Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210876
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210876.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty

Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej:Slovenskárepublika,zaktorúkonáMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlom
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/262/2012-91 zo dňa
22. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/262/2012-91 zo dňa 22. októbra
2013 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Súčasne vyslovil, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznáva.

Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal a
rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, ktorí mali doručenie
predvolanianapojednávanieriadneavčasvykázané.Vrámcidokazovaniasasúdoboznámilsobsahom
listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.

zn. 7Er/797/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že dňa 16.07.2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť
súdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,ExekútorskýúradsosídlomvT.,W.XX,oudeleniepoverenia
navykonanieexekúcienanávrhoprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.sosídlomPribinova25,Bratislava,
proti povinnému: L. Z., bytom A. E., J. XXX/X, pre vymoženie sumy 430,19 Eur s príslušenstvom,
priznanej oprávnenému vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava, č. SR
22565/09 zo dňa 28.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 08.03.2010. Okresný súd Liptovský

Mikuláš dňa 26.07.2010 pod číslom 5505*023953 vydal pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
poverenie na vykonanie uvedenej exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 430,19 Eur, trovy
predchádzajúceho konania 218,65 Eur a trovy exekúcie. Okresný súd Liptovský Mikuláš
uznesením č.k. 7Er/797/2010-13 zo dňa 15.11.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.
9CoE/182/2011-55 zo dňa 27.10.2011 exekúciu zastavil.V prejednávanej veci si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 125,00 Eur a
nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 660,00 Eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až

dňa 26.07.2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Okresnýsúdcitujúcust.§3ods.1,§4ods.1písm.a/,§9ods.1,2,§17ods.1,2zákonač.514/2003Z.z.
ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonovuviedol,že
ustanovenia zákona nedefinujú pojem nesprávneho úradného postupu; nesprávnym úradným postupom
je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo

vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym
úradným postupom. Ďalej okresný súd konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné (§ 120 ods.
3 O.s.p.), že navrhovateľ písomne požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody.

Vychádzajúc z ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok účinný od 01.06.2010) a ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
konštatoval, že pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
podaná pred 01.06.2011, konkrétne dňa 16.07.2010, z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu súd do 15-tich dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora vykonaním exekúcie. V predmetnej exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 7Er/797/2010 bola
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená okresnému súdu
dňa 16.07.2010, pričom súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie dňa 26.07.2010, teda v zákonnej
lehote. Pokiaľ navrhovateľ svoju žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že poverenie nebolo vydané
v zákonnej lehote, toto tvrdenie sa nepreukázalo ako pravdivé. V sporovom konaní je súd návrhom, ako

aj skutkovými dôvodmi popísanými v žalobe viazaný. V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený
a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ust. § 45 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu skúmať,

či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci úspešný,
právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania uplatnil, avšak nevyčíslil
ich do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a iné trovy konania mu zo spisu nevyplývajú.
V takom prípade súd nie je podľa § 151 ods. 2 O.s.p. viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov

konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na
kontradiktórne konanie, v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so všetkými

predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.
Odvolateľ tiež namietal, že pred vynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinnými dôkazmi
uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci podľa žalobcu nebolo možné rozhodnúť bez jeho účasti
na pojednávaní, keďže trval na osobnej účasti svojho zástupcu na pojednávaní a zároveň riadne a

včas požiadal o jeho zrušenie z dôležitého dôvodu (keďže podľa jeho názoru vo veci koná nezákonný
sudca) a preto nebol daný dôvod pre postup súdu v konaní podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Navyše, v
situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými
v exekučnom spise, mal súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym
otázkam nastoleným samotným súdom. Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe

dokazovania,ktoréhoobsah,rozsahsibezakéhokoľvekdôvoduurčilsám)kzáveru,žeexistujeokolnosť
brániaca vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov
konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami,ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené
v exekučnom spise.

Zároveň žalobca poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach
verejnostinemožnotohtosudcupovažovať zanestranného.Uvedenérozhodnutiekrajskéhosúdu
bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou v iných krajských súdoch v skutkovo

a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu
pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Žalobca zdôraznil, že podal ústavnú
sťažnosť vo veci porušenia jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia
krajského súdu.

Žalobca zotrval na tvrdení, že zákonom stanovená lehota na vydanie poverenia v predmetnom
exekučnom konaní nebola exekučným súdom dodržaná, čo potvrdzuje aj odôvodnenie napadnutého

rozsudku. V dôsledku toho bol v súdenej veci preukázaný žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup,
spočívajúci vo viacerých skutočnostiach, a nielen jednej z nich. Konajúci súd sa mal preto vysporiadať
pri rozhodovaní vo veci so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený

účastník konania (§ 201 veta prvá O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Primárne je zo strany odvolacieho súdu potrebné poukázať na zodpovednosť žalobcu za obsahové

vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju
viazanosťodvolacímidôvodmi(§212ods.1O.s.p.).Vtejtosúvislostijezjavné,že(nepochybnezdôvodu
predkladania enormného množstva typových podaní žalobcom na súdy), že (hmotno-právne) odvolacie
dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté
rozhodnutie.Vodvolanížalobcunietjedinejzmienky(tobôžprotiargumetnácie)vovzťahukargumentácii

okresného súdu obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, že pri rozhodovaní Okresného súdu Liptovský
Mikuláš v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 7Er/797/2010, z ktorej si uplatňuje svoj nárok žalobca
žalobou v tomto súdnom, v štádiu konania o žiadosti o udelenie poverenia, bola dodržaná zákonná
lehota na vydanie poverenia, a preto v prejednávanej veci nebol preukázaný nesprávny úradný postup,
v dôsledku ktorého by žalobcovi mala vzniknúť materiálna škoda vo výške 125,00 Eur a nemajetková

ujma vo výške 660,00 Eur s poukazom na jednotlivé ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobca
teda v konaní predovšetkým nepreukázal naplnenie primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, a
to nesprávny úradný postup. Odvolací súd nie je oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie na
základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.

Podstatná časť odvolacích námietok žalobcu je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný

sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením sp. zn. 10NcC/32/2013
zo dňa 13.02.2013, že zákonná sudkyňa Okresného súdu Liptovský Mikuláš Mgr. Zuzana Bajlová
nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
pod sp. zn. 7C/262/2012. Vylúčené boli sudkyne JUDr. Gabriela Brišková a JUDr. Iveta Žišková. Od
vydania tohto rozhodnutia, v ktorom nadriadený súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonnú

sudkyňu možno považovať za nestrannú zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo ku
žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť zákonnej sudkyne, preto je argumentácia
odvolateľa o konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná. Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že
aktuálna aplikačná prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri zohľadnení tak subjektívneho, ako
aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj

požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný, profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávkuodstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom
sudca vykonával aj svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, teda dôvod pre jeho vylúčenie.

Je nutné rozlišovať medzi pojmom „súd“ a „sudcovia“ a z hľadiska zásad spravodlivého procesu

citlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť
názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone
rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha
subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči súdu.
Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len samá táto skutočnosť nemôže

byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak a priori stáli vo svetle
spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom
zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká
osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je
pri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov,

len na základe skutočnosti zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.).
Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vnímať aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého
súdneho systému, aj konkrétneho súdu na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti je
predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Nc 86/2011 zo dňa 24.11.2011). Sudca je povinný v každej súdenej veci zachovávať vecný a

profesionálny prístup, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je
nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu (keď v prejednávanej veci
zákonný sudca nekonal a nerozhodoval v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu), nezakladá pomer sudcu k veci, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne Mgr.
Zuzany Bajlovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť
oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu
kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými
zásadami/ustanoveniami procesného predpisu. Predovšetkým účastník konania realizuje svoje
procesné práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, pričom

o možnosť ich uplatnenia sa obral sám svojím postupom -neúčasťou na súdnom pojednávaní. Termín
pojednávania (22.10.2013) prvostupňový súd vytýčil dňa 16.09.2013 a žalobcovi a jeho právnemu
zástupcovi bolo toto predvolanie doručené dňa 24.09.2013 (č.l. 83 spisu). Až dňa 22.10.2013 (t.j. v
deň nariadeného pojednávania) bol konajúcemu súdu doručený návrh žalobcu (e-mail) na odročenie
pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej

veci žalobcu POHOTOVOSŤ voči žalovanej Slovenskej republike, vedenej pred Okresným súdom Nitra,
senát 25C na 22.10.2013 od 08.30 do 13.45 hodine. Navrhovateľ pritom trval na účasti splnomocneného
advokáta a vylúčil substitúciu. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu súčasne žiadal,
aby sa nekonalo v jeho neprítomnosti a z uvedených dôvodov ospravedlnil neúčasť na súdnom
pojednávaní.

Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti
účastníkov konania. Dôvodom žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania bola kolízia dvoch
pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch. Ak sudkyňa takémuto
návrhu na odročenie pojednávania nevyhovela a vec následne prejednala a rozhodla v neprítomnosti
účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, postupovala v plnom súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,

pretože kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch
nie je akceptovateľným predpokladom pre uznanie existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie riadne
a včas vytýčeného pojednávania (ÚS 68/1998). Navrhovateľ aj jeho právny zástupca mali dostatočný
časovýpriestor(1mesiac)nazabezpečeniesubstitúcie,naviacnepreukázaltvrdenýdôvodnaodročenie
pojednávania ani skutočnosť, že predvolanie na iný súd prevzal skôr, ako predvolanie v prejednávanej

veci.

Účasť na pojednávaní súdu je právom, ktoré v prejednávanej veci žalobcom a jeho právnym
zástupcom (a ani žalovanou) nebolo využité. Súčasne v tejto veci neexistoval (iný) dôležitý dôvod na
odročeniepojednávania.Inýmislovami,vprípadepojednávaniabezprítomnostiúčastníkazapodmienok
predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenieNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti
sporového konania. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 119 O.s.p.) umožňuje súdu zvážiť
dôvodnosťnávrhunaodročeniepojednávaniaanadväznekonaťvdôvodnýchprípadochvneprítomnosti

účastníkov konania. Iné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň
k nežiaducim prieťahom v konaní, ktorých (tvrdená) existencia je v konečnom dôsledku základom
samotného nároku uplatňovaného žalobcom v žalobe.

Nezodpovedá stavu veci tvrdenie z odvolania (bod 7 odvolania), že konečné rozhodnutie vo veci
súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom

rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p.. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ podal návrh na
prerušeniekonania,okresnýsúduznesenímč.k.7C/262/2012-59zodňa22.05.2013návrhnavrhovateľa
na prerušenie konania zamietol. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/321/2013 zo dňa
14.08.2013 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené, pričom predmetné uznesenie krajského súdu
bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa, ako aj odporcovi dňa 24.09.2013, teda v čase

pojednávania dňa 22.10.2013 bolo predmetné rozhodnutie krajského súdu už právoplatné.

Písomné vyjadrenie žalovanej zo dňa 18.04.2013 bolo súdu doručené dňa 24.04.2013 a toto vyjadrenie
bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11.06.2013. Navrhovateľ mal teda dostatok časového
priestoru na oboznámenie sa s argumentáciou žalovanej strany, a mal možnosť vyjadriť sa k
tvrdeniam žalovaného. Okresný súd teda v plnom rozsahu naplnil požiadavku ust. § 114 ods. 2 veta

posledná O.s.p.. Odvolací súd však zdôrazňuje, že dôvodom meritórneho neúspechu žalobcu nebola
argumentácia predložená v písomnom vyjadrení žalovanej.

Bez akéhokoľvek racionálneho základu sú tvrdenia odvolateľa v tom smere, že súd si určil sám okruh a
rozsah dokazovania, resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané
dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice v súdnom pojednávaní je mimo rámca

akýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie bolo vykonané oboznámením listinnými dôkazmi
nachádzajúcimisavspiseapodstatnýmobsahomexekučnéhospisuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš
sp. zn. 7Er/797/2010 - ktorý dôkaz výslovne (na str. 2 spisu) požadoval samotný žalobca. Inú skutočnosť
nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Úplne zmätočným je tvrdenie odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia

pojednávania (za stavu, kedy sa odporca nevyjadril k podanej žalobe). V súdenej veci je totiž
nepochybné, že pojednávanie nariadené bolo a odporca sa k veci vyjadril, pričom vyjadrenie odporcu
bolo navrhovateľovi doručené už dňa 11.06.2013.

Odvolacie námietky žalobcu sa nedotýkajú hmotno-právnych dôvodov, pre ktoré okresný súd žalobu
zamietol.

Hmotno-právnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku žalobcu bolo nepreukázanie naplnenia
atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu. Žalobca v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie.Okresnýsúdvykonanýmdokazovanímdospelkzáveru,ževsúdenejvecinedošlokprieťahom

s poukazom na skutkový stav popísaný vyššie. Súd potom nemal za preukázaný nesprávny úradný
postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim

kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po
vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj správne a
presvedčivo odôvodnil.Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť žalovanej trovy, ktoré
jej v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si žalovaná náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu jej vznik trov aktuálneho odvolacieho konania ani nevyplýva,
odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.