Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/250/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210224141
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7210224141.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Angely Čechovej a sudcov JUDr.

Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci navrhovateľa Y. N. SK, a.s., so sídlom U., X. XX,
IČO: 47 181 169, proti odporcom 1/ JUDr. N. F., 2/ J.. Z. F., R.., obom bytom U. č.XXX, o zaplatenie
sumy 5.544,79 € s prísl., o odvolaní odporcov proti rozsudku 19C 157/2011-177 z 11.5.2012 Okresného
súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žaloba sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom sumu 1.991,64 € s 9 % - nými úrokmi z omeškania od
18.1.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 452,- €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu
5.544,79 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 26.6.2010 do zaplatenia, v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil im aj povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
trovy tohto konania, a to ako náhradu súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 333,- €,
a titulom trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne v sume 1.797,12 €, všetko do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, čo je predmetom konania podľa obsahu žaloby - opisu
rozhodujúcich skutočností uvedených navrhovateľom (jeho právnym predchodcom Y. SK, a.s., U., X.

XX, IČO: 31 611 788) v žalobe a podľa písomných podaní a prednesov navrhovateľa počas konania a
čo je obsahom vyjadrení a stanovísk odporcov k žalovanému predmetu konania, teda v čom spočívala
obrana odporcov v konaní. Ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil,
že právny predchodca navrhovateľa Y. SK, a.s. - Y. D. SK, s.r.o. uzatvoril dňa 5.2.2008 s odporcami
v 1. a 2. rade - manželmi Mgr. N. F. a J.. Z. F. Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu,
evidenčné číslo zmluvy: 046/2007/MJ, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, za podmienok v
zmluve uvedených, že v budúcnosti uzavrú zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru,

ktorý sa nachádza v bytovom dome, ktorého výstavbu zabezpečuje budúci predávajúci. Jednalo sa
o bytový komplex nazvaný ako Rezidenčný komplex „N. T.“, katastrálne územie N., obec U. - N.,
okres U. III. a v ňom sa nachádzajúci byt č.U na 4.nadzemnom podlaží o celkovej výmere 42,77m2,
vrátene príslušenstva bytu - pivnice č.R na 4.nadzemnom podlaží o výmere 2,19m2, spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach, ako aj vyhradné právo na užívanie povrchového parkovacieho státia
č.SB01006. Súčasťou Zmluvy o budúcej zmluve je aj samotná zmluva o prevode vlastníctva bytu
a nebytového priestoru. Úhrada kúpnej ceny je v Zmluve obsiahnutá v článku IV a rozdelená ašpecifikovaná do štyroch záloh. Podľa bodu 5 uvedeného článku zmluvné strany dohodli kúpnu cenu
vo výške 2.270.424,-Sk (bez DPH), a to formou poskytnutia záloh platených budúcimi kupujúcimi pri
dodržaní nasledovných podmienok: Podbod 5.1 - prvá záloha vo výške 60.000,-Sk vrátane DPH bola

zaplatená pri podpise rezervačnej zmluvy. Podbod 5.2 - druhá záloha vo výške 1.756.172,90,-Sk -
úhrada vo výške 65% dojednanej ceny vrátene DPH - je splatná v lehote splatnosti stanovenej v
zálohovom liste (14 dní). Zálohový list na druhú zálohu bude vystavený až po zápise rozostavaných
bytových jednotiek do Katastra nehnuteľností a podaní návrhu na zápis záložného práva v prospech
financujúcej Banky. Obidve zmluvné strany sa zaväzujú zaistiť záložné zmluvy pre zápis záložného

práva k predmetu prevodu v čo najkratšom termíne, ako budú splnené predpoklady pre možnosť
zápisu takéhoto záložného práva a zaväzujú sa poskytnúť si vzájomnú súčinnosť. Predpokladaný termín
splatnosti tejto zálohy je do júna 2008. Budúci kupujúci má možnosť kontroly dokončenia všetkých
deklarovaných prác na základe výzvy vykonanej budúcim predávajúcim v čase danom v tejto výzve.
Tretia záloha - podbod 5.3 vo výške 810.541,36,-Sk - úhrada 30% dojednanej ceny vrátane DPH - je
splatná v lehote splatnosti stanovenej v zálohovom liste vystavenom budúcim predávajúcim 14 dní po

dokončení vnútorných omietok bytu. Predpokladaný termín splatnosti tejto zálohy je do októbra 2008.
Štvrtá záloha - podbod 5.4 ostávajúcu časť ceny za predmet prevodu vrátane príslušnej DPH bude
uhradená budúcemu predávajúcemu po vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia, najneskôr
však pred uzavretím zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru. Zo zmluvy
o rezervácii č.046/07/ED uzavretej dňa 24.10.2007 medzi odporcom v 1.rade ako oprávnenou stranou

a právnym predchodcom navrhovateľa ako zaviazanou stranou vyplynulo, že predmetom zmluvy je
záväzokbudúcehopredávajúcehorezervovaťpreklientapodobu21dnípríležitosťkuzatvoreniuZmluvy
o budúcej zmluve a zároveň povinnosť budúceho kupujúceho zaplatiť rezervačný poplatok vo výške
60.000,-Sk. Z prednesov oboch účastníkov konania bolo preukázané, že 1.záloha vo výške 60.000,-Sk
t.j.1.991,64,- Eur bola odporcami uhradená tak, ako to mali účastníci dojednané. Listom navrhovateľa

zo dňa 18.11.2009 boli odporcovia v 1. a 2.rade vyzvaní k úhrade 3.zálohy kúpnej ceny, faktúrou
č.XXXXXXXXXX na čiastku 28.996,47,- Eur s DPH, ako aj na úhradu 4.zálohy kúpnej ceny, faktúrou
č.XXXXXXXXXX na čiastku 2.445,74,- Eur s DPH, a to v náhradnom termíne, v lehote 21 dní od
doručenia výzvy. Odporcovia požadované zálohy - tretiu a štvrtú, v zmysle zmluvných podmienok,
navrhovateľovi neuhradili. Listom zo dňa 16.4.2010 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o budúcej zmluvy,

a to z dôvodov porušenia zmluvných povinností budúcimi kupujúcimi, uvedenými v článku VII písm. A
bod 3, pričom odporcovi v 1.rade bolo odstúpenie od zmluvy doručené dňa 7.5.2010. V článku VII písm.
A bod bod 3 Zmluvy je uvedené, pokiaľ ani na základe písomnej upomienky budúceho predávajúceho
obsahujúcej určenie náhradného termínu splatnosti jednotlivej zálohy dojednanej podľa článku IV bod
5 tejto zmluvy, ktorý nebude kratší ako 20 dní od doručenia takej upomienky budúcim kupujúcim,

nezaplatia budúci kupujúci dohodnutú zálohu, má budúci predávajúci právo od zmluvy odstúpiť. Podľa
bodu 4.3 uvedeného článku Zmluvy budúci predávajúci má právo požadovať od budúcich kupujúcich
úhradu vo výške 10% z dojednanej kúpnej ceny (článok IV bod 5 Zmluvy) ako zmluvnú pokutu za
porušenie záväzku budúcich kupujúcich uhradiť zálohu kúpnej ceny v náhradnom termíne podľa bodu
3 tohto článku. Listom navrhovateľa z 11.3.2010 a následne 24.5.2010 boli odporcovia v 1. a 2.rade

vyzvaní na úhradu zmluvnej pokuty, a to v lehote 14 dní od doručenia výzvy, v takom rozsahu, v
akom je to žalované v tomto konaní. Navrhovateľ v konaní uviedol, že k splatnosti druhej splátky
nedošlo v dôsledku zavineného konania odporcov, ktorí neposkytli potrebnú súčinnosť pre zriadenie
záložného práva tým, že neposkytli údaje o úverovej zmluve, pričom navrhovateľ mal vystupovať iba
ako záložca, ktorý poskytuje predmet zálohu - nehnuteľnosť. Táto povinnosť pre odporcov vyplývala

zo Zmluvy, konkrétne z článku IV, bodu 5.2. Aj keď bol s výstavbou bytov navrhovateľ v omeškaní,
nešlo o omeškanie v zmysle porušenia zmluvných podmienok zo strany navrhovateľa, pretože účastníci
Zmluvy nemali dohodnutý termín zápisu rozostavanej stavby, pretože išlo len o orientačný, nie právne
záväzný termín a len čo bola rozostavaná stavba zapísaná do katastra, bol odporca pracovníkmi
navrhovateľa vyzvaný - listom, ako aj e-mailovou formou, aby poskytol potrebnú súčinnosť a poskytol

potrebné záložné a úverové zmluvy. Toto odporca neurobil. Nepredložil relevantný doklad, ktorý by
preukazoval príčinnú súvislosť medzi meškaním zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľnosti
a nesplnením podmienok poskytovania úveru. Keďže nedošlo k zriadeniu záložného práva, nenastala
ani splatnosť druhej zálohy. Po splnení podmienok splatnosti tretej a štvrtej zálohy, odporca bol vyzvaný
k úhrade a to aj v náhradnom termíne. Odporca v 1.rade vo svojom vyjadrení uviedol, že v čase, keď

došlo k omeškaniu navrhovateľa s výstavbou bytového komplexu, došlo k zmene finančnej situácie vo
financovaní úverov, nakoľko v dôsledku hospodárskej krízy už nebolo možné za pôvodných podmienok
čerpať úvery. Preto chceli zmluvný vzťah s navrhovateľom riešiť odstúpením od zmluvy, resp. formou
dohody, zo strany navrhovateľa však nebola vôľa zmluvný vzťah ukončiť bez zaplatenia zmluvnej pokuty.Odporcovia považujú zmluvné postavenie účastníkov zmluvy za nevyvážené, v prospech navrhovateľa,
ktorý si možné riziká poistil viacerými ustanoveniami zmluvy, pričom v zmluve nie je nikde ošetrená
situácia, ktorá nastala, t.j. omeškanie navrhovateľa s dokončením výstavby. Odporca v 1.rade má za

to, že ak nenastala splatnosť druhej splátky resp. zálohy kúpnej ceny, nemohla nastať splatnosť ani
tretej a štvrtej splátky, ktorá mala ten istý princíp financovania, ako splátka druhá, t.j. prostriedkami z
úveru, o čom navrhovateľ vedel a teda splatnosť tretej a štvrtej splátky je podľa neho tiež podmienená
zriadením záložného práva, a ak nenastala splatnosť tretej a štvrtej zálohy, nemohlo dôjsť k porušeniu
hlavného zmluvného záväzku a teda nevznikol ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ohľadne

výšky štvrtej splátky kúpnej ceny odporcovia uviedli, že jej výška v Zmluve nie je presne vyčíslená
a preto nemožno z takejto nešpecifikovanej zálohy vyvodiť výšku zmluvnej pokuty pripadajúcu na
štvrtú zálohu. Podľa odporcov sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a následne nevyvážené postavenie resp. práva a povinností
účastníkov zmluvy, pretože ako budúci kupujúci v nej nemali zakotvené právo odstúpenia od zmluvy v
prípade porušenia povinností zo strany budúceho predávajúceho. Túto skutočnosť považuje odporca za

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 ods.4 písm.h/ Občianskeho zákonníka platného v čase
uzatvorenia zmluvy, pretože táto ukladá žalovanému ako spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky, teda
aj záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu, hoci predtým dodávateľ, t.j. žalobca nesplnil svoje predchádzajúce
právne záväzky Ďalšou neprijateľnou podmienkou podľa odporcu je podmienka obsiahnutá v ust.§
53 ods.4 písm.k/ Obč. zákonníka, ktorá požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa odporcu
je na mieste súdu, v prípade, ak uzná pohľadávku navrhovateľa ako dôvodnú, uplatniť moderovacie
oprávnenie v zmysle ust. § 545a Obč. zákonníka. V podaní doručenom súdu na pojednávaní 18.1.2012
si odporcovia uplatnili vzájomný návrh na zaplatenie sumy 1.991,64,-Eur zo strany navrhovateľa, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9%ročne z dlžnej sumy od 18.1.2012 do zaplatenia z titulu bezdôvodného

obohatenia. Podľa nich žalovaný nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty neexistuje, pretože
navrhovateľovi nevzniklo právo a odporcom povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z uvedeného
dôvodu nemôže byť platný ani započítací prejav navrhovateľa na jednostranné započítanie si 1.zálohy
zaplatenej odporcami, pretože záväzok možno platne započítať iba s platným a existujúcim záväzkom.
Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu, číslo zmluvy 009/2011/OM, uzavretej medzi navrhovateľom ako

predávajúcimatreťouosobouakokupujúcoujezrejmé,žebytovájednotka,ktorájepredmetomZmluvyo
budúcej zmluve medzi navrhovateľom a odporcami v 1. a 2.rade, označená ako byt č.401, nachádzajúci
sa na 4.poschodí bytového domu A2- X. ulica č.XX, X.zemie Rača, obec U. Rača, okres U. III a
príslušný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, ako aj povrchové parkovacie státie č.SB01006
bol navrhovateľom odpredaný tretej osobe za dohodnutú kúpnu cenu 52.125,- Eur, vrátane DPH.

Na základe vykonaného dokazovania po aplikácii ust. § 488, § 489, § 50a, § 51, § 491, § 494, §
544, § 545a, § 52 a nasl. OZ na zistený skutkový stav súd dospel k záveru a mal za preukázané,
že navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie požadovanej zmluvnej pokuty. Konštatoval, že zmluvnú
pokutu možno charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej
povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší, v

tomto zmysle má sankčnú povahu. Zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe dohody zmluvných
strán. V danom prípade si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodov
porušenia povinností odporcov, ktorí neuhradili zmluvne dojednané zálohy kúpnej ceny v termíne na
to určenom resp. v náhradnom termíne. V zmluve o budúcej zmluve, ktorej obsah a podmienky si
mohli jednotlivé zmluvné strany, teda najmä odporcovia odkontrolovať vopred, je podľa jeho názoru

dostatočne určitý spôsob uplatnenia zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvných povinností zo
strany budúceho predávajúceho t.j. navrhovateľa - článok IV, bod 4.3 Zmluvy . Porušenie povinností
spočíva v porušení záväzku budúcich kupujúcich uhradiť zálohu kúpnej ceny v náhradnom termíne, čo
je dostatočne kvalifikované, a to aj napriek tomu, že nie je v článku konkrétne ustanovené, o úhradu
ktorej zálohy sa má jednať. Z obsahu ustanovenia však vyplýva, že môže ísť o v poradí druhú, tretiu

alebo štvrtú zálohu. Vzhľadom na uvedený názor ustálil, že navrhovateľ oprávnene využil svoje právo
a od zmluvy odstúpil, keďže nedošlo k plneniu zmluvných povinností odporcami, neuhradením záloh
kúpnej ceny. Stotožnil s právnym názorom navrhovateľa, ktorý uviedol, že odporca do dnešného dňa
nepredložil ani navrhovateľovi, ani súdu žiadny relevantný dôkaz o príčinnej súvislosti medzi meškaním
zápisu rozostavanej stavby do katastra a nesplnením podmienok poskytnutia úveru. Nepredložil žiaden

konkrétny dôkaz o tom, či a za akých podmienok, potom ako bol navrhovateľom vyzvaný na poskytnutie
súčinnosti pre zriadenie záložného práva, mu bolo bankou odmietnuté poskytnutie úveru, resp. byboli zmenené podstatným spôsobom podmienky jeho poskytnutia. Naopak, odporca v článku IV bod
6 Zmluvy prehlásil podpisom Zmluvy, že ako budúci kupujúci splnil resp. splní všetky podmienky
stanovené bankou pre poskytnutie úveru. Tvrdenie odporcov, že keďže nenastala splatnosť druhej

zálohy kúpnej ceny, ktorá mala byť financovaná rovnako ako tretia a štvrtá záloha, t.j 100% nou
hypotékou, tak nemohla nastať splatnosť tretej a štvrtej zálohy podľa názoru súdu, neobstojí. V Zmluve
sú presne vymedzené obdobia splatnosti jednotlivých záloh, ktoré sa viažu na konkrétne stavebné
činnosti pri výstavbe bytového komplexu, ktoré jednoznačne nastali. Pri tretej zálohe je to dokončenie
vnútorných omietok, o tejto skutočnosti bol odporca informovaný emailom pracovníčky navrhovateľa

a pri štvrtej zálohe to bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, opatrené doložkou právoplatnosti, o čom
taktiež navrhovateľ odporcu informoval. Keďže naplnenie podmienok splatnosti tretej a štvrtej zálohy
podľa názoru súdu jednoznačne nastala, bol podľa zmluvných podmienok odporca povinný jednotlivé
zálohy uhradiť. Preto neobstojí ani tvrdenie, že keďže hlavný záväzok odporcov zaplatiť zálohy kúpnej
ceny neexistuje, nemôže existovať ani závislý záväzok - povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Odstúpením
navrhovateľa od zmluvy síce hlavný záväzok zanikol, avšak keďže zmluvnou pokutou zabezpečená

povinnosť bola porušená do okamihu odstúpenia od zmluvy, právo požadovať zaplatenie zmluvnej
pokuty ostáva navrhovateľovi aj po zániku hlavného záväzku. Súd posúdil zmluvu, o ktorú navrhovateľ
opiera nárok ako spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
konštatoval, že pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa
ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov

ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá
možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň
rámcovo vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné,
pričom dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne
uzavierazmluvuaprávomočakáva,žedodávateľakoodborník,„profesionálneznalýpodnikateľ“dodáva

tovar alebo služby so zárukou kvality. Úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
je úprava takých podmienok, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v

neprospech dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Za značnú
nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy
už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či
škodu). V danom prípade súd zaujal právny názor, že Zmluva o budúcej zmluve neobsahuje neprijateľné

podmienky, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Vychádzal pritom z toho, že účastníci zmluvy, konkrétne
odporcovia mali možnosť pred uzavretím zmluvy ovplyvniť obsah zmluvy a tvrdenie, že odporcovia
nemalimožnosťodstúpiťodzmluvyzatakýchpodmienok,akotomalnavrhovateľakobudúcipredávajúci
súd hodnotí len ako účelovú obranu odporcov, nakoľko možnosť odporcov odstúpenia od zmluvy, v
prípade porušenia zmluvných povinností navrhovateľom ako budúcim predávajúcim, existuje priamo zo

zákona. Primárnym predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je platná dohoda medzi zmluvnými
stranami o zmluvnej pokute pre prípad porušenia povinnosti zo záväzku. Ak je táto podmienka splnená,
nárok na zmluvnú pokutu vzniká veriteľovi, ak dlžník poruší zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou
pokutou. V tomto prípade mal súd za preukázané, že došlo k porušeniu zmluvných povinnosti odporcov
tým,ženeuhradilizálohykúpnejcenyvnáhradnomtermíne,čímvzniklonavrhovateľoviprávopožadovať

vprípadetakéhotozavinenéhokonaniaodporcovzaplateniezmluvnejpokutyvovýške10%zdojednanej
kúpnej ceny. Moderovacie oprávnenie súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu súd v tomto
prípade nepoužil, majúc za to, že na takýto postup neboli splnené podmienky. Navrhovateľ v konaní
nepreukázal ani netvrdil, že by mu porušením povinnosti žalovaného vznikla škoda. Z prednesu právnej
zástupkyne navrhovateľa vyplýva, že vzniknutú škodu, spočívajúcu v rozdiele kúpnej ceny za predmet

prevodu, ktorú bol povinný odporca zaplatiť a kúpnej ceny, z ktorú bol predmet prevodu predaný tretej
osobe a tiež spočívajúcu v cene prevádzkových nákladov na byt neuplatňoval v žiadnom konaní.
Teoreticky vzniknutá škoda (kúpna cena podľa zmluvy medzi navrhovateľom a odporcami mínus
kúpna cena medzi navrhovateľom a treťou osobou, ktorej bol byt predaný) cca vo výške 23.000,-
Eur niekoľkonásobne prevyšuje výšku zmluvnej pokuty. Preto výšku zmluvnej pokuty nepovažoval

za neprimerane vysokú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, tak, ako o
tom pojednáva ust. § 545a Obč. zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh navrhovateľa
považoval za dôvodný a preto jeho návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.544,79,- Eur
vyhovel. Akceptoval započítanie plnenia odporcu, ktoré mal navrhovateľ odporcovi vrátiť vo výške1991,64,- Eur a teda 10% výška zmluvnej pokuty z dojednanej kúpnej ceny v sume 7.536,43,- Eur sa
znižuje o uvedenú čiastku. Pokiaľ ide o vzájomný návrh odporcu na zaplatenie sumy 1.991,64,- Eur s
príslušenstvom, tento vyhodnotil ako započítaciu námietku odporcu v rámci jeho obrany s odkazom na

§ 98 O.s.p., keďže výška pohľadávky odporcu je podstatne nižšia ako nárok navrhovateľa a navyše o
tomto nároku bolo rozhodnuté tak, že súd akceptoval zníženie sumy zmluvnej pokuty práve o výšku tejto
pohľadávky odporcu. Navrhovateľom požadované úroky z omeškania posudzoval podľa § 517 ods. 2
Obč. zákonníka a priznal ich tak, ako si ich navrhovateľ uplatnil, t.j. úroky z omeškania vo výške 9%
ročne z dlžnej sumy od 26.6.2010, t.j. od márneho uplynutia doby určenej navrhovateľom na zaplatenie

zmluvnej pokuty mimosúdnou cestou. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
ich náhradu priznal navrhovateľovi v plnej výške. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania v sume 333,- Eur a z trov právneho zastúpenia navrhovateľa
advokátkouvsume1.797,12,-Eur(za4úkonyprávnejslužby-prevzatieapríprava,vyjadreniekodporu,
pojednávanie 18.1.2012 a 20.4.2012 á 190,89,-Eur, + 1 x rež. paušál 7,41,- Eur, 3x rež. paušál á 7,61,-
Eur, ďalej náhrada za stratu času + cestovná náhrada + náhrada pohonných hmôt za účasť právnej

zástupkyne na pojednávaniach v dňoch 18.1.2012 a 20.4.2012 v sume á 501,66,- Eur.)

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním odporcovia. Uviedli, že súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľovi vznikol
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v žalovanej výške, lebo v zmluve o budúcej zmluve o prevode
vlastníctva bytu z 5.2.2008 je podľa názoru súdu dostatočne určitý spôsob uplatnenia zmluvnej pokuty

v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany budúceho predávajúceho, t.j. navrhovateľa a že
porušeniepovinnostizostranyodporcovspočívavporušenízáväzkubudúcichkupujúcichuhradiťzálohu
kúpnej ceny v náhradnom termíne, čo je podľa súdu dostatočne kvalifikované a to aj napriek tomu, že nie
je v citovanom článku konkrétne ustanovené, o úhradu ktorej zálohy sa má jednať. Podľa názoru súdu
z obsahu ust. 4.3 zmluvy vyplýva, že môže ísť v poradí o druhú, tretiu alebo štvrtú zálohu. Tento názor

súdu nepovažujú za správny, lebo z cit. ust. 4.3 zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva o úhradu ktorej
konkrétnej zálohy na kúpnu cenu sa má jednať. Podľa ich názoru otázka určitosti a obsahu slovného
spojenia „uhradiť zálohu kúpnej ceny“ bez bližšej špecifikácie toho, na ktorú z viacerých dohodnutých
záloh kúpnej ceny sa v prípade ich neuhradenia vzťahuje sankcia zmluvnej pokuty je významná a to
z dôvodu, že budúca zmluva v č.l. IV. bod 5 obsahuje dojednanie o štyroch zálohách kúpnej ceny a

medzi účastníkmi nebolo sporné, že minimálne na dve zálohy kúpnej ceny ust. 4.3 nedopadá a to z
toho dôvodu, že prvá záloha vo výške 60.000,- Sk bola uhradená a splatnosť druhej zálohy aj podľa
navrhovateľa nenastala. Z gramatického výkladu slovného spojenia „uhradiť zálohu kúpnej ceny“ je
nepochybné, že úhrada sa má týkať iba jednej zálohy. Ďalej nesúhlasili s tým, ako sa súd vyporiadal
s ich tvrdením o tom, že ak nenastala splatnosť druhej zálohy nemohla nastať ani splatnosť tretej a

štvrtej zálohy kúpnej ceny. Zdôraznili v tejto súvislosti, že na to, aby nastala splatnosť druhej a podľa
nich aj tretej a štvrtej zálohy kúpnej ceny, musela byť okrem ukončenia stavebných činností splnená
aj ďalšia podmienka, a to podanie návrhu na zápis záložného práva v prospech financujúcej banky a
medzi účastníkmi nebolo v konaní sporné, že k splneniu tejto podmienky nedošlo. Poukázali na svoje
stanovisko vyjadrené už v podanom odpore proti platobnému rozkazu a to, že od vzniku splatnosti druhej

zálohy bola závislá aj splatnosť ďalších záloh kúpnej ceny čo vyplýva podľa nich okrem ich časovej
postupnosti a nadväznosti na postup stavebných prác aj z dohodnutého spôsobu financovania kúpy
predmetu budúceho prevodu, kde sa zmluvné strany dohodli na tom, že druhá až štvrtá záloha na kúpnu
cenu budú financované prostredníctvom úveru (tzv. 100 % hypotéka, t.j. úver z ktorého je financovaná
takmer celá kúpna cena) zabezpečeného záložným právom k predmetu budúceho prevodu. Dôkazom

takejto dohody, ktorý preukazuje, že z úveru mali byť uhradené všetky neuhradené zálohy kúpnej ceny
- druhá a štvrtá, je Zmluva o Rezervácii č. 046/078/D, ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy o budúcej
zmluve, a v ďalšej časti uvádzajú, čo konkrétne bolo v tejto zmluve dohodnuté v jednotlivých označených
častiach. Vyslovili ďalej názor, že nemožno akceptovať názor navrhovateľa, že hoci splatnosť druhej
zálohy kúpnej ceny nenastala, nastala splatnosť tretej a štvrtej zálohy, lebo prijatím tohto názoru by

vznikol nelogický a neudržateľný právny stav, keď splatnosť skôr splatnej časti kúpnej ceny vo výške 65
% nenastala (a už ani nemôže nastať), ale splatnosť zvyšnej (menšej) časti kúpnej ceny po odpočítaní
uhradenej prvej zálohy, ktorá bola podľa zmluvy splatná neskôr, nastala. Existenciu tohto vnútorne
rozporného a nelogického právneho stavu nemožno akceptovať a z tohto právneho vzťahu následne
aj vychádzať pri určovaní ďalších práv a povinností účastníkov. Súd sa s týmto nelogickým právnym

stavom tvrdeným navrhovateľom mal vysporiadať a odstrániť jeho rozpornosť. Pri posudzovaní tejto
otázky mal vychádzať nielen z dojednaní bodov 5.3 a 5.4 Zmluvy o budúcej zmluve, ale podmienkysplatnosti týchto záloh mal posudzovať aj na základe rezervačnej zmluvy, splátkového kalendára a ust.
5.2 druhá veta Zmluvy o budúcej zmluve. Ak by tieto podmienky splatnosti tretej a štvrtej zálohy súd
skúmal uvedeným spôsobom a prihliadol pritom aj na zhodné tvrdenia účastníkov ohľadne toho, že

splatnosť druhej zálohy kúpnej ceny nenastala, nemohlo by dôjsť k záveru, že podmienky splatnosti
tretej a štvrtej zálohy kúpnej ceny jednoznačne nastali. Vzhľadom na túto zásadnú otázku ako aj tvrdenie
navrhovateľa, že splatnosť druhej zálohy kúpnej ceny nenastala, nie je podľa ich názoru skúmanie
dôvodov, pre ktoré nedošlo k zápisu záložného práva v prospech financujúcej banky a teda k čerpaniu
úveru z ich strany ťažiskovým pre posúdenie nároky navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy. V

ďalšej časti opätovne poukázali na okolnosti súvisiace s čerpaním úveru, ktoré podľa nich možno aj
posúdiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. Všetky tieto okolnosti
týkajúce sa úveru však uvádzajú iba ako podporné argumenty vychádzajúce zo všeobecne známej
skutočnosti o existencii a prepuknutí negatívnych dôsledkov hospodárskej a aj bankovej krízy, ktoré
by súd musel zohľadniť v súvislosti s uplatnením svojho moderačného práva, ak by dospel k záveru,
že tu nie sú iné dôvody, pre ktoré nie je žalovaný nárok daný. Ďalším dôvodom pre zamietnutie

žaloby je skutočnosť, že Zmluva o budúcej zmluve je spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a nasl. OZ
platnom v čase uzavretia zmluvy, čo napokon konštatoval aj súd prvého stupňa. V priebehu konania
poukazovali na viacero neprijateľných podmienok v zmysle § 53 ods. 4 písm. e/, h/ a najmä písm. k/
OZ s následkom, že takéto neprijateľné podmienky upravené v zmluvách sú neplatné, napriek tomu
konajúci súd konštatoval, že zmluva neprijateľné zmluvné podmienky neobsahuje a uzavrel, že oni

mali možnosť pred uzavretím zmluvy ovplyvniť ich obsah ako aj odstúpiť od zmluvy. Tieto závery súdu
prvého stupňa sú však podľa nich nesprávne a to najmä vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienky
uvedenej čl. VII ust. 4.3 Zmluvy na základe ktorej prvostupňový súd priznal žalobcovi žalovanú sumu.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ OZ za neprijateľné podmienky sa považujú ustanovenia zmluvy, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú pokutu ako

sankciu spojenú s nesplnením svojho záväzku. Podľa cit. ust. Zmluvy v čl. VII bod 4.3 budúci predávajúci
má právo požadovať od budúcich kupujúcich úhradu 10 % z dojednanej kúpnej ceny (t.j. celkovej
kúpnej ceny ako zmluvnú pokutu za porušenie záväzku budúcich kupujúcich uhradiť zálohu kúpnej ceny
v náhradnom termíne. Ak by neexistovali dôvody neurčitosti cit. ustanovenia na ktoré už odporcovia
poukázali aj vo svojom odvolaní potom by aplikujúc výklad cit. ustanovenia prvostupňovým súdom,

budúci predávajúci mal právo požadovať 10 % kúpnej ceny za nezaplatenie ktorejkoľvek zálohy kúpnej
ceny v náhradnom termíne. Keďže zaplatené zálohy mali byť tri cit. ust. by umožňovalo budúcemu
predávajúcemupožadovaťzaplateniecelkovo30%kúpnejcenyt.j.733.473,60Skt.j.24.343,86€.Podľa
názoru odporcov uvedenú sumu je možné považovať za neprimerané vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením ich záväzku a teda s poukazom na ust. § 53 ods. bod 5 OZ by toto ustanovenie Zmluvy

v prípade jeho určitosti malo byť ako neprijateľná podmienka považované za neplatné a nebolo by
preto možné na základe takého neplatného ustanovenia zmluvy priznať právo a uložiť povinnosť. Medzi
účastníkmi nebolo sporné, že cit. ust. zmluvy nebolo individuálne dojednané, keď aj právna zástupkyňa
navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že toto dojednanie obsahovali všetky zmluvy uzatvárané medzi
budúcim predávajúcim a budúcimi kupujúcimi, preto odporcovia nemohli ovplyvniť jeho obsah. Podľa

odporcov preto prvostupňový súd nesprávne aplikoval cit. ust. § 53 OZ na zistený skutkový stav.
Odporcovia ďalej uviedli, že hoci mali záujem zmluvný vzťah ukončiť, ale protistrana s tým nesúhlasila
a pokiaľ sa týka možnosti ich jednostranného odstúpenia bez nutnosti poskytnúť protistrane plnenie
zmluva im toto právo nedávala. Aj podľa predchodcu navrhovateľa mali odporcovia iba možnosť uzavrieť
dohodu o zrušení svojho záväzku podľa ust. čl. VII bod 4.2 zmluvy na základe ktorej by bola dojednaná

ich povinnosť zaplatiť odstupné vo výške 10 % kúpnej ceny. Ak konajúci súd ustanovenie čl. VII písm.
A bod 4.3 zmluvy neposúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatné, vec nesprávne
právne posúdil. Tým, že súd prvého stupňa návrh navrhovateľa nesprávne posúdil, ak mu priznal právo
na zaplatenie žalovanej sumy nesprávne posúdil aj vzájomný návrh odporcov, ktorý vychádza práve z
opačného záveru, že nárok navrhovateľa neexistuje. Na základe toho navrhli napadnutý rozsudok pre

vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/, ako aj pre vadu podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. zmeniť podľa § 220 O.s.p. a žalobu zamietnuť, alternatívne napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho
konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za odvolanie.

Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca sa k doručenému odvolaniu odporcov nevyjadril.V priebehu odvolacieho konania obchodná spoločnosť Y. N. SK a.s. U., X. XX, IČO: 47 181 169
predložila odvolaciemu súdu podaním z 1.7.2013 návrh na zmenu účastníka na strane navrhovateľa,
ktorý odôvodnila tým, že v rámci odčlenenia časti podniku a to Závodu Y. N. SK a jeho vloženia

navrhovateľom t.j. Y. SK, a.s. ako jediným akcionárom do základného imania novovzniknutej spoločnosti
Y. N. SK a.s. došlo v zmysle § 477 ods. 1 OZ k prechodu všetkých práv, povinností, záväzkov a
pohľadávok súvisiacich so Závodom Skanska N. SK ako časťou podniku spoločnosti Y. SK a.s. na
spoločnosť Y. N. SK a.s. Vzhľadom na uvedené právne skutočnosti navrhla v súlade s § 92 ods. 2 O.s.p.
zmenu navrhovateľa tak, aby doterajší navrhovateľ z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpila

spoločnosť Skanska N. SK a.s. s tým, že doterajší navrhovateľ s jej vstupom do konania súhlasí. O tomto
návrhu rozhodol odvolací súd uznesením 11 Co 250/2012 - 225 zo 6.2.2014, tak že návrhu vyhovel. V
ďalšom preto konal s účastníkom na strane navrhovateľa Y. N. SK so sídlom U., X. XX, IČO: 47 181 169.

Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) za dodržania
podmienok pre verejné vyhlásenie rozsudku v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., a to v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne

právne posúdil, preto napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobu navrhovateľov
zamietol. Pohľadávku odporcov uplatnenú ich vzájomným návrhom z 18.1.2012 vo výške 1.991,64 € s
prísl. považoval odvolací súd za dôvodnú, preto v rámci zmeny napadnutého rozsudku bolo potrebné
navrhovateľa zaviazať na jej zaplatenie odporcom.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

Odporcovia svoje odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/
O.s.p. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok z hľadiska týchto uplatnených dôvodov podľa
ich obsahového vymedzenia v odvolaní a dospel k záveru, že rozsudok je nesprávny pre nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uplatnený odvolací dôvod, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) podľa názoru

odvolacieho súdu obstojí. Pokiaľ odporcovia v odvolaní namietajú aj nesprávne skutkové zistenia súdom
prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), tento odvolací dôvod nie je daný a z hľadiska neho
nebola zistená namietaná vecná nesprávnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd zakladá tak svoje
rozhodnutie na závere, že súd prvého stupňa v predmetnej veci správne zistil skutkový stav, ale vec
nesprávne právne posúdil.

Podľa obsahu odvolania, odporcovia súdu prvého stupňa vyčítajú nesprávnu aplikáciu ust. § 544 a nasl.
OZ na zmluvné dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute pre nedostatok určitosti tohto dojednania a
namietajú aj nesprávny výklad súdom ust. § 52 a nasl. OZ na zmluvu, ktorá má povahu spotrebiteľskej
zmluvy. Tieto výhrady odporcov sú podľa odvolacieho súdu akceptovateľné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval - z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Keďže predmetom konania je navrhovateľom požadované zaplatenie zmluvnej pokuty z
občianskoprávneho vzťahu medzi účastníkmi, z hľadiska právneho posúdenia veci otázkou zásadného
a rozhodujúceho významu bolo posúdenie platnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa ust.
§ 544 OZ a všeobecných ustanovení OZ o platnosti právnych úkonov.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkoviporušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob určenia.

V cit. ust. je kogentne upravené, že na platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná dohoda

zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Platnosť dohody o zmluvnej pokute je ešte podmienená všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a
zrozumiteľnosť akéhokoľvek právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 OZ.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Vychádzajúc z cit. ust., platnosť dohody o zmluvnej pokute je podmienená okrem písomnej formy a

jednoznačného vymedzenia jednak výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia, aj jednoznačným
vymedzením zmluvnej povinnosti, ktorá je zmluvnou pokutou zabezpečovaná. Z ust. § 37 ods. 1 OZ
vyplýva,žejednouzozákladnýchpodmienokplatnosti právnehoúkonujedostatočnáurčitosťprejavenej
vôle. Tá vždy musí smerovať k dosiahnutiu určitého právneho účinku, ktorý z obsahu prejavenej vôle
vyplýva. Uvedená definícia náležitosti prejavu vôle však vyžaduje, aby uskutočnený právny úkon bol

formulovaný spôsobom umožňujúcim druhému účastníkovi zoznámiť sa s ním a vnímať obsah pre neho
v pochopiteľnej forme - požiadavka zrozumiteľnosti právneho úkonu a aby aspoň výkladom podľa §
35 OZ bolo zistiteľné, aký obsah prejavom vôle mal byť vyjadrený, teda čo je konkrétne predmetom
dojednania - požiadavka určitosti právneho úkonu.

V danej veci odporcovia zastávali názor, že zmluvné dojednanie, z ktorého navrhovatelia vyvodzujú

žalovaný nárok obsiahnuté v článku VII. písm. A bod 4, podbod 4.3 Zmluvy o budúcej zmluve č.
046/2007/NJ z 5.2.2008 v znení: „Budúci predávajúci má právo požadovať od budúcich kupujúcich
úhradu vo výške 10 % z dojednanej kúpnej ceny (článok IV. bod 5 tejto zmluvy) ako zmluvnú pokutu za
porušenie záväzku budúcich kupujúcich uhradiť zálohu kúpnej ceny v náhradnom termíne podľa bodu 3
tohto článku“, je neurčité. Neurčitosť podľa nich spočíva v tom, že z takejto formulácie dojednania nie je

zrejmé, nezaplatenie ktorej zálohy kúpnej ceny v náhradnom termíne má byť považované za porušenie
ich záväzku ako budúcich kupujúcich.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa v otázke určitosti vyššie
uvedeného zmluvného dojednania zaujal názor, že v dotknutom článku zmluvy je dostatočne uvedený
určitý spôsob uplatnenia zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany budúceho

predávajúceho, t.j. navrhovateľa. Porušenie povinností spočíva v porušení záväzku budúcich kupujúcich
uhradiť zálohu kúpnej ceny v náhradnom termíne, čo je podľa neho dostatočne kvalifikované, a to aj
napriek tomu, že v článku nie je konkrétne ustanovené, o úhradu ktorej zálohy sa má jednať. Z obsahu
ustanovenia však vyplýva, že môže ísť o v poradí druhú, tretiu alebo štvrtú zálohu.

Takto prezentovaný výklad určitosti zmluvného dojednania súdom prvého stupňa podľa názoru

odvolacieho súdu nie je správny. Ako už bolo vyššie uvedené, v dohode o zmluvnej pokute musí byť
jednoznačne, určite a zrozumiteľne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná
pokuta vzťahuje. V danom prípade túto zákonom požadovanú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti
nemožno považovať za splnenú, pretože z formulácie znenia zmluvného dojednania „uhradiť zálohu
kúpnej ceny“ sa nedá jednoznačne ustáliť, a to ani za použitia výkladu pravidiel pre prejav vôle,

o ktorú zálohu kúpnej ceny, keďže boli dohodnuté štyri zálohy, sa má jednať. V slovnom spojení
„uhradiť zálohu kúpnej ceny“, je slovo „záloha“ uvedené v jednotnom čísle, čo znamená z hľadiska
gramatického výkladu, že úhrada sa má týkať iba jednej zálohy. Keďže po podpísaní zmluvy, ktorej
súčasťou je aj predmetné dojednanie o zmluvnej pokute, mali odporcovia uhradiť kúpnu cenu tromi
po sebe nasledujúcimi zálohami (splátkami), nešpecifikovanie toho nezaplatenie ktorej (konkrétnej)

zálohy je porušením povinnosti na strane odporcov, spôsobuje neurčitosť dohody o zmluvnej pokute.
Odôvodnenie súdu prvého stupňa, že „z obsahu ustanovenia vyplýva, že môže ísť o v poradí prvú,
druhú, tretiu alebo štvrtú zálohu“ nemôže obstáť už z toho dôvodu, že zmluvné dojednanie neobsahuje
takéto znenie. Okrem toho pripustenie takéhoto výkladu dohody o zmluvnej pokute by umožňovalonavrhovateľovi požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty pri neuhradení každej za sebou nasledujúcej
zálohy kúpnej ceny, - čo vyplýva aj zo stanoviska navrhovateľa v podaní z 2.1.2012 (č.l. 106a-106d), to
znamená zaplatenie celkovo nie 10 % z kúpnej ceny, ale 30 % z kúpnej ceny. Zaplatenie zmluvnej pokuty

vo výške 30 % z kúpnej ceny by však zakladalo neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením
záväzku odporcov, čo by s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. k/ OZ bolo potrebné považovať za
neprijateľnú podmienku. Takáto neprijateľná podmienka zakladá neplatnosť zmluvného dojednania s
následkom nemožnosti uložiť povinnosť účastníkovi zaplatiť zmluvnú pokutu.

Keďže súd prvého stupňa nesprávne dohodu o zmluvnej pokute považoval za dostatočne určitý právny

úkon a následne nesprávne vyložil zmluvné dojednanie tak, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu bola
viazaná na nezaplatenie ktorejkoľvek zálohy kúpnej ceny, nemôže byť správny ani jeho právny záver,
že navrhovateľ má právo na zaplatenie požadovanej zmluvnej pokuty, a to vo výške 7.536,43 €, resp.
vo výške požadovanej žalobou, t.j. 5.544,77 €. Vzhľadom na uvedené nesprávne právne posúdenie
veci musel byť rozsudok vo vyhovujúcom výroku ohľadne sumy 5.544,77 € s prísl. zmenený a žaloba
zamietnutá.

Zo žaloby ako aj z okolnosti danej veci je zrejme, že odporcovia ešte pred uzavretím zmluvy zaplatili
právnemu predchodcovi navrhovateľa časť kúpnej ceny vo výške 1.991,64 € (60.000,- Sk). Navrhovateľ
(jeho právny predchodca) listom zo 16.4.2010 odstúpil od zmluvy a tak mu vznikla - ako to sám v žalobe
uvádza - povinnosť vrátiť odporcom dovtedy prijaté plnenia (§ 48 ods. 2, § 457 OZ), to znamená prijatú
zálohu - v poradí prvú - kúpnej ceny vo výške 1.991,64 €. Keďže navrhovateľovi nevznikol nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty, nemal teda pohľadávku voči odporcom vo výške 7.536,43 €, nemohlo preto
ani dôjsť z jeho strany k jednostrannému započítaniu s pohľadávkou odporcov vo výške 1.991,64 €.
Keďže odporcovia si vzájomným návrhom dňa 18.1.2012 zaplatenie svojej pohľadávky v tomto konaní
uplatnili, bolo potrebné rozhodnúť o tom, že navrhovateľ je povinný odporcami požadovanú pohľadávku
v dôsledku odstúpenia od zmluvy vo výške 1.991,64 € vrátiť, a to s 9 % - nými úrokmi z omeškania (§

517 ods. 1 OZ) od 18.1.2012, od kedy sa navrhovateľ dostal do omeškania s úhradou pohľadávky.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 224 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde
prvého stupňa.

Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, preto rozhodol o náhrade trov odvolacieho a aj
prvostupňového konania.

Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvého stupňa, v celom konaní mali úspech odporcovia, preto majú
právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.). Odporcovia v odvolaní uplatnili
náhradu trov za súdny poplatok spojený s podaním odvolania. Aj keď zo spisu je zrejme, že tento

poplatok odporcovia s podaním odvolania nezaplatili a ani súdom prvého stupňa nebolo zatiaľ vydané
uznesenie (vzor č. 4) na zaplatenie poplatku, možno v tomto štádiu konania im priznať požadovanú
náhradu trov, lebo poplatková povinnosť im vznikla zo zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov (zák. č. 71/1992 Zb.) a bude povinnosťou súdu prvého stupňa uložiť odporcom
zaplatenie predmetného súdneho poplatku bezodkladne po doručení spisu v danej veci. Z obsahu

odvolacia odporcov vyplýva, že smeruje proti rozhodnutiu, ktorým boli zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi
sumu 5.544,79 €, čo je cenou predmetu poplatkového úkonu. Súdny poplatok za podané odvolanie je vo
výške 333,- € (§ 6 ods. 1,2 cit. zák.). Odvolaním sa odporcovia domáhajú aj priznania sumy 1.991,64 €
uplatnenej nimi vzájomným návrhom, preto za základ poplatku v odvolacom konaní treba považovať aj
uvedenú sumu. Výška súdneho poplatku je 119,- €. Spolu výška súdneho poplatku za podané odvolanie

je 452,- € (333,- € + 119,- €).Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.