasom matky on
hradil potreby a výdavky na deti, k rukám maloletého syna pravidelne odovzdával vreckové do školy, a
to v hotovosti vo výške od 5 do 10 Eur, na potreby maloletého prispieval naturálnymi plneniami, ako aj
zakúpením oblečenia, obuvi, ďalej ako darček deťom kúpil lyžiarsku výstroj spolu so snowboardom atď.
Uvedené plnenia otca boli adresné a smerovali priamo k uspokojovaniu potrieb maloletého K.Ó.. Otec

v plnom rozsahu uhrádzal kurz anglického jazyka, kde poplatky za aktuálne obdobie od 2011 do 2013
predstavovali sumu 100 Eur za jeden semester. Dôvodom opustenia spoločnej domácnosti otcom bola
ich vzájomná dohoda, podľa ktorej každý z nich sa mohol venovať novému vzťahu. Matka vo svojom
návrhu a vyjadrení nespomína, že v čase odsťahovania otca už mala nový vzťah so ženatým mužom. Z
uvedeného dôvodu otec v predmetnom období neprespával vo vlastnom dome, zobral si iba ošatenie,

čo ale v žiadnom prípade neznamená ľahostajný prístup otca k jeho rodine. V predmetnom období,
okrem potrieb detí, otec uhrádzal režijné na dom vo výške 268 Eur mesačne, splácal lízingové splátky
na motorové vozidlo zahrnuté do podnikania matky vo výške cca 556 Eur, formou odovzdaním hotovosti
k rukám matky, v ostaných prípadoch priamymi platbami na účet lízingovej spoločnosti, v súvislosti s
podnikaním navrhovateľky. Matka odporcu uhradila dlh vo výške 6.427,29 Eur. Mesačný čistý príjem

odporcu v predmetnom období predstavoval sumu cca 800 Eur. Výplatné pásky obsahuje spis konania
číslo 9P/13/2013 o rozvode. Aj vzhľadom na uvedený príjem otca účastníci dospeli k dohode ohľadne
výšky výživného, ktorú dohodu súd schválil. Odporca si myslí, že v súvislosti s návrhom, na strane matky
treba hľadať osobný motív, ktorí nesleduje záujmy maloletého. Odporca tvrdí, že vždy mal a má záujem
dohodnúť sa s matkou na úprave výšky vyživovacej povinnosti, ako aj v predmetnom predrozvodovom

období existovala konštruktívna dohoda, o čom svedčí aj fakt, že vo vzťahu k podanému návrhu na
určenie spätnej vyživovacej povinnosti otca, matka predtým, ako návrh podala, odporcu nekontaktovala,nespýtala sa na možnosť dohodnúť sa mimosúdne na čas do rozvodu. Odporca k dnešnému dňu
uhrádza, uhrádzal a naďalej bude v plnom rozsahu uhrádzať náklady vo vzťahu k prípadným výdavkom
maloletého syna, preto s uvedeným návrhom matky nesúhlasí. Navrhovateľka podala návrh na začatie

konania až 20.júna 2013, t. j. takmer po dvoch rokoch (od opustenia spoločnej domácnosti) a žiadnym
spôsobom nezdôvodnila dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali súdu rozhodnúť o
priznaní spätného výživného, ani dôvody, prečo návrh podala dokonca neskôr ako návrh na rozvod
manželstva. Lekárske správy navrhovateľky sú z obdobia september až november 2012 a pre odporcu je
nemysliteľné, že depresívne stavy, prípadne iné duševné poruchy navrhovateľke bránili podať návrh na

začatie konania. V tom časovom úseku už mala nový vzťah, chodila do práce, otvorila nový bioobchod
v A. I., starala sa o domácnosť atď.. Úvaha navrhovateľky o tom, že pre zlý zdravotný stav nedokázala
podať návrh na začatie konania, je nepochopiteľná a neadekvátna. Odporca má za to, že dôvody
navrhovateľky nemožno posúdiť ako výnimočné, keď žiada o určenie výživného s časovým odstupom
a v jej konaní možno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu.

Odporca písomne reagoval na doplnenie navrhovateľky podaním zo dňa 3.januára 2014, v ktorom

uviedol, že s konaním o určenie spätného výživného nie je spojené konanie o spôsobe a
rozsahu podnikateľských aktivít matky. Matka maloletého sa vo svojom stanovisku snaží poukázať
na pokračovanie prevádzkovania pekárne otcom, resp. že jej podnikanie bolo prevádzkované bez jej
súhlasu, pričom ako dátum zrušenia prevádzkarne uviedla 1.december 2012. Je nemysliteľné, aby
odporca mohol prevádzkovať podnik bez jej súhlasu a vedomia. Matka výrobu pekárskych a cukrárskych

výrobkov ako predmet podnikania zrušila až k 10.októbra 2013, a odporca tvrdí, že odovzdával k rukám
matky hotovosť za účelom uhradenia lízingových splátok na nákladné auto zahrnuté do podnikania
matky a takisto na platenie odvodov po zamestnancoch matky. Spomínané nákladné auto používali
zamestnanci matky, ďalej otec matke odovzdal do užívania aj osobné motorové vozidlo značky Ford
Focus. Pokiaľ matka popiera odovzdanie peňazí k jej rukám otcom, tak nehovorí pravdu. Od decembra

2012 až do mája 2013, otec vyrovnal záväzky matky vyplývajúcich z lízingovej zmluvy priamymi platbami
na účet lízingovej spoločnosti. K vykonaným platbám ohľadne rodinného domu za predmetné obdobie
odporca uviedol, že poskytovateľ služieb vždy účtuje spätne, za predchádzajúci kalendárny rok, resp.
štvrťrok, preto tieto platby sa týkajú obdobia, kedy matka v rodinnom dome určite bývala. Prídavok na
dieťa predstavuje štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu

nezaopatreného dieťaťa. Nárok na prídavok na dieťa má predovšetkým rodič, ktorý sa o nezaopatrené
dieťa stará. Otec si tento nárok po dohode s matkou uplatnil na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
príslušnom podľa jeho trvalého pobytu. Otec sa o mal. K. staral a stará, preto týmito opakovanými
dávkami prispieval na výchovu a výživu mal. syna. Z uvedeného dôvodu otec nechápe, prečo by mal
tento prídavok odovzdať k rukám matky. Otec sa v predmetnom období z rodinného domu nevysťahoval,

každý deň sa zdržiaval v rodinnom dome, o svoju rodinu sa staral, konal ako rodič, to všetko v záujme
mal. K.. V dome neprespával, aby sa matka mohla venovať svojmu novému vzťahu. Matka vo svojom
vyjadrení tvrdí, že otec porušil ich vzájomnú dohodu ohľadom platenia poistného na mal. K. vo výške
50 Eur mesačne. Otec najprv súhlasil s platením poistného, ale po určení vyživovacej povinnosti
vo výške 200 Eur mesačne s ľútosťou informoval matku, že pre jeho mesačný čistý príjem nemôže

pripustiť zabezpečenie životného poistenia pre ich mal. syna. V ostatnom sa pridržiava k už podaným
vyjadreniam.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, ako aj svedkyne
- dcéry účastníkov konania, a oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s listinnými
dôkazmiakoajspripojenýmspisomOkresnéhosúduDunajskáStredasp.zn.9P/13/2013,rodnýmlistom

maloletého, rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9P/13/2013-49 zo 7.mája 2013, správu
Mesta A. I. z 23.júla 2013, správou Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo 7.augusta
2013, živnostenským listom navrhovateľky, potvrdením o ukončení podnikania navrhovateľky, daňové
priznanie navrhovateľky za roky 2010, 2011 a 2012, potvrdenie mesta Dunajská Streda zo 17.septembra
2013, mailová komunikácia so spoločnosťou UPC z 2.septembra 2013, potvrdením o zamestnaní

navrhovateľky zo 17.septembra 2013, potvrdenie o príjme navrhovateľky zo závislej činnosti za rok 2011,
potvrdenie Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach za obdobie od 1.októbra 2011 do 31.mája
2012, psychiatrické vyšetrenie navrhovateľky zo 4.septembra 2012, 2.októbra 2012 a 6.februára 2013,
platbami matky odporcu (čl. 77 - 83), platbami odporcu (čl. 84 - 87, 89 - 94), výzvou k úhrade lízingových
záväzkov (čl. 88), potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2011, 2012, 2013 odporcom (čl.

98 - 100), potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2013 navrhovateľkou (čl. 101), potvrdením
zamestnávateľa odporcu o vyplácaní daňového bonusu z 12.novembra 2013, potvrdenie o ošetrení ustomatológa (čl. 103 - 109), výpis zo živnostenského registra navrhovateľky (čl. 114), pokladničné bloky
o výdavkoch na maloletého (čl. 119 - 134), ako aj písomným prejavom dcéry účastníkov - svedkyne; a
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9P/13/2013-49 zo 7.mája 2013, právoplatného
24.mája 2013 bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené, pričom maloletý bol zverený do
osobnej starostlivosti navrhovateľky. Týmto rozsudkom súd zároveň schválil rodičovskú dohodou o
výživnom v znení, že odporca bude prispievať na maloletého výživným v sume 200 Eur. Z rozhodnutia
vyplýva, že sa jedná o výživné na čas po rozvode. Z vyjadrenia účastníkov má súd za to, že po vydaní

tohto rozhodnutia si túto povinnosť odporca riadne aj plní.

Matka v rozhodnom období bola živnostníčkou, so záporným hospodárskym výsledkom. V čase od
2.novembra 2011 do 9.októbra 2012 pracovala na dohodu v ambulancii, s hrubým mesačným príjmom
vo výške 100 Eur. Od októbra 2011(s prerušením od 12/2011 do 2/2012) až do mája 2012 a od 1.augusta
2012 do konca mája 2013 bola práceneschopná, pričom za toto obdobie dostala nemocenské dávky
vo výške 3.430,50 Eur. V čase za mesiace júl a august 2012 dostala ošetrovné vo výške 177,60 Eur a

5.novembra 2012 úrazové poistenie vo výške 1.727 Eur. Žiadne iné príjmy nevykazovala.

Z psychiatrického vyšetrenia zo 4.septembra 2012 súd zistil, že navrhovateľka je liečená na hypertenziu,
má vred duodena a zistené myómy na maternici. Navrhovateľka ako pacientka uviedla, že pre pomer
jej manžela ho vyhodila z domu, ale sama sa položila, schudla 20 kg, nemá dosť síl, cíti sa sklamaná,
ponížená, aj deti sú tým poznačené, nevie spať. Objektívny nález lekára: vysoká IP tenzia, afektívna

labilita, emotivita expresívna, nálada subdepresívna, myslenie centrované na psychotraumatickú
situáciu, pokles sklamania, nešťastia, masívna somatizácia, dyssomnia, hypoprosexia, zvýšená
unaviteľnosť, citová zraniteľnosť, pokles dynamogénie, frustračnej tolerancie, bulických ff., osobnosť
depresívne alternovaná. So záverom lekára: predĺžená depresívna reakcia so somatizáciou; liečená
psychoterapiou, abreakciou, medikamentmi.

Odporca vykazoval čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 1.023 Eur, a to za obdobie od apríla
2012 do marca 2013. Daňový bonus za uvedené obdobie mal vo výške 354,39. V priemere na jeden
kalendárny mesiac je to vo výške 29,53 eur. Vyplýva to z potvrdenia o mzde z 15.apríla 2013 (čl. 44
sp.zn.: 9P/13/2013 - súčasť tohto spisu). Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa vyplýva, že tento
bol poukazovaný otcovi mesačne vo výške 44,02 eur za rok 2011, a za obdobie od januára do júna

2012 vo výške 45,08 eur a od júla do decembra 2012 vo výške 22,54 eur. Za obdobie od januára do
apríla 2013 vo výške 23,10 eur.

Okolnosti na strane maloletého: maloletý mal v rozhodnom období 13 až 15 rokov, bol žiakom základnej
školy na druhom stupni (siedmak až deviatak), a teda pripravoval sa na výber strednej školy. Jeho
záujmy spočívali najmä v športovom vyžití, aktívne športoval futbal. Kvôli školským výsledkom sa

doučoval angličtinu a slovenčinu. Podľa tvrdenia matky, v čase keď sa odporca odsťahoval zo spoločnej
domácnosti, prospech maloletého značne poklesol, dosahoval výsledky z niektorých predmetov na
úrovni „dostatočne“. Postupom času, vďaka matkinej snahe, toho času maloletý je s prospechom
vyznamenaným.

V neposlednom rade súd vzhliadal aj na dcéru účastníkov konania, ktorá mala v rozhodnom období 18

až 20 rokov. Avšak v tom čase (r. 2011) bola v maturitnom ročníku, ktoré úspešne vykonala. Po ukončení
strednej školy sa nezamestnala, toho času je evidovaná na úrade práce. V rozhodnom období však plne
potrebovala oporu svojich oboch rodičov, táto však bola naplnená len z matkinej strany.

Spornéostaločisaodporcaskutočneriadnestaralomaloletéhovrozhodnomobdobí,tedaodseptembra
2011 až do rozvodu. Podľa tvrdenia navrhovateľky, potom čo sa odporca odsťahoval, s deťmi sa

vôbec nestýka, a teda sa ani riadne o ne nestaral. Podľa tvrdenia odporcu, ktorý poprel tvrdenia
navrhovateľky, riadne sa staral, avšak súdu nevedel predložiť ani jeden doklad o tom, že bol skutočne
riadne starajúcim sa otcom svojich detí, ktorý sa o ne aj riadne zaujíma. Odporca predložil súdu
doklady o platení leasingu, a to platené jej matkou; ním boli platené leasingy 12.12.2012, 21.1.2013,
11.3.2013, 10.4.2013, 10.5.2013, 23.5.2013; poplatky vodárenskej spoločnosti 13.3.2013; poplatky za

elektrinu 16.4.2012, poistenie 4.4.2012; UPC 16.4.2012. Naopak navrhovateľka súdu predložila jednak
doklady o kúpe vecí pre deti (najmä oblečenie, školské potreby, ale aj zariadenia a to za obdobie
od 15.12.2011 až do 23.4.2013), doklady o zdravotnom ošetrení u zubára (za obdobie od 5.9.2012až do 16.4.2013), potvrdenie od ošetrujúceho lekára o ošetrení maloletého v období od 6.9.2011 do
21.11.2013. A nepochybne má súd zato, že sa riadne osobne starala o deti, ona ich chystala do školy,
pripravovala stravu, ošetrovala odevy, zabezpečovala chod domácnosti a pod. Toto odporcom v konaní

ani nebolo vyvracané. Odporca však tvrdil, že svoje deti podporoval finančne aj vreckovým. Toto jeho
tvrdenie bolo vyvrátené najmä svedeckou výpoveďou jeho dcéry, ktorá poprela, že by im bol otec dával
akékoľvek peniaze, a jednak aj navrhovateľkou, ktorá tvrdila, že ona im musela vedieť dať vreckové.
Súd z uvedeného vyvodil záver, že je menej pravdepodobné tvrdenie odporcu, aj s poukazom opäť na
výpoveď jeho dcéry, že sa im otec doslova aj vyhýbal, „keď ich aj navštívil v rodinnom dome, tak len

kvôli tomu, aby nakŕmil psov, nechodil za nimi“. Tiež navrhovateľka poukázala na podanie odporcu z
24.júla 2013, kde uviedol, že spoločnú domácnosť neviedli od septembra 2011. A teda súd má zato, že
sa odporca svojim deťom za predmetné obdobie nedostatočne venoval.

Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu matky vyhovieť, nakoľko je to v záujme maloletého. Matkou
požadovaná výška výživného je objektívna a zodpovedala odôvodneným potrebám maloletého.

Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľaust.§62ods.4Zákonaorodinepriurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 160 ods. 1, veta druhá O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým nie sú schopné živiť sa samé.

Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby zodmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a

potrebám spoločnosti. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce

povolanie, trvá do času, kým dieťa neukončí štúdium. Myslí sa tým základné, stredoškolské, bakalárske

alebo magisterské denné štúdium. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je časovo obmedzená.

Môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik.

Súd dáva do pozornosti, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a to aj nielen
v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov a
pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové
pomery rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.

Priznať výživné spätne pred podaním návrhu je možné len podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, a to
vtedy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Táto sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje
zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez
zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno
posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní

nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným
dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok. V opačnom
prípade by výnimočnosť použitia tohto ustanovenia stratila svoje opodstatnenie. V prípade, ak súd
zistí existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri určovaní výživného za minulé obdobie súd
ďalej zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa,

prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie
zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti.

Hlavným dôvodom hodným osobitného zreteľa súd vidí najmä v zdravotnom stave, ktorý pretrvával
na strane navrhovateľky. Keď odporca opustil spoločnú domácnosť, kvôli nadviazaniu nového
mimomanželského vzťahu, nielen navrhovateľka znášala mimoriadne zle túto novú situáciu, ale trpeli

tým aj ich deti. Maloletý si značne pohoršil prospech a väčšia dcéra sa mala pripravovať na maturity.
Navrhovateľka v prvom rade sa snažila pomôcť svojim deťom, zlepšiť ich školské povinnosti, pritom
musela rovnako zabezpečiť chod domácnosti, aktivity detí, hoci bola evidentne bez príjmov. Tento stres,
ktorý mala z novej rodinnej situácie, nesmierne ťažko znášala. Musela v sebe dlho dusiť nepokoj,
aj tým chránila v podstate svoje deti. Súd dospel k presvedčeniu, že navrhovateľka všetku svoju

pozornosť venovala najprv deťom, či už po stránke školských povinností, ich zdravotných ťažkostí, ale
aj bežných rutinných vecí. Až následne riešila svoj zdravotný stav, ktorý zjavne nedokázala preklenúť
bez odbornej pomoci. Je pravda, že prvý lekársky záznam súdu preukázala až 4.septembra 2012 -
prvým psychiatrickým vyšetrením. Avšak z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených sociálnou
poisťovňou (čl. 62) súd zistil, že navrhovateľka bola práceneschopná už od októbra 2011, v podstate

kontinuálne, s krátkodobými prestávkami. Z uvedeného súd má zato, že je tu daný skutočne dôvod
hodný osobitného zreteľa, kedy navrhovateľka nedokázala si uplatniť predmetný nárok skôr, najmä zo
zdravotných dôvodov.

Súd zároveň poukazuje na zákonnú povinnosť otca plniť si vyživovaciu povinnosť, avšak počínajúc
od 1. septembra 2013, teda od mesiaca, v ktorom sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, si prestal

vyživovaciu povinnosť plniť, a podľa názoru súdu táto okolnosť je tiež oporným dôvodom hodným
osobitného zreteľa pre priznanie výživného za toto spätné obdobie, pričom matka očakávala dobrovoľné
plnenie vyživovacej povinnosti a toto dobrovoľné plnenie naplnené nebolo.

Predmetom tohto konanie je určenie výživného otcovi na maloletého na čas do rozvodu od 1.septembra
2011 do 6.mája 2013. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného

je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na
strane oprávneného súd skúmal jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru
povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Súdvychádzalztoho,žeoprávnenépotrebypritomnezahŕňajúibastravovanie,alesúdanéširšiejednak
potrebami bytovými, odevnými i zdravotnými, kultúrnymi, závisiacimi hlavne od veku, zdravotného

stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a pod. Pritom medzi odôvodnené potrebynepatrialenpravidelnémesačnévýdavky,aleajnáhodnévýdavkysúvisiacenapr.sozdravotnýmstavom
oprávnených(detí)akonapr.liečebnénáklady.Súdajnaneobligatórnepriurčovanívýživnéhoprihliadal.

Na strane oprávneného (rodiča) súd skúmal jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existenciu

a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
počet nimi vyživovaných osôb a tiež vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

Na strane povinného rodiča súd prihliadal na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživu dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť aj starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného rodiča súd prihliadal najmä na jeho schopnosti (faktické príjmy),

na jeho možnosti (čo je objektívne možné, aby zarobil s prihliadnutím na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu). Súd vyhodnocoval
majetkové pomery oboch povinných rodičov, a to majetok rodičov i ich životný štandard, ktorým sa
navonok prezentujú.

Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný

dôvodne, keďže otec s matkou a deťmi nebýva od septembra 2011 v spoločnej domácnosti a celú ich

starostlivosť, výchovu zabezpečovala navrhovateľka, otec nebol s deťmi v osobnom kontakte vôbec,
iba ak výnimočne. Súd prihliadal i na jeho zdravotný stav, nemal žiadne zdravotné ťažkosti. Súd má
za to, že mu nič nebránilo sa s deťmi osobne alebo aspoň telefonicky kontaktovať. Súd vychádzal z
toho, že úlohou rodičov je nielen podieľať sa na výžive, ale i na výchove detí. Súd mal preukázané,
že za rozhodné obdobie účastníkom konania nevznikli ďalšie vyživovacie povinnosti k iným maloletým

deťom a ani iným osobám. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z toho, že matka zabezpečuje
starostlivosť o jedno maloleté dieťa a jedno plnoleté dieťa. Príjem mala len z nemocenských dávok a
z pracovnej dohody mala hrubý mesačný zárobok 100 eur (v období od 2.11.2011 do 9.10.2012), iný
príjem v tom období nemala.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že

otec niekoľko mesiacov zanedbával výživu svojich detí. Vyhodnotiac dôvody hodné osobitného zreteľa
na priznanie spätného výživného, ktoré uviedla matka, súd konštatuje, že takéto dôvody existovali a
súd jej dôvody uznal. Zároveň súd má zato, že týmto návrhom navrhovateľka nezneužíva tento inštitút.
Preto návrhu matky na priznanie spätného výživného vyhovel tak, že za obdobie od 1.septembra 2011
do 31.januára 2013 určil výživné vo výške v sume 100 eur a za obdobie od 1.februára 2013 do 6.mája

2013 vo výške 200 Eur na jedno dieťa, majúc za to, že takto určené výživné je primerané. Navrhovateľka
pôvodne navrhla, aby súd určil výživné v sume 200 eur mesačne, avšak v záverečnej reči navrhla, aby
súd určil výživné aspoň v sume 180 eur. Odporca vo svojej záverečnej reči uviedol, že je ochotný zaplatiť
výživné za spätné tri mesiace v sume 200 eur a za predošlé obdobie sedemnástich mesiacov má za to,
že 50 eur na výživné je dostatočné. Súd však poukazuje na skutočnosť, že otcom poberané len prídavky

na deti v období od septembra do decembra 2011 boli mesačne vo výške 44,02 eur, za obdobie od
januára do júna 2012 vo výške 45,08 eur, od júla do decembra 2012 vo výške 22,54 eur a od januára do
apríla 2013 vo výške 23,10 eur. K tomu si uplatňoval daňový bonus v priemere za kalendárny mesiac vo
výške 29,53 eur. Pričom príjem v rozhodnom období vykazoval čistým priemerným mesačným zárobkom
vo výške 1.023 Eur.

Súd mal preukázané, že navrhovateľka mala vážne zdravotné problémy, z objektívnych dôvodov si
nedokázala nájsť ani iné vhodné zamestnanie. Z hľadiska etického a morálneho je povinnosťou rodiča
postarať sa o svoje deti, najmä maloleté. Súd bral ohľad i na to, že po odchode otca z domácnosti zostala
sama s deťmi, ktoré mali preukázateľne zdravotné problémy a vyžadovali si starostlivosť. Matka nemala
reálne príjem na výživu svojich detí, navyše deti boli vo veku, kedy si vyžadovali zvýšenú pozornosť

rodičov. Matka nahrádzala svoj podiel na výžive, tiež svojou každodennou osobnou starostlivosťou,
t.j. praním, žehlením, varením, nakupovaním, prípravou detí do školy, návštevou lekárskych zariadení.
Pričom otcovi odchodom z domácnosti tieto povinnosti odpadli a nemôže svoj podiel na výžive uhrádzať
len finančnými čiastkami, ktoré musia v takomto prípade zohľadniť situáciu matky ako i odôvodnené
potrebydieťaťa.Súdmalpreukázanéaktuálnevýdavkydetísúvisiacesoškolou,krúžkamiazdravotnými

ošetreniami, osobnými potrebami, a vyhodnotil ich ako objektívne. Navyše za sledované obdobie otec
maloletého poberal prídavky a zároveň si uplatňoval aj daňový bonus, tieto slúžia jednak na uspokojenie
potrieb maloletého, ktoré sú týmito príjmami čiastočne pokryté. Na druhej strane daňový bonus si moholuplatňovať účelne len ten z rodičov, ktorý aj vykazoval určité príjmy, pričom matka vykazovala stratu z
podnikania.

Ďalej je potrebné uviesť, že je povinnosťou každého rodiča prispievať na výživu svojho maloletého

dieťaťa a toto dieťa aj uživiť. Je nepredstaviteľné, aby otec túto zodpovednosť v celosti preniesol na
matku. Otec je riadne zamestnaný a aj v minulosti bol a preto bolo jeho povinnosťou na výživu svojich
detí prispievať. Vzhľadom k tomu, že súd určil výživné podľa vyššie uvedeného, a otec na výživu detí
neprispieval dostatočne, vznikol mu za toto obdobie dlh vo výške 2.300 eur, ktorý mu súd, v zmysle §
160 ods. 1 O.s.p., povolil splácať v mesačných splátkach po 50,- eur a to spolu s bežným výživným k

rukám matky maloletého, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo
i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).