Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/63/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312010250

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Čaniga

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1312010250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIIvBratislavesamosudcomJUDr.ZdenkomČanigomvtrestnejveciobžalovanej
Y. L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 04.03.2014 takto

r o z h o d o l :

Y. L. A. X. N. X. T. Z. L. É. W. P. K. I. U. Á.W.. XX.XX.XXXX/XXXX U. F., M. F. F., C. Č.. XX, na L.,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

dňa 08.05.2011 v čase o 00.05 hod. v Bratislave, na Bajkalskej ulici v bufete s názvom „Kolečko“,
počas vzájomného nedorozumenia napadla poškodeného R. V., W.. XX.XX.XXXX tak, že po ňom

hodila sklenený pohár a trafila ho do oblasti nad ľavú kľúčnu kosť, čím mu spôsobila bodno-rezné
poškodenie časti podkľúčovej tepny, ktoré si vyžiadalo operačné ošetrenie a následné liečenie spojené
s práceneschopnosťou do 1. júla 2011,

t e d a

- inému úmyselne ublížila na zdraví,

č í m s p á c h a l a

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona,

za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. a/j/, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona k trestu peňažnému
trestu vo výmere 200,-€ (dvesto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu súd ukladá náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodeného R. V., W.. X.X.XXXX, M. F. T. Č.. XXX/XX, T. - L.Ý.
R., s nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občiansko-súdnych.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III už dňa 05.12.2012 vyhlásil oslobodzujúci rozsudok vo vzťahu Y. L..

Uznesením Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 27.2.2013 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a vrátil súdu prvého stupňa ,aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Krajský súd uznesením vytkol Okresnému súdu Bratislava III na neverejnom zasadnutí, že úvahy
a závery okresného súdu o oslobodení obžalovanej spod obžaloby sú nesprávne, jednostranne
vyhodnotené v prospech obžalovanej, opomínajúc hodnotenie dôkazov, podporujúcich obžalobu na
obžalovanú.

Dôvody prokuratúry súd vyhodnotil ako dôvodné, pričom zameral pozornosť na výpoveď obžalovanej,
ktorá dňa 14.11.2011 uviedla rozdielne okolnosti skutku , ako dňa 19.1.2012, kde uviedla, že sa priznala
ku spáchanému skutku a chce požiadať o zhovievavosť pri posudzovaní svojho prípadu, lebo je tehotná
v 9. mesiaci.

Následne dňa 21.05.2012 uviedla, že priznanie urobila pod vplyvom psychického napätia pred pôrodom
dvojičiek.

Ďalej krajský súd hodnotil výpoveď poškodeného R. V. ako nemennú od prípravného konania až po
hlavné pojednávanie.

Súd vo veci konal a rozhodol dňa 29.5.2013, kde obžalovanú uznal vinnou a uložil jej trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, s podmienečným odkladom na 12 mesiacov a poškodeného V. odkázal
na konanie vo veciach občiansko-súdnych.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná a Krajský súd v Bratislave na neverejnom
zasadnutí dňa 30.10.2013 opäť zrušil napadnutý rozsudok a vrátil súdu I. stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie, pričom mu vytkol nedostatočné odôvodnenie rozsudku, so zameraním sa na skúmanie
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Na ostatnom hlavnom pojednávaní sudca oboznámil doterajší priebeh pojednávania a to rozsudkom a
uznesením Krajského súdu v Bratislave, opätovne rozhodol tak, že obžalovanú uznal vinnou a uložil
jej peňažný trest vo výmere 200,-€ a náhradný trest odňatia slobody 2 mesiace a poškodeného V. L.
nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občiansko-súdnych.

Okresný súd Bratislava III v intenciách krajského súdu , hodnotil dôkazy v predchádzajúcom konaní
jednotlivo a v súhrne a dospel k názoru, že obžalovanú treba uznať vinnou v zmysle obžaloby a na
skutkovom základe tam uvedenom.

Predovšetkým treba uznať Krajskému súdu v Bratislave, že Okresný súd Bratislava III mal rozpornosti v

odôvodneniach rozsudku, pričom ako za základ meritórneho rozhodnutia súd v tejto súvislosti poukazuje
na výpoveď obžalovanej Y. L. - z prípravného konania, kde v pôvodnom konaní dňa 14.11.2011 uviedla,
že po predchádzajúcich nedorozumeniach s poškodeným, keď jej dal facku, chytila do ruky pohár, hodila
ho na zem a ten sa rozbil. Poškodený jej chcel dať opäť facku, bránila sa tak, že ho odsotila, v dôsledku
čoho spadol poškodený na zem.

Dňa 19.1.2012 opätovne bola obžalovaná vypočutá, kde uviedla, že sa priznala k spáchanému skutku
a žiada o zhovievavosť pri posudzovaní svojho prípadu, pretože je tehotná v 9. mesiaci.

Dňa 21.5.2012 vo svojej ďalšej výpovedi uviedla, že priznanie urobila pod vplyvom psychického napätia,

tesne pred pôrodom dvojičiek, pretože chcela mať v tejto veci pokoj a cíti sa byť nevinná.Ďalej uviedla, že sa bránila proti priamemu útoku poškodeného , ktorý ju bil a ktorého v rámci obrany
len odsotila.

Na hlavnom pojednávaní potom vypovedala, že na zemi boli porozbíjané poháre, pričom poškodený ju
chcel udrieť päsťou do tváre , bránila sa a od seba ho odsotila. čo sa dialo ďalej uviesť nevedela.

Akodôvodyrozpornostivosvojichvýpovediachvprípravnomkonaníuviedlavysokéštádiumtehotenstva

a s vecou chcela mať už pokoj.

Poškodený R. V. - v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uviedol, zhodne ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku, pričom svoje výpovede nemenil a od prípravného konania po hlavné konanie
zotrval na svojich výpovediach.

Znalec Y.. W. Y. - na hlavnom pojednávaní uviedol, že dáva do pozornosti lekársku správu z prvotného
ošetrenia R. V., kde poškodený na centrálnom príjme uviedol, že mal byť zasiahnutý ostrým predmetom,
popolníkom alebo sklom. Ďalej uviedol, že poškodený V. v čase ošetrenia bol v stave opitosti a
nespolupracoval.

Znalecký posudok znalcov z odboru zdravotníctva na č.l. 64, ako možnosť vzniku zranenia poškodeného
udávajú „buď hodením skla do poškodeného a tiež pri páde poškodeného na podlahu baru, doluznačky
pri kontakte ľavého ramena s ostrým úlomkom skla z rozbitého pohára a to za predpokladu, že by
uvedený úlomok skla vyčnieval do priestoru pod podlahou, t.j. bol by vo zvislej pozícii a smeroval by
pri páde proti telu poškodeného“.

Z úradného záznamu z č.l. 75 vyplýva, že poškodený R. V. udal ako dôvod poranenia - hodenie
obžalovanej sklom, alebo popolníkom do tela poškodeného.

Na základe takto vykonaného dokazovania a hodnotenia všetkých dôkazov, súd teda dospel k názoru,

že obžalovaná sa skutku dopustila.

Obžalovaná Y. L. pod vplyvom alkoholu a po roztržke s poškodeným R. V., neadekvátne reagovala
na facky poškodeného a spôsobom uvedeným v rozsudku chytila pohár, hodila ho do poškodeného a
spôsobila mu predmetné zranenia.

K tomuto smerujú dôkazy a to je výpoveď samotnej obžalovanej v prípravnom konaní, keď sa prakticky
ku skutku ako takému doznala, ďalej výpoveď poškodeného, ktorý od prípravného konania, až po hlavné
pojednávanie potvrdil okolnosti, ktoré sú odzrkadlené v skutkovej vete rozsudku.

Znalecké dokazovanie a znalecký posudok a výsluch znalca na hlavnom pojednávaní vyzneli nie ako
usvedčujúce vo vzťahu k obžalovanej a tiež nie ako neusvedčujúce, keď znalci pripúšťajú možnosť
zranenia aj pádom poškodeného na zem aj hodením pohára do oblasti tela poškodeného.

Druhá časť dôkazov, ktorá bola veľmi pochybná, súd poukazuje na výpoveď obžalovanej v prípravnom

konaní, keď poprela spáchanie skutku , ale predovšetkým na hlavnom pojednávaní, kde poprela
spáchanie skutku jednoznačne.

Svedkovia ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní - potvrdili, že skutok ako taký nevideli, alebo vidieť
nemohli.

V tejto súvislosti súd poukazuje na úradný záznam z čl. 75, ktorý bol spísaný príslušníkmi PZ, z ktorého
vyplýva, že poškodený R. V. ako dôvod zranenia udáva hodenie obžalovanou sklom, alebo popolníkom
do tela poškodeného.

Uvedené dôkazy teda jednoznačne smerujú a usvedčujú obžalovanú zo spáchania trestného činu, teda
okrem vlastného doznania v prípravnom konaní usvedčuje ju výpoveď poškodeného a úradný záznam
zo spomínaného č.l. 75.Obžalovaná teda ako trestne zodpovedný subjekt sa dopustila predmetného skutku a čo sa týka trestu ,
súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zákona, kde v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zákona priznal obžalovanej poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. a/ j/Tr. zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 36 písm. a/Tr. zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin v
ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení.

V tejto súvislostí súd poukazuje na skutočnosť, že rozpory medzi obžalovanou a poškodeným sa
tradovali dlhšiu dobu a obaja pod vplyvom alkoholu (obžalovaná podľa vyjadrenia poškodeného) pod

vplyvom rozporov s poškodeným a túto okolnosť súd hodnotí v zmysle § 36 písm. a Tr. zákona.

Podľa § 36 písm. j/Tr. zákona viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Z kontextu registra trestov súd obžalovanej prisúdil aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/

Tr. zákona.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa § 56 ods. 2 Tr. zákona bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest
uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa

trest odňatia slobody neukladá.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest
nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej

sadzby.

Z registra trestov súd zistil, že obžalovaná doteraz súdne trestaná nebola.

Obžalovaná má 2 poľahčujúce okolnosti, žiadnu priťažujúcu okolnosť a s poukazom na uvedené ako

aj skutočnosť, že skutok sa stal v roku 2011 , uložil jej peňažný trest vo výmere 200,-€ a náhradný
trest odňatia slobody v prípade úmyselného zmarenia peňažného trestu 2 mesiace a poškodeného s
nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občiansko-súdnych.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho

vyhlásenia na podpísanom súde.Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala.